Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 9, 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 7P/453/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811209326
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marta Hrenčuková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7811209326.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňave sudkyňou Mgr. Martou Hrenčukovou, v opatrovníckej veci maloletej W. S. nar.

XX.XX.XXXX,zastúpenejkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyvRožňave,na
návrh matky X. S. nar. XX.XX. XXXX, bytom Y. Š. XX, zastúpenej právnym zástupcom JUDr. Ladislavom
Csákom, advokátom, Rožňava Hviezdoslavova 4, za účasti MUDr. Q. K. nar. XX.XX. XXXX, bytom Y.
Q..Y.. Š., opatrovníka nebohého JUDr. Q. K. nar. XX.XX. XXXX, zomr. XX.X. XXXX, na návrh matky, o
určenie otcovstva voči zomrelému takto

r o z h o d o l :

Okresný súd Rožňava návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov tohto konania.

Navrhovateľka n e m á právo na náhradu trov právneho zastúpenia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka svojim návrhom žiadala, aby súd určil , že otcom jej maloletej dcéry W. S. je nebohý
X.. Q. K..

Svoj návrh odôvodnila tým, že po nadviazaní prvotného kontaktu s nebohým sa začali spočiatku
stretávať nepravidelne a postupom času pravidelne, čo ju veľmi tešilo, lebo cítila k nemu viac, ako len
priateľstvo. Ich priateľstvo sa postupne zmenilo na citový vzťah, ktorého súčasťou bol aj intímny život.
Po oznámení radostnej správy, že otehotnela, menovaný neprejavil ani radosť ani smútok. Nedošlo z
jehostranykukončeniuichvzťahu,aniponarodenímaloletejW.ichneopustil,pravidelneichnavštevoval
a finančne prispieval na výdavky spojené s výchovou a starostlivosťou o maloletú . V čase rozhodnom

pre určenie otcovstva nemala pohlavný styk s iným mužom, len s nebohým X.. K.. Otcom maloletej preto
nemôže byť nikto iný. O narodení maloletej bol domnelý otec informovaný, ale z jeho strany nebola
prejavená ochota, aby jeho meno bolo uvedené v rodnom liste maloletej s odôvodnením, že by sa dostal
do nepríjemnej situácie v kruhu

rodiny. Z uvedeného dôvodu nenaliehala na určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, avšak
po jeho úmrtí v záujme maloletej dcéry sa rozhodla dať všetko na pravú mieru, práve podaním tohto
návrhu na súd.

Navrhovateľka vo svojich výpovediach uviedla, že na návrhu trvá a podala ho preto, lebo aj dcéra musí

žiť z niečoho, poberá na ňu iba detské prídavky. V budúcnosti by jej chcela vybaviť sirotský dôchodok.
Dcéru porodila XX.XX.XXXX s pôrodnou váhou 2480 g a dĺžkou 48 cm, cisárskym rezom vo veku 40
rokov. Išlo o donosené dieťa s dobrým zdravotným stavom. Jej bývalý manžel X. O. jej v nemocnici
povedal,žeužtovybavilnamatrike,kdeuznalotcovstvo.Asiporokupodalanávrhnazapretieotcovstva,lebo jej manžel vytýkal, že je otcom, keď otcom dieťaťa je nebohý. V konaní o zapretí otcovstvo bolo
potvrdené, že manžel nie je biologickým otcom maloletej. V uvedenom konaní sa jej nikto nespýtal
na to, kto je biologickým otcom dieťaťa a nebola poučená ani o tom, že má podať návrh na určenie

otcovstva. Navrhovateľka ďalej uviedla, že sa presne nepamätá na to, že kedy otehotnela, lebo trpí na
depresie a zabúda. Bolo to niekedy v mesiaci december 2001. V tom čase ešte nebola rozvedená, s
manželom sa rozviedli až po narodení dcéry. Žili v jednej domácnosti, ale intímne sa nestýkali, lebo
manžel bol chorý. Intímne styky mala iba s nebohým. Ich známosť trvala asi 10 rokov. Asi v roku 1990
začala mu pomáhať v jeho kancelárii. Nebohý mal vtedy asi 89 rokov. Intímne sa stýkali pravidelne až

