Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 29, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/194/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214277
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5712214277.8

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o. so sídlom Pribinova ul. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o.,
IČO: 36864421 so sídlom Grösslingova 4, 811 09, Bratislava proti žalovanému: Slovenská republika, za
ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava v konaní o
náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 27.9.2012 domáhal vo vzťahu k žalovanému náhrady majetkovej
škody vo výške 3916,74 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 783,35 eur. V odôvodnení uviedol,

že žalobca, ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre
pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
dlžníkom: T. E., F.. X.X.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil
registráciou exekučnej veci č. L. XXX/XXXX. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie
exekúcie spolu s exekučným titulom mieste a vecne príslušnému okresnému súdu ( Okresný súd Martin)
a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Žaloba na označenie exekučnej veci uviedol

všetky informácie, ktoré sú mu známe, pretože exekučný súd žalobcovi neoznámil spisovú značku
exekučného konania. Žalobca poukázal na ust. § 44 ods. 2 exekučného poriadku, platného od 1.2.2002
do 31.5.2010, podľa ktorého bolo povinnosťou exekučného súdu podľa žalobcu súdu rozhodnúť o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia
takejto žiadosti, a to bez ohľadu na to, či exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať
bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodnutie rozhodcovského súdu alebo exekučným titulom bola

napr. notárska zápisnica. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti, rozhodol o žiadosti udelenia poverenia na vykonanie až dňa 2.3.2011,
konanie pritom začalo 13.1.2011, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K
rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby, omeškanie
viac ako 48 dní. Ako dôkaz navrhol pripojiť súdny spis exekučného súdu, teda Okresného súdu Martin
založený pre exekučné konanie vedené medzi oprávneným, teda žalobcom a vyššie menovaným

povinným pre vymoženie peňažnej pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 5182619. Zároveň žalobca uviedol,
že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu. Exekučný súd mu neoznámil spisovú značku
pod ktorou došlo k registrácii exekučného konania na všeobecnom súde.
Exekučný súd vykonaním postupu podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ( preskúmanie žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu -
rozsudok rozhodcovského súdu sp. zn. SR09240/10, vykonateľný 18.11.2010 ) spôsobom odporujúcim

zákonu,t.j.vykonanímprocedúrypreskúmaniabezsplneniazákonnýchpodmienok,keďsúdbezďalších
legálnych predpokladov založil svoju právomoc dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proceszahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených
právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci na ust. § 44 ods.2 Exekučného
poriadku, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného

titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci, ako exekučnému súdu neprináleží, čím porušil
fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality. Exekučný súd nie je súd v zmysle ust. § 40 a
nasl. Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského
rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom
vo vzájomnej žalobe. Z hľadiska princípu právnej istoty, ktorý musí dotvárať stav ústavnosti v právnom

štáte,nemôžetenistýštátnyorgán-všeobecnýsúd-dotváraťsvojerozhodovacieoprávneniasmerujúce
k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku na právne postavenie žalovaného ( dlžníka ) tak, kde
neexistujú, a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich
platné právo zaraďuje. Základné práva nevytvárajú len rámec obsahu jednoduchého práva, ale aj rámec
jeho interpretácie a aplikácie. Všeobecný súd preto musí byť pri výklade aplikácii podmienok pripustenia
revízie rozhodnutia vedomý toho, že zásahu do právneho postavenia účastníkov konania, čím degraduje

ochranu ich subjektívnych práv, a to bez ohľadu na to, aký iný účel revízneho konania sleduje štát,
napr. posilňovanie pozície spotrebiteľa. Tento účel nemôže prevážiť nad ochranou subjektívnych práv
účastníkov konania tak, že sa ochrana subjektívnych práv celkom vyprázdni, resp. vôbec nezabezpečí.
Na jednej strane existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie
je možné zrušiť pre uplynutie lehoty podľa ust. § 41 Zákona o rozhodcovskom konaní a chýbajúci

subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne
nevykonateľný a na druhej strane, nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie
a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku
rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Prekážka právoplatne
rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Podľa

platnej právnej úprav je rozsudok rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom
vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom konaní. Vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe a neexistuje okolnosť,
ktorá by mu umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva
založením prekážky veci rozhodnutej. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože

počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu
právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je
základným účelom práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Žalobcovi vznikla majetková škoda v celkovej výške 3 916,74 eur, predstavujúca náhradu istiny
s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v

občianskom súdnom konaní, vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného
zmluvou o úvere. Nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a
príslušenstva zo strany exekučného súdu.
Zároveň si žalobca uplatňuje aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu, zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je dôsledkom
jeho nesústredenej činnosti a takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti
majetkového práva žalobcu.

Žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne
a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia
vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie
poverenia bola zamietnutá. Postup exekučného súdu zamedzil žalobcovi správať sa so starostlivosťou
riadneho hospodára. Ďalej žalobca poukázal aj na ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti o

náhradu nemajetkovej ujmy, a to neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a
základných práv navrhovateľa v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala
u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, úplne zbytočné a

právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou aj jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Nezákonným zásahom vyvolaná situáciaovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí,
ktoré mohol prijať.
Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,

ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie ( spôsobené v priamej
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu ) sumu 783,35 eur, t.j. 20 % z
uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je povinný aplikovať ústavnú
požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy.
V ďalšom žalobca poukázal na nálezy Ústavného súdu SR týkajúce sa primeranosti požadovanej výšky
finančného zadosťučinenia vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Žalobca uviedol, že v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. písomnou žiadosťou
požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania žaloby však

odporca na žiadosť pozitívne nereagoval. Poukázal na to, že potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody je založené v inom súdnom spise. Ako dôkaz na preukázanie
týchto tvrdení navrhol aj pripojenie spisu Ministerstva spravodlivosti SR k predbežnému prerokovaniu
nároku navrhovateľa na náhradu škody uplatňovanej v tomto konaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľ požadoval, aby súd medzitýmnym rozsudkom v zmysle ust.

§ 152 ods. 2 veta druhá in fine OSP rozhodol o základe veci tak, že odporca je zodpovedný za škodu,
ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Martin, pretože tento
nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: 609000023 dlžníkom (povinným) Branislavom
Mrázekom, nar. 4.8.1984 v zákonom stanovenej lehote, a následne, aby súd rozsudkom rozhodol tak,

že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody sumu 3916,74 eur a z titulu
nemajetkovej ujmy sumu 783,35 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V predmetnej žalobe žalobca uviedol, že pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného súdu Martin
by porušovalo právo žalobcu na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa

rozvrhu práce na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Preto žalobca v zmysle ust. § 12
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žiada, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným
prejednaním veci o prikázaní veci ( tohto sporu ) inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne
príslušného Okresného súdu Martin sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich
pomer veci a k účastníkom konania.

Vzhľadom na zmätočnosť vyjadrenia žalobcu v súvislosti so vznesením námietky zaujatosti, žalobca bol
listom zo dňa 17.10.2012 ( č. l. 7) vyzvaný, aby súdu oznámil, či vzniesol v predmetnej žalobe námietku
zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu Martin a v prípade, že áno, aby konkretizoval vznesenú
námietku zaujatosti v zmysle ust. § 14 a 15a OSP. Podaním doručeným súdu 2.11.2012 ( č.l. 12) žalobca
uviedol, že na výzvu odpovedá nasledovne: „Žalobca nepodal súdu námietku zaujatosti podľa ust. § 15a

ods. 1 OSP“. Z úradného záznamu ( č. l. 14) je zrejmé, že zákonný sudca v predmetnej veci konštatoval,
že sa vo veci necíti byť zaujatý, a to ani pre pomer k veci, ani pre pomer k účastníkom konania alebo
k ich zástupcom.
Uznesením č. k. 15C 198/2012-16 zo dňa 21.11.2012 bol žalobca vyzvaný, aby svoje podanie doplnil
v lehote 10 dní, a to tak, že predloží súdu kópiu žiadosti o predbežné prerokovanie príslušného nároku

na náhradu škody, dôkaz o tom, kedy túto žiadosť doručil Ministerstvu spravodlivosti SR a potvrdenie
o tom, ako bola žiadosť o predbežné prejednanie vybavená. Podaním doručeným 12.12.2012 zaslal
žalobca odpoveď na predmetné uznesenie ( č. l. 22). Jeho súčasťou bola aj fotokópia sprievodného
listu k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ( č. l. 22a ), kde prílohou tohto
sprievodného listu bol aj zoznam žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ( č. l.

