Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 15, 2015

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 5C/125/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5410203786
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bebej

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2015:5410203786.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: Žilinský

samosprávny kraj, Úrad samosprávneho kraja Žilina, so sídlom v Žiline, Komenského 48, IČO:
37808427, za ktorý koná Oravské múzeum Pavla Országha Hviezdoslava v Dolnom Kubíne, so
sídlom v Dolnom Kubíne, Hviezdoslavovo nám. 7, IČO: 36145106, zastúpený JUDr. Petrom Machajom,
advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 47, proti žalovaným: 1/ Mgr. H. Q., nar.
XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom I. T., 2/ Mgr. Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom I. T., a 3/
Mgr. T. Q., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom I. T., v konaní o zaplatenie sumy 11.276,42 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 7.843,97 eura spolu s 9 %-
ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.439,64 eura za obdobie od 27.01.2010 až do jej zaplatenia,
zo sumy 2.462,84 eura za obdobie od 18.02.2011 až do jej zaplatenia, s 8,5 %-ným ročným úrokom z
omeškania zo sumy 3.941,49 eura za obdobie od 22.02.2013 až do jej zaplatenia, to všetko do tridsiatich
dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný 3/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.355,30 eura spolu s 8,75 %-ným ročným úrokom z

omeškania zo sumy 366,44 eura za obdobie od 11.01.2012 až do jej zaplatenia a zo sumy 988,86 eura
za obdobie od 22.02.2013 až do jej zaplatenia, to všetko do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

IV. O trovách tohto konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajší súd 07.10.2010 sa najprv len pôvodný žalobca - Oravské múzeum Pavla
Országha Hviezdoslava v Dolnom Kubíne, so sídlom v Dolnom Kubíne, Hviezdoslavovo nám. 7, IČO:

36145106, prostredníctvom splnomocneného zástupcu a len voči terajšiemu žalovanému 1/ domáhal
zaplatenia sumy 3.610,72 eura s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 18.01.2010 až
do jej zaplatenia, ako aj náhrady trov tohto konania. Odôvodnil ju tým, že žalovaný spolu so svojou
manželkouadieťaťombezprávnehodôvoduokupujúčastiOravskéhohradu,bývajúvňombeznájomnej
zmluvy a bez právneho dôvodu. Žalovaný sa do hradu nasťahoval ešte v roku 1984 ako slobodný na
základe pracovnej zmluvy uzavretej 11.04.1984, v ktorej bolo dohodnuté, že ako súčasť služobných
pôžitkov je naturálny byt v objekte hradu s bezplatným užívaním vody, ústredného kúrenia a elektrickej

energie ako protihodnota výkonu strážnej služby. Po uzavretí manželstva sa k žalobcovi nasťahovala
aj manželka (terajšia žalovaná 2/) a obývajú časť hradu, nižšie popísanú, spolu s celou rodinou. Na
základe rozhodnutia zamestnávateľa bol so žalovaným skončený pracovný pomer dňom 31.12.2000.
Skončenie pracovného pomeru bolo konštatované aj v rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 7C/29/2001 z 22.06.2004, potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/211/2004
z 13.12.2004, ktorými bol zamietnutý návrh žalovaného o určenie, že výpoveď zo dňa 28.09.2000 je
neplatná. V konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 5C/1122/1998 (rozsudok

zo 06.03.2008, ktorý bol v ďalšom konaní zrušený) sa konštatujú zistenia súdu, že súbor miestností
užívaný žalovaným a jeho rodinou nie je bytom, a to ani služobným a ani iným. Nepriamo sa konštatuje,
že uvedené nehnuteľnosti užíva žalovaný neoprávnene, a to od skončenia jeho pracovného pomeru.
Je bez pochybností preukázané, že žalovaný uvedené miestnosti užíva neoprávnene bez právneho
dôvodu, najneskôr od 13.12.2004 doteraz. Žalovaný nikdy neplatil náhrady za ich užívanie aj napriek

tomu, že ich užíva spolu s rodinou. Je nepochybné, že súčasť služobných pôžitkov ako protihodnota
výkonu strážnej služby, ktorú žalovaný vykonával od roku 1984 do roku 1995, sa vzťahovala iba na jeho
osobu a nie na celú rodinu. Žalobca spravuje súbor miestností: kuchyňa - miestnosť č. 304 vo výmere
13,77 m2, predsieň - miestnosť č. 305 vo výmere 4,41 m2, komora - miestnosť č. 306 vo výmere 1,89
m2, kúpeľňa - miestnosť č. 307 vo výmere 5,23 m2, chodba - miestnosť č. 308 vo výmere 3,41 m2,
izba - miestnosť č. 309 vo výmere 20,99 m2, izba - miestnosť č. 310 vo výmere 23,30 m2, chodba -

miestnosť č. 311 vo výmere 4,26 m2, WC - miestnosť č. 312 vo výmere 1,94 m2, sklad - miestnosť č.
313 vo výmere 3,21 m2 a vstupná chodba - miestnosť č. 314 vo výmere 8,16 m2, na Oravskom hrade v
Oravskom Podzámku (ďalej len „súbor miestností“), zapísaného na LV č. X pre k. ú. I. T. pod A stavby,
stavba Oravský hrad súp. č. X postavený na parc. č. 1, pod B1 na meno Žilinský samosprávny kraj - v
správe Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne, Komenského 48, Žilina, PSČ 011 09 v

celku. Žalobca už viackrát vyzval žalovaného, aby sa z uvedenej nehnuteľnosti vysťahoval a viackrát ho
vyzýval na zaplatenie za užívanie uvedených vecí. Naposledy mu zaslal faktúru č. 2010006 s dátumom
vystavenia 12.01.2010, splatnou 26.01.2010, ktorú prevzal 18.01.2010 a ktorou mu boli vyfakturované
náklady vzniknuté s užívaním priestorov na Oravskom hrade. Do dnešného dňa neuhradil ani časť
uvedených nákladov. Pôvodnou žalobou si uvedený žalobca uplatňoval časť nákladov za obdobie od

01.01.2008 do 31.12.2008 - 1.613,06 eura za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2009 - 1.997,66 eura,
spolu čiastku 3.610,72 eura. Tiež uviedol, že pri uplatňovaní požadovanej náhrady vychádzal z odpočtu
elektromeračov vo vzťahu k elektrickej energii a za užívanie priestorov zo sadzobníka cien schváleného
obcou Oravský Podzámok.