kým nespadol, ale aj potom mali intímne styky každé 2 týždne. O tom, že je tehotná sa dozvedela
až po gynekologickom vyšetrení, kedy už bola v 4. mesiaci tehotenstva. Že je tehotná povedala aj
manželovi a nebohému. Nevie, či jej bývalý manžel vedel o tom, že sa s nebohým intímne stýka. To, že
porodila dcéru nebohému, povedal asi jej manžel. Asi štvrtý deň po pôrode nebohý za ňou do nemocnice
prišiel a jej zagratuloval. Ona mu nič nepovedala. Po narodení maloletej nebohý chodil ku nim každý
deň, alebo aspoň 2-krát do týždňa. Dával jej aj peniaze na malú 3.000,- Sk a hovoril, že rodina sa na

neho hnevá. Nebohý sa zblížil s maloletou, ale ona jej nepovedala, že kto je jej otcom, a ani jej to
nechce povedať. Navrhovateľka trvala na tom, že v roku 2001 nemala intímne styky s inými mužmi.
Pracovala u nebohého, ktorý jej za robotu dával 3.000,- až 4.000,- Sk mesačne. Intímne styky mali u
neho doma a ona to nikomu nepovedala. Nevedeli o tom ani jeho príbuzní. Pri intímnych stykoch sa
nechránila. Nebohý chcel byť uvedený ako otec dieťaťa, ale ona to nechcela. Raz jej doniesol papier

od notára, kde uviedol, že je biologickým otcom dcéry. Ďalej uviedla, že po narodení dcéry manžel sa
na nič nepýtal. Ich manželstvo bolo rozvedené, ale ani v rozvodom konaní to neuvádzali, lebo manžel
sa ju na to nikdy nepýtal, nerozprávali sa o tom. Po rozvode ich manželstva bývalý manžel podal návrh
na zapretie otcovstva, návrh však potom zobral späť, lebo návrh nepodal on , ale jeho otec. Ona so
späťvzatím návrhu súhlasila, napriek tomu však v roku 2005 sama podala takýto návrh z dôvodu, že

bývalý manžel jej kvôli tomu nedal pokoj. K zapretiu otcovstva voči bývalému manželovi aj došlo, ale
návrh na určenie otcovstva nepodala, hoci nebohý to veľmi chcel. Trvala na tom, že nebohý na potreby
dcéry pravidelne prispieval a dával jej peniaze aj na darčeky pre maloletú. Osobné veci nebohého nemá,
lebo pri sťahovaní jeho vecí kabát a vestu vyhodila. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 09.07.2015
na rozdiel od svojej predošlej výpovede uviedla, že bývalý manžel podal návrh na zapretie otcovstva,

potomvšaktvrdil,žetakýtonávrhnepodáva,návrhnebolanipodpísaný,pretohoprostredníctvomsvojho
právneho zástupcu, nebohého X.. K. zobral späť. Nevie prečo návrh zobral späť, keď ju pritom nútil k
tomu, aby takýto návrh podávala. Návrh potom aj podala, lebo bývalý manžel po rozvode ich manželstva
jej kvôli tomu nedal pokoj. Rozviedli sa preto, lebo bývalý manžel

nepracoval, bil ju a prišli aj o byt. Bývalý manžel z Rožňavy odišiel a už 3 roky nevie, že kde sa

nachádza. Navrhovateľka s výpoveďou svedkov súhlasila a k výpovedi odporcu uviedla, že je pravdou,
že napísala sestre odporcu - dcére nebohého list a poslala aj SMS-ku preto, lebo oni sa hanbia za to,
že majú nevlastnú sestru. Napísala, že keď to nechcú nech zaplatia a ona to nechá tak. To, čo napísala
nepovažuje za vydieranie. Trvala aj na tom, že nie je pravdou, že vydiera aj ďalších mužov, ohľadom
otcovstva k dcére. Nikoho nevydiera a nikto jej peniaze nedáva.