22b až 22c), súd zažurnalizoval do spisu len výňatok zo zoznamu týchto žiadostí týkajúci sa Okresného
súdu Martin.
Uznesením č. k. 15C 198/2012-23 zo dňa 18.12.2013 súd podanie žalobcu zo dňa 21.9.2012 odmietol,
nakoľko nemal preukázané, že žalovaný nárok, ktorý si žalobca uplatňuje v tomto konaní, žalobca
predbežne prejednal s Ministerstvom spravodlivosti SR, resp. podal na Ministerstve spravodlivosti

žiadosť o prerokovanie tohto nároku, a či je tento nárok totožný s nárokom uplatňovaným v tomto konaní.
Proti predmetnému uzneseniu podal žalobca odvolanie ( č. l. 29). Krajský súd v Žiline uznesením č.
k. 6Co 50/2013-56 zo dňa 28.2.2013 uznesenie Okresného súdu o odmietnutí podania zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že konštatoval, že žalobca výslovne vo svojich podaniach uviedol,že nepodáva námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi podľa § 15a OSP a zároveň nemal za to,
že boli splnené podmienky na odmietnutie podania. Záverom uviedol krajský súd, že v prípade, ak by
nebol odstránený nedostatok uvedenej podmienky, treba to hodnotiť ako obdobu nedostatku procesnej

podmienky a mal by súd postupovať podľa úpravy OSP o zastavení konania, ale nie odmietnuť podanie.
V súvislosti so závermi, ktoré boli vyslovené v uznesení Krajského súdu v Žilne súd vyzval žalovaného,
aby súdu oznámil, či a a kedy bola žalobcom podaná písomná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku podľa § 15 a 16 zákona č. 514/2003 Z. z., pod akou spisovou značkou sa u nich konanie vedie,
a či bol tento nárok žalobcu predbežne prerokovaný, prípadne, či sa o ňom rozhoduje. Spolu s touto

žiadosťou bola zaslaná žalovanému aj žaloba ( č. l. 62,63).
Žalovaný podaním doručeným súdu 7.5.2013 ( týka sa aj ďalších konaní vedených v senáte 15C )
uviedol, že boli doručené žiadosti žalobcu, viac ako 43 000 s tým, že neposkytol žalobca v rámci
predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť, potrebnú pre prerokovane jeho nároku, a preto
nepovažuje nárok žalobcu za predbežne prerokovaný. Pokiaľ ide o posúdenie, či každý konkrétny
uplatnený nárok bol aj obsahom žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, žalovaný zdôrazňuje, že

dôkazné bremeno v smere preukázania predbežného prerokovania nároku je na strane žalobcu a
nemôže zaťažovať žalovaného, ktorý nemôže jednoznačne potvrdiť, že jednotlivé uplatnené nároky boli
aj predmetom doručených žiadostí o predbežné prerokovanie ( č. l. 64).
Okresný súd preto vyzval opätovne žalobcu na odstránenie nedostatku podmienky konania podľa §
104 ods. 2 OSP ( č. l. 65), aby súdu doručil kópiu žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku

v konkrétnej veci, s totožnou výškou škody a ohľadne totožného dlžníka, ktorá mala byť doručená
Ministerstvu spravodlivosti SR. Žalobca si uloženú povinnosť nesplnil, preto súd uznesením č. k. 15C
198/2012 - 69 zo dňa 18.6.2013 konanie zastavil z dôvodu neodstránenia procesnej podmienky konania.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie ( č. l. 77). O odvolaní rozhodoval Krajský súd v Žiline,
ako súd odvolací a uznesenie okresného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rozhodnutí č.

k. 8Co/362/2013-93 uviedol, že vychádzajúc z ust. § 15 a 16 zákona č. 514/2003 Z.z. a oboznámiac sa
s obsahom spisu je podľa odvolacieho súdu pre prejednanie tohto nároku potrebné vopred preukázať
zo strany poškodeného, v danom prípade žalobcu,. podanie písomnej žiadosti adresované príslušnému
orgánu. V tomto smere mal hodnoverne preukázané, že žalobca dňa 25.9.2012 písomne požiadal
príslušný orgán o predbežné prerokovanie nároku. Doručenie žiadosti potvrdil aj žalovaný, a to v podaní

zo dňa 17.5.2013 a napokon to vyplýva aj z podacej pečiatky žalovaného na sprievodnom liste. Pokiaľ
Okresný súd poukazoval na nepreukázanie podania žiadosti s konkrétnym obsahom, odvolací súd na
túto skutočnosť neprihliadal v prvom rade aj preto, že ani samotný žalovaný túto nevedel preukázať.
Okrem toho žalovaný tvrdil, že žalobca mu neposkytol súčinnosť, lebo žiadosť nemala požadované
náležitosti. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na to, že aj v prípade neodstránenia nedostatkov