Na pojednávaní 24.10.2011 súd na návrh uvedeného žalobcu z 25.03.2011 pripustil zmenu žaloby čo
do jej rozšírenia o sumu 2.833,04 eura, t. j. na sumu 6.443,76 eura s príslušenstvom, predstavujúcu
vyúčtované náklady za užívanie súboru miestností za rok 2010 faktúrou č. 2011007 z 03.02.2011
splatnou 17.02.2011. Žaloba po pripustení jej zmeny znela nasledovne: „Žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 6.443,76 eura s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 3.610,72 eura za obdobie od

18.01.2010 až do jej zaplatenia a zo sumy 2.833,04 eura za obdobie od 18.02.2011 až do jej zaplatenia.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania.“

Uznesením z 13.12.2011 č. k. 5C/125/2010-113, právoplatným 25.01.2012, súd na základe návrhu
pôvodného žalobcu z 24.11.2011, upresneného na pojednávaní 07.12.2011, pripustil pristúpenie ďalších

účastníkov do tohto konania, a to jednak na strane žalobcu o terajšieho žalobcu ako žalobcu 2/ a aj na
strane žalovaného o terajších žalovaných 2/ a 3/.

Následne na návrh oboch žalobcov prostredníctvom ich splnomocneného zástupcu doručeným súdu na
pojednávaní 20.02.2013, upresnený podaním z 25.02.2013, doručeným súdu 26.02.2013, tunajší súd

uznesením z 15.03.2013 č. k. 5C/125/2010-346 pripustil ďalšiu zmenu žaloby - jej ďalšie rozšírenie čo do
výšky aj vo vzťahu k ostatným žalovaným v tomto znení: „Žalovaní 1/ až 3/ sú povinní zaplatiť spoločne
a nerozdielne žalobcom 1/ a 2/ sumu 11.276,42 eura spolu s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo
sumy3.657,32eurazaobdobieod18.01.2010aždojejzaplatenia,zosumy2.688,75eurazaobdobieod
18.02.2011 až do jej zaplatenia, zo sumy 4.930,35 eura za obdobie od 15.02.2013 až do jej zaplatenia,

ako aj nahradiť im trovy tohto konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku“. Uvedené rozšírenie sa
týkalo uplatnenia náhrady za užívanie súboru miestností a spotrebovanú elektrickú energiu žalovanými
za roky 2011 a 2012 v celkovej výške 4.930,35 eura s uplatneným úrokom z tejto sumy za obdobie od
15.02.2013 až do jej zaplatenia. Súčasne na základe čiastočného späťvzatia žaloby obsiahnutého v
podaní z 25.02.2013 súd tým istým uznesením konanie v časti ohľadne zaplatenia sumy 325,03 eura

uplatnenej ako časť náhrady nákladov za spotrebovanú elektrickú energiu za obdobie od 01.01.2009
do 31.12.2009 s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 19.01.2010 až do jej zaplatenia,
ohľadne zaplatenia sumy 144,29 eura uplatnenej ako časť náhrady nákladov za spotrebovanú elektrickú
energiu za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010 s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobieod 18.02.2010 až do jej zaplatenia, zastavil. Po právoplatnosti uvedeného uznesenia teda zostal
predmetom tohto konania nárok uplatnený spoločne a nerozdielne oboma žalobcami voči žalovaným
1/ až 3/ na zaplatenie sumy 11.276,42 eura spolu s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy

3.657,32 eura (náhrady za užívanie súboru miestností a spotrebovanú elektrickú energiu za r. 2008
a 2009) za obdobie od 18.01.2010 až do jej zaplatenia, zo sumy 2.688,75 eura (náhrady za užívanie
priestorov a spotrebovanú elektrickú energiu za r. 2010) za obdobie od 18.02.2011 až do jej zaplatenia,
zo sumy 4.930,35 eura (náhrady za užívanie priestorov a spotrebovanú elektrickú energiu za r. 2011 a
2012) za obdobie od 15.02.2013 až do jej zaplatenia, ako aj na náhradu trov tohto konania.

O uvedenom nároku rozhodol prvýkrát tunajší súd rozsudkom z 11.02.2014 č. k. 5C/125/2010-501 tak,
že výrokom I. uložil žalovaným 1/ až 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť terajšiemu žalobcovi
(vtedyžalobcovi2/)sumu11.276,42euras9%-nýmročnýmúrokomzomeškaniazosumy3.285,69eura
zaobdobieod27.01.2010aždojejzaplatenia,zosumy2.688,75eurazaobdobieod18.02.2011aždojej
zaplatenia, s 8,5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.301,98 eura za obdobie od 22.02.2013

až do jej zaplatenia, to všetko do 30-tich dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšnej časti
žalobu terajšieho žalobcu (žalobcu 2/) voči žalovaným zamietol, výrokom III. žalobu pôvodného žalobcu
(žalobcu 1/) voči žalovaným zamietol. Zároveň uviedol, že o trovách tohto konania bude rozhodnuté
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalovaných zaviazal na zaplatenie uvedenej
sumy titulom bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 1, 2, § 456 veta prvá, § 458 ods. 1 Občianskeho

zákonníka - ďalej len „OZ“) vychádzajúc zo záveru, že žalovaní za rozhodné obdobie rokov 2008 až
2012 užívali súbor miestností na Oravskom hrade bez právneho dôvodu, za čo doposiaľ neposkytli
vlastníkovi týchto priestorov žiadnu náhradu. Zo žalobcov za aktívne vecne legitimovaného považoval
terajšieho žalobcu, ktorý bol v rozhodnom období a je aj v súčasnosti vlastníkom Oravského hradu, v
ktorom žalovaní užívali súbor miestností a ktorý ho do vlastníctva nadobudol prechodom z vlastníctva

štátu. Vo vzťahu k pôvodnému žalobcovi ako žalobcovi 1/ žalobu zamietol pre nedostatok jeho aktívnej
vecnej legitimácie.

