Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/539/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513201357
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513201357.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a členiek

senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Zuzana Mališovej, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný
podnik Bratislava, a.s., Olejkárska ul. č.1, Bratislava, IČO: 00 492 736 zastúpený JUDr. Vladimírom
Kánom, advokátom so sídlom Nám. Martina Benku 9-C1, Bratislava, proti odporcovi: Ľ.B. W., nar.
X.XX.XXXX, naposledy bytom F. X, D., t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou A. N.,
zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,50 eura, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20. novembra 2013, č. k. 43C/200/2013 - 25 v spojení s
opravným uznesením zo dňa 30. mája 2014, č. k. 43C/200/2013 - 36, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa
navrhovateľ domáhal zaplatenia 50,50 eura a trov konania a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 1.02.2011 sa odporca cestujúci na linke MHD č.XX,
na výzvu kontrolného orgánu nepreukázal platným cestovným lístkom. Vzhľadom na opatrovníčkou
odporcu vznesenú námietku premlčania vec posúdil podľa § 100 ods. 1, § 108 Občianskeho zákonníka.
V tejto súvislosti konštatoval, že pre uplatnenie práv z prepravy je stanovená jednoročná premlčacia
doba, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, teda odo dňa nasledujúceho

potom kedy odporca cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka
(2.02.2011). V danom prípade dospel k záveru, že týmto dňom mohol navrhovateľ podať návrh na súd
preporušenieprepravnéhoporiadkuzostranyodporcu,plynutiepremlčacejdobyskončilodňa2.02.2012
a navrhovateľ svoje právo uplatnil v súdnom konaní dňa 23.01.2013, teda nevykonal ho v jednoročnej
premlčacej dobe a preto opatrovníčkou odporcu vznesenú námietku premlčania v konaní považoval za
dôvodnú. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému odporcovi nepriznal
právo na náhradu trov konania, keďže mu žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho

zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že súd prvého stupňa
vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav. Uviedol, že povinnosť zaplatiť úhradu vznikla odporcovi v zmysle § 16 ods.2 písm.
b/ v spojení s § 16 ods. 3 písm. b/, § 16 ods.4 písm. c/, § 16 ods.7 zákona o doprave na dráhacha táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle §
760 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon o doprave na dráhach neustanovuje
premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady, mal za to, že pri cestovaní bez cestovného lístka je namieste

použiť § 101 Občianskeho zákonníka o všeobecnej premlčacej dobe. Preto podľa názoru navrhovateľa
jeho pohľadávka voči odporcovi nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu dňa
23.01.2013 premlčaná. Navrhovateľ v závere svojho odvolania poukázal na rozsudky odvolacieho súdu
sp. zn. 15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach
vyhovel jeho odvolaniu.

Opatrovníčka odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal vec v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný podľa § 212 ods. 1 O. s.
p., vrátane konania ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s.
p. v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p.), a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na zaplatenie

žalovanej istiny so zreteľom na opatrovníčkou odporcu vznesenú námietku premlčania (§ 120 ods. 1 O.
s. p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O. s. p. dospel k správnemu
právnemu záveru, že nárok navrhovateľa je v celom rozsahu premlčaný, nakoľko bol uplatnený po
uplynutí jednoročnej premlčacej doby. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť
správnosť právnych záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov

výslovne v ňom uvedených (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené
také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov,
na ktorých súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani
také vady konania, ktoré by mali za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O. s. p.).

Podľa § 760 Obč. zák. zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije

dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcemu, ktorá spočíva v preprave dopravným prostriedkom,
do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestovné (§ 760 Obč. zák.). Táto služba vzniká
na základe konania cestujúceho, ktorý dáva nepochybne najavo, že chce uzavrieť prepravnú zmluvu
a to v mestských dopravných prostriedkoch nastúpením do dopravného prostriedku, kedy zároveň

cestujúcemu vzniká i povinnosť zaplatiť cestovné. Zaplatením cestovného dôjde k uzavretiu zmluvy o
preprave a to po celú cestu zodpovedajúcu zaplatenému cestovnému. Podrobnejšiu úpravu osobnej
prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify pre jednotlivé druhy prepravy -
dopravy (§ 772 Obč. zák.).

Podľa § 108 Obč. zák., práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody

pri preprave osôb.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého právo nezaniká, ale sa len oslabuje
tým, že v prípade vznesenia námietky premlčania, zaniká jeho súdna vymáhateľnosť, pretože súd musí
prihliadnuť na dôvodne vznesenú námietku premlčania a nemôže už veriteľovi premlčané právo priznať.
Jeho úprava vychádza z potreby zvýšenia právnej istoty v právnych vzťahoch. Základným účelom

inštitútu premlčania je tak pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby včas pristupovali k
uplatňovaniu si svojich subjektívnych práv a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po
neobmedzenú dobu nútené splniť si svoje povinnosti, a aby im bola zabezpečená ochrana v prípade
oslabenia ich dôkaznej povinnosti v prípadnom súdnom konaní zo značným časovým odstupom.