žiadosti by v zmysle ust. § 16 ods. 2 vety za bodkočiarkou zákona č. 514/2003 Z. z. nebolo dotknuté
právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo
jeho časti na súde, aj preto obsah žiadosti nebol rozhodujúci. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu žalobcu,
že rozhodol vylúčený sudca odvolací súd poukazuje na to, že tento dôvod je rovnaký ako v jeho prvom
odvolaní proti uzneseniu okresného súdu a k tomuto odvolací súd zaujal právny názor ( viď uznesenie

zo dňa 28.2.2013 č. k. 6Co 50/013-56). Z tohto dôvodu sa k nemu opätovne nevyjadruje. Pre nesprávne
právne posúdenie preto vec zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude okresný súd konať o
uplatnenom nároku žalobcu.

Okresný súd viazaný právnymi závermi vyslovenými v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline súd,

pokračoval v konaní o uplatnenom nároku žalobcu a vo veci vytýčil pojednávanie na deň 30.10.2013.
Podaním doručeným súdu 21.10.2013 ( č. l. 107) zaslal žalovaný vyjadrenie k žalobnému návrhu.
Žalovanýuviedol,žetotovyjadreniejerelevantnéprevšetkykonanievoveciachspoločnostiPohotovosť,
s.r.o. o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy proti žalovanej v senáte 15C. Žalovaný vo
vyjadrení uplatnil procesné námietky, konanie vykazuje nedostatky, a to zmätočnosť podania. Žalobca

síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú
povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Nie je jasný ani titul nároku
na náhradu škody. Žalobca jednak namieta nezákonné rozhodnutie, a to rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a zároveň namieta aj nesprávny úradný postup
v podobe prieťahov. Podľa žalovaného pri úspešnom uplatnení nároku na náhradu škody musia

byť splnené tri podmienky súčasne, a to: nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou. Čo sa týka rozhodnutia o poverení exekútora po - 15 dňovej lehote, tak k
tomu žalovaný uviedol, že z ust. § 44 ods. 2 exekučného poriadku, účinného od 1.6.2011 vyplývaskutočnosť, že 15- dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu
ako exekučnom titule. Uvedené znamená, že akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho
úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15- dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach,

začatých po 1.6.2011, nemá žiadnu oporu v zákone. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie podaná na súd po 1.6.2011, nárok je v tento časti neopodstatnený. Pred 1.6.2011 samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehote neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových
okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu,

najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských
zmlúv. Ak nesprávnym úradným postupom má byť podľa žalobcu zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, takto formulovaný postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný
výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť oným nesprávnym postupom na účely zákona č. 514/2003
Z. z. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je preto vylúčená.
Žalobcom prednesených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu

spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Nakoľko z citovaných zákonných ustanovení zákona č. 514/2003
Z. z., konkrétne ust. § 6 ods. 1 je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škodu
spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnuté, aby nezákonnosť rozhodnutia bola
konštatovaná príslušným orgánom, ktorý už toto právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení
alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka

nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie
splnená. Predmetné rozhodnutia okresného súdu nie je možné považovať za nezákonné a zároveň
ich zákonnosť/nezákonnosť nie je možné posudzovať v tomto konaní. Otázku správnosti postupu
pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie taktiež nie je na
mieste posudzovať. Žalobca ďalej uvádza, že súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal

opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu. V tomto smere žalovaný poukázal na viaceré
uznesenia Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorých vnútroštátny súd má povinnosť
ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej
doložky, rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu v akom mu to umožňujú

vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.
Žalovaný považuje za nevyhnutné v pravom rade poukázať na tú skutočnosť, že zo samotnej dikcie
§ 44 ods. 2 exekučného poriadku, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe
zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15 - dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora
vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu ( okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm.

c) a d) exekučného poriadku ), ak ho súd nepoverí, 15- dňová lehota neplatí. Žalobca nepreukázal,
že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažností, že by existovalo
právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP, či právoplatné
rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bezzbytočnýchprieťahov.Žalovanýmázato,ženiejepreukázanýnesprávnyúradnýpostupspočívajúci

v existencii prieťahov. Zároveň žalovaný poukázal aj na ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.,
v prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo
vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15 - dňovej lehoty a v rozhodnutí o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po zákonom stanovenej lehote. Lehota na uplatnenie tohto nároku
( premlčacia lehota ) uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia buď 15- dňovej lehoty od doručenia

