Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 24, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/419/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512234875
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1512234875.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a členiek
senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Zuzana Mališovej, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný
podnik Bratislava, a.s., Olejkárska ul. č.1, Bratislava, IČO: 00 492 736 zast. JUDr. Vladimírom Kánom,
advokátom so sídlom Nám. Martina Benku 9, Bratislava, proti odporkyni: D. Š., nar. XX. X. XXXX,
naposledy bytom H. X, T., t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou C. H., zamestnankyňou

Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,70 eura, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 19. marca 2014, č. k. 43C 262/2013 - 26, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia

50,70 eura a trov konania a odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním mal
preukázané, že dňa 1. 11. 2011 sa odporkyňa, cestujúca na linke MHD č. 99, na výzvu kontrolného
orgánu nepreukázala platným cestovným lístkom. Vzhľadom na opatrovníčkou odporkyne vznesenú
námietku premlčania vec posúdil podľa § 100 ods. 1, § 108 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti
konštatoval, že pre uplatnenie práv z prepravy je stanovená jednoročná premlčacia doba, ktorá začína
plynúťododňa,keďsaprávomohlovykonaťpoprvýraz.Uviedol,ževdanomprípadezačalajednoročná

premlčacia doba plynúť dňom 2. 11. 2011 a týmto dňom mohol navrhovateľ podať návrh na súd pre
porušenie prepravného poriadku zo strany odporkyne. Dospel k záveru, že plynutie premlčacej doby
skončilo dňa 2. 11. 2012 a pokiaľ bol návrh na začatie konania doručený na súd až dňa 13. 12. 2012,
bol podaný po uplynutí zákonnej jednoročnej premlčacej doby. Z uvedených dôvodov opatrovníčkou
odporkyne vznesenú námietku premlčania v konaní považoval za dôvodnú a preto návrh v celom
rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnej odporkyni

nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže jej žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že súd prvého stupňa
vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav. Uviedol, že povinnosť zaplatiť úhradu vznikla odporkyni v zmysle § 9 písm. b/ v
spojení s § 11 ods. 1 písm. d/, § 14 ods. 2 zákona o cestnej doprave a táto úhrada za nepreukázanie sa
cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom

na skutočnosť, že zákon o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri
cestovaní bez cestovného lístka, mal za to, že je namieste použiť § 101 Občianskeho zákonníka o
všeobecnejpremlčacejdobe.Pretopodľanázorunavrhovateľajehopohľadávkavočiodporkyni nebolav
čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu dňa 13. 12. 2012 premlčaná. Navrhovateľ v záveresvojhoodvolaniapoukázalnarozsudkyodvolaciehosúdusp.zn.15Co/67/2011asp.zn.14Co/216/2011,
v ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach vyhovel jeho odvolaniu.

Opatrovníčka odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal vec v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný podľa § 212 ods. 1 O. s.
p., vrátane konania ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s.
p. v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p.), a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na zaplatenie
žalovanej istiny so zreteľom na opatrovníčkou odporkyne vznesenú námietku premlčania (§ 120 ods. 1

O. s. p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O. s. p. dospel k správnemu
právnemu záveru, že nárok navrhovateľa je v celom rozsahu premlčaný, nakoľko bol uplatnený po
uplynutí jednoročnej premlčacej doby. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť
správnosťprávnychzáverov napadnutéhorozsudkusúduprvéhostupňazhľadiskaodvolacíchdôvodov,
pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré

by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce
rozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady konania, ktoré by mali za následok vecnú
nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O. s. p.).

Podľa § 760 Obč. zák., zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije
dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcemu, ktorá spočíva v preprave dopravným prostriedkom,
do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestovné (§ 760 Obč. zák.). Táto služba vzniká
na základe konania cestujúceho, ktorý dáva nepochybne najavo, že chce uzavrieť prepravnú zmluvu
a to v mestských dopravných prostriedkoch nastúpením do dopravného prostriedku, kedy zároveň
cestujúcemu vzniká i povinnosť zaplatiť cestovné. Zaplatením cestovného dôjde k uzavretiu zmluvy o

preprave a to po celú cestu zodpovedajúcu zaplatenému cestovnému. Podrobnejšiu úpravu osobnej
prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify pre jednotlivé druhy prepravy -
dopravy (§ 772 Obč. zák.).

Podľa § 108 Obč. zák., práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody
pri preprave osôb.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého právo nezaniká, ale sa len oslabuje
tým, že v prípade vznesenia námietky premlčania, zaniká jeho súdna vymáhateľnosť, pretože súd musí
prihliadnuť na dôvodne vznesenú námietku premlčania a nemôže už veriteľovi premlčané právo
priznať. Jeho úprava vychádza z potreby zvýšenia právnej istoty v právnych vzťahoch. Základným
účelom inštitútu premlčania je tak pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby včas pristupovali

k uplatňovaniu si svojich subjektívnych práv a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po
neobmedzenú dobu nútené splniť si svoje povinnosti, a aby im bola zabezpečená ochrana v prípade
oslabenia ich dôkaznej povinnosti v prípadnom súdnom konaní so značným časovým odstupom.