Na základe odvolania žalovaných len čo do výroku I. prvostupňového rozsudku, Krajský súd v Žiline
uznesením z 26.01.2015 č. k. 11Co/317/2014-562 v odvolaním napadnutej časti rozsudok tunajšieho

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, konštatujúc čiastočnú dôvodnosť odvolaní žalovaných a
aj to, že prvostupňové rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Stotožnil sa
s viacerými čiastkovými závermi okresného súdu, považujúc väčšinu odvolacích námietok žalovaných
za nedôvodnú. Uviedol, že základ nároku terajšieho žalobcu voči žalovaným je daný, nakoľko žalovaní
v rozhodnom období rokov 2008 až 2012 užívali súbor miestností bez právneho dôvodu, za čo

ich vlastníkovi neposkytovali žiadnu náhradu a na jeho úkor sa bezdôvodne obohatili. Majetkovým
vyjadrením tohto prospechu je peňažná suma zodpovedajúca nájomnému vynakladanému obvykle na
danom mieste a čase za porovnateľné nehnuteľnosti a takýmto plnením je aj cena odobratých energií.
Žalovaní súbor miestností (s výnimkou žalovaného 3/, u ktorého nemožno konštatovať jeho užívanie po
celé žalované obdobie) využívali na bývanie, bez uzatvorenia nájomnej zmluvy alebo iného titulu, ktorý

by ich oprávňoval na bývanie. Obvyklé nájomné a cena odobratých energií tak predstavujú majetkový
prospech, o ktorý sa žalovaní 1/ až 3/ na úkor vlastníka obohatili. Tiež uviedol, že okresný súd vykonal
rozsiahle dokazovanie, pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia za rozhodné obdobie. Poukázal
na rozsiahle skutkové a právne závery prvostupňového súdu ohľadne výšky bezdôvodného obohatenia,
ktorá sa opiera o vykonané dokazovanie aj s poukazom na závery znaleckého dokazovania, ktorého

súdomzistenúvýškužalovanínespochybniližiadnouodvolacounámietkou.Uzavrel,žeužívanímsúboru
miestností žalovanými vznikol na ich strane majetkový prospech vo výške 11.276,42 eura, ktorý sú
povinní vydať terajšiemu žalobcovi. Ako pochybenie vytkol prvostupňovému súdu určenie rozsahu, v
akom sa majú žalovaní podieľať na úhrade bezdôvodného obohatenia. Vyslovil názor, že solidárnu
povinnosť k vydaniu bezdôvodného obohatenia nemožno uložiť, pokiaľ nevyplýva z iného ustanovenia

zákona, keď OZ medzi ustanoveniami o bezdôvodnom obohatení neobsahuje ustanovenie obdobné,
napr. ust. § 438 ods. 1 o solidárnej zodpovednosti viacerých osôb. V zásade je solidarita vylúčená (s
výnimkou prípadov, ak vyplýva priamo zo zákona), vychádzajúc z účelu a charakteru daného inštitútu,
keď účelom bezdôvodného obohatenia je odčerpať majetkový prospech skutočne získaný tým-ktorým
účastníkom právneho vzťahu. Solidarita plnenia obstojí medzi žalovanými 1/ a 2/, ak sú manželmi

(čo uložil tunajšiemu súdu prešetriť), ale niet zákonného dôvodu uložiť povinnosť splniť spoločne a
nerozdielne so žalovanými 1/ a 2/ aj žalovanému 3/, keď ich solidaritu nezakladá žiadne zákonné
ustanovenie. Za predpokladu, že žalovaní 1/ a 2/ sú manželmi, najmä vo vzťahu k žalovanému 3/
je potrebné skúmať rozsah, v akom sa tento podieľal na vzniku bezdôvodného obohatenia. Jehonezaopatrenosť po určité časové obdobie a existencia vyživovacej povinnosti žalovaných 1/ a 2/
nie sú skutočnosti, ktoré by boli v rozpore so vznikom právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia.
Relevantná je skutočnosť, či žalovaný 3/ v rozhodnom období užíval súbor miestností na bývanie.

Uložil tunajšiemu súdu dôsledne sa vyporiadať s predloženými listinnými dôkazmi zo strany žalovaného
3/, ktoré preukazujú, že vo vymedzenom časovom období si prenajímal nehnuteľnosť na bývanie v
mieste jeho pracoviska. Vyhodnotenie tejto skutočnosti bude relevantné pre určenie rozsahu podielu
žalovaného 3/ na bezdôvodnom obohatení. Pri určení pomeru, akou sa budú podieľať na úhrade
bezdôvodného obohatenia žalovaní 1/ až 3/, nie je vylúčená aplikácia ustanovenia § 136 O. s. p.

Napokon uložil tunajšiemu súdu vyporiadať sa so vznesenými námietkami premlčania vznesenými
žalovaným v 3/ v odvolacom konaní a vznesenými aj počas prvostupňového konania.

Keďže vo výrokoch vo veci samej okrem výroku I. prvostupňový rozsudok nadobudol právoplatnosť,
po rozhodnutí odvolacieho súdu zostal zo žalobou uplatnených nárokov predmetom tohto konania vo
veci samej nárok žalobcu voči žalovaným 1/ až 3/ uplatnený spoločne a nerozdielne na zaplatenie

sumy 11.276,42 eura s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.285,69 eura za obdobie od
27.01.2010 až do jej zaplatenia, zo sumy 2.688,75 eura za obdobie od 18.02.2011 až do jej zaplatenia
a s 8,5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.301,98 eura za obdobie od 22.02.2013 až do jej
zaplatenia a okrem toho aj rozhodnutie o trovách celého tohto konania.

Uplatnený nárok za obdobie rokov 2008 až 2012 v celkovej výške žalovanej istiny 11.276,42 eura
predstavuje jednak ročnú náhradu za užívanie súboru miestností žalovanými (ďalej len „náhrada“) a
jednak náhradu nákladov vynaložených za žalovanými spotrebovanú elektrickú energiu v súvislosti s
užívaním uvedených priestorov za jednotlivé roky (ďalej len „energia“), a to nasledovne:
1/ za rok 2008 náhrada 1.145,99 eura + energia 838,70 eura;

2/ za rok 2009 náhrada 1.467,27 eura + energia 205,36 eura;
3/ za rok 2010 náhrada 1.467,27 eura + energia 1.221,48 eura;
4/ za rok 2011 náhrada 1.467,27 eura + energia 1.406,16 eura;
5/ za rok 2012 náhrada 1.467,27 eura + energia 589,65 eura.

