Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 24, 2013

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5Er/2566/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107206087
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Hádenová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2013:2107206087.2

Uznesenie

Okresný súd Piešťany vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: JUDr. Martin Máčaj, AK Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, proti povinnému: B., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka, so sídlom
exekútorského úradu Nám. Sv. Michala 5, 921 01 Hlohovec, pod sp. zn. EX 100/07, o vymoženie
1.306,51 eura s príslušenstvom a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka pod sp. zn. EX 100/07 na
základe poverenia Okresného súdu Trnava č. 5207 048774 zo dňa 27.02.2007 vyhlasuje za neprípustnú
a exekúciu z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania.

Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

Súd zamieta návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava, na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zo dňa 22.02.2007, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 09.02.2007 a

exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761 č.k. SR 4982/06 zo dňa 31.10.2006,
poverením číslo 5207 048774 zo dňa 27.02.2007, poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana
Liščáka, so sídlom exekútorského úradu Nám. Sv. Michala 5, 921 01 Hlohovec (ďalej len „súdny
exekútor“), vykonaním exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.306,51 eura s
príslušenstvom a trov exekúcie.

Predmetná vec bola postúpená Okresným súdom Trnava Okresnému súdu Piešťany, pretože spĺňa
podmienky prechodu súdnictva v zmysle zákona č. 511/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých iných
zákonov.
Predmetná exekúcia je vedená na základe rozhodcovského rozsudku, ktorým bola povinnému uložená

povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1.306,51 eura spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo
sumy 1.306,51 eura od 28.06.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 277,37 eura, to všetko
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z odôvodenia predmetného rozhodcovského vyplýva, že
právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 3600330 zo dňa
21.04.2006 (ďalej len „zmluva“) uzavretej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej
bol povinnému poskytnutý úver, ktorý sa povinný zaviazal splácať v dohodnutých splátkach a lehotách.

Povinný si svoje záväzky vyplývajúce z uzavretej zmluvy riadne a včas neplnil, a preto sa oprávnený po
predchádzajúcich neúspešných výzvach obrátil na rozhodcovský súd, ktorý svoju právomoc odvodzovalz rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
úverovej zmluvy, sú spotrebiteľskými zmluvami zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej Národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci; spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
SlovenskejNárodnejradyč.71/1986Zb.oSlovenskejobchodnejinšpekciivzneníneskoršíchpredpisov,
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, a) spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ

zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Súd po preskúmaní Zmluvy o úvere č. 3600330 zo dňa 21.04.2006 ako aj Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, posúdil predmetný právny vzťah ako

spotrebiteľský vzhľadom na vyššie uvedené aj s prihliadnutím na predmet činnosti dodávateľa na výpise
z Obchodného registra SR, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že súdu je z rozhodovacej činnosti
známe, že oprávnený vystupuje v obdobných prípadoch poskytovania úverov opätovne. Oprávnený pri
uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným
ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Jednou zo základných čŕt spotrebiteľských zmlúv je tiež, že

tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy
alebo jej zmeny. Predmetná úverová zmluva túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou tejto zmluvy boli bez
akýchkoľvekpochybnostízmluvnédojednania,ktorépovinnýovplyvniťnemohol,nakoľkobolipripravené
už vopred pre väčší počet spotrebiteľov. Na základe uvedených skutočností mal súd preukázané, že ide
o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah účastníkov je potrebné okrem zmluvných dojednaní aplikovať

aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú
povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán, ako aj normy európskeho práva
zamerané na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľské zmluvy

nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len "neprijateľná podmienka" ).
Podľa § 53 ods. 4 s použitím § 40a Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné. Súd na ne prihliada bez toho, aby sa účastník
právneho vzťahu tejto neplatnosti dovolal.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 28.02.2010, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách ( ďalej len „smernica“ ), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,

ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Nakoľkorozhodcovskýrozsudokpriznalpohľadávku,ktorávzniklazospotrebiteľskéhoprávnehovzťahu,
vzťahuje sa na konanie osobitná ochrana spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,ktorými bola do slovenského právneho poriadku vyššie citovaná smernica implementovaná. V zmysle
judikatúry Súdneho dvora EÚ, má vnútroštátny súd posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej
podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo

dodávateľom (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza
Claro proti Centro Móvil Milenium SL). Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon vykonateľného
rozsudku rozhodcovského súdu, musí i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky,
ktorá je obsahom zmluvy uzavretej medzi predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom; ak
ide o neprimeranú doložku, má tento súd právomoc vyvodiť všetky dôsledky, ktoré vyplývajú podľa

vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný (Súdny
dvor EÚ vo veci C-40/08 zo dňa 06.10.2009 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez
Nogueira).

Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 obsahuje
demonštratívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.

Tento výpočet neprijateľných podmienok teda možno rozšíriť výkladom, keď z obsahu záväzku vyplynie
značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa
článku 3 bodu 3. citovanej smernice, príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam
podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa bodu 1. písmena q) tejto prílohy je takouto
podmienkou aj to, ak spotrebiteľovi nie je poskytnuté právo, alebo mu je bránené v uplatňovaní práva

podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby
riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup
k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi
zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ( ďalej len „ zákon o rozhodcovskom
konaní“ ), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré
spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej

zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský rozsudok je
rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky.