Navrhovateľ si v konaní uplatňoval cestovné a úhradu (prirážku ) za nepreukázanie sa platným
cestovným lístkom v zmysle § 9 písm. b/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. d/, § 14 ods. 2 zákona o cestnej

doprave zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave a podľa Prepravného poriadku mestskej hromadnej
dopravy v Bratislave.

Pri ustálení začiatku plynutia premlčacej doby súd prvého stupňa správne vychádzal z ustanovenia §
101 Obč. zák., v zmysle ktorého začala navrhovateľovi plynúť jednoročná premlčacia doba podľa § 108Obč. zák. na uplatnenie práv vyplývajúcich zo zmluvy o preprave vzniknutej medzi účastníkmi konania
v zmysle § 760 Obč. zák. konkludentne tým, že odporca nastúpil do dopravného prostriedku mestskej
hromadnej prepravy, čím pristúpil na podmienky, za ktorých sa prepravná služba navrhovateľom

poskytuje, vrátane výšky a podmienok uloženia zmluvnej sankcie za nesplnenie povinnosti zaplatiť
cestovné za poskytnutie prepravnej služby.

Všeobecná trojročná premlčacia doba upravená v § 101 Obč. zák. začína plynúť odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. V prípade, ak splnenie dlhu je viazané na presne stanovenú dobu, uplynutím
ktorejsadlhstanesplatným,takjesosplatnosťoudlhuspojenýzačiatokplynutiapremlčacejdoby.Súdna

prax zaujala právny názor, že ak čas splnenia dlhu nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa § 563 Obč. zák. povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho na plnenie veriteľ požiadal; veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď
mohol požiadať o plnenie, teda hneď ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva
nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že odporkyňa cestovala dňa 1. 11. 2011 v Bratislave na

linke MHD č. 99 a na vyzvanie revízora sa nepreukázala platným cestovným lístkom. Vzhľadom na
skutočnosť, že navrhovateľ uplatňuje svoje nároky z titulu, že odporkyňa cestovala bez cestovného
lístka na linke MHD č. 99, súd prvého stupňa správne v prejednávanej veci aplikoval zákon č. 168/1996
Z. z. o cestnej doprave. Z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 1. 11. 2011
vyplýva, že odporkyňa odmietla zaplatiť revízorom požadovanú sumu pozostávajúcu z cestovného 0,70

eura a postihu 50,00 eur priamo na mieste pri vykonávaní kontroly. Jednoročná premlčacia doba na
uplatnenie nároku navrhovateľa na súde tak začala plynúť dňa 2. 11. 2011 a uplynula dňa 2. 11. 2012.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pri lehotách určených podľa rokov platí, že
začiatok lehoty je určený tak ako pri počítaní podľa dní, tzn. že začiatok lehoty je určený začiatkom dňa,
ktorý nasleduje po dni, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre jej počítanie. Deň, v priebehu ktorého

nastalarozhodnáskutočnosťsadolehotynezapočítava,ajkebyktejtoskutočnostidošlozačiatkomtohto
dňa. Pre začiatok plynutia tejto lehoty je dôležitý až deň nasledujúci po rozhodnej skutočnosti a to i vtedy,
ak by týmto dňom bola sobota, nedeľa alebo sviatok. Žalobca podal žalobu na súd dňa 13. 12. 2012, t.
j. oneskorene, po uplynutí premlčacej doby v zmysle § 108 Obč. zák.. Keďže opatrovníčka odporkyne
vzniesla námietku premlčania, súd prvého stupňa postupoval správne, keď žalobcovi premlčané právo

nepriznal (§ 100 ods. 1 posledná veta Obč. zák.).

Prirážka k cestovnému je sankčným nárokom vyplývajúcim priamo zo zmluvy o preprave, a preto ho nie
je možné, ani z hľadiska premlčania, posudzovať oddelene od nároku na cestovné; nárok na zaplatenie
úhrady nemôže vzniknúť samostatne, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného. Nakoľko
obidva nároky vznikajú súčasne zo zmluvy o preprave, resp. z jej porušenia, u oboch nárokov preto

začína rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v § 108 Obč. zák.. Nárok na zaplatenie úhrady
preto nemožno považovať za mimozmluvný sankčný nárok, a preto pre posúdenie včasnosti jeho
uplatnenia z hľadiska premlčania, sa nemôže aplikovať všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle
§ 101 Obč. zák., ktorej použitia sa navrhovateľ v podanom odvolaní dovolával.

Pokiaľ navrhovateľ vo svojom odvolaní poukazuje na rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp.

zn. 15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach
odvolaniu navrhovateľa vyhovel, odvolací súd uvádza, že tieto rozhodnutia nie sú právne záväzné pre
rozhodovanie iných odvolacích senátov a nestotožňuje sa s právnym názorom v otázke premlčania
prezentovaným v týchto rozhodnutiach.

S poukazom na vyššie uvedené závery neuznal odvolací súd opodstatnenosť dôvodov, na ktorých

navrhovateľ založil svoje odvolanie, a pokiaľ teda súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietol vzhľadom na odporkyňou dôvodne vznesenú námietku premlčania, rozhodol vecne
správne, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O. s. p. Odporkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, však náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.