Úhrady + energia za roky 2008 a 2009 (spolu aj s rokom 2007, ktorý však nebol predmetom konania)
bola pôvodným žalobcom 1/, ktorý je súčasne správcom majetku terajšieho žalobcu a koná za tohto
žalobcu,fakturovanáfaktúrouč.2010006z12.01.2010,splatnou26.01.2010,znejúcounacelkovúsumu
6.131,03 eura (č. l. 3). Táto bola doručená žalovanému 1/ 18.01.2010 (č. l. 4). Pokiaľ ide o sporné roky
2008 a 2009, za rok 2008 ňou bola žalovanému 1/ vyúčtovaná práve žalovaná náhrada 1.145,99 eura

a za energiu 467,07 eura, t. j. menej o 371,63 eura, než je žalovaná suma za uvedený rok (po zmene
žaloby).

Zarok2009bolažalovanému1/vyúčtovanáúhradavžalovanejvýške1.467,27eura+zaenergiu530,39
eura, t. j. o 325,03 eura viac, než je za uvedený rok žalované.

Úhrady + energia za rok 2010 boli žalovanému 1/ vyúčtované faktúrou č. 2011007 z 03.02.2011 znejúcou
na sumu 2.833,04 eura, splatnou 17.02.2011 (č. l. 60), ktorá bola žalovanému 1/ doručená 16.02.2011
(č. l. 61). Ňou bola účtovaná náhrada v žalovanej výške 1.467,27 eura a za energiu 1.365,77 eura, t.
j. o 144,29 eura viac, než je žalované.

Za rok 2011 bolo žalovanému 1/ fakturovaných 3.036,07 eura faktúrou č. 2013008 zo 07.02.2013,
splatnou 14.02.2013 (č. l. 321), a to úhrada v žalovanej výške 1.467,27 eura a za energiu 1.568,80 eura,
t. j. o 162,64 eura viac, než je žalované.

Napokon za rok 2012 bolo fakturovaných celkom 2.154,20 eura faktúrou č. 2013009 zo 07.02.2013,
splatnou 14.02.2013 (č. l. 322), a to úhrada v žalovanej výške 1.467,27 eura a za energiu 686,93 eura,
t. j. o 97,28 eura viac, než je žalované.

Faktúry za r. 2011 a 2012 boli doručené všetkým žalovaným na pojednávaní 20.02.2013.

Pokiaľ ide o výšku úhrad, pri jej určení žalobcovia vychádzali za r. 2008 z ročnej úhrady 400,- Sk
(13,28 eura) x počet m2 užívaných žalovanými 86,31 m2, do ktorej ale nebola zahŕňaná tiež žalovanými
užívaná chodba - miestnosť č. 311 o výmere 4,26 m2 (400,- Sk x 86,31 m2 = 34.524,- Sk, čo je 1.145,99eura). Pri jej stanovení žalobcovia vychádzali zo sadzobníka cien obce Oravský Podzámok platného od
01.02.2008 (č. l. 8), podľa ktorého základná sadzba za prenájom nebytových priestorov (vo vlastníctve
obce) v danej lokalite - centre obce (od parkoviska a pošty po st. cintorín) je do 400,- Sk/m2 (v prípade,

ak by šlo o prenájom na podnikateľské účely, tak by sa uvedená základná sadzba zvyšovala o 50 % a
pri vyššom vybavení až o 100 %).

Za každý z rokov 2009 až 2012 žalobcovia pri určení výšky ročnej náhrady 1.467,27 eura vychádzali
opäť zo sadzobníka cien obce Oravský Podzámok, podľa ktorého (ročná) sadzba za nebytové priestory

ako v pamiatkovej zóne a rovnako aj za ostatné nebytové priestory predstavuje 17,- eur (17,- eur x 86,31
m2 = 1.467,27 eura).

Tunajší súd už v predchádzajúcom svojom rozsudku s ohľadom na vykonané dokazovanie a z dôvodov
v ňom bližšie uvedených, keď s jeho závermi sa odvolací súd stotožnil, akceptoval terajším žalobcom
uplatnenú sumu bezdôvodného obohatenia za užívanie súboru miestností ako sumu neprekračujúcu

výšku primeranej náhrady, za ktorú možno za okolností existujúcich v danom čase a mieste prenajať
takúto vec na účel, na ktorý takáto vec slúži, resp. je využívaná subjektom, ktorý ju neoprávnene
užíva, zodpovedajúcej možnému úžitku, ktorý by mohol byť dosiahnutý jej užívaním v čase, kedy ju
užíval bezdôvodne sa obohacujúci subjekt, ak by takéto užívanie z jeho strany nebolo. Zohľadnil pri
tom aj špecifickosť a jedinečnosť žalovanými užívaného súboru miestností, neporovnateľného s inými

priestormi (bytovými a nebytovými) v danej a ani v širšej lokalite, ktoré nepredstavujú byt v právnom
zmysle slova, ale boli využívané na uspokojovanie bytových potrieb žalovaných, keď na jednej strane
ide o pomerne veľké a veľmi atraktívne priestory (pre určitý typ ľudí hlavne majúcich vzťah k histórii),
nachádzajúce sa priamo v národnej kultúrnej pamiatke, ktorá je viac rokov najnavštevovanejším hradom
na Slovensku, ale na strane druhej nespôsobilé poskytnúť až taký komfort bývania, aký väčšinou

poskytujú nájomné byty prvej kategórie, najmä pokiaľ ide o prístup (pomerne strmý prístup vstupu do
hradu, neexistencia výťahov, vyššie náklady na vykurovanie...).