Odporca - súdom ustanovený opatrovník nebohého, vo svojich výpovediach uviedol, že navrhovateľka
mala dosť času na to, aby túto otázku riešila za života jeho nebohého otca. Nebohého vydierala a ich
rodinu vydiera aj naďalej. Dovolila si osloviť aj jeho syna, čo považuje za veľmi nechutné a špinavé.
Jeho nebohý otec ako 89-ročný podľa neho nemohol splodiť dieťa, takýto prípad nie je popísaný ani
v literatúre, a preto navrhuje vo veci nariadiť znalecké dokazovanie. Ďalej uviedol, že vedel o tom,

že navrhovateľka sa s jeho nebohým otcom stýka. Viackrát otca navštívil aj vo večerných hodinách a
viackrát videl, že navrhovateľka s bývalým manželom sa prechádza v okolí bytu jeho otca. Preto otca
upozorňoval na to, že ho raz zabijú alebo otrávia. Nebohý nikdy nehovoril, že by mal intímne styky s
navrhovateľkou, a to, že by bol otcom maloletej popieral. Nemá vedomosti ani o tom, že by nebohý ich
finančne podporoval. O spôsobe života navrhovateľky a o tom, či mala intímne styky s inými mužmi nič

nevie. Trval na tom, že nepredpokladá, že by muž vo veku 89 až 90 rokov bol schopný sa intímne stýkať
a jeho biologický materiál - spermie by boli schopné splodiť dieťa. Poukázal aj na to, že navrhovateľka
píše jeho sestre Q.. S. SMS-ky a dopisy, v ktorých tvrdí, že nebohý jej dlhuje peniaze, pričom sú dôkazy
o tom, že je to celkom inak. Na pojednávaní dňa 09.07.2015 odporca uviedol, že dozvedel sa o tom,
že navrhovateľka vydiera ďalšie dve rodiny ohľadom otcovstva k maloletej, napriek tomu, že v tomtokonaní tvrdí, že intímne styky mala iba s jeho nebohým otcom. Boli za ním dvaja ľudia, ale na súde
nechcú vypovedať. Navrhovateľka im, strpčuje život, sú to známe osoby a majú svoje rodiny.

Súd vo veci vypočul aj navrhovaných svedkov J. I. a X. V..

Svedok J. I. uviedol, že nebohého poznal ako advokáta asi 60 rokov a zastupoval ho aj v trestnej veci .
Vozil ho na autách a autá mu aj opravoval. Autom vozil aj jeho milenky. Nebohý nemal pred ním tajnosti,
úprimne sa s ním rozprával. Jednej milenke kúpil byt a nábytok, druhú milenku - učiteľku vozil z Čučmy a
vozil jeho milenku aj z Pače. Nebohý bol posadnutý sexom. Spomínal aj navrhovateľku, hovoril, že mu
pomáhala v kancelárii a tvrdil, že dieťa je od neho. Ukázal mu aj papier od notára. K tomu, či otcovstvo
uznal voči maloletej sa vyjadriť nevie. Jeho však presviedčal, že dieťa je od neho. Spomínal aj to, že

maloletúnavštevujekaždývečeraževšetkysvojepeniazejejvenoval,lebosidobrerozumejúamaloletá
ho má rada. Navrhovateľku pozná, býva u svojho otca v 3-izbovom byt a má na ňu telefonický kontakt.

Svedok X. V. vo svojej výpovedi uviedol, že bolo to asi v roku 2005, keď sa bol poradiť s nebohým,
ktorý bol jeho starý priateľ, hoci ho v trestných veciach nezastupoval. Nebohý mu povedal, že má dcéru
W. s navrhovateľkou, požiadal, že keby sa mu vzhľadom na jeho vysoký vek niečo stalo, bol by im

nápomocný. Svedok trval na tom, že

nebohý nepochyboval o tom, že je to jeho dcéra, ale svojej rodine to nepovedal. To, či uznal otcovstvo
voči maloletej nevie. Tieto skutočnosti mu nebohý povedal, ako advokát a skúsený právnik. Odkedy bol
prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, je aj nápomocný navrhovateľke a jej dcére.

