Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Darina Kriváňová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/303/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312208123
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1312208123.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: R. Z., W..S.., I., D. XX, IČO: XX XX XX XX,
zastúpený: Mgr. Miroslav Vilím, advokát, Michalská 9, Bratislava, proti odporcovi: K. I., bytom X. X,
I., zastúpený opatrovníkom: Dagmar Viktorínová, súdna tajomníčka Okresného súdu Bratislava III,
o zaplatenie 57,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III, č.k. 45C 20/2013-34 zo dňa 19.03.2013, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e
a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 19.03.2013 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 57,43 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 05.12.2009 do zaplatenia a trovy konania v sume
16,50 eur za súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v sume 29,08 eur.
Súd rozhodol na základe podaného návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia dlžného
poistného vo výške 57,43 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 15.12.2009 do zaplatenia. Účastníci
konania sa na pojednávanie, ktoré nariadil súd nedostavili, doručenie predvolania mali riadne vykázané,
neúčasť na pojednávaní neospravedlnili a nežiadali o odročenie pojednávania s tým, že navrhovateľ
žiadal, aby súd vec prejednal a vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti, na základe predložených listinných
dôkazov a preto súd vec prejednal a vo veci rozhodol podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že odporca od 01.07.2009 do 04.12.2009 nezaplatil dohodnuté
poistné na základe poistnej zmluvy, ktorá z toho dôvodu zanikla dňa 04.12.2009 podľa § 801 ods.
2 Občianskeho zákonníka a poistiteľovi vznikol nárok na zaplatenie poistného za dobu do zániku
poistenia vo výške 57,43 eur. Súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na ustanovenie § 788 ods. 1
a 3 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že odporca
sa dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, priznal súd navrhovateľovi aj úroky z omeškania
podľa § 517 Občianskeho zákonníka. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a
úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 45,58 eur. Podľa § 150 ods. 2 O.s.p.
súd primerane znížil trovy konania vyčíslené navrhovateľom v celkovej sume 74,12 eur, pretože táto
suma predstavovala vyššiu sumu ako samotná pohľadávka, ktorá je vo výške 57,43 eur. Podľa názoru
súdu je vyčíslená suma trov konania neprimeraná voči pohľadávke navrhovateľa a cieľom súdneho
konania v drobných sporoch má byť vymoženie pohľadávky s najnižšími nákladmi. Súd preto priznal
navrhovateľovi trovy konania a to za súdny poplatok za podaný návrh sumu 16,50 eur a trovy právneho
zastúpenia v sume 29,08 eur, za písomné podanie návrhu na súd zo dňa 26.06.2012 v sume 16,60 eur,
režijný paušál 7,63 eur a 20 % DPH.
Proti výroku rozsudku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania podal odvolanie
navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti zmeniť a priznať navrhovateľovi trovykonania v sume 57,62 eur. Navrhovateľ v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nesprávne právne
vec posúdil a odôvodnenie rozhodnutia o znížení trov konania nemá oporu v zákone. Poukázal na
ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého znížiť náhradu trov konania je možné iba v prípade,
ak sú súbežne splnené dve podmienky a to, ak ide o drobný spor a hodnota vyčíslených trov je
neprimeraná k výške uplatnenej pohľadávky. Poukázal na to, že zákon neobsahuje legálnu definíciu
pojmu neprimeraný. Pri posudzovaní primeranosti vyčíslených trov konania je potrebné zohľadniť
viacero kritérií, ako dôvod podania žaloby, počet relevantných úkonov vykonaných v priebehu konania.
Preto aj pri drobných sporoch, pri ktorých by nemali trovy prevyšovať hodnotu uplatnenej pohľadávky,
nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že tieto sú neprimerané, aj keď ich výška presahuje hodnotu sporu.
