Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 29, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/120/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203711
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7813203711.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. X. T. a členov senátu C.. C. Y.
a I.. O. O. v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting, s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město,
Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705 zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: C. E., nar. X.XX.XXXX, O. J. XXX, o
zaplatenie 408,- eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa
18.11.2014 č. k. 8C/408/2013-57, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku
o náhrade trov konania.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu
vo výške 408,- eur spolu so 6% ročným úrokom od 25.9.2013 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo
výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 1,36 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Súčasne rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

Rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil peňažnú
pohľadávku podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a navrhol, aby súd zaviazal odporcu
na zaplatenie zmenkovej sumy 408,- eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 408,- eur
od 30.7.2009 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo sumy 408,- eur od 3.12.2009 do zaplatenia, zmenkovej
odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 1,36 eur a náhradu trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
odporca dňa XX. marca XXXX na zmenkovú sumu 408,- eur a zaviazal sa aj k
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 30.7.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo
prvotného zmenkového veriteľa. Uviedol, že indosant predložil zmenku na zaplatenie, vystaviteľ však
neposkytol žiadnu úhradu. Poukázal na to, že zmenková listina bola opatrená doložkou „bez protestu“,
vyššie uvedené skutočnosti indosant nenechal zistiť verejnou listinou. Navrhovateľ pripojil k návrhu
originál zmenky, z ktorej práva uplatňuje a nežiadal nariadenie pojednávania.

Súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ je zahraničnou právnickou osobou so sídlom na území Českej
republiky, odporca je fyzickou osobou, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná
zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je aj jej platobné miesto. Uzavrel, že

právomoc súdu na rozhodovanie v tejto veci je daná ustanovením v čl. 2 ods. 1 Nariadenia rady ES č.
44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa čl. 2 ods. 1, čl. 4 bod 1, čl. 5 ods. 1 až 3, čl. 7 ods. 3
Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu a konštatoval, že v súlade s čl. 5 ods. 2 citovaného nariadenia bolo
dňa 24.9.2013 doručované odporcovi na odpoveď vzorové tlačivo „C“, odporca sa k veci nevyjadril.

Nárok zo zmenky uplatnený navrhovateľom posúdil súd prvého stupňa podľa § 5 ods. 1 až 3, § 10
ods. 1 a 2, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1 a 2, § 14 ods. 1 a ods. 2 písm. b/, § 17, § 48 ods. 1, § 75, §
76 ods. 1 až 4 a § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového, §
2 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že zmenka je listinný cenný papier, ktorý môže slúžiť ako
zaistenie peňažného záväzku a zmenku možno uplatniť až potom, čo povinnosť na základe pôvodného
peňažného záväzku nebola splnená. Uviedol, že zmenku možno prevádzať rubopisom (indosamentom),
ktorým je písomné vyhlásenie zmenkového veriteľa, teda majiteľa zmenky (indosanta), na rube zmenky
alebo na jej prívesku, v ktorom indosant vyjadruje svoj úmysel previesť zmenku, určí indosatára, teda
nového majiteľa zmenky a obsahuje podpis indosanta. Zdôraznil, že takýmto prevodom práv zo zmeniek
indosatár nadobúda právo zo zmenky, nie však právo predchádzajúceho majiteľa. Súd prvého stupňa
poukázal na to, že v čase vystavenia zmenky dňa 27. marca 2009 bolo možné zabezpečenie úverového
vzťahu vystavením zmenky, čo však v súčasnosti podľa platných právnych predpisov už možné nie je.
Zo zmenky vyplynulo, že miestom jej vystavenia bola Rožňava, dátum vystavenia 27. marca 2009 a
zmenková suma 408,- eur. Odporca ako vystaviteľ zmenky sa zaviazal v zmenke: „zaplatím na túto
zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,, IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava l, oddiel: Sro,
vložka číslo 23636/B“ sumu štyristoosem eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 30. júla 2009; splatné:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava; „bez protestu“; „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že indosovaním zmenky došlo k situácii, kedy zmenka stratila charakter
zabezpečovacej zmenky a stala sa zmenkou na platenie. Preto podľa § 17 Zákona zmenkového
a šekového nastala právna situácia, ktorá umožňovala odporcovi ako žalovanému zo zmenky robiť
majiteľovi zmenky námietky, ale len vtedy, ak odporca ako zmenkový dlžník preukáže, že nový majiteľ
zmenky konal v čase nadobúdania zmenky vedome na jeho škodu. Konštatoval, že v konaní nebolo
preukázané, že by odporca po vystavení zmenky, ani po jej indosovaní vzniesol nejaké námietky proti
zmenke, preto zmenku a záväzky zo zmenky posudzoval podľa Zákona zmenkového a šekového. Súd
prvého stupňa zdôraznil, že podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
účinného v čase vystavenia zmenky, sa zakazovalo splniť dlh zmenkou alebo šekom, dlh bolo možné
iba zabezpečiť zmenkou, a to maximálne vo výške aktuálnej istiny nesplateného spotrebiteľského úveru
a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého úveru. Zmenku prijatú alebo vyplnenú
veriteľom v rozpore s týmto zákonným obmedzením veriteľ nemohol prijať a bol povinný takúto zmenku
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. To platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia
práv zo zmenky. Súd prvého stupňa poukázal na to, že navrhovateľ predmetnú zmenku nadobudol
indosamentom, stal sa riadnym majiteľom zmenky, preto môže podľa § 48 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona
zmenkového a šekového postihom žiadať od odporcu zaplatenie zmenkovej sumy, 6% úrokov odo dňa
splatnosti zmenky a požadovať odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy. S poukazom na ustanovenie
§ 5 a § 77 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového súd prvého stupňa uviedol, že v zmenkách na
videnie môže vystaviteľ zmenky ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V predmetnej zmenke bola
úroková miera uvedená sadzbou 0,25% denne, teda 91,25% ročne. Súd prvého stupňa uviedol, že
Zákon zmenkový a šekový výšku tejto úrokovej miery neupravuje a ponecháva to na vystaviteľa zmenky,
podľa § 39 Občianskeho zákonníka však súd prvého stupňa skúmal, či pre neprimeranú výšku úroku
nie je právny úkon - zápis na zmenke v rozpore s dobrými mravmi, a teda či nie je takýto úkon neplatný.