Ďalší navrhovaný svedok H.. Z. nebol vypočutý, lebo pojednávania sa nechcel zúčastniť a nechcel vo

veci svedčiť.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 6C/464/2002 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 30.09.2002 bolo
manželstvo navrhovateľky s manželom X. O., nar. XX.XX.XXXX rozvedené. Ich maloletá dcéra W. O.,
nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode bola zverená do výchovy navrhovateľky a súd výživné na maloletú
zo strany odporcu neurčil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 04.11.2002. K rozvodu manželstva

účastníkov konania došlo pre rozvrat v dôsledku ich celkového vzájomného citového odcudzenia.
Účastníci rozvodového konania neuvádzali, že odporca - manžel navrhovateľky nie je biologickým otcom
dieťaťa.

Zo spisu tunajšieho spisu sp.zn. 9C/505/2002 vyplýva, že bývalý manžel navrhovateľky dňa 24.10.2002
podal na tunajší súd návrh na zapretie otcovstva voči maloletej s odôvodnením, že sa nepovažuje za

biologického otca dieťa. Uvedený návrh navrhovateľ aj podpísal, ale na pojednávaní dňa 22.11.2002, na
ktorom už zastupoval advokát, nebohý X.. Q. K., na návrhu netrval s tým, že návrh na súd nepodával,
podal ho niekto iný a nemá záujem na tom, aby konanie na súde prebehlo. Uvádza, že nikdy nenamietal,
ani nenamieta, že zákonná domnienka otcovstva svedčí v jeho prospech. Navrhovateľka v uvedenom
konaní uviedla, že nemá vedomosť o tom, že jej bývalý manžel podal uvedený návrh a ani ona nechce,

aby takéto konanie na súde prebehlo. Na základe týchto skutočností súd konanie vo veci zastavil
uznesením zo dňa 22.11.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.12.2002.

Dňa 01.04.2005 podala navrhovateľka na tunajší súd návrh na zapretie otcovstva voči maloletej, ako
to vyplýva zo spisu sp.zn. 9C/45/2005. Súd po prevedenom dokazovaní, aj znaleckým posudkom z
odboru genetiky rozsudkom zo dňa 31.10.2005 určil, že bývalý manžel navrhovateľky nie je biologickým

otcom maloletej. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 24.12.2005. V tomto konaní na pojednávaní dňa
13.07.2005 navrhovateľka na otázku, že kto je biologickým otcom maloletej uviedla, že nechce uviesť
meno biologického otca dieťaťa.Z predloženého prehlásenia zo dňa 13.12.2005 súd zistil, že nebohý podpísaný notárom overeným
podpisom prehlásil, že s navrhovateľkou mal v kritickej dobe pohlavný pomer pred narodením maloletej
a preto sa považuje sa biologického otca maloletej. prehlásenie napísané písacím strojom.

Navrhovateľka ako dôkaz predložil súdu aj písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 31.03.2006,
z ktorej súd zistil, že nebohý Q. K., advokát na dôchodku, ako veriteľ, touto písomnou zmluvou postúpil
svoje pohľadávky, ktoré sa vymáhajú exekučne navrhovateľke s tým, aby tieto vymáhala a uplatňovala
a výťažok z nich aj s príslušenstvom jej daruje.

Súd vo veci vykonal dokazovanie aj zdravotnou dokumentáciou nebohého a zdravotnou dokumentáciou
o pôrode maloletej W. S..

Vo veci bolo nariadené aj znalecké dokazovanie z odboru genetiky , odvetvia analýza DNA súdnou
znalkyňou Prof. RNDr. Jarmilou Bernasovskou PhD.

