Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, February 25, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13P/90/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113234609
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2113234609.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté

dieťa: R. R., narodený XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, Jarmočná 3, Hlohovec, dieťa rodičov: matka
J. R., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. XX, zastúpená advokátom: JUDr. Dalibor Pavelka, so sídlom
Pribinova 46, Hlohovec a otec G. V., nar.XX.X.XXXX, bytom J. X/A, Y., o zvýšenie výživného pre maloleté
dieťa, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd s účinnosťou od 18.12.2013 z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca pre maloletého R. zo sumy
82,99 eura (2.500 Sk) mesačne na sumu 150 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do

15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

II. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 18.12.2013 do 28.2.2015 v sume 968,40 eura
sa otcovi p o v o ľ u j e zaplatiť v mesačných splátkach po 27 eur spolu s bežným výživným pod
hrozbou straty výhody splátok.

III. Týmto sa m e n í rozsudok OS Trnava č. k. 26P/23/2007-43 zo dňa 24.10.2007 v časti výšky
výživného otca na maloletého R..

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 18.12.2013 matka žiadala, aby súd s účinnosťou od podania návrhu
zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého R. zo sumy 83 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne.
Uviedla, že maloletý sa narodil z jej vzťahu s otcom maloletého, rodičia maloletého nikdy neboli

manželmi, nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 26P/23/2007-43
zo dňa 24.10.2007 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa na základe súdom
schválenej rodičovskej dohody zaviazal prispievať na výživu maloletého R. sumou 2.500 Sk (83 eur)
mesačne. Od posledného určenia výživného v roku 2007 došlo k výraznej zmene pomerov na strane
maloletého, v čase poslednej úpravy výživného mal maloletý tri roky, dnes má už deväť rokov a
navštevuje štvrtý ročník základnej školy. Došlo k objektívnemu zvýšeniu nákladov na uspokojenie
základných životných potrieb maloletého. Na maloletého matka pravidelne vynakladá nasledovné sumy:

strava 150 eur mesačne, oblečenie 40 eur mesačne, drogéria 10 eur mesačne, výživové doplnky a
vitamíny 15 eur mesačne, ZRPŠ 20 eur ročne, triedny fond 5 eur ročne, exkurzie, výlety 20 eur ročne,
školské pomôcky 200 eur ročne. Otec si vyživovaciu povinnosť k maloletému pravidelne plní, avšak
okrem predpísaného výživného neposkytuje maloletému R. žiadne iné plnenia v podobe darčekov ksviatkom, Vianociam a pod. Matka bola naposledy zamestnaná v roku 2007 v spoločnosti SONY v
Trnave, ako operátor výroby. Jej mesačný príjem predstavoval cca. 265 eur netto. V r. 2008 jej bol
priznaný nárok na invalidný dôchodok, ktorý v súčasnosti poberá vo výške 272,60 eura mesačne. Do

r. 2010 bývala s maloletým u svojich rodičov, teraz bývajú v rodinnom dome v F. č. d. XX, na ktorom
matka vlastní podiel 5/6-ín. Nehnuteľnosť dostala darom od svojich príbuzných. Výdavky matky na
domácnosť sú: plyn+Skylink - 73,20 eur mesačne, voda 1,80 eur mesačne, elektrina 120 eur každých
5 mesiacov, komunálny odpad 12 eur ročne, daň z nehnuteľnosti 30 eur ročne, lieky 50 eur mesačne.
Otec je zamestnaný v spoločnosti Bekaert Hlohovec a.s. s čistým mesačným príjmom 800-1000 eur

mesačne. Pretože došlo k zmene pomerov na strane maloletého, zvýšili sa náklady na uspokojovanie
jehozákladnýchživotnýchpotriebavýživné83eurnemôžeobjektívnepokryťnákladymaloletého,matka
žiadala zvýšiť výživné na maloletého, pričom poukazovala na to, že je samoživiteľka a z invalidného
dôchodku nedokáže uspokojiť všetky potreby mal. R..

Otec s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že súdom
určené výživné platil vždy riadne, nevie o tom, že by došlo k zmene pomerov na strane matky, resp.

k zvýšeniu potrieb mal. R.. Matke viackrát navrhol, že ak bude potrebné jednorazovo prispieť na
zvýšené potreby maloletého (oblečenie, školské potreby), stačí, aby ho matka kontaktovala a on synovi
potrebné veci zakúpi. Synovi kupuje pri príležitosti narodením a Vianoc darčeky (knihy, korčule, bicykel,
sánky, kolobežku). Oblečenie mu kupujú sestry a stará matka. Výdavky, ktoré uvádza matka v návrhu
na zvýšenie výživného otec považuje za účelové a v neprimeranej výške. Maloletý nemá zhoršený