Podľa§41ods.2písm.d)Exekučnéhoporiadkuexekúciumožnovykonaťajnapodklade vykonateľných

rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise;

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo;
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v

rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Citované zákonné ustanovenia ukladajú súdu povinnosť skúmať zákonné podmienky, podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku a vzhľadom na skutočnosť, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok,
aj podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Tieto ustanovenia zakotvujú osobitnú právomoc

súdu, na základe ktorého je exekučný súd oprávnený nazerať na rozhodcovský rozsudok tak, akoby
materiálne právoplatný nebol a môže ho preskúmavať aj čo do jeho materiálnej správnosti. Súd je teda
povinný preskúmavať nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možnéexekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by jeho vykonaniu bránili. V zmysle
uvedeného súd preskúmal predpoklady formálnej aj materiálnej právoplatnosti exekučného titulu.

V súvislosti s právomocou súdu preskúmať samotnú rozhodcovskú doložku súd poukazuje aj na
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej „skúmaním platnosti rozhodcovskej
doložky(dohodnutejvspotrebiteľskejveci,t.j.vovecivyplývajúcejzospotrebiteľskéhoprávnehovzťahu,
ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom
konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie

vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť,
či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Najvyšší súd ďalej uviedol, že rozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská
zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy

má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského
rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej
úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné
odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v
právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. K povinnosti

spotrebiteľa namietať platnosť rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní Najvyšší súd SR doplnil,
že princíp „vigilantibus iura sripta sunt" („práva patria bdelým" alebo „nech si každý stráži svoje
práva" alebo „zákony sú písané pre bdelých") v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach
ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť

rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz
vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

21. marca 2012 č. k. 6 Cdo 1/2012).

Osobitne tak súd preskúmal predmetnú rozhodcovskú doložku dojednanú v rámci Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy uzavretej medzi účastníkmi.
Rozhodcovská doložka je tu vyjadrená v bode 17. Podľa obsahu rozhodcovskej doložky, všetky spory,

ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922
761, alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, podľa výberu žalujúcej strany.

Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený opakovane používal

v rámci svojej podnikateľskej činnosti pri uzatváraní zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Je
súčasťou štandardných podmienok, preto vzniká riziko, že spotrebiteľ nepoukáže na jej neprijateľnosť.
V záujme ochrany spotrebiteľa je v súvislosti s rozhodcovskou doložkou nevyhnutné, aby mal
spotrebiteľ možnosť požiadať o ochranu všeobecný súd. Rozhodcovská doložka zakotvená v zmluvných
dojednaniach, túto požiadavku ochrany spotrebiteľa nenapĺňa. V zmysle zmluvných dojednaní si síce

žalujúca strana môže vybrať medzi príslušným súdom Slovenskej republiky a rozhodcovským súdom,
ide však len o výber pro forma, pretože v praxi je žalujúcou stranou dodávateľ, ktorý takmer výlučne
uprednostňuje konanie pred súkromným rozhodcovským, a nie pred štátnym súdom. Súd má tak
za to, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej
bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu a o poučení spotrebiteľa o

rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Už len tieto skutočnosti
možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na
zásadnýdopadtejtozmluvnejpodmienkynavzťahymedzidodávateľomaspotrebiteľom.Rozhodcovská
doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých
prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka splýva s

ostatnými ustanoveniami zmluvných dojednaní zmluvy a spotrebiteľ nemá možnosť výberu - ak by s
rozhodcovskou doložkou nesúhlasil, malo by to pravdepodobne za následok odmietnutie návrhu na
uzavretie zmluvy ako celku.Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. (R 58/1997).

Predmetnú rozhodcovskú doložku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá
je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť nastáva
priamo zo zákona, pôsobí voči všetkým od počiatku, a teda ani spotrebiteľa nezaväzuje. Nakoľko
rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcom, ktorý svoju právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci

odvodil od absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle §
41 Exekučného poriadku, a preto exekúciu na jeho podklade nemožno vykonávať.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia,
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p., podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo
zastavené.

Súdnemu exekútorovi súd náhradu exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie nepriznal, a to
vzhľadom na podanie súdneho exekútora zo dňa 31.08.2012, v ktorom súdny exekútor uviedol, že
pohľadávka oprávneného bola čiastočne vymožená a trovy exekúcie boli uhradené.

Dňa 14.12.2007 bol súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Súd tento návrh

oprávnenéhozamietol,keďžesúdsúčasnerozhodolozastaveníexekúcie,atedarozhodovanieozmene
súdneho exekútora za podmienok, kedy exekúcia po právoplatnosti rozhodnutia o jej zastavení v celom
rozsahu končí, je neopodstatnené.

Poučenie:

ProtiIV.výrokutohtorozhodnutianiejeprípustnéodvolanie,avšakkeďževovecirozhodovalvyššísúdny

úradník, odvolanie je prípustné podľa § 374 ods. 4 O.s.p. Podaním odvolania sa rozhodnutie zrušuje a
vo veci opätovne rozhodne sudca.
Proti ostatným výrokom tohto rozhodnutia je odvolanie prípustné.
Odvolanie možno podať v lehote 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresnom
súde Piešťany.

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 OSP, tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.