Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 27, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 3T/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010386
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kollár

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714010386.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.05.2015 v konaní pred senátom

zloženom z predsedu senátu JUDr. Martin Kollár a prísediacich Vladimír Kapusta a Helena Sekerešová,
v trestnej veci obžalovaného Y. Q., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku súd

o s l o b o d z u j e

obžalovaného Y. Q., W.. XX.XX.XXXX U. H., M..Č.. U. Ú. C. spod obžaloby pre zločin vydierania podľa

§ 189 ods. 1,2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 140 písm. c) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť
na tom skutkovom základe,

že
dňa 09. decembra 2013 v čase medzi 11.00 h a 11.20 h v budove Okresného riaditeľstva PZ na Ul.
Švermuč.4voZvoleneprišielktamnachádzajúcemusaS.V.,W..XX.XX.XXXX,ktorýbolpredvolanýna
výsluch pracovníkmi Odboru kriminálnej polície PZ Zvolen vykonávaný pod č. ORPZ-ZV-KP-733/2013

a po zistení, že S. V. čaká na výsluch sa mu vyhrážal bitkou a zapálením domu, ak ho označí ako osobu
účastnú na trestnom čine úverového podvodu, ktorého sa mal S. V. na návod Y. Q. dopustiť,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd už raz vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 29.10.2014, ktorý však bol uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici 4 To 7/2015 zo dňa 04.02.2015 zrušený a vec bola vrátená na nové prejednanie
a rozhodnutie.

Obžalovaný Y. Q. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o nevine. Dodal, že je pravdou, že bol
dňa 09.12.2013 v čase o 11.00 hod. a 11.20 hod. v budove OR PZ vo Zvolene. Bol predvolaný
vyšetrovateľkou, ktorá riešila vec, ktorá sa netýkala S. V.. Telefonát obdržal deň predtým, volala mu
priamo ona. V ostatnom vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní na čl. 41, kde uviedol, že v tom
čase sa nachádzal v danej budove S. V. s novorodencom, avšak bez družky. Rozprával sa s ním a zistil,
že je predvolaný na výsluch. Nič bližšie mu nehovoril a nevyhrážal sa mu. Pri odchode sa S. V. pozdravil.
K výpovedi ďalej dodal, že pri tejto návšteve polície nehovoril s X. F.. Je pravdou, že mali spoločnú

trestnú vec s S. V., jednalo sa o úverový podvod, výber TV. V tej veci bol uznaný vinným a uzavrel s
prokurátorom dohodu. Nevie, ako dopadol S. V. v tej veci. Podľa neho dôvodom, prečo toto tvrdí S.
V. je skutočnosť, že pri tom úverovom podvode mu sľúbil dať 300 eur a dal mu len 50 eur. Od času
spáchania skutku s TV až do 09.12.2013 mohli prebehnúť nejaké 2-3 mesiace. Počas tohto obdobia saveľa krát stretol s S. V. a peniaze od neho nikdy nepýtal. Medzi ním a S. V. nebol žiadny iný incident
a v podstate ani s družkou poškodeného Evou F.. S ňou v podstate ani veľmi nejednal. Pokiaľ bol vo
vestibule u informátorky, tak moje údaje sa nezapísali. V závere výpovede uviedol, že sa v minulosti

nikdy nedopustil násilnej trestnej činnosti.

Poškodený S. V. uviedol na hlavnom pojednávaní na rozdiel od obžalovaného, že bol dňa 09.12.2013
predvolaný pánom Q. na výsluch v spoločnej veci s obžalovaným. Vo vestibule sa prechádzal, družka
tam sedela. Družka v čase asi o 11.20 hod. odišla pre svoju dcéru. Do budovy prišiel aj s družkou

neskoršie ako prišiel obžalovaný a bol ním oslovený, čo tam hľadá. Na to mu nič neodpovedal. V čase,
keď ho obžalovaný oslovil, stál. V tom vestibule mu povedal, že ho zbije a že mu podpáli dom a to za ten
TV. Družka túto vyhrážku počula a potom odišla preč. Tá vyhrážka mala byť smerovaná k tomu, že to
urobí, ak ho pôjde udať. V ten deň vypočutý u pána Q. nebol. Bolo to buď o deň alebo dva dni neskoršie,
kedy sa o tom pre pánom Q. zmienil. Po tom, ako tie slová o podpálení domu povedal, tak odtiaľ odišiel
a poškodený tam ostal. V čase, keď obžalovaný odchádzal, družka tam už nebola. Poškodený dodal,