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcii, resp. 30 - dňovej lehoty od
doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora. Vzhľadom na uvedené žalovaná vznáša námietku
premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15- dňovej lehoty od doručenia
žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009, resp. pri ktorom došlo k uplynutiu 30 - dňovej lehoty
od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009, t.j. 3 roky pred dňom, kedy

boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Ďalej sa žalovaný vyjadroval k
materiálnejškode,akoajknemajetkovejujme.Zdôvodunepreukázaniasplneniazákladnýchzákonných
podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. považuje
žalovaný žalobu za právne neopodstatnenú a žiada, aby súd žalobu proti žalovanému v celom rozsahu
zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania s tým, že žalovaná si uplatňuje právo na náhradu

trov konania. Predmetné vyjadrenie bolo zaslané právnemu zástupcovi žalobcu poštou a bolo zaslané
aj cestou e-mailu ( č .l. 124 súdneho spisu ) tak, aby sa mohol s ním oboznámiť ešte pred vykonaním
nariadeného pojednávania.Súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 OSP (ďalej len „OSP“) konal a rozhodol vo veci na pojednávaní
dňa 30.10.2013 v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu, žalovaného. Žalovaný ospravedlnil
svoju neúčasť a žiadal, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu

elektronickým podaním doručeným súdu 30.10.2013 požiadal o zrušenie pojednávania z dôvodu
objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu až do právoplatného rozhodnutia o otázke
nestrannosti a otázke zákonného sudcu, žiadal, aby súd v prejednávanej veci nepokračoval, nakoľko
v konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Poukázal na skutočnosť, že
mu doposiaľ neboli oznámené výsledky procesných postupov sudcu a súdu, ktoré by boli základom

pre spoľahlivé riešenie otázky zachovania nestrannosti súdu a ustanovenia nestranného zákonného
sudcu. Súd predmetnú žiadosť nepovažoval za ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, nakoľko
Občiansky súdny poriadok zrozumiteľne a určite stanovuje, akým spôsobom, a z akých dôvodov je
možné ospravedlniť termín pojednávania. Preto vo veci pojednával a rozhodol.

K otázke nestrannosti súdu a sudcu súd opätovne uvádza, že žalobca vo svojich podaniach uviedol,

že nepodáva námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi podľa § 15a OSP ( č. l. 12 súdneho spisu)
a zároveň sudca uviedol, že sa necíti byť zaujatý, ani pre pomer k veci, ani pre pomer k účastníkom
konania alebo k ich zástupcom ( č. l. 14). S otázkou nestrannosti súdu a sudcu sa vyporiadal okresný súd
v uznesení č. k. 15C 198/2012-23 zo dňa 18.12.2012. Predmetnou otázkou sa zaoberal v uzneseniach
aj Krajský súd v Žiline č. k. 6Co 50/2013-56 zo dňa 28.2.2013, č. k. 8Co/362/2013-93 .

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami, ktoré boli doložené do súdneho spisu,
ako aj s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 18Er 167/2011 a zistil tento skutkový a
právny stav veci:

Zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 18Er 167/2011 súd zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý
dňa 1.2.2011 podal na Okresný súd Martin žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej
na exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 438/11 vo veci oprávneného: Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35807598,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: Branislav Mrázek, r. č. 840804/7890, Kernova 4693/7,
036 01 Martin pre vymoženie sumy 1287,605 eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného

titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 09240/10 zo dňa 15.10.2010, právoplatný dňa
15.11.2010 a vykonateľný dňa 18.11.2010 a zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom dňa 13.1.2011
( č. l. 1 pripojeného spisu 18Er 167/2011) V predmetnej exekučnej veci vydal okresný súd uznesenie
č. k. 18Er 167/2011-11 zo dňa 9.2.2011, ktorým žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol ( č. l. 11). Dôvodom bola skutočnosť, že exekučný titul je v celom rozsahu

nevykonateľný, a preto na jeho podklade nie je možné viesť exekúcie, a to ani čiastočne. Exekučný titul
priznáva nedovolené plnenie, ktoré je súčasne aj v rozpore s dobrými mravmi, je tu nesúlad exekučného
titulu so zákonom, nakoľko rozhodcovský súd len formálne potvrdil právo oprávneného uvedené v
zmluve o úvere, pričom vôbec nepreskúmal, či sa medzi účastníkmi zmluvy nejedná o spotrebiteľský
právny vzťah, na ktorý sa preto musia aplikovať normy spotrebiteľského práva. Z obsahu zmluvy a

postavenia účastníka zmluvy jednoznačne vyplýva, že sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Proti
tomuto uzneseniu žalobca nepodal odvolanie, nadobudlo právoplatnosť 9.3.2011.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom stanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v čase podania žiadosti o udelenie
poverenia /ďalej len zákon č. 514/2003 Z. z./ štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmtozákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému
v spoločenskom uplatnení.

