Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, July 28, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/558/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112223269
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1112223269.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr.JurajaPovažanaaJUDr.JankyRichterovejvprávnejvecinavrhovateľa:Dopravnýpodnik,akciová
spoločnosť, IČO: 00 492 736, so sídlom: Olejkárska 1, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr.
Vladimírom Kánom, so sídlom: Námestie Benku č. 9-C1, Bratislava, proti odporcovi: O. I., O. L.: L. X, X.,
v súčasnej dobe vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, priečinok č.72, Hrnčiarovce
nad Parnou, o zaplatenie sumy 50,50 eura s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I, č.k.: 8C/11/2013-28 zo dňa 03.09.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi s a n e p r i z n á v a náhrada trov prvostupňového konania.

Odporcovi s a n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo
výške 50,50 eura, trovy konania vo výške 16,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 86,44 eura,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil po právnej stránke podľa § 760 Obč. zákonníka, §11
ods. 1 písm. d/, § 12 ods. 1, ods. 4, ods. 5 a § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave a
tarifou MHD v Bratislave a vecne tým, že navrhovateľ sa návrhom doručeným dňa 19.07.2012 domáhal,
aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť 50,50 eura a trovy konania na tom skutkovom základe, že
dňa 11.11.2010 počas cestovania v prostriedku mestskej hromadnej dopravy linkou č. 1 v Bratislave, sa

na výzvu kontrolného orgánu navrhovateľa nepreukázal platným cestovným lístkom.

Súdprvéhostupňamalnazákladevykonanéhodokazovaniazapreukázané,žeodporcadňa11.11.2010
uzatvoril s navrhovateľom zmluvu o preprave linkou MHD č.1 v Bratislave, podľa ktorej navrhovateľovi
vznikla povinnosť dopraviť ho do miesta určenia, avšak odporca za prepravu v dopravnom prostriedku
nezaplatil cestovné. Navrhovateľovi tak vznikol voči odporcovi nárok na zaplatenie cestovného vo výške
0,50 eura a určenej úhrady cestovného vo výške 50,-eur. Vzhľadom na uvedené návrhu navrhovateľa
vyhovel a odporcu zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému
navrhovateľovi voči odporcovi priznal náhradu trov konania a to vo výške 16,50 eura za súdny poplatok
a za trovy právneho zastúpenia vo výške 86,44 eura.Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil. Namietal povinnosť zaplatiť sumu uloženú rozsudkom súdu prvého
stupňa s tým, že dňa 11.11.2010, a teda v inkriminovanom čase mal nahlásenú stratu občianskeho

preukazu.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdil. Namietal, že odporca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal stratu
občianskeho preukazu pred či v čase tarifnej kontroly navrhovateľa. Nepreukázal tak, že sa dňa
11.11.2010 nenachádzal v linke MHD č.1. Navrhovateľ získal osobné údaje odporcu z predloženého

občianskeho preukazu, ktorým sa odporca preukázal pri kontrole tarifných a prepravných podmienok
pracovníkovi navrhovateľa. Občiansky preukaz Č.. Q., predložený pri uvedenej kontrole ku dňu podania
vyjadrenia pritom nebol evidovaný na stránke MV SR ako stratený či odcudzený.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), túto
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa
je potrebné zamietnuť.

Podľa § 760 Obč. zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné
použije dopravný prostriedok právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Obč. zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Obč. zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Obč. zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej (§ 101 až 110).

Podľa § 108 Obč. zákonníka, práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu
škody pri preprave osôb.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada

aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

Pojem spotrebiteľská zmluva možno vymedziť v širšom a užšom zmysle. Za spotrebiteľské zmluvy v

širšom zmysle možno považovať akékoľvek zmluvy uzavierané medzi dodávateľom a spotrebiteľom,
pri ktorých spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmlúv, na ktoré treba aplikovať príslušnú osobitnú
úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide. Spotrebiteľské zmluvy v užšom zmysle predstavujú osobitný
typ zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať ich obsah, bez ohľadu na to, podľa akého
právneho predpisu sa zmluva uzavrela, a na ktoré treba aplikovať predovšetkým úpravu o neprijateľných

podmienkach, ako aj príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide.

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj
iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať
a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.

Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch
a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať zmluva
kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o obstaraní zájazdu, lízingová zmluva, (zmluva o úvere),
zmluva o dodávke plynu elektriny, o pripojení a ďalšie. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj
zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka ako aj ďalších osobitných predpisov. Spotrebiteľskázmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľ je
ten, ktorý pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba (fyzická či právnická), ktorá pri uzavieraní

tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom nie je
rozhodujúce, či spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy.