Podľa názoru navrhovateľa v predmetnom konaní v žiadnom prípade nemožno hovoriť o neprimeranosti
uplatnených trov, nakoľko tieto boli vyčíslené za skutočne nevyhnutné úkony potrebné pre úspešné
uplatnenie nároku. Suma 57,62 eur uplatňovaná navrhovateľom predstavuje najnižšie možné vyčíslenie
trov konania, vzhľadom na úkony vykonané v priebehu konania a obsahuje aj právnym zástupcom
navrhovateľa skutočne vynaložené náklady. Poukázal tiež na to, že navrhovateľ sa do pozície účastníka,
ktorý návrh podáva dostal bez vlastného zavinenia a práve odporca porušil svoje povinnosti vyplývajúce
z poistnej zmluvy a tiež zo zákona a to povinnosť riadne a včas platiť poistné a preto navrhovateľ využil
svoje právo domáhať sa nároku na súde. Navrhovateľ si neuplatnil žiadne iné úkony, teda také, ktoré by
vzbudzovali pochybnosti o skutočnom úmysle navrhovateľa chrániť výlučne svoje právo, ale iba úkony,
ktoré súviseli s uplatnením nároku prostredníctvom súdu a uplatnil si iba takú výšku odmeny za právne
služby, akú predpokladá príslušná vyhláška č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Je potrebné
tiež poukázať na to, že právny zástupca navrhovateľa sa pred podaním návrhu pokúšal predísť súdnemu
konaniu a odporcu vyzval na úhradu dlžnej sumy spolu s upozornením, že v prípade uplatnenia nároku
prostredníctvom súdu vzniknú odporcovi trovy konania. Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu preto uskutočnil všetky úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky mimosúdnou cestou, ale
bezúspešne. Z uvedených dôvodov žiadal preto navrhovateľ rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti výroku o trovách konania zmeniť a priznať navrhovateľovi trovy konania v sume 57,62 eur.
Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti zrušiť a
vec vrátiť na ďalšie konanie.
Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia aplikácia § 150 ods. 2 O.s.p. prichádza do úvahy iba v
prípade konaní v drobných sporoch, t. j. konaní, ktorých predmetom je suma neprevyšujúca 500,- eur.
V danej veci predmetom konania je istina vo výške 57,43 eur. Účelom tohto ustanovenia je fakultatívna
možnosť súdu nepriznať úspešnému účastníkovi náhradu trov konania vôbec alebo mu ich priznať v
menšom rozsahu ako predstavujú trovy účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva, avšak
pod podmienkou, že výška trov je neprimeraná voči pohľadávke.
V danom prípade predmetom konania bola istina vo výške 57,43 eur a trovy právneho zastúpenia
navrhovateľa boli vyčíslené sumou 57,62 eur a 16,50 súdny poplatok, pričom moderačným právom súdu
boli znížené v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. na sumu 45,58 eur. Ak teda prvostupňový súd aplikoval
vyššie citované ustanovenie O.s.p., keď dospel k názoru, že pomer výšky trov k výške pohľadávky je
neprimeraný, bolo na úvahe súdu aký pomer považuje za neprimeraný, avšak svoje rozhodnutie musí
náležite odôvodniť.
Súd prvého stupňa sa nemôže obmedziť v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. len na všeobecné odôvodnenie o
neprimeranosti. Riadne a presvedčivé odôvodnenie moderačného práva súdu podľa § 150 ods. 2 O.s.p.
o trovách konania je totiž nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo
nezdôvodnených, nepresvedčivých rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvahsúdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Túto požiadavku
odôvodnenie napadnutého rozsudku o trovách prvostupňového konania nespĺňa.
Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa neprihliadol na to, aby úspešný
účastník v tomto konaní - navrhovateľ len z dôvodu, že si uplatnil základné právo na súdnu ochranu,
neutrpel majetkovú ujmu v dôsledku platenia trov konania, čím došlo k znehodnoteniu plného úspechu
navrhovateľa, ale aj rozhodnutím o povinnosti zaplatiť navrhovateľovi trovy konania len vo výške 45,58
eur bez toho, aby súd pre takýto postup skúmal zákonné podmienky, bolo nepochybne zasiahnuté aj do
majetkovej sféry navrhovateľa, najmä v súvislosti s právnym zastúpením navrhovateľa advokátom.
Nemožnotiežopomenúťaniskutočnosť,ženavrhovateľakoúčastníksamoholdaťvkonanínepochybne
zastúpiť zástupcom, ktorého si zvolí. Oprávnenie zvoliť si zástupcu je právom zaručeným (čl. 47 ods. 2
Ústavy SR) a jeho zmyslom je poskytnúť procesným právam a povinnostiam navrhovateľa kvalifikovanú
ochranu.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil
podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.
V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu kvalifikovaným spôsobom opätovne rozhodnúť o trovách
konania, ktorý záver je nutné správne a dostatočne odôvodniť. V novom konaní bude povinnosťou súdu
prvého stupňa rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.