S ohľadom na závery znaleckého posudku č. 01/2013 znalca Ing. Y. N., CSc. z 18.02.2013 (č. l.
323 a nasl.), v ktorom tento urobil odhad spotreby energie žalovanými za sporné obdobie, ktorý si

žalobca dal vypracovať po súdom vykonanom znaleckom dokazovaní znalcom Ing. W., tunajší súd v
predchádzajúcom rozsudku priznal za roky 2008 a 2012 žalobcovi 2/ voči žalovaným žalobou (po jej
zmene) uplatňované náhrady za spotrebovanú elektrickú energiu a voči uvedenému postupu odvolací
súd taktiež nemal námietky, konštatujúc v súlade so závermi prvostupňového súdu, že užívaním súboru
miestností zo strany žalovaných vznikol na ich strane majetkový prospech v žalovanej výške 11.276,42

eura, ktorí sú povinní vydať žalobcovi.

V ďalšom konaní sa súd v prvom rade musel vysporiadať so vznesenou námietkou premlčania zo strany
všetkých žalovaných.

Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje s poukazom na § 107 ods. 1 a 2 OZ v
dvojročnej subjektívnej a trojročnej objektívnej premlčacej dobe.

V súdenom prípade, keďže toto konanie inicioval najprv subjekt, vo vzťahu ku ktorému bola žaloba
právoplatne zamietnutá pre nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie, súd vychádzal pri ustálení

momentu, kedy vo vzťahu k terajšiemu žalobcovi ohľadne uplatneného nároku prestala plynúť
premlčacia doba (§ 112 OZ - tzv. spočívanie premlčania) z toho, kedy sa terajší žalobca stal účastníkom
tohto konania. Návrh na jeho pripustenie ako ďalšieho účastníka na strane žalobcu (ako žalobcu 2/)
bol podaný na súd 28.11.2011 (č. l. 76). Uvedeným návrhom bolo súčasne navrhnuté aj rozšírenie
okruhu účastníkov na strane žalovaných o terajších žalovaných 2/ a 3/. Zmienenému návrhu súd v celom

rozsahu vyhovel uznesením z 13.12.2011 č. k. 5C/125/2010-113 právoplatným dňom 25.01.2012. Keďže
k zmene účastníctva v konaní dôjde až vtedy, keď súd zmenu (právoplatne) pripustí (do uvedeného
momentu zostáva okruh účastníkov oproti dovtedajšiemu stavu nezmenený), premlčané sú potom
všetky nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého pred 25.01.2009 s ohľadom na
uplynutie objektívnej premlčacej doby, keď žalobca prostredníctvom zástupcu dokladoval ako moment,

kedy sa dozvedel o bezdôvodnom obohatení žalovaných práve na jeho úkor, okolnosť vyhlásenia
rozsudku vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 6C/1/2011, k čomu došlo dňa 09.09.2011 (č. l. 656). Daným
rozsudkom, ktorým bol vo vzťahu k predmetu uvedeného konania - vyprataniu nehnuteľností, za aktívne
vecne legitimovaného spomedzi rovnakého okruhu účastníkov, než aký bol v tomto konaní (po pripusteníjeho rozšírenia na strane žalobcov) určený práve terajší žalobca. Nebola bezpečne preukázaná nejaká
ďalšia okolnosť, ktorá by preukázala skoršiu skutočnú vedomosť terajšieho žalobcu, že práve na jeho
úkor došlo zo strany žalovaných k bezdôvodnému obohateniu. Nakoľko subjektívna premlčacia doba

môžeplynúťlenvrámciobjektívnejpremlčacejdoby,tátohocijekratšia,nemohlasohľadomnauvedené
uplynúť skôr, než uplynula objektívna premlčacia doba.

Potom premlčaným je celý uplatnený nárok na náhradu za r. 2008 vo výške 1.145,99 eura a pomerná
časť uplatneného nároku na náhradu za r. 2009 pripadajúca na obdobie od 01.01.2009 do 23.01.2009

vrátane (náhradu za deň 24.01.2009 si žalobca mohol prvýkrát uplatniť 25.01.2009), čomu zo sumy
1.467,27eurazodpovedásuma92,46eura(1.467,27eura:365dníx23dní).Ostatnénárokynanáhradu
premlčané nie sú. Ohľadne energií mohlo však dôjsť k bezdôvodnému obohateniu žalovaných na úkor
žalobcu najskôr až okamihom úhrady spotrebovanej elektrickej energie žalobcom jej dodávateľovi.
Za r. 2008 boli žalobcovi vystavené dve vyúčtovacie faktúry, a to faktúra var. symbol 3201857028 z
18.02.2008, týkajúca sa fakturačného obdobia od 15.02.2007 do 14.02.2008 a splatná 26.03.2008,

ktorou bol vyúčtovaný nedoplatok vo výške 250.415,50 Sk (č. l. 84) a táto bola uhradená 18.03.2008 (č.
l. 625). Za zvyšnú časť r. 2008 bola žalobcovi vystavená vyúčtovacia faktúra var. symbol 3201857029,
týkajúca sa obdobia od 15.02.2008 do 31.12.2008, vyhotovená 12.01.2009 (č. l. 637), ktorou bol
vyúčtovaný nedoplatok vo výške 246.010,50 Sk (8.166,05 eura) a táto bola uhradená žalobcom
dodávateľovi dňa 23.01.2009 (č. l. 641). Z uvedeného je zrejmé, že uplatnený nárok na energie za r.

2008 vo výške 838,70 eura je v celom rozsahu premlčaný. Ostatné nároky na energie premlčané nie sú,
keďže za ďalšie najbližšie obdobie - od 01.01.2009 do 13.10.2009 bola vystavená vyúčtovacia faktúra až
dňa 26.10.2009 (č. l. 97). Z celkovo uplatneného bezdôvodného obohatenia žalovaných na úkor žalobcu
za obdobie r. 2008 až 2012 vo výške 11.276,42 eura je premlčaných 2.077,15 eura. Rozdiel uvedených
súm činí 9.199,27 eura.