Navrhovateľ si v konaní uplatňoval cestovné a úhradu (prirážku) za nepreukázanie sa platným

cestovným lístkom v zmysle § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 16 ods. 3 písm. b/, § 16 ods. 4 písm. c/,§ 16 ods. 7 zákona o doprave na dráhach a podľa Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy
v Bratislave.

Pri ustálení začiatku plynutia premlčacej doby súd prvého stupňa správne vychádzal z ustanovenia §

101 Obč. zák., v zmysle ktorého začala navrhovateľovi plynúť jednoročná premlčacia doba podľa § 108
Obč. zák. na uplatnenie práv vyplývajúcich zo zmluvy o preprave vzniknutej medzi účastníkmi konania
v zmysle § 760 Obč. zák. konkludentne tým, že odporca nastúpil do dopravného prostriedku mestskej
hromadnej prepravy, čím pristúpil na podmienky, za ktorých sa prepravná služba navrhovateľom
poskytuje, vrátane výšky a podmienok uloženia zmluvnej sankcie za nesplnenie povinnosti zaplatiť

cestovné za poskytnutie prepravnej služby.

Všeobecná trojročná premlčacia doba upravená v § 101 Obč. zák. začína plynúť odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. V prípade, ak splnenie dlhu je viazané na presne stanovenú dobu, uplynutím
ktorejsadlhstanesplatným,takjesosplatnosťoudlhuspojenýzačiatokplynutiapremlčacejdoby.Súdna
prax zaujala právny názor, že ak čas splnenia dlhu nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ust. § 563 Obč. zák. povinný splniť dlh

prvého dňa po tom, čo ho na plnenie veriteľ požiadal; veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď
mohol požiadať o plnenie, teda hneď ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva
nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že odporca cestoval dňa 1.02.2011 v Bratislave na linke
MHD č.XX a na vyzvanie revízora sa nepreukázal platným cestovným lístkom. Vzhľadom na skutočnosť,

že navrhovateľ uplatňuje svoje nároky z titulu, že odporca cestoval bez cestovného lístka na linke MHD
č.XX, súd prvého stupňa správne v prejednávanej veci aplikoval zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave
na dráhach. Z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 1.02.2011 vyplýva, že
odporca odmietol zaplatiť revízorom požadovanú sumu pozostávajúcu z cestovného 0,50 eur a postihu
50,00 eur priamo na mieste pri vykonávaní kontroly. Jednoročná premlčacia doba na uplatnenie nároku

navrhovateľa na súde tak začala plynúť dňa 2.02.2011 a uplynula dňa 2.02.2012. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pri lehotách určených podľa rokov platí, že začiatok lehoty je
určený tak ako pri počítaní podľa dní, tzn. že začiatok lehoty je určený začiatkom dňa, ktorý nasleduje po
dni, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre jej počítanie. Deň, v priebehu ktorého nastala rozhodná
skutočnosťsadolehotynezapočítava,ajkebyktejtoskutočnostidošlozačiatkomtohtodňa.Prezačiatok

plynutia tejto lehoty je dôležitý až deň nasledujúci po rozhodnej skutočnosti a to i vtedy, ak by týmto
dňom bola sobota, nedeľa alebo sviatok. Žalobca podal žalobu na súd dňa 23.01.2013, t. j. oneskorene,
po uplynutí premlčacej doby v zmysle § 108 Obč. zák.. Keďže opatrovníčka odporcu vzniesla námietku
premlčania, súd prvého stupňa postupoval správne, keď navrhovateľovi premlčané právo nepriznal (§
100 ods. 1 posledná veta Obč. zák.).

Prirážka k cestovnému je sankčným nárokom vyplývajúcim priamo zo zmluvy o preprave a preto ho
nie je možné, ani z hľadiska premlčania, posudzovať oddelene od nároku na cestovné; nárok na
zaplatenie úhrady nemôže vzniknúť samostatne, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného.
Nakoľko obidva nároky vznikajú súčasne zo zmluvy o preprave, resp. z jej porušenia, u oboch nárokov
preto začína rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v § 108 Obč. zák.. Nárok na zaplatenie

úhrady preto nemožno považovať za mimozmluvný sankčný nárok a preto pre posúdenie včasnosti jeho
uplatnenia z hľadiska premlčania, sa nemôže aplikovať všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle
§ 101 Obč. zák., ktorej použitia sa navrhovateľ v podanom odvolaní dovolával.

Pokiaľ navrhovateľ vo svojom odvolaní poukazuje na rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach

odvolaniu navrhovateľa vyhovel, odvolací súd uvádza, že tieto rozhodnutia nie sú právne záväzné pre
rozhodovanie iných odvolacích senátov a nestotožňuje sa s právnym názorom v otázke premlčania
prezentovaným v týchto rozhodnutiach.S poukazom na vyššie uvedené závery neuznal odvolací súd opodstatnenosť dôvodov, na ktorých
navrhovateľ založil svoje odvolanie a pokiaľ teda súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietol vzhľadom na opatrovníčkou odporcu dôvodne vznesenú námietku premlčania, rozhodol vecne

správne a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.
s. p.).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O. s. p.. Odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, však náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.