Zmenkový úrok a úrok z pôžičky alebo úveru plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky
a musí byť primeraný, podľa záveru súdu prvého stupňa však za primeraný nemožno považovať ročný

úrok, ktorý sa v rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje. Poukázal na to, že podľa údajov zistených
z internetovej stránky NBS v čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby uplatňované bankami pri
spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti nižšie ako 14% ročne, dohodnutý zmenkový úrok
vo výške 0,25% denne, t. j. 91,25% ročne, teda túto sadzbu viacnásobne prevyšuje. Súd prvého stupňa
preto takúto úrokovú doložku na zmenke považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi, v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka, a preto žalobu v časti o zaplatenie úrokov 0,25% denne zamietol.

Súd prvého stupňa zaviazal odporcu na zaplatenie zmenkovej sumy 408,- eur a 6% ročného úroku zo
zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky, v prejednávanej veci odo dňa nasledujúceho po doručení
návrhu odporcovi z dôvodu, že navrhovateľ nepredložil dôkaz, kedy pred podaním návrhu predložil
zmenku odporcovi k zaplateniu, teda kedy sa stala zmenka zročnou. Súd prvého stupňa vychádzal
z toho, že za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj uplatnenie práva zo zmenky
na súde, preto navrhovateľovi priznal 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy od 25.9.2013, teda odo dňa
nasledujúceho po doručení návrhu odporcovi a v prevyšujúcej časti návrh o zaplatenie 6% úrokov zo
zmenkovej sumy zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, pretože navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný čo do
priznanej zmenkovej istiny vo výške 408,- eur a zmenkovej odmeny, bol však neúspešný v časti
nepriznaného zmenkového úroku 0,25% denne z dlžnej sumy, čo niekoľkonásobne prevyšuje žalovanú
istinu a taktiež bol čiastočne neúspešný aj v uplatnenom 6% ročnom úroku zo zmenkovej sumy.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Odvolaním napadol
výrok, ktorým súd prvého stupňa zamietol zmenkový úrok 0,25% denne zo zmenkovej sumy, ktorým
zamietol čiastočne 6% ročný úrok do dňa doručenia žalobného návrhu odporcovi a výrok o nepriznaní
náhrady trov konania navrhovateľovi. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie na súde prvého stupňa má
vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v konaní došlo k vadám, ktoré mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania sa postupom súdu prvého stupňa odňala
možnosť konať pred súdom a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol,
že predmetnú zmenku vystavil odporca, ktorú dobrovoľne podpísal a sadzba zmenkového úroku 0,25%
denne napísaná na zmenke bola odporcovi známa v čase vystavenia zmenky. Navrhovateľ poukázal
na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky, ktoré
konštatovali, že z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že
majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení na zaplatenie a vymáhanie preukazovať, že odporca zmenkovú
sumu aj skutočne dlhuje. Táto nespornosť záväzku odporcu zo zmenky sa vzťahuje na celý záväzok
obsiahnutý na zmenke, teda aj na zmenkový úrok. Ďalej navrhovateľ citoval z viacerých rozhodnutí
okresných súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach a z rozsudku Krajského súdu v Nitre, ktorý
vyslovil, že zmluvná pokuta vo výške 0,25% za každý deň omeškania nie je neprimeraná vzhľadom na
účel, ktorý zmluvná pokuta ako zabezpečovací inštitút zabezpečuje. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť
dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu plateniu záväzku a zároveň má sankčný charakter, lebo
dlžníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, trestá v podobe ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú
čiastku v dohodnutej výške. Zmluvná pokuta 0,25% z istiny 533 eur za každý deň omeškania predstavuje
1,33 eur denne, čo nie je (podľa záveru Krajského súdu v Nitre) neprimeraná účelu, ktorý bol dohodou
o zmluvnej pokute sledovaný.

Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že nie je správny ani záver súdu prvého stupňa, ak nepriznal
navrhovateľovi 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky, ale priznal tento úrok
až odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu v tejto veci odporcovi. Uviedol, že súd prvého stupňa
nedoručil navrhovateľovi vyjadrenie odporcu na tlačive „C“, čím zmaril navrhovateľovi možnosť vyjadriť
sa v konaní pred súdom prvého stupňa, a preto ak odporca tvrdí, že predložené doklady o úhradách
predstavujú platby na zmenku, navrhovateľ žiadal, aby odporca toto svoje tvrdenie v konaní preukázal,
a to tým, že preukáže, že zmenka bola v čase jednotlivých úhrad už splatná, teda že bola odporcovi
predložená na platenie. Ďalej uviedol, že nie je mu známe, aby niektorý z účastníkov konania splatnosť
zmenkovej pohľadávky tohto konania spochybňoval. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že
návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie.

Odvolanie navrhovateľa bolo odporcovi doručené 23.1.2015, vyjadrenie k odvolaniu nepodal.

Odvolací prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia §
212 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, na prejednanie ktorého
by bolo potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 214 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

Výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú
sumu 408,- eur so 6% ročným úrokom od 25.9.2013 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 1,36 eur nebol
odvolaním napadnutý, stal sa právoplatným a nebol odvolacím súdom preskúmavaný.

Odvolací súd sa podľa § 219 ods. 2 O. s .p. stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa
v napadnutej časti. Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia a
k odvolaniu navrhovateľa odvolací súd uvádza nasledovné:

Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu (ďalej len „Nariadenie“). Neznamená to však,
že ak navrhovateľ predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl.
4/4. Nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ nie sú dostatočne jasné,
alebo primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, že
nemôže navrhovateľovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom. Na tento účel
vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo B, ktoré je uvedené v prílohe II tohto Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady ES č. 861/2007. Podľa čl. 5/1. tohto Nariadenia európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu je písomné, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Preto súd prvého stupňa v tomto konaní o vydanie
rozsudku môže od navrhovateľa požadovať okrem predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci postupoval správne, keď podľa čl. 4 bod 4
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zaslal navrhovateľovi tlačivo „B“, ktoré tvorí prílohu č. 2 tohto
nariadenia, teda tlačivo o doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky s výzvou
predložiť súdu doplňujúce informácie a dokumenty, ak sa domnieval, že informácie, ktoré poskytol
navrhovateľ v návrhu na začatie konania nie sú dostatočne jasné alebo primerané alebo uplatnená
pohľadávka sa nezdá byť zjavne neopodstatnená.

Navrhovateľ na túto výzvu v tlačive „B“ reagoval písomným podaním zo dňa 4.10.2013, v ktorom uviedol,
že ako navrhovateľ poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke,
ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky a za tým účelom navrhovateľ
predložil súdu originál zmenky, preto nie je zo strany navrhovateľa čo doplniť alebo opraviť. Uviedol, že
ako navrhovateľ si uplatnil v tomto konaní majetkové právo zo zmenky a nie z pohľadávky, disponuje
len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd
vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného predložiť alebo oznámiť súdu. Preto nemá
dostatočne presné a primerané údaje na to, aby mohol zodpovedne zhodnotiť typ zmenky a titul jej
vzniku.