Vychádzajúc z vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu záväzného pre tunajší súd v tejto veci
(§ 226 O. s. p.), sa súd v ďalšom konaní zaoberal tým, akým pomerom sa na vzniku bezdôvodného
obohatenia vo výške 9.199,27 eura podieľali jednotliví žalovaní. Uvedená suma pozostáva z náhrady za
r. 2009 vo výške 1.374,81 eura (1.467,27 mínus 92,46) + energia 205,36 eura, z náhrady za rok 2010 vo

výške 1.467,27 eura + energia 1.221,48 eura, z náhrady za rok 2011 vo výške 1.467,27 eura + energia
1.406,16 eura a z náhrady za rok 2012 vo výške 1.467,27 eura + energia 589,65 eura.

V tejto súvislosti najprv doplnil dokazovanie a na pojednávaní konanom 02.03.2015 oboznámením
podstatného obsahu originálu sobášneho listu žalovaných 1/ a 2/ mal preukázané, že títo boli za celé

sporné obdobie manželmi a sú nimi od 09.04.1988 až do súčasnosti. Ich zodpovednosť na jeho vydanie
je solidárna. Nebolo sporné, že práve žalovaní 1/ a 2/ spoločne užívali súbor miestností nepretržite po
celé dotknuté obdobie, na rozdiel od žalovaného 3/ - ich syna, ktorý sa v daných priestoroch zdržiaval
len v určitých obdobiach.

Žalovaný 3/ v písomnom vyjadrení z 27.02.2015 (č. l. 642 - 645) vymedzil obdobia, v ktorých svoje bytové
potreby uspokojoval mimo miesta svojho bydliska, ktoré fakticky mal v predmetnom súbore miestností
a tieto jeho tvrdenia sčasti podporené aj listinnými dokladmi ostatní žalovaní nespochybňovali, ako je
to zrejmé z ich vyjadrení na pojednávaní 02.03.2015. Pokiaľ ide o rozhodujúce obdobie vo vzťahu k
nepremlčanej časti uplatneného nároku, t. j. obdobie od 24.01.2009 do 31.12.2012 vrátane, žalovaný

od septembra 2008 do mája 2009 vrátane, od septembra 2009 do januára 2010 vrátane, od septembra
2010 do januára 2011 vrátane, býval na internáte ŠD 2 v Banskej Bystrici, Komenského 20. Od februára
2010 do júna 2010 vrátane býval na internáte ŠD 3 v Banskej Bystrici, Tajovského 51. V tom čase
žalovaný 3/ študoval dennou formou na Právnickej fakulte UMB (3. až 5. ročník). Od marca 2012 do
marca 2013 vrátane býval na internáte Strednej odbornej školy v Banskej Bystrici, Pod Bánošom 80

(v tom čase žalovaný 3/ pracoval ako advokátsky koncipient). Z uvedeného vyplýva, že žalovaný si
uspokojoval svoju potrebu bývania iným spôsobom, ako užívaním súboru miestností počas r. 2009 za
obdobie cca 9 mesiacov (mesiace 1 - 5, 9 - 12), počas r. 2010 taktiež za obdobie 9 mesiacov (tiež
mesiace 1 - 5, 9 - 12), za obdobie r. 2011 za obdobie cca 1 mesiaca (január) a za obdobie r. 2012 za
obdobie cca 10 mesiacov (3 - 12).

Keďže vo zvyšných obdobiach býval žalovaný 3/ v súbore miestností spolu so žalovanými 1/ a 2/, na
obdobie spoločného ich užívania všetkými žalovanými, pripadá z náhrad za r. 2009 vo výške 1.374,81
eura (týkajúcich sa obdobia od 24.01.2009 do 31.12.2009) suma 369,83 eura (1.374,81 eura : 342 -počet dní od 24.01. do 31.12.2009 x 92 - počet dní spoločného užívania) a z energií za uvedený rok vo
výške 205,36 eura suma 51,76 eura (205,36 : 365 x 92). Z náhrady za r. 2010 vo výške 1.467,27 eura
sumou pripadajúcou na obdobie spoluužívania súboru miestností žalovaným 3/ spoločne so žalovanými

1/ a 2/ je suma 369,83 eura (1.467,27 : 365 x 92) a z nákladov na energie 1.221,48 eura suma 307,88
eura (1.221,48 : 365 x 92), z náhrady za rok 2011 vo výške 1.467,27 eura suma 1.342,65 eura (1.467,27 :
365 x 334), z nákladov na energie 1.406,16 eura suma 1.286,73 eura (1.406,16 : 365 x 334) a z náhrady
za rok 2012 vo výške 1.467,27 eura suma 240,54 eura (1.467,27 : 366 x 60) a z nákladov na energie
589,65 eura suma 96,66 eura (589,65 : 366 x 60).

Z vyššie uvádzaných súm 1/3-ina, ktorá (za uvádzané obdobia) pripadá na žalovaného 3/ predstavuje
celkovo sumu 1.355,30 eura (za r. 2009 - 123,28 eura náhrady a 17,25 eura energie, za r. 2010 - 123,28
eura náhrady a 102,63 eura energie, za r. 2011 - 447,55 eura náhrady a 428,91 eura energie za r. 2012
- 80,18 eura náhrady a 32,22 eura energie).

Na žalovaných 1/ a 2/ pripadá zvyšná časť zo sumy 9.199,27 eura, t. j. suma 7.843,97 eura,
pozostávajúca z náhrady za r. 2009 vo výške 1.251,53 eura + energie 188,11 eura, z náhrady za rok
2010 vo výške 1.343,99 eura + energie 1.118,85 eura, z náhrady za rok 2011 vo výške 1.019,72 eura +
energie 977,25 eura a z náhrady za rok 2012 vo výške 1.387,09 eura + energie 557,43 eura.

Preto súd v danej časti žalovanej istiny žalobe vyhovel a žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
zaviazal zaplatiť žalobcovi celkovo sumu 7.843,97 eura (titulom bezdôvodného obohatenia - finančnej
náhrady za užívanie súboru miestností a náhrady nákladov za žalovanými spotrebovanú elektrickú
energiu za r. 2009 až 2012) a žalovaného 3/ za uvedené obdobie a uvedeným titulom zaviazal zaplatiť
žalobcovi sumu 1.355,30 eura.