Zvyjadrenieznalkyne súdzistil,ževsúvislostisriešenímtohtoprípaduoznamuje,žeuskutočnilaodbery
vzoriek DNA u všetkých účastníkov konania a previedla aj potrebné analýzy, ale žiaľ bez relevantného
výsledku z týchto dôvodov:

Na jednoznačnú identifikáciu otcovstva je potrebné mať porovnávaciu vzorku zistenú od osoby, ktorú
matka dieťaťa označila ako otca dieťaťa. Ide o priamu identifikáciu. V prípade, že osoba už nežije,
je možné získať jej genetický materiál z osobných vecí, ktoré jej nespochybniteľne patrili, resp. ich
používala, ako napr. zubná kefka, či holiaci strojček (nepriama identifikácia). Ak tieto uvedené vzorky nie
sú k dispozícii, individuálnu identifikáciu otcovstva nie je možné vykonať. Pokiaľ by domnelé dieťa bolo

mužského pohlavia je možné porovnať haplotyp Y chromozómu, ktorý sa dedí po mužskej línii. V tomto
prípade by bolo možné použiť aj DNA vzorku syna označeného otca. pri rozdielnom Y haplotype by teta
bolo možné takto označenú osobu vylúčiť, ako biologického otca. Pri takýchto prípadoch však treba brať
do úvahy aj teoretickú možnosť, že syn označenej osoby nie je jeho vlastným synom, čím môže dôjsť k
falošnému vylúčeniu otcovstva. Porovnávaniu Y haplotypov však neumožňuje individuálnu identifikáciu ,

pretože pri zhode profilov by otcom dieťaťa mohol byť napr. aj syn, či brat takto označenej osoby. Keďže
v danom prípade je dieťa ženského pohlavia, možnosť takéhoto testovania odpadá. Teoreticky by
bolo možné rekonštruovať DNA profil nebohej osoby analýzou DNA profilov jej priamych potomkov t.j.
vlastných detí a ich matke. K tomu by bolo potrebné zaistiť porovnávacie vzorky minimálne 2-3 detí a
ich matiek. Uvedené výpočty by však boli v teoretických rovinách pravdepodobností a neumožňovali

by individuálnu identifikáciu. Vždy je potrebné brať do úvahy aj vyššie uvedenú možnosť, že niektoré
z detí môže byť nevlastné. Bez predloženia porovnávacej vzorky osoby, ktorá bola označená ako otec
dieťaťa, nie je možné vykonať individuálnu identifikáciu otcovstva.

Po takto vykonanom dokazovaní právny zástupca navrhovateľky poukázal na to, že návrh navrhovateľky
je dôvodný. Je síce pravdou, že vo veci nebol vypracovaný znalecký posudok, ktorý by jednoznačne

potvrdil otcovstvo nebohého, ale je nesporne preukázané tvrdenie navrhovateľky ďalších dokazovaním,
najmä jej výpoveďou, ako aj výpoveďami svedkov. Poukázal aj na písomný dôkaz prehlásenie nebohého
X.. K., overený, pričom jeho podpis je overený notárom. Z tohto prehlásenia totiž vyplýva, že nebohý
sa považoval za otca maloletej , voči maloletej sa aj správal otcovsky, o čom svedčí aj zmluva o
postúpení pohľadávky v prospech matky maloletej. Predložil súdu ako dôkaz aj fotografiu maloletej.

Navrhol návrhu navrhovateľky vyhovieť a poukázal aj na to, že bol za právneho zástupcu navrhovateľky
ustanovený centrom právnej pomoci a uplatnil si náklady právneho zastúpenia voči štátu s tým, že ich
vyčísli v zákonnej lehote.

Odporca taktiež poukázal na prevedené dokazovanie a trval na tom, že otázku otcovstva mala
navrhovateľka riešiť za života nebohého, na to, že ich rodinu vydiera a vydiera aj ďalšie rodiny. Navrhol

návrh zamietnuť.Kolízny opatrovník maloletej poukázal na to, že je nepochybné, že záujem dieťaťa si vyžaduje, aby
otcovstvo voči nemu bolo určené. V danom prípade za otca dieťaťa sa považoval manžel matky, došlo
však k zapretiu otcovstvu voči nemu a navrhovateľka otázku otcovstva neskôr mala riešiť za života

nebohého, lebo v súčasnej dobe sa nedá jednoznačne preukázať jeho otcovstvo voči dieťaťu. Celé
dokazovanie je založené iba na výpovediach a preto navrhol zamietnuť.