že za ten televízor bol už aj právoplatne odsúdený. Dohoda ohľadom TV bola taká, že mu dá 300 eur,
ale dal mu 50 eur. Skutok ohľadom TV bol v tom istom roku ako bola táto vec. Tie peniaze od neho
dostal možno o 2-3 dni a už od neho nepýtal viac peňazí ako tie, čo od neho dostal. Poškodený potom aj
rozmýšľal, že mu tých 50 eur vráti naspäť. Už predtým v minulosti sa mu v iných veciach vyhrážal 2 krát,
že ho zbije. V čase, keď vyhrážky zo strany obžalovaného zazneli tak na mieste informátora bola žena.

Muž tam bol skôr a žena prišla neskoršie a vymenili sa. V čase, kým ešte čakal na polícii sa družka vrátila
už aj s tretím dieťaťom. Bolo asi 12.00 hod. Nevie, prečo sa tam v tom vestibule objavil obžalovaný,
v minulosti s ním nemal žiaden konflikt. Podľa poškodeného družka asi nemala nejaký verbálny alebo
fyzický konflikt s obžalovaným. Pokiaľ odzneli vyhrážky zo strany obžalovaného tak na ne neodpovedal.
Keď obžalovaný hovoril tie vyhrážky tak stál a družka sedela.

Svedkyňa X. F., družka poškodeného, uviedla, že pokiaľ prišla na políciu, bola tam s druhom a s 2 deťmi.
Prišli skôr ako pán Q.. V tom čase sedela a druh stál. Nevie, čo tam mal robiť pán Q., možno čakal
na nejaký výsluch. S nikým sa nerozprával, hovoril len s jej druhom. Svedkyňa počula, čo mu hovoril.
Povedal, že keď voľačo bude, tak mu príde dom podpáliť. Presne nevie, čo tým myslel. Ona nemala

žiaden konflikt s obžalovaným, ani druh. Na to mu povedala, že asi ťažko to podpáli. Mala istotu, že to
nepríde urobiť. Keď odchádzala z polície, tak tam bol ešte obžalovaný a keď sa vrátila, tak tam už nebol.
V čase, keď mal obžalovaný povedať, že im podpáli dom, tak ona v tom čase sedela. Svedkyňa nemá
vedomosť o tom, že by druh s obžalovaným mali mať nejakú spoločnú trestnú činnosť. Je pravdou, že
mali spoločnú činnosť ohľadne TV. Bola dohoda, že mal obžalovaný druhovi vyplatiť 300 eur, jej osobne

dal obžalovaný 50 eur a iné peniaze jej nedal. Vyhrážky smerovali k domu jeho mamy, ktorá im ho
prenechala do užívania. Pokiaľ zazneli vyhrážky, tak obžalovaný stál pri mrežiach a druh stál pri nej.
Veľmi blízko pri sebe neboli, ale aj napriek tomu počula, čo hovoril. Ako informátor tam fungovala žena,
pričom tam bola v čase, keď odzneli tie vyhrážky. Keď prišla aj prvý, aj druhý krát, tak tam bola žena,
informátora muža nevidela. Svedkyňa dodala, že jej druh by asi nebol oznamoval vyhrážanie, keby mu

obžalovaný bol dal celých 300 eur.

Svedok T. N. vypovedal zhodne ako v spise na čl. 66, kde uviedol, že spolu s R. Q. vykonával operatívne
preverovanie podvodov, z ktorých bol podozrivý Y. Q.. Jednou z osôb, ktorá na návod Y. Q. mala na úver
zobrať elektroniku, bol aj S. V.. Ten bol predvolaný na výsluch. Na dohodnutý termín sa však nedostavil.

Prišiel neskôr, avšak oni už v tom čase boli mimo budovy. Má vedomosť, že S. V. prišiel aj s družkou
a deťmi. S. V. znovu predvolali na deň 11.12. 2013, kde sa znovu dostavil aj s družkou a deťmi a pri
výsluchu im oznámil, že sa mu mal Y. Q. vyhrážať ak bude na neho niečo rozprávať s tým, že mu
zhorí koliba. Túto skutočnosť uviedol do zápisnice zo dňa 11.12. 2013. Rovnakú skutočnosť potvrdila
aj družka S. V. - X. F..