Odvolaciemu súdu aj súdu prvého stupňa z ich rozhodovacej činnosti je známe, že obchodná spoločnosť
POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava ako remitent (osoba, ktorej sa malo platiť zo zmenky)
uvedená na predmetnej vlastnej zmenke, poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo
súdnych a exekučných sporov na súdoch v Slovenskej republike o
vymáhanie peňažných pohľadávok zo spotrebiteľských úverov. Na zabezpečenie týchto pohľadávok

zo spotrebiteľských úverov vystavovala a prijímala zmenky, ktoré mali zabezpečovaciu funkciu k jeho
pohľadávkam zo spotrebiteľských úverov voči spotrebiteľom podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch účinného v období od 1.8.2008, kedy tento Zákon o spotrebiteľských
úveroch umožňoval zmenkou zabezpečiť nároky zo spotrebiteľských úverov. Aj predmetná zmenka
bola vystavená dňa 27.3.2009, teda v tomto období po 1.8.2008. Až nový Zákon č. 129/2010 o
spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov s účinnosťou od 2.4.2010
neumožňuje, aby zmenka mala vo vzťahu k spotrebiteľským úverom ani platobnú, ani zabezpečovaciu
funkciu.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že Zákon zmenkový a šekový je osobitnou právnou úpravou, ktorá
má prednosť pred všeobecnými právnymi predpismi, teda pred Obchodným zákonníkom aj Občianskym
zákonníkom, pretože zmenkové právo patrí do oblasti súkromného práva, kedy ingerencia štátu a
súdu má len jeden cieľ a to ochranu individuálnych záujmov a nie záujmov verejných. Základnou
súkromnoprávnou normou, ktorá sa používa aj na záväzkové vzťahy, ak nie sú osobitne upravené v
Zákone zmenkovom a šekovom, je Občiansky zákonník a Obchodný zákonník. Samotná
abstraktnosť zmenky neumožňuje, aby zmenkovo zaviazaná osoba sa bránila tým, že bola pri podpise
zmenky uvedená do omylu, spočívajúcom v neznalosti zmenkovo-právnych vzťahov, z neznalosti práva
alebo z nepochopenia obsahu zmenky. Táto neznalosť nemôže byť ospravedlnením dlžníka zo zmenky.

Zásada abstraktnosti zmenky však môže byť prelomená vtedy, ak pôjde o konanie úplne zakázané -
v rozpore so zákonom. V takom prípade neplatnosť zmenky sa nezakladá na omyle, ale na rozpore
zmenky s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd preto v
konaniach, kde sú uplatňované práva veriteľov zo spotrebiteľských zmlúv vrátane spotrebiteľských
úverov na základe prvopisu zmenky, má podľa § 39 Občianskeho zákonníka skúmať, či uplatnenie práv
veriteľa zo zmeniek nie je konaním, ktoré je v rozpore s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka
pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákonov na ochranu spotrebiteľa, ak spotrebiteľská zmluva
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a preto by takéto
neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka boli neplatné. Zvlášť podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, ak sa predmetnou
zmenkou požaduje od odporcu ako spotrebiteľa v prejednávanej veci zmenkový úrok 0,25 % denne, čo
predstavuje 91,25 % ročný úrok, ktorý je uvedený priamo na zmenke.

Odvolací súd poukazuje aj na Smernicu rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola priamo prevzatá do právneho poriadku Slovenskej
republiky - Občianskeho zákonníka v piatej hlave - §§ 52 - 54 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách, Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a Zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktoré neodporujú Nariadeniu
Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie o
veciach s nízkou hodnotou sporu a taktiež neodporujú Zákonu č. 191/1950 - Zákon zmenkový
a šekový a čl. 351 Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorej je Slovenská republika viazaná Ženevskou
zmenkovou konvenciou a Ženevským jednotným zmenkovým zákonom.