V zmysle ustanovenia § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva
ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

V zmysle ustanovenia § 85 ods.1 Zákona o rodine , ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva
do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva, alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za

otca manžel matky.

V zmysle ustanovenia § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva
manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

V zmysle ustanovenia § 91 ods.1,2 Zákona o rodine , za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo
určené súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným

úradom alebo pred súdom.

V zmysle ustanovenia § 94 ods.1,2 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom navrhnúť, aby otcovstvo určil
súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia
dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní a ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

V zmysle ustanovenia § 95 ods.1 Zákona o rodine, ak domnelý otec nežije, návrh a určenie otcovstva
sa podáva proti opatrovníkovi, ktorého ustanovil súd.

Z prevedeného dokazovania vyplýva, že nie je jednoznačne preukázané, že otcom dieťaťa je nebohý
X.. Q. K.. Maloletá W. sa narodila za trvania manželstva navrhovateľky s bývalým manželom a preto
v súlade s ustanovením § 85 ods.1 Zákona o rodine bývalému manželovi navrhovateľky svedčila

zákonná domnienka otcovstva a bol zapísaný aj v matrike ako otec maloletej. Aj zo samotnej výpovede
navrhovateľky pritom vyplýva, že ani v rozvodovom konaní s bývalým manželom neuvádzali, že bývalý
manžel nie je biologickým otcom maloletej a táto skutočnosť ani nebola príčinou rozvodu ich manželstva.
Z návrhu navrhovateľky a z jej výpovedí pritom nevyplýva ani tá skutočnosť, že by nebohému v čase
tehotenstva povedala, že je biologickým otcom maloletej, lebo z jej výpovede vyplýva, že oznámila mu

iba tú skutočnosť, že je tehotná. Ani po narodení dieťaťa mu neoznámila, že je otcom maloletej. Túto
skutočnosťnebohýsadozvedelodjejbývaléhomanželaavnemocnicijunavštívilažpárdníponarodení
dieťaťa, keď jej gratuloval. Navrhovateľka síce v tomto konaní trvala na tom, že nechcela, aby nebohý
uznal otcovstvo voči dieťaťu, ale na druhej strane však sama uvádzala, že samotný nebohý otcovstvo
k dieťaťu uznať nechcel, čo odôvodňoval tým, že by sa dostal do nepríjemnej situácie v kruhu rodiny.

Navrhovateľka pritom rozpory vo svojich výpovediach v priebehu tohto konania

neodstránila a okrem jej výpovede aj z ďalšieho prevedeného dokazovania vyplýva, že v konaní o
zapretie otcovstva, ktorý podal jej bývalý manžel sama uvádzala , že súhlasila so späťvzatím návrhu a
ani nevedela o tomto konaní, lebo s bývalým manželom sa o otázke otcovstva voči dieťaťu nerozprávali.
Z uvedeného konania pritom vyplýva aj tá skutočnosť, že v konaní jej bývalého manžela zastupoval

nebohý, ako jeho právny zástupca, ktorý v mene bývalého manžela navrhovateľky taktiež trval na tom,
že nemá bývalý manžel navrhovateľky záujem na tom, aby konanie na súde prebiehalo. Napriek tomu
navrhovateľka neskôr v roku 2005 návrh na zapretie otcovstva na tunajší súd podala a v tomto konaní
aj došlo k zapretiu otcovstva voči maloletej, keď súd určil , že jej bývalý manžel nie je biologickým
otcom dieťaťa. Navrhovateľka síce tvrdila, že sa ju v tomto konaní nikto nepýtal, kto je biologickým