zdravotný stav ani nepoužíva nijaké špeciálne pomôcky, nenavštevuje žiadne finančne náročné krúžky,
ktoré by zakladali nárok na zvýšenie výživného. Otec uviedol, že je zamestnaný v spol. Bekaert
Hlohovec, platí hypotéku na jednoizbový byt, v ktorom v súčasnosti býva, v roku 2013 začal externe
študovať na Technickej fakulte SPU v Nitre, výdavky na štúdium pokryl zo zrušenej životnej poistky.
Podľa otca je výživné v sume 83 eur postačujúce pre potreby 9 ročného dieťaťa, pretože nedošlo k

výraznejzmenepomerovnastranemaloletého,nastranematkyaniotca,kzhoršeniuzdravotnéhostavu,
strate príjmu, ani k zvýšeným výdavkom. Otec uviedol, že jeho mesačné výdavky predstavujú: hypotéka
na byt v sume 197 eur mesačne, bytovému hospodárstvu platí 14,90 eura mesačne, do fondu opráv
4,83 eura mesačne, za Sihonet 16,60 eura mesačne, za plyn 21 eur mesačne, za elektrinu 13,54 eura
mesačne, za mobil 15 eur mesačne, výživné 83 eur mesačne. Ďalej platí ročné školné 530 eur mesačne,

poistenie v Uniqua vo výške 17,61 eura ročne, domovú daň 7,88 eura ročne, Skylink vo výške 14,40
eura ročne. Celkom tak výšku svojich mesačných výdavkov vyčíslil na sumu 413,36 eura mesačne.

Otec v konaní požiadal o rozšírenie stanovenej úpravy styku s maloletým, ktorý návrh bol rozsudkom
Okresného súdu Trnava č. k. 13P/90/2013-78 zo dňa 18.2.2014 vylúčený na samostatné konanie, v
ktorej časti predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.3.2014. Konanie o úprave styku s

maloletým bolo ďalej vedené pod sp. zn. 17P/19/2014.

Kolízny opatrovník k návrhu matky uviedol, že vzhľadom na to, že od poslednej úpravy výživného prešlo
viac rokov, vzhľadom na zvýšené náklady na maloletého a zmenu pomerov navrhuje zvýšiť výživné pre
maloletého.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s

listinnými dôkazmi, a to rodným listom dieťaťa, potvrdeniami Sociálnej poisťovne o výške vyplatených
dôchodkových dávok za rok 2012, 2013, 2014 a r. 2015, dokladmi preukazujúcimi výdaje matky, a
to dokladom SIPO za 1/2013, 11/2013, 1/2014 a 1/2015, faktúrou 0007/2013 Obce F. z 1.10.2013,
faktúrou Západoslovenskej energetiky č. 7240377019, kópiami poštových poukazov o platení elektriny,
rozhodnutím Obce F. č. 264/8/2013 zo dňa 7.5.2013, rozhodnutím Obce F. zo dňa 6.5.2013 č.

318/2013, potvrdením o príjme otca za rok 2013, 2014 a 2015, výpisom obratov na účte otca
potvrdzujúcim výšku vyplatenej čistej mzdy za rok 2013, 2014 a 2015, potvrdením o uzatvorenom
životnom poistení otca v spol. AMSLICO AIG Life poisťovňa a.s., výpismi obratov na účte otca
potvrdzujúcimi platenie výdajov otca, potvrdením o úvere v Slovenskej sporiteľni a.s., potvrdeniami
o trvalých príkazoch, kúpnou zmluvou, zmluvou o splátkovom úvere, predpismi mesačnej zálohovej

úhrady za užívanie bytu od 1.7.2013 za služby a do fondu opráv, potvrdením o štúdiu, rozhodnutím o
prijatí na vysokoškolské štúdium zo dňa 18.6.2013, poistnou zmluvou zo dňa 6.8.2010, potvrdením ouzatvorenípoistnejzmluvysoSlovenskousporiteľnoua.s.,poštovýmpoukazomoplatenídomovejdane,
zmluvou o dodávke plynu so Slovenským plynárenským priemyslom a.s. zo dňa 24.8.2010, faktúrou
dodávateľa Datagram, s.r.o. č. 17764 zo dňa 16.8.2010, zmluvou o dodávke elektriny so ZSE Energia

a.s. a faktúrou zo dňa 14.11.2013, ústrižkami poštových poukazov o platení výživného, potvrdením
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 28.10.2013 a zo dňa 6.2.2015 o poberaní
prídavku na dieťa, potvrdením Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 5.2.2015, potvrdením
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 5.2.2015, potvrdením Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Piešťany zo dňa 9.2.2015, potvrdeniami o zdravotnom stave otca a lekárskymi správami,

výpisom z univerzitného informačného systému, potvrdením o výške cestovného z Leopoldova do Nitry,
rozvrhom hodín otca, ako aj obsahom pripojených spisov sp. zn. 26P/23/2007 a sp. zn. 17P/19/2014
a zistil nasledovný skutkový stav:

Z pripojeného spisu sp. zn. 26P/23/2007 súd zistil, že naposledy boli rodičovské práva a povinnosti k
maloletému upravované rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 26P/23/2007-43 zo dňa 24.10.2007,
ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bol maloletý R. zverený do osobnej starostlivosti

matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 2.500 eur mesačne počnúc
právoplatnosťou rozsudku k rukám matky maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, to za súčasnej
úpravy styku otca s maloletým. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 27.11.2007. Z odôvodnenia
predmetného rozsudku vyplýva, že v čase tejto poslednej úpravy výživného, matka bola v čase jeho
vydania zamestnaná v spoločnosti Sony Slovakia a jej čistý mesačný príjem činil 5.019 Sk (166,60

eura). Okrem toho bola tiež poberateľkou prídavkov na dieťa vo výške 540 Sk (17,92 eura). Otec bol
zamestnaný v spoločnosti Bekaert Hlohovec a jeho čistý mesačný príjem činil 15.955 Sk (529,61 eura).
V odôvodnení rozsudku je tiež uvedené, že maloletý navštevoval v tom čase materskú školu a výdavky
na neho pozostávali zo stravného vo výške 1.000 Sk (33,09 eura), školného vo výške 150 Sk (4,98 eura),
polročného ZRPŠ vo výške 300 Sk (9,96 eura) a jednorazového nákupu školských pomôcok vo výške

35 Sk (1,16 eura). Matka bývala s maloletým u svojich rodičov, ktorým mesačne na bývanie prispievala
sumou 3.000 Sk (99,58 eura). Uvádzala, že má nepriaznivý zdravotný stav, na čo jej mesačné výdavky
predstavujú400-1000Sk(13,28až33,19eura).Otecbývalusvojichrodičov,ktorýmmesačneprispieval
sumou 2.000 - 3.000 Sk (66,39 eura až 99,58 eura) na bývanie.

Z pripojeného spisu sp. zn. 17P/19/2014 súd zistil, že o návrhu otca na rozšírenie styku s maloletým bolo

rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 17P/19/2014-45 zo dňa 22.8.2014, ktorý rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 24.9.2014 tak, že styk otca s maloletým bol upravený na každý nepárny
kalendárny týždeň v roku v nedeľu od 10:00 hod. do 17:00 hod., každý kalendárny rok dňa 26.12. od
10:00 hod. do 17:00 hod., čím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 26P/23/2007-43
zo dňa 24.10.2007 v časti o úprave styku otca s maloletým.

Okresný súd Trnava vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 13P/90/2013-78 zo dňa 18.2.2014,
ktorým s účinnosťou od 18.12.2013 výživné otca pre maloletého zvýšil na sumu 120 eur mesačne a
návrh otca na rozšírenie styku s maloletým vylúčil na samostatné konanie. Proti tomuto rozsudku sa
odvolala matka maloletého, ktorá nesúhlasila s výškou zvýšeného výživného v sume 120 eur mesačne.
Poukazovala na to, že z odôvodnenia rozsudku súdu nie je zrejmé, na základe akých skutočností

súd k záverom o primeranosti zvýšenia výživného dospel. Matka poukazovala na to, že zvýšenie
výživného na sumu 120 eur mesačne je neprimerané, pretože u mal. R. došlo vzhľadom k jeho rastu
a vývinu za dobu 7 rokov a tiež vzhľadom na to, že je žiakom 4 ročníka ZŠ, k niekoľkonásobnému
nárastu nákladov na uspokojovanie jeho základných životných potrieb. Od posledného určovania výšky
výživného sa matka stala práceneschopnou, tento jej stav je trvalého charakteru a jej jediný príjem

je invalidný dôchodok, ktorý spolu so zvýšeným výživným nedokáže pokryť náklady na mal. R.. Je
potrebné prihliadať na skutočnosť, že výživné v roku 2007 bolo stanovené na základe dohody rodičov,
ako dôsledok kompromisu, preto je nesprávne, ak súd pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného
vychádzal z pôvodnej výšky výživného, kedy súd nezisťoval majetkové ani zárobkové pomery otca.
Vzhľadom na to, že priemerný mesačný zárobok otca v roku 2007 bol vo výške 529 eur mesačne,

malo byť v roku 2007 stanovené výživné v sume 100 eur. Východisková výška výživného určená v roku
2007 bola tak zjavne poddimenzovaná. Ďalej matka poukazovala v odvolaní na to, že zabezpečenie
základných životných potrieb mal. dieťaťa má prioritu pred zvyšovaním kvalifikácie rodiča, preto by súd
nemal zohľadňoval náklady otca na štúdium. Žiadala preto zvýšiť výživné pre mal. R. na sumu 200
eur mesačne. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že náklady, ktoré uvádzala matka nie súd

nákladmi na potreby 9-ročného dieťaťa. Žiadal, aby súd zohľadnil jeho náklady na hypotéku a na život.Pretože sa obával, že by časť zvýšeného výživného pre maloletého nebola používaná v celom rozsahu
na starostlivosť o maloletého žiadal, aby časť výživného otec poukazoval na sporiaci účet, s ktorým bude
matka nakladať so súhlasom súdu.

