Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 21, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoE/18/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411208211
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8411208211.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevexekučnejvecioprávneného:PROCIVITASs.r.o.,sosídlomAstrová2/A,82101
Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Máčaj a Novák,
s.r.o. so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, proti povinnému: S. J., nar. XX.X.XXXX, bytom R. A.
XX/XX, XXX XX C. Q., štátny občan SR, o vymoženie 1.468,47 eur s prísl., o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 8Er/1240/2011-42 zo dňa 30.10.2012, zhodou hlasov

členov senátu, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu o udelenie poverenia na výkon exekúcie pod sp. zn. Ex
4995/11.

Vychádzal zo zistenia, že oprávnený podal dňa 14.11.2011 na Exekútorský úrad JUDr. Rudofa
Dulinu so sídlom v Michalovciach návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie
pohľadávky vo výške 1.468,47 eur s prísl. priznanej právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s. v Bratislave sp.
zn. ISC0610053 z 8.8.2011. Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t. j. či neexistuje rozpor
žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom,

vychádzal z vnútroštátnych právnym noriem, ako aj z noriem európskeho práva. Súd prvého stupňa
zistil, že v prejednávanej veci je v článku 11, ods. 11.2. obchodných podmienok pre úver dojednaná
rozhodcovská doložka a táto od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskomkonaní.Vyššieuvedenározhodcovskádoložkajeneprijateľná,pretoženútispotrebiteľa,
aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom. Neprijateľná rozhodcovská doložka (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka)

sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom
(rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky). Uvedené
závery potvrdzujú aj názory Krajského súdu v Prešove vyslovené v podobných prípadoch napr. v
uzneseniach sp. zn. 3CoE/29/2010 zo dňa 5.5.2010, sp. zn. 4CoE/42/2010 zo dňa 6.10.2010. Vzhľadom
na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru, že v danom
prípade by uznanie a výkon vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku bolo v rozpore s právnymi

predpismi na ochranu spotrebiteľa

Exekučný súd je toho názoru, že vyššie uvedená rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože
nebolaspotrebiteľomosobitnevyjednanáanútispotrebiteľaneodvolateľnesapodrobiťrozhodcovskému
konaniu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti exekučný súd podľa ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Poukázal na to, že v predmetnej exekučnej
veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a
vykonateľný rozsudok rozhodcovského súdu. Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok

má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten
dôsledok, že exekučný súd musí s týmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného
súdu. To teda znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako
je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Vyplýva to z § 159 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého výrok
právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. To isté teda platí aj v prípade, ak

ide o rozsudok rozhodcovského orgánu. V štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre
poverenie súdneho exekútora nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové
a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd
nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Pokiaľ ide o úverové
zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ
ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. (zaväzuje účastníka na plnenie,

ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). S uvedenými
závermi sa stotožnil aj Generálny prokurátor SR, ktorý v obdobnej veci podal mimoriadne dovolanie
a žiadal napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR
v dovolacom konaní uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie (uznesenie sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.9.2011). Odvolateľ zároveň poukázal na to, že

zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere v ustanovení
§ 93b ods. 1 zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov (teda i zmlúv o úvere)
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa zákona o
rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia

zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.

Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia vyhovel, alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Sudca prvostupňového súdu, ktorému bola vec pridelená na vybavenie, podanému odvolaniu nevyhovel

a v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. postúpil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania, či doplňovania dokazovania a preto
tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri
preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný

dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných

dôvodov,nežktorébolivýslovneuvedenévpodanomodvolaní.Výnimkuvšaktvoriavadykonania,pokiaľ
by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní
napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Pre konečné rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že
rozhodcovská doložka, uvedená v zmluve o úvere zo dňa 4.7.2008, nebola individuálne dojednaná,

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná.

V zmluve o úvere zo dňa 4.7.2008, podpísanej oboma zmluvnými stranami, sa zmluvné strany dohodli,
že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú

rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ,
a.s., rozhodnutie bude pre obidve zmluvné strany konečné a záväzné.

Vychádzajúc z ustanovenia § 53 ods. 1, 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, v znení účinnom už aj v
čase uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy medzi účastníkmi konania, nesmúspotrebiteľské zmluvy obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takouto neprijateľnou podmienkou v
spotrebiteľskej zmluve je aj dojednanie vyžadujúce v rámci individuálne nedojednanej rozhodcovskej

doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom,
ktorého sídlo je neprijateľne vzdialené od bydliska spotrebiteľa.

Rozhodcovská zmluva, či rozhodcovská doložka, ktoré neboli individuálne dohodnuté, nesmú
zhoršovať postavenie spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní v porovnaní s jeho

základnými právami v súdnom konaní. Jedným z týchto práv je aj právo na ústne prejednanie veci pred
všeobecným súdom spotrebiteľa, ak je v postavení odporcu (§ 84, § 85 ods. 1 O.s.p.).