otcom dieťaťa, zo samotného spisu však vyplýva, že táto otázka jej bola položená. Rozsudok, ktorýmsúd vyslovil, že jej bývalý manžel nie je biologickým otcom maloletej, nadobudol právoplatnosť ešte
24.12.2005,navrhovateľkavšaknapriektomutentonávrhnasúdpodalaažvroku2011, tedapouplynutí
6 rokov od tohto rozhodnutia súdu a v čase, keď už X.. Q. K. bol nebohý. Aj podľa názoru súdu mala

možnosť otázku otcovstva dieťaťa riešiť za života nebohého, ktorý zomrel 13.06.2009, teda 4 roky po
rozhodnutí súdu, ktorým bolo vyslovené, že bývalý manžel nie je otcom dieťaťa. Ani vypočutí svedkovia
pritom jednoznačne sa nevedeli vyjadriť k tomu, či je nebohý otcom maloletej, lebo nevedeli sa vyjadriť
ku konkrétnym otázkam, ktoré sa týkajú toho, či k intímnym stykom medzi navrhovateľkou a nebohým
dochádzalo v rozhodnom čase. Táto skutočnosť nie je jednoznačne preukázaná ani prehlásením

nebohého, ktorý bol dlhoročný právnik a právne znalý človek, a preto sa dá predpokladať, že mal
vedomosti o tom, že otcovstvo sa určuje súhlasným vyhlásením rodičov , ktoré musí byť urobené pred
matričným úradom alebo pred súdom. Jeho písomné prehlásenie preto súd nepovažoval za dostatočný
dôkaz o tom, že nebohý je otcom maloletej. Otcovstvo nebohého voči maloletej pritom nie je preukázané
ani znaleckým dokazovaním z odboru genetiky, odvetvia analýzy DNA, lebo ako to vyplýva z vyjadrenia
znalca, v danom prípade aj po ukončení odberov vzoriek DNA u všetkých účastníkov konania a po

prevedení potrebnej analýzy, k relevantnému výsledku nedošlo z dôvodu, že nemohla byť prevedená
ani priama, ani nepriama identifikácia, ktorá sa vyžaduje. Vážne pochybnosti súdu ohľadom otcovstva
nebohého voči maloletej vznikli aj v dôsledku výpovede odporcu, ktorý spochybnil, že by nebohý vo
veku 89 rokov bol schopný intímneho styku a bol by schopný splodenia dieťaťa, pričom poukázal aj
na to, že nebohý počas svojho života nikdy neuvádzal , že má aj intímne styky s navrhovateľkou a

otcovstvo voči maloletej popieral. Z jeho výpovede pritom vyplýva aj tá skutočnosť, že navrhovateľka
jeho rodinných príslušníkov najmä jeho sestru - dcéru nebohého písomne aj SMS správami obťažovala s
tým, že požadovala od nich finančné prostriedky s tým, že pokiaľ jej tieto finančné prostriedky poskytnú,
nebude trvať na svojom návrhu, pričom tieto skutočnosti nepopierala ani navrhovateľka. Popierala iba
tvrdenie odporcu, že takýmto spôsobom obťažuje a vydiera kvôli otcovstvu voči dieťaťu aj iné, ďalšie

dve rodiny. Vychádzajúc z týchto skutočností súd dospel k jednoznačnému názoru, že prevedeným
dokazovaním nebolo preukázané, že otcom maloletej je nebohý X.. Q. K. a preto návrh navrhovateľky
zamietol.

Výrok o trovách konania, ktorým súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto
konania navrhovateľka nemá právo na náhradu trov právneho zastúpenia sa opiera o ustanovenie § 142

ods. 1,2,3 O.s.p. s prihliadnutím aj na ustanovenie § 149 ods.2

O.s.p., ako aj s prihliadnutím na ustanovenie § 24e Zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej
pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona, keď právny zástupca navrhovateľky
bude mať možnosť uplatniť si nárok na trovy právneho zastúpenia na príslušnom centre právnej pomoci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

záležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, žea/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú

tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli

uplatnené / § 250a /,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny

výkon rozhodnutia / § 251 ods. 1 O.s.p. /