Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 20, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/258/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314209070
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4314209070.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudcov JUDr.

Dušana Harbutu a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a.s.,
so sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, zastúpeného: JUDr. Helena Strachotová, usadená
euroadvokátka, so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti odporkyni: H. L., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko:
U., M. R. S. XX, o zaplatenie 467,88 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Levice z 15. januára 2015 pod č. k. 12C/86/2014-89, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 467,88 eura, so zmluvným úrokom vo

výške 39 % ročne zo sumy 438,51 eura od 03. 12. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
8,50%ročnezosumy467,88euraod03.12.2013dozaplateniaanáhradytrovkonaniapozostávajúcich
zo súdneho poplatku v sume 28 eur a trov právneho zastúpenia v sume 98,98 eura z titulu poskytnutia
spotrebiteľského úveru vo výške 575 eur na nákup spotrebného tovaru. Odporkyňa sa zaviazala splatiť
úver v 30. mesačných splátkach, každá vo výške 31,80 eura, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci,
počnúc dňom 15. 02. 2012, ale svoj záväzok splácať úver riadne a včas nesplnila. Ďalej uviedol, že
z vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľ s odporkyňou uzavreli dňa 04. 01. 2012
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporkyni peňažné prostriedky

na nákup spotrebného tovaru v hodnote 575eur ich poukázaním na účet predajcu. Odporkyňa zakúpila
tovar v celkovej hodnote 605 eur, ktorý tovar jej bol dodaný podľa Zmluvy 09. 01. 2012 a pri podpise
Zmluvy uhradila priamu platbu predajcovi vo výške 30 eur. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá ako
fixná vo výške 39 % p.a., RPMN 46,78 %, priemerná RPMN 45,66 %, poplatok za poistenie 4,99 %.
Odporkyňa sa zaviazala splácať v 30. mesačných splátkach po 31,80 eura so splatnosťou k 15. dňu
v mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky bola určená na 15. 02. 2012 a konečná splatnosť úveru 15.
07. 2014. Celková čiastka k zaplateniu podľa Zmluvy predstavuje 908,70 eura. Poplatky za poistenie

úveru predstavujú v súhrne sumu 45,30 eura. Odporkyňa teda mala navrhovateľovi vrátiť celkovú sumu
954 eur, pozostávajúcu z istiny v sume 575 eur, zmluvne dohodnutých úrokov v sume 333,70 eura a
poplatkov za poistenie úveru v sume 45,30 eura, ako uviedla aj právna zástupkyňa navrhovateľa vo
vyjadrení zo dňa 01. 12. 2014.

Daný právny vzťah účastníkov konania vzhľadom na charakter subjektov posúdil ako zmluvu
spotrebiteľskú, na ktorý je potrebné aplikovať okrem Zákona o spotrebiteľských úveroch (ZoSÚ) aj
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce režim spotrebiteľských zmlúv. Poukázalna ustanovenia § 2 písm. a/, b/, § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
ustanovenia § 52, § 566 Občianskeho zákonníka a § 497, § 501, § 502, § 369 Obchodného zákonníka,
§ 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a uviedol, že navrhovateľ si návrhom uplatnil zaplatenie sumy

467,88 eura zloženej z istiny 438,51 eura a dlžných úrokov, poplatkov a poistného 29,37 eura. V
dôsledku skutočnosti, že odporkyňa nehradila splátky riadne a včas, došlo k zosplatneniu úveru podľa
navrhovateľa k 03. 12. 2013, s čím sa nestotožnil, pretože oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru
zo dňa 09. 02. 2013 bolo odporkyni doručené 12. 12. 2013, dlžnú čiastku mala uhradiť do 14 dní od
doručenia tohto oznámenia, teda zosplatnenie celého zostatku dlhu nastalo až 27. 12. 2013, kedy sa

odporkyňa dostala do omeškania. Do zosplatnenia zostatku dlhu odporkyňa uhradila navrhovateľovi
celkovo 549,50 eura. Túto sumu navrhovateľ započítaval v súlade s bodom 2.1. časti 3. Zmluvy najskôr
na úroky, poplatky, poistenie a nakoniec na istinu, a teda na istinu bolo započítané len 136,49 eura, na
zmluvné úroky 276,92 eura, na poplatky za poistenie 28,69 eura a na náklady spojené s uplatnením
pohľadávky 107,40 eura. Poukázal na ustanovenie Zmluvy v časti 3. bod 2.1. upravujúce poradie
započítavania splátok, ktoré nebolo individuálne dojednané, je v rozpore s § 566 ods. 2 OZ a je z

toho dôvodu neplatné. Plnenie dlhu v splátkach je možné považovať za čiastočné plnenie dlhu, ako je
uvedené v cit. ustanovení, preto mal navrhovateľ splátky započítavať najskôr na istinu. Navrhovateľovi
neuznal započítanie sumy 107,40 eura ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, keďže tieto
náklady navrhovateľ na jednej strane ani nepreukázal a na strane druhej do spisu predložil rozpis
uvedených nákladov, ktoré sú v celkovej sume len 81,56 eura (č.l. 56 spisu) a pozostávajú okrem

poštových a telekomunikačných nákladov aj zo mzdových nákladov na pracovníkov, nákladov na
priestory,softwareaodpisyITzariadeníanábytku.Požadovanieúhradytakýchtonákladovododporkyne
považoval za rozporné s dobrými mravmi podľa § 39 OZ. Vzhľadom na skutočnosť, ak odporkyňa podľa
Zmluvy mala celkovo zaplatiť 954 eur, z čoho istina bola 575 eur, zmluvné úroky 333,70 eura a poplatky
za poistenie 45,30 eura, platby odporkyne uhradené do dňa zosplatnenia v sume 549,50 eura súd

započítal najskôr na istinu (575 eur - 549,50 eura = 25,50 eura), tzn. že k 27. 12. 2013 ostávalo odporkyni
uhradiťistinu25,50eura,zmluvnéúrokyspoplatkami379eur(333,70eur+45,30eur).Doomeškaniasa
teda dostala od 27. 12. 2013, kedy má navrhovateľ právo na úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne,
avšaklenzistiny25,50eura,nakoľkoúrokyzúrokovapoplatkovsúneprípustnéavrozporesozákonom,
keďže právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (úroky z omeškania z dojednaných