Svedok R. Q., kolega T. N., vypovedal zhodne ako v spise na čl. 76, kde potvrdil výpoveď svojho kolegu
a na hlavnom pojednávaní dodal, že nevie, či presne k tým vyhrážkam malo dôjsť práve v ten deň, kedy
predvolávali S. V. na výsluch. Už je to odstup času a veľa prípadov. Keď sa vrátili na pracovisko, tak
im informátorka podala informáciu, že S. V. tam skutočne bol. Vyhrážku im uviedol S. V. spontánne pri

riešení úplne inej veci. S touto informáciou šli za riaditeľom OKP a uviedli, čo sa stalo. Kolega N. bol
pri tom, keď tieto informácie podával S. V.. S. V. spomínal strach z obžalovaného a z toho dôvodu to
hneď aj oznámil.So súhlasom zúčastnených strán boli prečítané výpovede svedkov E. M. a Ivana Q. z prípravného
konania na čl. 68 - 70 a 71 - 73, pričom títo svedkovia, zamestnanci OR PZ, OKP Zvolen, uviedli, že
na daný deň si nespomínajú a je možné, že vykonávali funkciu informátora v budove na Ul. Švermovej

č. 4. Osoby, ktoré idú na výsluch k vyšetrovateľovi, sa evidujú v knihe návštev, nie však osoby ktoré si
predvolávajú operatívni pracovníci. Žiadne vyhrážanie nezachytili.

Zároveň boli oboznámené listinné dôkazy z prípravného konania a to zápisnica o konfrontácii
obžalovaného s poškodeným a F. z čl. 52-59, zápisnica o výsluchu S. V. z čl. 84-86, 87-98 a správa

Špeciálnej základnej školy Zvolen z čl. 103. Z týchto dôkazov vyplýva, že pri výsluchu podľa § 196
ods. 2 Tr. poriadku policajtom OKP Zvolen npor. Y.. T. N. dňa 11.12. 2013 o 08.30 h pod č. ORPZ-ZV-
KP-733/2013 s S. V., S. V. uvádzal, že dňa 09.12. 2013 sa mu mal Y. Q. vyhrážať bitkou a podpálením
koliby. Rovnakú skutočnosť potvrdil S. V. toho istého dňa pri výsluchu obvineného, ako aj X. F. pri
výsluchu svedka.

Špeciálna ZŠ vo Zvolene v liste zo dňa 05.05. 2014 uvádza, že N. F., W.. XX.XX. XXXX sa dňa 09.12.
2013 zúčastnila vyučovania, ktoré končilo o 11.40 h. Do školy a zo školy ju vodieva matka.

Aj napriek popieraniu skutku zo strany obžalovaného má súd preukázané výpoveďou poškodeného S.V.
V., že sa skutok stal. Aj keď sa u poškodeného vyskytli isté nezrovnalosti vo výpovediach hlavne smerom

k svojej družke X. F., nie sú tak závažného rázu, aby bolo možné hodnotiť jeho výpoveď ako absolútne
nevierohodnú. Poškodený okolnosť vyhrážania viackrát zopakoval, aj s uvedením konkrétnych výrazov,
ktoré mali odznieť v budove OR PZ Zvolen, zotrval na tomto tvrdení nielen v prípravnom konaní, ale aj
v konaní, ktoré prebiehalo paralelne s týmto konaním a kde bol aj odsúdený. Tieto okolnosti zopakoval
aj pred svedkami T. N. a R. Q., ktoré tieto svedkovia potvrdili.

Vzhľadom na závery odvolacieho súdu, ktoré sú pre prvostupňový súd záväzné, sa mal prvostupňový
súd zaoberať skutočnosťou, či došlo k naplneniu skutkovej podstaty žalovaného zločinu nielen v
kvalifikovanej, ale už v základnej podobe, nakoľko reálnosť hrozby násilia alebo inej ťažkej ujmy je
podstatná pre kvalifikáciu. Za situácie, kedy vo viacerých výpovediach v minulosti poškodený S. V. i pred

príslušníkmi polície uviedol, že sa obžalovaného nebál v kritickom čase ( jeho výpoveď na čl. 94 ), ako aj
okolnosť, že nielen pri výsluchu, ale aj pri konfrontácii uvádzal, že pokiaľ by od obžalovaného bol dostal
300 eur, nepodal by ani trestné oznámenie, je hrozba násilia skôr iluzórna ako reálna. Svedčí to o istej
špekulatívnosti poškodeného, pričom už v minulosti obžalovaného mal poškodený krivo obviniť.

Na základe vykonaných dôkazov súd potom konštatoval, že sa síce skutok stal, ale tento nevykazuje
všetky náležitosti skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zákona a preto
obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku, keďže skutok nie je trestným
činom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).