V preskúmavanej veci si zmluvné strany dohodli výlučnú právomoc rozhodcovského súdu, čo je v
rozpore s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, pričom nešlo o individuálne dojednanie
tejto zmluvnej podmienky. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky spĺňa charakter neprimeraného
(nekalého) zmluvného ustanovenia, pretože zakladá právomoc na rozhodnutie rozhodcovského súdu
so sídlom v Bratislave ktoré je vzdialené od miesta bydliska povinného (C. Q.) viac ako 500

km, a tým spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Ustanovenie § 26 ods. 1 z. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní predpokladá
ústne pojednávanie pred rozhodcovským súdom, pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak, alebo pokiaľ
rozhodcovský súd nerozhodne, že konanie bude písomné. Zmluvné ustanovenie vylučujúce ústne
pojednávanie rozhodcovského súdu, ktoré nebolo individuálne dohodnuté, či aj teoretická možnosť

rozhodnutia rozhodcovského súdu, že konanie bude písomné,

zhoršujú postavenie spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním a teda zväčšuje rozsah nerovnováhy
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať také, ktorému predchádzalo
poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na

zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním.
Spotrebiteľovi musí byť pritom daná reálne možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú
zmluvu. Voľba spotrebiteľa v prospech všeobecného súdu nesmie byť spojená s možnosťou neuzavretia
samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Veriteľ (dodávateľ) musí splnenie týchto podmienok individuálneho
dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať (§ 53 ods. 3 Občianskeho

zákonníka), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú.

Poučovaciu povinnosť veriteľa navrhujúceho uzavretie rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľovi možno
vyvodiť z ustanovenia § 93b zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách upravujúceho podmienky uzavretia
rozhodcovskej zmluvy.

Ani zo zmluvy o úvere zo dňa 4.7.2008, ani z ďalších listín, ktoré mal rozhodcovský súd a exekučný súd k

dispozícii, nevyplýva, že povinný pred podpisom zmluvy bol oprávneným takto poučený. V dôsledku toho
nastupuje zákonom stanovená domnienka, že tam dohodnutá rozhodcovská doložka sa nepovažuje
za individuálne dojednanú. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa.

Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky je daná tým, že sídlo rozhodcovského súdu nie je totožné

so sídlom všeobecného súdu spotrebiteľa a už vôbec nemá sídlo na inom mieste výhodnejšom pre
spotrebiteľa. V preskúmavanej veci by bol všeobecným súdom povinnej Okresný súd Kežmarok. Sídlo
rozhodcovského súdu je v Bratislave, kde má sídlo aj oprávnený.

Pokiaľ rozdiel v procesných právach a povinnostiach vyplývajúcich z dojednania rozhodcovskej doložky
v porovnaní s právami a povinnosťami podľa Občianskeho súdneho poriadku, týkajúcich sa sídlarozhodcu, spôsobuje výraznú nerovnosť v neprospech spotrebiteľa, jedná sa o neprijateľnú a preto
neplatnú rozhodcovskú doložku.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa

04.06.2009 vyslovujúce stanovisko, podľa ktorého vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej
medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle Smernice (93/13/EHS), ktorá nebola individuálne
dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa
nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice
93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle Smernice

všetky podmienky nekalosti (neprijateľnosti) už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo
spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo a teda nie všeobecný
súd spotrebiteľa.

V súvislosti s ďalšími odvolacími dôvodmi uvádzanými oprávneným poukazuje odvolací súd na
judikatúru Najvyššieho súdu SR prejednávajúcu danú problematiku. Tak napríklad v uznesení č.k.
6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012 Najvyšší súd SR zaujal názor, že oprávneniu súdov v exekučnom

konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy. resp.
jej neplatnosťou, nebránia ust. § 21 ods. 2, alebo § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2012 Z. z..
Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné
subjekty, než spotrebiteľ. Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov
rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a

tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci, v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Aj
keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu,
alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu, alebo platnosť

rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor

rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúcim materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného
titulu. Takouto skutočnosťou spôsobujúcou neplatnosť rozhodcovskej zmluvy je aj neprijateľnosť
zmluvného ustanovenia o rozhodcovskej doložke z dôvodu, že táto nebola individuálne dohodnutá a že
spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej.

Odvolanie oprávneného je svojim obsahom pomerne rozsiahle. Odvolací súd však nevidí dôvod

dávať odpoveď na všetky v odôvodnení podaného odvolania nastolené skutkové a právne otázky. V
tomto smere odkazuje aj na to, že judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na
každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok
GEORGIADIS proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-
III, rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19.2.1998, sťažnosť č. 20124/92, zbierka rozsudkov

a rozhodnutí 1998-I, uznesenie Ústavného súdu SR z 23.6.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Preto odvolací
nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.