Na základe odvolania matky, Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 10CoP/21/2014-97 zo dňa
27.11.2014 rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 13P/90/2013-78 zo dňa 18.2.2014 v napadnutej
časti bežného i zročného výživného zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. V
časti trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal rozsahom výdavkov na maloletého, ktoré matka bez

akýchkoľvek dôkazov vyčíslila vo výške otcom spochybňovanej, pričom sa vyžadovalo zabezpečenie
podkladov preukazujúcich výšku výživného za posudzované obdobie, ďalej súd neodôvodnil, aký
význam pre zmenu výživného malo štúdium maloletého na základnej škole, nedostatočne zodpovedal
otázku zmeny pomerov dotknutých osôb, nedostatočne vyhodnotil primeranosť výšky výživného,
nevyjadril sa k tomu, čo konkrétne malo prestavovať zmenu pomerov, v akom smere táto zmena mala
pôsobiť, k akému času nastala a prečo je dôvodným zvýšenie výživného práve na sumu 120 eur

mesačne. Odvolací súd pritom uviedol, že formálne by bolo odôvodniteľným aj napadnutým rozsudkom
určené výživné, ktoré by sa nevymykalo ustálenej rozhodovacej praxi odvolacieho súdu vo veciach
výživného, podľa ktorého na výživné možno počítať s 20 - 25% výsekom z čistého príjmu výživou
povinného rodiča, nech aj by v tomto prípade bolo na samej spodnej hranici určeného rozpätia, avšak
takýto záver si vyžaduje náležité zistenie skutkového stavu veci. V ďalšom konaní uložil súdu prvého

stupňa na základe riadne vykonaného dokazovania a po odstránení vytknutých pochybení vo veci
opätovne rozhodnúť.

Matka v konaní uviedla, že trvá na podanom návrhu na zvýšenie výživného a toto žiada zvýšiť na sumu
200 eur mesačne, na základe dokladov, ktoré boli v konaní predložené. Výdavky na maloletého podľa
písomného rozpisu matky predstavujú: strava 150 eur mesačne, ošatenie 20 eur mesačne, obuv 40

eur 4xročne, hygiena 10 eur mesačne, lieky 10 eur mesačne, a na školu cca 260 eur ročne. Pokiaľ
ide o výdavky na školu, tieto matka vyčíslila ako: na zošity 12 eur, na pracovné zošity : A. j. -6,80
eura, N.j. 10,30 eura, bio - 2,50 eura, geo - 2,50 eura spolu 22,10 eura, na ZRPŠ - 20 eur, triedny
fond 5 eur, výlety 20-30 eur, prezuvky 10 eur, úbor na telesnú výchovu 30 eur, pomôcky na výtvarnú
výchovu 30 eur, náplň do pier 6 eur mesačne, výdavky na ostatné pomôcky kružidlo, pravítka, ceruzky,

obaly, farbičky cca 100 eur ročne. Ako výdavky na bývanie matka uviedla: plyn + TV v sume 63,30 eura
mesačne, elektrina 110 eur polročne, voda 1,80 do 3 eur ročne, daň za dom a smeti 41,97 eura ročne.
Býva sama s maloletým v rodinnom dome. Z jej rodičov je zamestnaný len otec, takže od nich nemôže
očakávať žiadnu finančnú pomoc. Maloletý t. č. navštevuje 5. ročník základnej školy, nemá zdravotné
problémy okrem bežných chorôb, matka mu kupuje prípravky na posilnenie imunity. Maloletý chodil

do októbra r. 2014 na karate, avšak pre nedostatok finančných prostriedkov to zrušili. Ako výdaje pre
maloletého v rozpise výdavkov uviedla len to najnutnejšie, čo potrebuje k životu, neuviedla tam, že majú
tiež náklady, čo sa týka voľného času, chodievajú do Hlohovca alebo na výlety. Uviedla len najnutnejšie
náklady na školu, okrem toho maloletý potrebuje peračník, školskú tašku. Výdavky na maloletého by
mohla preukázať jedine pokladničnými dokladmi. Maloletý sa stravuje doma. Ošatenie, ktoré uviedla