Zákon č. 514/2003 Z. z. v § 9 ods. 1 považuje za nesprávny úradný postup aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Na predmetné exekučné konanie sa vzťahuje zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného v čase podania žiadosti o udelenie poverenia,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Súd na základe tvrdení žalobcu vedených v návrhu zistil, že tento si uplatňuje náhradu majetkovej škody
vo výške 3916,74 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 783,35 eur, ktorému mala vzniknúť nesprávnym

úradným postupom Okresného súdu Martin. Nesprávneho úradného postupu sa mal Okresný súd
dopustiť tým, že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nerozhodol v zákonnej lehote.
Súd preto v zmysle ust. zákona č. 514/2003 Z. z. zisťoval existenciu podmienok, ktoré zakladajú
objektívnu zodpovednosť štátu za vznik škody, a ktoré musia byť splnené súčasne, a to:
1) Nesprávny úradný postup pri rozhodovaní o udelení poverenia

2) Vznik škody
3) Príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou

O nárokoch na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom rozhoduje súd. Poškodený
sa však môže domáhať súdnej ochrany až potom, čo písomne požiadal príslušný orgán, teda v danom

prípade Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie žiadosti o odškodnenie a tento
orgán neuspokojil nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.
Vychádzajúc z ust. § 15 a § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. v spojení s právnymi názormi, ktoré boli
vyslovené v uznesení Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co 362/2013-93 zo dňa 27.8.2013 súd konštatuje,že bolo preukázané, že žalobca dňa 25.9.2012 písomne požiadal príslušný orgán, teda Ministerstvo
spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku. Doručenie žiadosti potvrdil aj žalovaný v podaní zo
dňa 17.5.2013 a napokon to vyplýva aj z podacej pečiatky žalovaného na sprievodnom liste. Žalovaný

uvádzal, že žalobca mu neposkytol súčinnosť, lebo žiadosť nemala požadované náležitosti. Aj v prípade
neodstránenia nedostatku žiadosti by v zmysle ust. § 16 ods. 2 vety za bodkočiarkou zákona č. 514/2003
Z. z. nebolo dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona
uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde, preto obsah žiadosti o predbežné prerokovanie nebol
rozhodujúci. Súd nemal preukázané, že by nárok žalobcu na náhradu škody alebo jeho časti bol do

rozhodnutia súdu uspokojený.

Pri posudzovaní námietky premlčania, ktorú vzniesol žalovaný vo vyjadrení k veci, súd vychádzal z
tohto, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým dňa 1.2.2011, uznesenie č. k. 18Er 167/2011 zo dňa 9.2.2011, ktorým bola
žiadosť súdneho exekútora zamietnutá, bolo doručené žalobcovi dňa 17.2.2011 cestou právneho

zástupcu. Dňom doručenia sa žalobca mohol dozvedieť o škode, ktorá mu mohla vzniknúť tým, že súd
nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcií do 15- dní od doručenia tejto žiadosti.
Návrh na súd bol podaný 27.9.2012, a preto súd mal za to, že návrh na začatie konania bol v predmetnej
veci podaný včas a námietka premlčania je nedôvodná.

Ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. považuje za nesprávny úradný postup aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Na
predmetné exekučné konanie sa vzťahuje zákon 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase podania žiadosti o udelenie poverenia
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.
Ako dôkaz na podporu svojich tvrdení o vzniku prieťahov v konaní žalobca navrhol pripojenie súdneho

spisu exekučného súdu v exekučnej veci navrhovateľa proti povinnému Mrázekovi Branislavovi pre
vymoženie pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku povinnej vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, č.
EX 438/2011. Pokiaľ žalobca v návrhu na začatie konania uvádzal, že nemôže označiť spisovú značku
exekučného konania, pretože mu ju súd neoznámil, tak ide o nepravdivé tvrdenie, nakoľko spisová
značka predmetného exekučného konania bola uvedená na uznesení exekučného súdu, ktorým bola

zamietnutážiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,aktoréboložalobcoviriadnedoručené.
Súd vlastným šetrením zistil, že ide o exekučné konanie vedené na Okresnom súde Martin pod sp.
zn. 18Er 167/2011. Z uvedeného exekučného spisu bolo preukázané, že dňa 1.2.2011 bola na tunajší
exekučný súd doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o
ktorej súd rozhodol uznesením č .k. 18Er 167/2011 dňa 9.2.2011 tak, že žiadosť súdneho exekútora bola

zamietnutá, nakoľko zistil, že exekučný titul, teda rozhodcovský rozsudok nie je v súlade so zákonom
a priznáva nedovolené plnenie, ktoré je súčasne aj v rozpore s dobrými mravmi, a teda exekučný titul
je v celom rozsahu nevykonateľný a na jeho podklade nie je možné viesť exekúciu, a to ani čiastočne.
V predmetnej žalobe žalobca uvádza nepravdivé údaje, nakoľko uvádza, že exekučný súd rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 2.3.2011 ( konanie sa malo začať

13.1.2011), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o
udelenie poverenia malo tak dôjsť po uplynutí zákonom stanovenej doby v omeškaní viac ako 48 dní. Z
pripojeného spisu jednoznačne vyplýva, že konanie bolo začaté na exekučnom súde podaním žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 1.2.2011, a teda nie 13.1.2011, ako uvádzal žalobca v
podanej žalobe a o predmetnej žiadosti súd rozhodol uznesením dňa 9.2.2011, ktorým zamietol žiadosť

o udelenie poverenia, a nie 2.3.2011, ako opätovne nesprávne uvádza žalobca. Exekučný súd teda
rozhodol v lehote 8 dní po doručení žiadosti o udelenie poverenia. Súd ma zato, že podľa citovaného ust.
§44ods.2Exekučnéhoporiadkulehota15dníoddoručeniažiadostisavzťahujelennasituáciu,keďsúd
vydá poverenie pre exekútora, aby vykonal exekúciu. Z tohto ustanovenia nevyplýva, že by procesnálehota 15 dní dopadala aj na prípady, keď súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Nemožno
konštatovať žiadne porušenie lehoty na rozhodnutie, keďže súd žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanieexekúciezamietolvlehote8dní.Súdsanemoholstotožniťsoskutkovýmtvrdenímžalobcu,že
k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby, kedy mal byť
súd v omeškaní viac ako 48 dní. Žalobca žiadal vykonať exekúciu na základe rozhodcovského rozsudku
vydaného rozhodcovským súdom, pričom išlo o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, a exekučný súd musí
vzhľadom na ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v nadväznosti na

ustanovenia o ochrane spotrebiteľov v Občianskom zákonníku a zákone o spotrebiteľských úveroch
vždy ex offo skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje spotrebiteľa na plnenie právom nedovolené,
v rozpore s dobrými mravmi. Exekučný súd vykonal prieskum v zmysle ustanovenia § 45 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a zistil, že exekúciu nemožno z vyššie uvedených dôvodov
vykonať. Spotrebiteľské právo je jedno z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich odvetví súkromného práva,
ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú aj právne predpisy na úrovní európskeho spoločenstva, vrátane

judikatúry Súdneho dvora EÚ. Nemožno sa preto stotožniť ani s tvrdením žalobcu, že po právnej stránke
nešlo o zložitú vec.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ argumentoval aj tým, že exekučný súd sa pri rozhodovaní o jeho
návrhu dopustil zbytočných prieťahov, čím porušil jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a požadoval, aby súd konštatoval porušenie uvedeného práva, súd k tejto požiadavke
navrhovateľa uvádza, že existenciu zbytočných prieťahov v súdnom konaní môže určiť len Ústavný súd
SR, ktorý má právomoc rozhodovať o porušení ústavných práv fyzických a právnických osôb. Súd môže
pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní v zmysle
§ 9 ods. zákona č. 514/2003 Z. z. len v prípade, tak ako to poukázal žalovaný vo svojom vyjadrení, ich

konštatovania, či už vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažností na prieťahy právoplatným rozhodnutím vydanom v disciplinárnom konaní, právoplatnom
rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti konštatujúcom
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca však nesplnil svoju dôkaznú

povinnosť v zmysle ust. § 120 ods. 1 OSP v tomto sporovom konaní a netvrdil, a ani nepreukázal kedy,
ktorý štátny alebo súdny orgán a ktorým rozhodnutím zistil existenciu prieťahov v súdnom konaní, keďže
rozhodovanie o tejto otázke nepatrí do právomoci súdu prvého stupňa.