úrokov a poplatkov) veriteľovi žiaden zákon nepriznáva. Odporkyňa dňa 21. 08. 2014 uhradila sumu
338,30 eura, úroky z omeškania tak bola odporkyňa povinná zaplatiť za obdobie od 27. 12. 2013 do
20. 08. 2014 vo výške 8,25 % ročne zo sumy 25,50 eura, čo činí 1,32 eura. Z uhradenej sumy 338,30
eura odpočítal zostatok istiny 25,50 eura a úroky z omeškania 1,32 eura. Na úhradu zmluvných úrokov
a poplatkov tak ostalo 311,48 eura, pričom dňa 02. 10. 2014 odporkyňa uhradila ďalších 25,54 eura,

dňa 10. 10. 2014 ešte 41,76 eura, čo po sčítaní činí 378,eura, t.j. zaokrúhlene 379 eur, teda presnú
sumu zmluvných úrokov a poplatkov za poistenie. Ku dňu rozhodnutia súdu tak odporkyňa splatila celý
svoj splatný záväzok aj s úrokmi z omeškania. Nárok na úroky vo výške 39 % ako navrhovateľ žiadal v
návrhu aj po čiastočnom späťvzatí, navrhovateľ nemá, nakoľko tieto už boli vyčíslené a započítané do
splátok a ich ďalšie priznanie by bolo duplicitné. S poukazom na uvedené súd podaný návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Navrhovateľ napadol rozsudok v zákonnej lehote odvolaním z dôvodu nesprávneho skutkového zistenia
a právneho posúdenia. Uviedol, že nesúhlasí s posúdením poradia započítania splátok a nákladov s

uplatnením pohľadávky. Prvostupňový rozsudok je nepreskúmateľný, pretože z neho nevyplýva, akými
úvahami sa súd pri rozhodovaní riadil, z akých skutočností vychádzal a jeho právna argumentácia nie
je presvedčivá. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že navrhovateľ nevedel počas konania

zdôvodniť ním požadované sumy a rovnako v odvolaní neuviedol, ako dospel k žalovanej sume, z akého
dôvodu považoval súdom nedostatočne zistený skutkový stav. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 201, § 204 ods. 1 OSP), po zistení, že
odvolanie spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého

stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), pretože odvolací súd nezistil výnimky odsekov 2-7 citovaného ustanovenia,
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Preto
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 OSP).

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP dáva možnosť odvolaciemu súdu vypracovanie tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v celom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa a to po skutkovej, ako

aj právnej stránke; ak sa odvolací súd, čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého
stupňa. Odvolací súd prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania

a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplní ďalšie dôvody.

Predtým, ako odvolací súd pristúpil k samotnému prejednaniu odvolania navrhovateľa, zaoberal sa
namietanou vadou konania spočívajúcej v nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Odňatím možnosti konať
pred súdom (§ 221ods. 1 písm. f/ OSP) sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok

znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny
poriadok. O procesnú vadu v zmysle citovaného ustanovenia ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v
rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom
odňal účastníkovi konania jeho procesné práva. Odvolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie
pred súdom prvého stupňa bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou navrhovateľovi realizáciu

jeho procesných práv.

K navrhovateľom namietaným nedostatkom, týkajúcim sa odôvodnenia napadnutého rozsudku
(nepreskúmateľnosti), odvolací súd poukazuje na uznesenie občianskoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn. 2

Cdo 5/1997, v ktorom súd dospel k právnemu názoru, že „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ OSP.) aj vtedy, ak odvolací súd svoj
právny záver riadne neodôvodnil, takže jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Tento rozsudok bol v
uvedenejzbierkepublikovanýakoR111/1998.Zuvedenéhorozhodnutiavyplýva,ženepreskúmateľnosť
rozhodnutia súdu zakladá (len) tzv. inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ OSP a § 205 ods. 2

písm. b/ OSP, nie však procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ OSP a § 221 ods. 1 písm. f/ OSP
(viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 249/2008, 3 Cdo 290/2009, 3 Cdo 138/2010,
3 Cdo 49/2011, 3 Cdo 165/2011, 3 Cdo 84/2012, 3 Cdo 49/2013, 3 Cdo 18/2013). Na vady konania
odvolací súd prihliada, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods.3 OSP).

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal

a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná

odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B;
Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutieajvnálezeIII.ÚS119/03-30.Ústavnýsúdužvyslovil,žesúčasťouobsahuzákladnéhopráva

na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu
(IV. ÚS 115/03).

Odvolací po preskúmaní veci dospel k záveru, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

prvostupňový súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil, pretože nezistil vady konania ,
pre ktoré by musel rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ostatnej
časti odvolania navrhovateľ žiadnym spôsobom nezdôvodnil, v čom videl nesprávnosť rozhodnutia
prvostupňového súdu, nedostatočné dokazovanie, preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) nemal možnosť posúdiť namietanú nesprávnosť rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP v spojení
s § 224 OSP a odporkyni úspešnej v odvolacom konaní nepriznal náhradu trov odvolacieho konania,
pretože takýto nárok si neuplatnila.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.