20 eur mesačne, je len približná suma. Výdavky na obuv má v sume 40 eur 4x ročne, čiže sezónne
podľa potreby, kupovala mu čižmy. Ďalej potrebuje hygienické potreby, na ktoré matka minie asi 10 eur
mesačne, sú to bežné veci ako zubná pasta, mydlo. Ďalej má výdavky na lieky asi 10 eur mesačne,
maloletý býva tak raz do mesiaca chorý, vtedy mu kupuje antibiotiká, probiotiká a sirup. Matka uviedla,
že poberá invalidný dôchodok, bola uznaná plne invalidnou, vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôže

pracovať, má výdavky na lieky a cestovanie za lekárom. Má ťažkú astmu a osteoporózu. Uviedla len
svoje nevyhnutné výdaje, okrem toho má výdavky na stravu a lieky. Z toho čo majú s maloletým dokopy
k dispozícii musí žiť aj ona. Náklady na stravu by mohla preukázať len pokladničnými dokladmi. Okrem
toho má výdavky na domácnosť, musí prať, upratovať. Na maloletého uviedla len nevyhnutné výdaje,
ten sa stále hrá, čiže chce aj hračky. Na Vianoce sú to 100-eurové darčeky a každý mesiac zhruba za

10 eur. Na svoju stravu minie asi 150 eur mesačne a na lieky asi 30 eur mesačne. Ďalej má výdavky na
telefón 15 eur mesačne a tiež cestujú. Otec maloletého má výživné doteraz riadne uhradené, nedoplatok
na výživnom nemá.

Otec v konaní uviedol, že s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasí, bol by ochotný platiť
90 eur, plus nejakých 10 eur na osobitný účet maloletého. Otec ako svoje výdavky uviedol: splátky

hypotekárneho úveru v sume 190 eur mesačne (fixácia na 5 rokov, doteraz platil v sume 197 eurmesačne), plyn 23 eur mesačne, elektrina 13,54 eura mesačne, platby za služby a do fondu práv v
sume 22,15 eura mesačne, za internet 16,60 eura mesačne, za mobil 15 eur mesačne, cestovné do
práce 14,40 eura mesačne, cestovné do školy 22,56 eura mesačne, školné 530 eur ročne t. j. 43 eur

mesačne, strava 150 eur mesačne, lieky 3 eurá mesačne, celkom teda svoje mesačné výdaje vyčíslil
sumou 513,25 eura. Poukazoval na to, že

neuviedol náklady na oblečenie alebo na prípadné mimoriadne náklady. Študuje na, Technickej fakulte
Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, informačné systémy. Zvyšuje si kvalifikáciu, aby mohol
mať lepšiu prácu a plat. Je zamestnaný v Bekaert Hlohovec už 10 rokov ako skladník, jeho priemerný

čistý príjem od r. 2013 doteraz je 618 eur. Je tam zahrnutý 13. a 14. plat, ako aj odmena za odpracované
roky. Podľa neho sú uvádzané výdavky na maloletého prehnané, napr. sú neodôvodnené výdavky na
obuv a výlety. Uviedol, že nad rámec určeného výživného neprispieva, splatné výživné má uhradené v
prípade, že by bol s mal. častejšie, aj by mu niečo kúpil, avšak od poslednej úpravy styku bol s maloletým
len dvakrát, čo potvrdzujú pokladničné doklady zo septembra r. 2014, kedy mu kúpil hračky. Styk s
maloletým neprebieha podľa rozhodnutia súdu. Matka mu styk s maloletým neumožňuje, chce od neho

len peniaze. Otec ďalej poukazoval na svoj zdravotný stav, má sarkoidózu a osteoporózu, aktuálne je
jeho zdravotný stav dobrý, jeho výdavky na lieky sú 3 eurá mesačne. Žije sám vo svojom byte, na ktorý
spláca úver. Tiež potrebuje drogériu, upratovať.

Kolízny opatrovník v konaní uviedol, že výživné bolo naposledy upravované v r. 2007 na základe
dohody rodičov a odvtedy sa pomery u maloletého zmenili. Tento podrástol, sám otec uznáva, že je

potrebné zvýšiť výživné, i keď uvádza, že inou formou ako navrhuje matka. Kolízny opatrovník preto
odporúčal výživné pre maloletého zvýšiť primerane jeho potrebám s ohľadom na schopnosti a možnosti,
majetkové a príjmové pomery oboch rodičov.

Z rodného listu maloletého súd zistil, že maloletý R. nar. 21.5.2004 je synom G. V. nar. XX.X.XXXX a
J. R., nar. XX.X.XXXX.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 5.2.2015 vyplýva, že matka ani
otec nie sú vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Piešťany zo dňa 9.2.2015 vyplýva, že matka ani otec nepoberajú dávky v hmotnej núdzi.

Z potvrdení Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava súd zistil, že matka poberala v roku 2012 invalidný
dôchodok v sume 262,50 eura mesačne, v roku 2013 v sume 272,60 eura mesačne, v roku 2014 v sume

280,40 eura mesačne a v r. 2015 v sume 285 eur mesačne.