Pokiaľ ide o námietky žalovaných, naďalej aj po rozhodnutí odvolacieho súdu spochybňujúcich základ
nároku, súd v tomto smere poukazuje na dôvody uvádzané ako v predchádzajúcom prvostupňovom
rozsudku z 11.02.2014 č. k. 5C/125/2010-501 a aj odôvodnenie zrušujúceho uznesenia odvolacieho
súdu č. k. 11Co/317/2014-562 z 26.01.2015, pre ktoré tento jednoznačne konštatoval danosť základu

nároku. K námietkam žalovanej 2/ súvisiacimi s odpojením súboru miestností od ústredného kúrenia, k
čomu malo dôjsť 08.01.2013 a v tej súvislosti mali žalovaným stúpnuť náklady na nimi obývaný súbor
miestností, ktoré sa mali stať ťažko obývateľnými, nie je dôvod na reakciu súdu, nakoľko (keďže súd
zmenu žaloby nepripustil), nebol predmetom tohto konania nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
za r. 2013, v ktorom malo dôjsť k uvedenej skutočnosti. V súvislosti s listom Oravského kultúrneho

centra v Dolnom Kubíne z 09.04.1997 adresovaným žalovanému 1/, na ktorý poukazovala ako doklad,
z ktorého by sa malo podľa žalovanej 2/ vychádzať pri určení nákladov za užívanie priestorov, súd
uvádza, že v ňom uvádzané sumy boli len pre účely daňové a odvodové a s ohľadom aj na odstup
času nezodpovedajú „obvyklému nájomnému“, resp. úhrade za užívanie porovnateľných priestorov v
rozhodnom období pre toto konanie a ďalším nákladom vynaložených v súvislosti s ich užívaním, z

ktorých si žalobca uplatnil ním vynaložené náklady za žalovanými spotrebovanú elektrickú energiu.

Námietky žalovaného 1/ prednesené na pojednávaní 25.03.2015 súd považuje za účelové a sčasti
vzájomne rozporné. Vyplýva z nich, že prakticky naďalej napriek právoplatne skončenému konaniu
o neplatnosť výpovede, ktoré inicioval a jeho žaloba bola zamietnutá, napriek záväznosti uvedeného

rozhodnutia pre neho, naďalej spochybňuje to, že jeho pracovný pomer, v súvislosti s ktorým bezplatne
užíval predmetný súbor miestností, už právoplatne skončil, keď po jeho právoplatnom skončení už mu
nesvedčil žiadny titul na ich ďalšie užívanie a bol to len prejav jeho vôle, že tieto priestory dobrovoľne
nevypratal, keď aj právoplatné rozhodnutie súdu ukladajúce mu takúto povinnosť na podklade žaloby
žalobcu, muselo byť nútene vykonané. Záujmom žalobcu po skončení pracovného pomeru žalovaného

1/ bolo to, aby žalovaní nimi užívané priestory uvoľnili a doslova absurdne vyznieva opakované tvrdenie
žalovaného 1/, že žalovaní mali byť nútení, hoci nechceli, zdržiavať sa na mieste jeho pracoviska (po
tom ako bol právoplatne skončený pracovný pomer žalovaného 1/). Hoci bolo súdmi konštatované, že
súbor miestností, ktoré žalovaní v rozhodnom období užívali, nemajú charakter bytu, vyslovil potrebu
pribratia znalca na určenie, do akej bytovej kategórie by zaradil súbor miestností, ktoré označil za byt.

Tiež sa domáhal od žalobcu predloženia „výpovede dohodnutých podmienok“ ohľadne ním užívaných
priestorov na Oravskom hrade zo strany žalobcu, hoci žalobca netvrdil, že by také niečo mal urobiť.
Uvedené návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré neboli ani zrealizovateľné, súd zamietol.Zároveň súd s poukazom na § 517 ods. 2 OZ, aplikovaný na daný vzťah s poukazom na § 492 a §
563 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 01.02.2013 (so
zreteľom na prechodné ustanovenie § 10c tohto nariadenia v aktuálne účinnom znení), priznal žalobcovi

voči žalovaným z priznanej istiny aj príslušenstvo v podobe uplatnených úrokov z omeškania, a to v
nasledovnom rozsahu:

Z priznanej náhrady a nákladov na energie voči žalovaným 1/ a 2/ za r. 2009 vo výške 1.439,64 eura
(náhrada 1.251,53 eura + energia 188,11 eura), ktorá ešte vo väčšom rozsahu bola fakturovaná faktúrou

č. 2010006 z 12.01.2010, priznal úroky z omeškania v uplatnenej výške 9 % ročne, a to za uplatnené
obdobie od 27.01.2010 (odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti, keď predtým bola faktúra doručená
žalovanému 1/, s ktorým je solidárne spoluzodpovedná za daný záväzok aj žalovaná 2/, a to 18.01.2010)
až do jej zaplatenia.

Z priznanej náhrady voči žalovaným 1/ a 2/ za rok 2010 vo výške 2.462,84 eura (náhrada 1.343,99 eura +

energia1.118,85eura),ktoráeštevoväčšomrozsahubolafakturovanáfaktúrouč.2011007z03.02.2011
znejúcou na sumu 2.833,04 eura splatnou 17.02.2011, doručenou žalovanému 1/ 16.02.2011, priznal
úroky z omeškania v uplatnenej výške 9 % ročne a za žalované obdobie od 18.02.2011 až do jej
zaplatenia.

Z náhrady za rok 2011 vo výške 1.996,97 eura (náhrada 1.019,72 eura + energia 977,25 eura) , ktorá
ešte vo väčšom rozsahu bola predmetom fakturácie faktúrou č. 2013008 zo 07.02.2013 znejúcou na
sumu 3.036,07 eura splatnou 14.02.2013, doručenou všetkým žalovaným na pojednávaní 20.02.2013,
ktorý deň je dňom uplatnenia bezdôvodného obohatenia voči všetkým žalovaným, súd priznal žalobcovi
voči žalovaným 1/ a 2/ úroky z omeškania počnúc dňom 22.02.2013, nakoľko s poukazom na § 563 OZ

nastala splatnosť ich záväzku vydať bezdôvodné obohatenie v tejto sume dňa 21.02.2013. S ohľadom
na čas vzniku bezdôvodného obohatenia priznal za uvedené obdobie úroky vo výške 8,5 % ročne (k
22.02.2013 bola základná úroková sadzba ECB 0,5 %, ktorá sa zvyšuje o 8 percentuálnych bodov).