Navrhovateľ v tomto konaní uplatnil peňažnú pohľadávku podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
preto súd prvého stupňa mal vec prejednávať podľa tohto nariadenia a nie podľa § 175 Občianskeho
súdneho poriadku, ktorým sa upravuje konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu iba na
návrh navrhovateľa. Nemal preto prejednávanú vec právne posudzovať podľa Zákona č. 191/1950 Zb.
- Zákon zmenkový a šekový, lebo predložená zmenka je v tomto konaní podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady č. 861/2007 iba jedným z dôkazov na vydanie navrhovaného rozsudku. Nie je
však jediným dôkazom, ako je to v konaní podľa § 175 O. s. p. o vydanie zmenkového platobného
rozkazu. Súd prvého stupňa preto správne vyzýval navrhovateľa vzorovým tlačivom „B“, ktoré je uvedené
v prílohe č. II. Nariadenia, na doplnenie ďalších informácií a dôkazov. Ak navrhovateľ nepredložil
ďalšie požadované dôkazy okrem zmenky, súd prvého stupňa nemal predmetný uplatnený nárok
posudzovať podľa Zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový. Navyše, súd prvého stupňa nie
je zmenkovým súdom podľa § 10 Zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov, preto ani nemohol

vo veci rozhodovať na základe predloženej zmenky ako jediného predloženého dôkazu. Taktiež súd
nemôže z platnej zmenky ako jediného dôkazu čiastočne vyhovieť návrhu a čiastočne návrh zamietnuť.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu, má za cieľ zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu v cezhraničných sporoch, aj toto konanie však musí zabezpečiť, aby proces bol spravodlivý
a navrhovateľovi aby boli v ňom priznané nároky, ktoré mu vyplývajú z tohto nariadenia. Súd však
musí zabezpečiť, aby bola v týchto cezhraničných konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu
zabezpečená aj ochrana práv spotrebiteľov. Nerešpektovanie vnútroštátneho právneho poriadku a práva
Európskej únie o ochrane spotrebiteľa by bolo obchádzaním týchto právnych predpisov
prostredníctvom konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007.

Odvolací súd preto nepovažuje za dôvodné odvolanie navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa
vo výroku, ktorým súd návrh o časti uplatneného zmenkového úroku 6 % a o celom uplatnenom úroku
0,25 % denne od 30.7.2009 do zaplatenia zamietol, pretože navrhovateľ v tomto konaní nenavrhol vydať
zmenkový platobný rozkaz, navrhol vydať rozsudok podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a preto
bol povinný okrem zmenky predložiť aj iné listiny preukazujúce oprávnenosť vymáhanej pohľadávky.

Nepostačovalo preto, ak navrhovateľ predložil iba originál zmenky, pretože toto konanie nie je konaním
podľa Zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový. Iba v konaní podľa tohto zákona,
ak podľa § 175 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ predloží v prvopise zmenku, o pravosti ktorej niet dôvodu
pochybovať, súd vydá na návrh navrhovateľa zmenkový platobný rozkaz. Navrhovateľ v tomto konaní
nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, ale rozsudok podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady č. 861/2007 a preto súd nemohol v tomto konaní vychádzať zo zmenky ako z jediného listinného
dôkazu svedčiaceho o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky navrhovateľa. Keďže navrhovateľ na výzvu
súdu prvého stupňa nepredložil doplňujúce dokumenty podľa čl. 4/4 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady č. 861/2007, súd prvého stupňa rozhodol správne, keď návrh navrhovateľa zamietol v odvolaním
napadnutej časti 6 % ročného úroku z istiny od 3.12.2009 do 24.9.2013 a v celom rozsahu uplatnený
zmenkový úrok 0,25 % denne z uplatnenej istiny od 30.7.2009 do zaplatenia.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správne, aj keď z
iných dôvodov, keď zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie časti uplatneného 6 % ročného úroku a
úroku 0,25 % denne, pretože navrhovateľ nepredložil na výzvu súdu prvého stupňa doplňujúce doklady
svedčiace o tejto uplatnenej pohľadávke.

Pretože rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd prvého stupňa vyhovel návrhu o zmenkovej
sume 408,- eur so 6 % ročným úrokom od 25.9.2013 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3
% zmenkovej sumy, teda 1,36 eur, nadobudol právoplatnosť podľa § 159 ods. 1 O. s. p., lebo odporca
nepodal proti tomuto výroku rozsudku odvolanie, nemohol byť v tejto časti preskúmavaný odvolacím
súdom, aj keď bol vydaný na základe neúplného zistenia skutkového stavu podľa Nariadenia.

Odvolací súd na základe uvedeného potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti o nepriznaní časti 6 % ročného úroku a nepriznaní celého
uplatneného úroku 0,25 % denne ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o trovách
konania, o ktorých súd prvého stupňa správne rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože navrhovateľ, ktorému vznikli v tomto konaní
na súde prvého stupňa trovy konania, mal vo veci úspech len čiastočný.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v
spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania,

pretože navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný a úspešnému odporcovi preukázateľné trovy
odvolacieho konania nevznikli.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.