Z dokladov preukazujúcich výdaje matky súd zistil, že v zmysle dokladu SIPO matka v roku 2013 platila
zálohu na plyn v 1/2013 v sume 68 eur v 11/2013 v sume 72 eur, na sat TV Skylink 1,20 mesačne,
za obdobie 1/2015 platila zálohu na plyn v sume 62 eur a na sat Tv Skylink 1,20 eura, podľa faktúry
0007/2013 zaplatila Obci F. vodné a stočné za obdobie 1.10.2012 do 31.7.2013 v sume 1,80 eura, z

faktúry Západoslovenskej energetiky č. 7240377019 vyplýva, že mala predpísané polročné zálohové
platby za elektrinu v sume 120 eur, z kópií poštových peňažných poukazov o platení elektriny vyplýva,
že matka platí elektrinu polročne v sumách cca 110 eur, z rozhodnutia Obce F. č. 264/8/2013 zo dňa
7.5.2013 vyplýva, že jej bol na rok 2013 vyrúbený poplatok za komunálny odpad v sume 11,97 eura, z
rozhodnutia Obce F. zo dňa 6.5.2013 č. 318/2013 vyplýva, že matke bola na rok 2013 vyrúbená daň z

nehnuteľnosti v sume 30 eur.

Z potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Piešťany vyplýva, že v roku 2013 matka poberala
prídavky na dieťa v sume 33,93 eura mesačne a v roku 2014 v sume 34,54 eura mesačne. Poberanie
prídavku trvá.

Z potvrdenia o príjme otca vyplýva, že v spoločnosti Bekaert Hlohovec a.s. mal za obdobie 1/2013 do

12/2013 priemernú čistú mesačnú mzdu 599,39 eura mesačne a priemerný čistý mesačný príjem 604,39
eura mesačne. Za obdobie od 1/2014 do 12/2014 mal priemerný čistý mesačný príjem 626,07 eura. V
januári 2015 mal otec čistý príjem 630,28 eura. Za celé obdobie 1/2013 až 1/2015 bol priemerný čistý
mesačný príjem otca v sume 618,23 eura.Z dokladov preukazujúcich výdaje otca vyplýva, že podľa výpisov z účtu v roku 2013 otec platil za
elektrinu 13,08 a neskôr 13,54 eura mesačne, z potvrdenia Slovenskej sporiteľne a.s. vyplýva, že otec
si zobral úver na bývanie v sume 35.000 eur, ktorý spláca v splátkach po 197,24 eura mesačne, úver je

splatný dňa 20.7.2040, podľa trvalých príkazov bytovému hospodárstvu Hlohovec platil za služby sumu
14,90 eura mesačne a do fondu opráv 4,83 eura mesačne od 3/2015 do fondu opráv začne platiť sumu
7,25 eura mesačne, podľa výpisov obratov z účtu platil v roku 2013, 2014 a 2015 za internet 16,60
eura mesačne, za plyn 21 eur mesačne od 9/2014 v sume 23 eur mesačne, splácal hypotéku v sumách
po 197,24 eura mesačne, zaplatil v roku 2013 a v roku 2014 školné v sume 530 eur, ročné poistenie

v Uniqua v sume 17,61 eura, domovú daň 7,88 eura. Podľa predpisu mesačnej zálohovej úhrady za
užívanie bytu od 1.7.2013, mal otec platiť za služby 14,90 eura mesačne a do fondu opráv 4,83 eura
mesačne. Podľa potvrdenia Poisťovne Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 20.3.2006, otec mal uzatvorené
životné poistenia vo výške 516 Sk (17,12 eura) mesačne od 1.5.2006. Z faktúry dodávateľa Datagram,
s.r.o. č. 17764 zo dňa 16.8.2010 vyplýva, že otec platí mesačne pripojenie k internetu sumu 16,60 eura.
Z faktúry ZSE Energia a.s. zo dňa 14.11.2013 vyplýva, že otec platil mesačné preddavkové platby za

elektrinu v sume 13,54 eura, uvedené potvrdzuje aj výpis obratov z jeho účtu za rok 2014.

Z potvrdenia o štúdiu zo dňa 29.1.2014 vyplýva, že otec bol dňa 17.9.2013 zapísaný do prvého ročníka
bakalárskeho štúdia na Technickej fakulte Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre v študijnom
programeinformačnéariadiacesystémyvovýrobnejtechnike.Otecbolnavysokoškolskéštúdiumprijatý
rozhodnutím dekana zo dňa 18.6.2013. Z potvrdenia o výške cestovného Leopoldov - Nitra vyplýva, že

toto cestovné je v sume 1,70 - 1,72 eura.

Podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi otcom ako kupujúcim a J. L. ako predávajúcim, otec kúpil 1-
izbový byt na ul. J. v P., miestna časť Y., na ktorý si v zmysle zmluvy o splátkovom úvere zobral od
Slovenskej sporiteľne a.s. úver v celkovej sume 35.000 eur, ktorý sa zaviazal splácať v 359 splátkach
do 20.7.2040 vo výške od 20.9.2010 193,52 eura. Z poistnej zmluvy zo dňa 6.8.2010 vyplýva, že otec

uzatvoril poistenie domu a bytu s poisťovňou UNIQUA poisťovňa, a.s. s dohodnutou výškou poistného
17,50 eura ročne.