Súd ma za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelení poverenia na vykonanie exekúcie

v predmetnej veci konal riadne. Všetky úkony smerovali k rozhodnutiu o návrhu oprávneného a boli
vykonávané v súlade s Exekučným poriadkom. Súd nemal v konaní preukázané žiadne prieťahy v
exekučnom konaní - teda opomenutie vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, t.j. nemal
preukázaný nesprávny úradný postup, ako jeden z predpokladov, ako bolo vyššie konštatované, pre
vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súd preto návrh žalobcu, ako

nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Právny zástupca žalobcu v priebehu konania do jedného spisu v senáte 15C doložil Znalecký posudok
č. 1/2013 vo veci rozhodcovské konanie v spotrebiteľských sporoch v práve Európskej únie. Uviedol,
že sa bude odvolávať na tento znalecký posudok osobitne v ďalších konaniach. Z tohto dôvodu súd
založil informatívne aj do tohto spisu fotokópiu tohto znaleckého posudku pod č. l. 98 súdneho spisu,

dokazovanie týmto listinným dôkazom nevykonal, nikto z účastníkov nenavrhol dokazovanie týmto
listinným dôkazom v rámci tohto konania.
Súd určuje rozsah a mieru, v ktorej sa dokazovanie vykoná. Súd však nie je povinný vykonať všetky
dôkazy, ktoré účastníci v priebehu konania navrhli a princíp voľného hodnotenia dôkazov v spojení
so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho

uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú.
V návrhu na zrušenie pojednávania ( č. l. 134) sa žalobca uviedol, že v prípade, že ide o žalobu
agendy ISTINA RS, na preukázanie skutočnosti, že postup exekučného súdu je nesprávny ( v rozpore
so zákonom), nechal žalobca spracovať znalecký posudok znalcom v odbore 330000-Právne vzťahy kcudzine, odvetví 330300-Európske právo, ktorý zodpovie na otázky týkajúce sa interpretácie a aplikácie
smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 v nadväznosti na justičnú prax a záväznú judikatúru Súdneho
dvora EÚ. Znalecký posudok navrhuje ako dôkaz zo zásadnou povahou a žiada, aby bol súdom po

spracovaní vykonaný. Z uvedeného nie je súdu zrejmé, čí takýto znalecký posudok už je vypracovaný,
alebo je to ten ( znalecký posudok č. 1/2013), ktorý bol založený do jedného z konaní v senáte 15C s
tým, že sa bude na neho žalobca osobitne odvolávať v ďalších konaniach. Súd považoval tento návrh
na doplnenie dokazovania za neurčitý, nezrozumiteľný, preto ho zamietol.
V súvislosti s ďalším návrhom právneho zástupcu žalobcu na doplnenie dokazovania, ktorý uviedol v

návrhu na zrušenie pojednávania, a to že mal zadať objednávku na spracovanie znaleckého posudku,
ktorý vyčísli výšku vzniknutej škody v dôsledku žalobe opísaných skutočností, za ktoré zodpovedá
žalovaný. Vypracovaný znalecký posudok po jeho vyhotovení predloží, pričom žiada, aby o obsah tohto
znaleckéhoposudkubolodoplnenédokazovanievykonanévtomtokonaní.Súduniejezrejmé,ažalobca
to nepreukázal, či žalobca už zadal objednávku, kedy bude tento znalecký posudok vyhotovený, a teda
nemal preukázanú vôbec jeho existenciu. Tento návrh na doplnenie dokazovania súd taktiež zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP odporcovi, ktorý mal vo veci plnú úspech
však ich právo na náhradu nepriznal. Žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech právo na ich náhradu
nepriznal. Žalovaný vo vyjadrení, ktoré bolo podané vo veci samej si uplatnil náhradu trov konania, preto
mu ich súd na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 30.10.2013 priznal. Tieto si však nevyčíslil v zákonom

stanovenej lehote a ani z obsahu spisu mu žiadne trovy nevyplynuli. Preto mu súd v súlade s ust. §
151 ods. 2 OSP náhradu trov konania nepriznal a v takomto prípade súd nebol viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončilo na
pojednávaní dňa 30.10.2013.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon
rozhodnutia.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.