Znáhradyzarok2012vovýške1.944,52eura(náhrada1.387,09eura+energia557,43eura),ktorábola

ešte vo väčšom rozsahu fakturovaná faktúrou č. 2013009 zo 07.02.2013 znejúcou na sumu 2.154,20
eura splatnou 14.02.2013, ktorá bola doručená žalovaným taktiež na pojednávaní 20.02.2013, súd
priznal ako v prípade predchádzajúcej faktúry č. 2013008 8,5 %-ný ročný úrok z omeškania za obdobie
od 22.02.2013 až do jej zaplatenia.

Voči žalovanému 3/ z priznaných náhrad za rok 2009 vo výške 140,53 eura (123,28 eura náhrady +
17,25 eura energie) a za rok 2010 vo výške 225,91 eura (123,28 eura náhrady a 102,63 eura energie),
súd priznal žalobcovi úroky z omeškania až od 11.01.2012 (nakoľko voči tomuto žalovanému si žalobca
prvýkrát uplatnil uvedené nároky až dňom, kedy mu bola doručená žaloba v súvislosti s pripustením jeho
vstupu do tohto konania ako žalovaného 3/, k čomu došlo dňa 09.01.2012, takže nasledujúci deň bol

povinný plniť a až dňom 11.01.2012 sa dostal do omeškania s jeho vrátením - vydaním) až do zaplatenia.

Z priznaných náhrad za r. 2011 vo výške 876,46 eura (447,55 eura náhrady a 428,91 eura energie) a
za r. 2012 vo výške 112,40 eura (80,18 eura náhrady a 32,22 eura energie) súd priznal žalobcovi voči
žalovanému 3/ úroky z omeškania tak ako v prípade žalovaných 1/ a 2/ za uvedené roky za obdobie

od 22.02.2013 až do jej zaplatenia z tých istých dôvodov, aké boli konštatované v prípade žalovaných
1/ a 2/ uvedených vyššie, keďže uvedený nárok si žalobca uplatnil spoločne voči všetkým žalovaným
až v priebehu tohto konania, keď už boli všetci žalovaní účastníkmi tohto konania, konkrétne na už
zmienenom pojednávaní dňa 20.02.2013.

V prevyšujúcej časti, pokiaľ sa žalobca voči žalovaným domáhal priznania vyššej náhrady a úrokov z
omeškania, než boli priznané, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Pokiaľ ide o ďalšie návrhy na dokazovanie prednesené na poslednom pojednávaní zástupcom žalobcu,
tieto súd nevykonal pre ich nadbytočnosť vo vzťahu k predmetu tohto konania, keďže ním navrhované

dôkazy súviseli výlučne s jeho návrhom na zmenu žaloby (čo do jej rozšírenia o náhradu a energie za
rok 2013 a za obdobie od 01.01.2014 do 14.01.2014), ktorú zmenu súd na pojednávaní 25.03.2015
nepripustil, a to z dôvodu jednak nutnosti vykonania ďalších dôkazov, keď doterajšie dokazovanie
neposkytovalo dostatočný podklad pre rozhodnutie o zmenenom návrhu, keďže pre potreby rozhodnutiao zmenenej žalobe by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie vyžadujúce aj odročenie pojednávania.
Súd ohľadne dôvodov nepripustenia zmeny žaloby poukazuje tiež na „nekoncentrované“ predkladanie
dôkazov v súvislosti s navrhovanou zmenou žaloby, hoci toto konanie trvá už cca 4,5 roka a vôbec

aj na spôsob navrhnutia samotnej zmeny žaloby až tesne pred konaním pojednávania nariadeného
na deň 02.03.2015, konkrétne dňa 26.02.2015 (č. l. 593), hoci už mesiac predtým ako tento doručil
súdu skoršiu zmenu žaloby, bolo zástupcovi žalobcu doručené predvolanie na uvedené pojednávanie
spolu s rozhodnutím odvolacieho súdu. Pre uvedenú skutočnosť mohlo dôjsť k doručeniu zmeny žaloby
žalovaným až na uvedenom pojednávaní a títo sa k zmene žaloby odmietli bližšie vyjadriť pre krátkosť

času a žalovaní 2/ a 3/ sa potom k nej písomne vyjadrili. Následne zástupca žalobcu dokonca navrhnutú
zmenu žaloby „modifikoval“ a pokiaľ ide o náhradu za r. 2013 „ponížil“ sumu ňou žiadanú a pokiaľ ide
o náhradu za uvedené dni r. 2014 „zvýšil“ požadovanú sumu náhrady s ohľadom na znalecký posudok,
o vypracovanie ktorého požiadal až 16.03.2015, t. j. dva týždne po pojednávaní konanom 02.03.2015,
na ktorom súd doručil zmenu žaloby (jej pôvodnú verziu) žalovaným a tento znalecký posudok spolu
s „úpravou zmeny žaloby“ (č. l. 667) doručil súdu 20.03.2015, t. j. 5 dní pred konaním pojednávania

25.03.2015aopäťprekrátkosťčasubyžalovanímohlibyťoboznámenístýmtolistinnýmdokladomažna
uvedenompojednávaní.Všetkyvyššieuvedenédôvodysúdviedlikzamietnutiunávrhunazmenužaloby
a nadväzne na túto skutočnosť aj k zamietnutiu návrhov zástupcu žalobcu na doplnenie dokazovania
majúceho súvis práve a len s ním navrhovanou a súdom nepripustenou zmenou žaloby.

S ohľadom na výšku žalobou priznaného nároku, súd s poukazom na § 160 ods. 1 časť vety prvej za
bodkočiarkou O. s. p. stanovil žalovaným dlhšiu, a to 30-dňovú lehotu na jeho zaplatenie.

Zároveň súd postupujúc podľa § 151 ods. 3 O. s. p. s ohľadom na zložitosť veci pre väčší počet
účastníkov a časový rozsah obdobia, ktorého sa týka uplatnený nárok, rozhodol, že o trovách tohto

konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.), písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O. s. p.).