Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Erika Zajacová
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/470/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113206665
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:1113206665.1
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., IČO:
31 338 976, Ul. 29. augusta 1/A, Bratislava proti odporcovi: J. H., bytom T. Y. XXXX/X, V., o zaplatenie
33,19 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa
26.februára 2015, č.k. 20C/149/2014-30, jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania m
e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 6,70 eur,
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo výroku I. konanie zastavil, vo výroku II. rozhodol tak, že
navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal a výrokom III. nariadil navrhovateľovi vrátiť časť súdneho
poplatku z návrhu vo výške 9,80 eur, ktorý bude vrátený po právoplatnosti uznesenia prostredníctvom
Slovenskej pošty, a.s.. V odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovateľ v pôvodnom návrhu žiadal od
odporcu zaplatenia sumy 33,19 eur titulom neuhradeného poplatku za vedenie účtu cenných papierov
za rok 2008 s tým, že pred začatím pojednávania vzal navrhovateľ späť návrh v celom rozsahu a žiadal
konanie zastaviť a to z dôvodu, že po začatí konania odporca uhradil navrhovateľovi istinu vo výške
33,19 eur. Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu potvrdil, že po začatí konania uhradil uplatnenú
sumu 33,19 eur a priložil k tomu aj doklad. Nesúhlasil s tým, aby bol povinný zaplatiť navrhovateľovi
trovy konania, pretože navrhovateľ mu zasielal faktúru na adresu, na ktorej už v tom čase nemal trvalý
pobyt. Nebola mu doručená žiadna upomienka zo strany navrhovateľa a nemal vedomosť o svojom dlhu
a preto nemohol plniť povinnosť, ktorá mu vznikla. Súd prvého stupňa podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. konanie
zastavil a keďže bol návrh vzatý späť pred začatím konania podľa § 11 ods. 3, 4, 6 zák.č. 71/92 Zb.
rozhodol tak, že vrátil navrhovateľovi časť súdneho poplatku vo výške 9,80 eur po jeho krátení o sumu
6,70 eur prostredníctvom príslušného orgánu. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodoval
v súlade s ust. § 150 ods. 1 O.s.p., kedy dôvody hodné osobitného zreteľa videl súd prvého stupňa v
tej skutočnosti, že navrhovateľ vystavil dňa 31.12.2008 faktúru na predmetný dlh na adresu odporcu L.
13, V., pričom zo správy registra obyvateľov vyplýva, že odporca má od 18.05.2006 evidovaný trvalý
pobyt na adrese T. Vansovej 2743/2, Trenčín. V spise sa nenachádzajú listiny, z ktorých by vyplývalo, že
navrhovateľ odporcovi zasielal faktúru, predžalobnú upomienku a že by navrhovateľ nejakým spôsobom
šetril skutočný pobyt odporcu. Je tým potvrdené tvrdené tvrdenie odporcu, že v čase vystavenia faktúry
už na adrese, na ktorú mu doručoval navrhovateľ faktúru odporca nebýval a o dlhu sa dozvedel až
z návrhu na začatie konania po doručení, ktorého dlh ihneď vyrovnal. Nie je potom spravodlivé, aby
odporca znášal trovy tohto konania. Výška trov konania predstavuje sumu 6,70 eur za nevrátenú časť
súdneho poplatku z návrhu.Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie navrhovateľ a to proti výroku, ktorým mu súd nepriznal
náhradu trov prvostupňového konania. Opätovne popísal skutkový stav veci a namietal použitie ust. §
150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania. Poukázal na ust. § 105 ods.
1 písm. b/ bod 2 zák.č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, z ktorých vyplýva, že účet majiteľa obsahuje
najmä meno, priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt, ak je fyzickou osobou. Podľa Zákona o cenných
papieroch odporca bol povinný vykonať zmenu adresy v súvislosti s vedením účtu majiteľa. Vzhľadom
na skutočnosť, že si odporca nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť so zmenou adresy trvalého bydliska,
pravdepodobne nemohlo dôjsť k úspešnému doručeniu faktúry. K pochybeniu teda došlo na strane
odporcu. Navrhovateľ nemá prístup do registra obyvateľov a nemožno od neho spravodlivo vyžadovať,
aby na vlastné náklady zisťoval skutočný pobyt klientom, ktorým poskytuje služby. Nemožno v danej
veci vyžadovať splnenie od navrhovateľa povinnosti, ktorú mu neukladá žiaden všeobecne záväzný
predpis. Navrhovateľ vystavil faktúry v súlade s cenníkom s tým, že účet odporcu bol zrušený v roku
2012 v súlade s prevádzkovým poriadkom, nakoľko na ňom dlhodobo neboli evidované žiadne cenné
papiere. Žiadal v konečnom dôsledku, aby krajský súd ako súd odvolací napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa zmenil a zaviazal odporcu k zaplateniu trov konania vo výške 6,70 eur ako aj k náhrade
trov odvolacieho konania.
Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa je potrebné zmeniť podľa § 220 O.s.p. z týchto dôvodov:
V prejednávanej veci je nepochybné, že navrhovateľ sa návrhom doručeným na súd prvého stupňa
dňa 26.02.2013 domáhal zaplatenia sumy 33,19 eur na tom skutkovom základe, že navrhovateľ vedie v
zmysle Zákona o cenných papieroch odporcovi účet majiteľa cenných papierov s tým, že vedenie účtu
majiteľa poskytuje odporcovi za odplatu. Cena služby je vypočítaná v zmysle cenníka s tým, že odporca
neuhradil poplatok za vedenie účtu majiteľa za rok 2008 v súlade s cenníkom a preto žiadal, aby bol
odporca zaviazaný k zaplateniu tejto dlžnej čiastky.
Navrhovateľ podaním zo dňa 25.02.2015 zobral svoj návrh späť a to z dôvodu, že odporca po podaní
návrhu na začatie konania uhradil dlžný nedoplatok za rok 2008 vo výške 33,19 eur a to dňa 10.02.2015.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť je povinný
uhradiť jeho trovy, ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.
V prejednávanej veci je nepochybné, že navrhovateľ zobral svoj návrh späť z dôvodu, že odporca dlžnú
čiastku zaplatil. Potom možno konštatovať, že došlo k naplneniu ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p,
kedy pre správanie sa odporcu došlo k späťvzatiu návrhu.
V prípade, ak odporca po začatí konania uspokojí vymáhanú pohľadávku, dôvodnosť podania návrhu
je potom potrebné následne posudzovať len z hľadiska procesného, t.z. z hľadiska vzťahu výsledkov
chovania sa odporcu k požiadavkám navrhovateľa. Návrh treba považovať v tomto smere za dôvodne
podaný aj vtedy, ak odporca uspokojil navrhovateľa bez toho, aby k tomuto mal právnu povinnosť.
V tomto prípade, keďže odporca zaplatil dlžnú čiastku a v dôsledku tejto skutočnosti navrhovateľ zobral
svoj návrh späť z hľadiska procesného zavinil zastavenie konania s tým, že v tomto štádiu konania už
nie je v oprávnení súdu skúmať, či návrh bol podaný dôvodne alebo nie, pretože k zaplateniu žalovanej
istiny z hľadiska procesného, je nutné konštatovať, že odporca zavinil zastavenie konania.
Na rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa tak, ako to
predpokladá ust. § 150 O.s.p. ods. 1 O.s.p. spočívajúce v tej skutočnosti, že odporca nemal vedomosťo dlžnej čiastke, pretože býval na inej adrese ako mal evidovanú navrhovateľ. V tomto smere boli
preto čiastočne dôvodné námietky zo strany navrhovateľa, ktorý uviedol, že bolo povinnosťou odporcu
nahlásiť zmenu trvalého pobytu navrhovateľovi, a preto z hľadiska procesného, kedy odporca dlžnú
čiastku zaplatil, bolo potrebné uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov
prvostupňovéhokonaniazmeniťtak,žeodporcabolzaviazanýkzaplateniutrovprvostupňovéhokonania
spočívajúcich v sume, o ktorú bol krátený vrátený súdny poplatok zaplatený zo strany navrhovateľa za
návrh, teda vo výške 6,70 eur a k zaplateniu tejto čiastky následne zaviazať odporcu.
V časti, v ktorej bolo konanie zastavené a v časti, v ktorej bolo rozhodnuté o vrátení súdneho poplatku
odvolanie podané nebolo a preto v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa právoplatné a
rozhodovaní odvolacieho súdu nedotknuté.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi v odvolacom konaní ich náhrada priznaná nebola, nakoľko tomuto
preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a z obsahu spisu mu nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é .
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.