Navrhovateľ si v konaní uplatňuje nárok na zaplatenie cestovného vo výške 0,50 eura a úhrady vo výške
50,- eur za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom, ktorú si navrhovateľ môže uplatniť do výšky

100-násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav. Právny vzťah medzi účastníkmi konania
bol založený zmluvou o preprave osôb podľa ust. § 760 Obč. zákonníka. Ustanovenie § 760 Obč.
zákonníkapresnejšienevymedzujeformuaspôsobuzavretiazmluvyoprepraveosoby.Ideoneformálnu
zmluvu, ktorá sa môže uzavrieť rôznym spôsobom (napr. zakúpením cestovného lístka, vstupom do
dopravného prostriedku a pod.). Nástupom odporcu do dopravného prostriedku navrhovateľa tak došlo
ku konkludentnému uzatvoreniu zmluvy o preprave medzi účastníkmi konania v zmysle § 760 Obč.

zákonníka a jeho zotrvaním v dopravnom prostriedku došlo aj priamo k využitiu služby poskytovanej
dopravcom, ktorá je predmetom jeho obchodnej činnosti a za ktorú má nárok na primeranú odmenu,
a to cestovné.

V súlade s pojmovým vymedzením spotrebiteľských zmlúv legislatívne vyjadreným v ustanovení § 52
Obč. zákonníka, je potrebné prepravnú zmluvu v prejednávanej veci považovať za spotrebiteľskú

zmluvu, v ktorej navrhovateľ koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti; preto je potrebné ho v
zmysle § 52 ods. 2 Obč. zákonníka považovať za dodávateľa; odporca ako fyzická osoba nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preto je potrebné považovať ho v zmysle
§ 52 ods. 4 Obč. zákonníka za spotrebiteľa a predmetnú zmluvu o preprave posúdiť ako spotrebiteľskú
zmluvu. V prospech takéhoto výkladu svedčí tiež skutočnosť, že podrobnosti o právach a povinnostiach

účastníkov zmluvy o preprave osôb sú upravené v prepravných poriadkoch, ktoré vypracúvajú jednotliví
dopravcovia na základe všeobecne záväzných právnych predpisov, čím vlastne doplňujú všeobecnú
úpravu v Občianskom zákonníku. Prepravný poriadok, ktorý dopravca zverejňuje spravidla v dopravnom
prostriedku, prípadne na miestach na to vhodných je definovaný ako súčasť návrhu na uzavretie
prepravnej zmluvy, čo znamená, že cestujúci sa síce môžu s prepravným poriadkom oboznámiť, avšak

ho nemôžu ovplyvniť.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca sa dňa 11.11.2010 na linke MHD č. 1 na výzvu
revízora (zamestnanca navrhovateľa povereného vykonaním kontroly cestovných lístkov) nepreukázal
platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom. Navrhovateľ si návrhom podaným
na súde dňa 19.07.2012 voči odporcovi uplatnil nároky z prepravy na zaplatenie cestovného vo výške

0,50 eura a úhrady vo výške 50,- eur za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom, ktorú si
navrhovateľ môže uplatniť do výšky stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav. Odo dňa,
keď sa právo mohlo vykonať po prvýkrát, teda odo dňa nasledujúceho po tom, kedy odporca cestoval v
dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka (12.11.2010), mohol navrhovateľ
podať návrh na súd pre porušenie prepravného poriadku zo strany odporcu. Posledný deň premlčacej

lehoty pripadol na 12.11.2011, čo však bola sobota, premlčacia lehota tak uplynula najbližší pracovný
deň - pondelok 14.11.2011. Navrhovateľ svoje právo uplatnil v súdnom konaní dňa 19.07.2012, teda
ho nevykonal v lehote určenej v ust. § 108 OZ, v ktorom je stanovená jednoročná premlčacia doba na
uplatnenie práva z prepravy. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o preprave a povinnosť súdu
v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej

rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov prihliadať ex offo na premlčanie
nároku navrhovateľa zo spotrebiteľskej zmluvy, neostávalo odvolaciemu súdu iné, než rozhodnutie súdu
prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľa ako premlčaný zamietnuť.

Nakoľko obidva navrhovateľom uplatnené nároky, konkrétne nárok na zaplatenie cestovného, ako i
úhrady až do výšky stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav, majú rovnaký právny

základ spočívajúci v porušení podmienok z konkludentne uzatvorenej zmluvy o preprave, je potrebné
aplikovať ustanovenie § 108 OZ, zaoberajúce sa premlčaním práv z prepravy, na oba tieto nároky. Na
základe uvedeného tak obidva nároky vznikli súčasne, porušením zmluvy o preprave osôb v MHD, a
preto jednoročná premlčacia doba začína plynúť súčasne, dňom 12.11.2010.Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O. s.
p. zmenil a návrh navrhovateľa zamietol.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil tiež napadnutý výrok súdu prvého stupňa o náhrade trov

prvostupňového konania a to podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Odporcovi však náhradu trov prvostupňového
konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1 v spojení s § 151
ods. 1 O. s. p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko si ju neuplatnil.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.