Z potvrdenia o zdravotnom stave otca zo dňa 24.2.2015 vyplýva, že otec je dlhodobo chorý, jeho
zdravotný stav si vyžaduje dispenzárnu starostlivosť a liečbu, za ktorú si musí priplácať. Sledovaný
a liečený je od r. 2008. Z lekárskeho nálezu zo dňa 6.10.2014 vyplýva, že otec trpí poliekovou

osteoporózou chrbtice. Z prepúšťacej správy zo dňa 17.2.2009 vyplýva, že v máji 2008 mu bola
diagnostikovaná sarkoidóza pľúc.

Predmetom konania je rozhodovanie o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloletého R..

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na

starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ustanovenia § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú,

za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri
určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, abytúto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému
bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého
dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať

len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľaustanovenia§78ods.3Zákonaorodine,prizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotných

nákladov.

Podľa ustanovenia § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudky o výchove a výžive
maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o
pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa ustanovenia § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je

potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že
peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

Predmetom konania je rozhodovanie o zvýšení výživného pre maloletého R., preto súd v prvom
rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli
podstatnou zmenou okolností, vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v

zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov
s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti, majetkové pomery
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a
po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v
kladnom prípade pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak

okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti,
zhoršeniemajetkovýchpomerov),aletiežnastraneoprávneného(napr.zmenapotriebuškolopovinných
detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, náklady na zdravotnú starostlivosť) a
jednakvývojomživotnýchnákladov.Súdprirozhodovaníprihliadanaodôvodnenépotrebyoprávneného,
teda maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa,

od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a
jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby maloletého dieťaťa bezprostredne
ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na
ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov bez ohľadu na to, či s
deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich

detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré
sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten záver, že návrh matky na zvýšenie
výživného je dôvodný, i keď nie v takom rozsahu ako navrhovala. Od ostatného určenia výživného
rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 26P/23/2007-43 zo dňa 24.10.2007, právoplatného dňa

27.11.2007, totiž na strane maloletého došlo k zmene okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúcehorozhodnutia súdu o výživnom. Maloletý R. od poslednej úpravy výživného v roku 2007 vyrástol, je starší
o 7 rokov, fyzicky i duševne vyspelejší, v dôsledku čoho sa úmerne jeho veku podstatne zvýšili aj náklady
spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených hmotných potrieb (ošatenie, obuv, jedlo, školské potreby

a pod.), ako aj ďalších potrieb pre jeho výchovu, vývoj a výživu. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy
výživného, keď maloletý navštevoval materskú školu, v súčasnosti je už žiakom 5. ročníka základnej
školy (v čase podania návrhu matky na zvýšenie výživného bol žiakom 4. ročníka základnej školy).
Je potrebné uviesť, že prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za
objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle

§ 78 ods. 1 Zákona o rodine. Ako pravidelné mesačné náklady na maloletého matka uviedla stravu v
sume asi 150 eur mesačne, ošatenie 20 eur mesačne, obuv 40 eur 4x ročne, hygiena 10 eur mesačne,
lieky 10 eur mesačne, a na školu cca 260 eur ročne (ktoré výdavky na školu a školské potreby matka
špecifikovala ako výdavky na zošity 12 eur , na pracovné zošity : A. j. -6,80 eura, N.j. 10,30 eura, bio
- 2,50 eura, geo - 2,50 eura spolu 22,10 eura, na ZRPŠ - 20 eur, triedny fond 5 eur, výlety 20-30 eur,
prezuvky 10 eur, úbor na telesnú výchovu 30 eur, pomôcky na výtvarnú výchovu 30 eur, náplň do pier

6 eur mesačne, výdavky na ostatné pomôcky kružidlo, pravítka, ceruzky, obaly, farbičky cca 100 eur
ročne). Matka uviedla, že takto vyčíslila len najnutnejšie náklady na maloletého, tento potrebuje aj iné
veci ako hračky, peračník, školskú tašku, na lieky keď je chorý asi 10 eur mesačne, na cestovné a tiež
spoločné výlety. Uviedla, že maloletý okrem bežných chorôb nemá zdravotné problémy, je žiakom 5.
ročníka základnej školy, do októbra minulého roku chodil na karate, avšak to si už nemôžu finančne

dovoliť. Z uvedeného je evidentná zmena pomerov maloletého oproti stavu v čase poslednej úpravy
výživného, keď maloletý navštevoval materskú školu a výdavky na neho pozostávali zo stravného vo
výške 33,09 eura, školného vo výške 4,98 eura mesačne, polročného ZRPŠ vo výške 9,96 eura a
jednorazového nákupu školských pomôcok vo výške 1,16 eura.

Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov.

Na strane matky maloletého nastala zmena pomerov v tom smere, že kým v čase poslednej úpravy
výživného bola matka zamestnaná v spoločnosti Sony Slovakia s čistým mesačným príjmom v sume
166,60 eura a poberala prídavky na dieťa v sume 17,92 eura, bývala s maloletým u svojich rodičov,
ktorým prispievala sumou 99,58 eura, mala nepriaznivý zdravotný stav s čím súviseli jej mesačné výdaje
na lieky od 13,28 až 33,19 eura; v súčasnosti matka nepracuje, pretože bola uznaná invalidnou, trpí

ťažkou astmou a osteoporózou, poberá invalidný dôchodok, ktorého výška bola v roku 2013 v sume
272,60 eura mesačne, v roku 2014 v sume 280,40 eura mesačne a v r. 2015 je v sume 285 eur mesačne.
Matka býva s maloletým sama v rodinnom dome, ktorý jej bol darovaný, pričom ako svoje pravidelné
mesačné výdaje uviedla náklady na plyn + TV v sume 63,30 eura mesačne, elektrinu v sume 110 eur
polročne, vodu 1,80 do 3 eur ročne, daň za dom a smeti 41,97 eura ročne. Matka uvádzala, že vzhľadom

na svoj zdravotný stav nemôže pracovať, má výdavky na lieky a cestovanie za lekárom. Okrem toho
uvádzala, že má výdavky na domácnosť, musí prať, upratovať, má výdavky na telefón 15 eur mesačne
a tiež cestujú. Matka teda s maloletým žije z invalidného dôchodku, prídavkov na deti a výživného
plateného otcom. Sama zabezpečuje starostlivosť o dom a domácnosť a uhrádza náklady s tým spojené.

Otec maloletého bol v čase poslednej úpravy výživného zamestnaný v spoločnosti Bekaert Hlohovec,

rovnako ako v súčasnosti a jeho čistý mesačný príjem v čase poslednej úpravy výživného činil 529,61
eura. Býval u svojich rodičov, ktorým mesačne prispieval sumou 66,39 eura až 99,58 eura na bývanie.
U otca maloletého nastala zmena pomerov v tom, že jeho priemerný čistý mesačný príjem sa mierne
zvýšil a to tak, že v roku 2013 bol 604,39 eura mesačne, za obdobie roku 2014 bol 626,07 eura a v
januári 2015 dosiahol otec čistý príjem 630,28 eura. Otec teda pracuje u toho istého zamestnávateľa,

žije sám v nadobudnutom jednoizbovom byte, na ktorý spláca hypotéku, v roku 2014 vo výške 197,24
eura mesačne, v súčasnosti mu splátky na obdobie ďalších piatich rokov boli znížené na sumu 190
eur mesačne. Okrem maloletého R. iné vyživovacie povinnosti nemá. V roku 2013 začal študovať
na vysokej škole, na Technickej fakulte Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, kde ročné
školné predstavuje 530 eur. S tým súvisia výdavky na cestovanie do školy do Nitry vo výške 22,56

eura mesačne. Medzi svoje ďalšie mesačné výdaje otec maloletého uviedol a zdokladoval výdaje na
plyn 23 eur mesačne, elektrinu 13,54 eura mesačne, platby za služby a do fondu práv v sume 22,15
eura mesačne, za internet 16,60 eura mesačne, za mobil 15 eur mesačne, cestovné do práce 14,40
eura mesačne, za stravu 150 eur mesačne, lieky 3 eurá mesačne, celkom teda vrátane školného
svoje mesačné výdaje vyčíslil sumou 513,25 eura. Ďalej uvádzal že má výdaje na oblečenie, hygienu,

upratovanie a pranie rovnako ako matka maloletého. Poukazoval tiež na to, že sa mu zhoršil zdravotnýstav, trpí osteoporózou a sarkoidózou, pričom momentálne je jeho zdravotný stav dobrý, chodí na
kontroly.

Vzhľadom na takto zistený skutkový stav mal súd za to, že je dôvod zvýšiť výživné otcovi na maloletého

R., a to prihliadajúc predovšetkým na odôvodnené zvýšené potreby maloletého, primerane k aktuálnym
možnostiam a majetkovým pomerom otca, so zohľadnením podielu vyživovacej povinnosti matky, a to
z doterajšej sumy 82,99 eura mesačne (2.500 Sk) na sumu 150 eur mesačne.

U maloletého boli jednoznačne preukázané zvýšené výdaje v súvislosti so školskou dochádzkou, kedy
maloletý na rozdiel od poslednej úpravy výživného nastúpil povinnú školskú dochádzku, v čase podania
návrhu matky na zvýšenie výživného bol žiakom 4. ročníka základnej školy, v súčasnosti je už

piatak. Maloletý vyrástol, vyvíja sa a má teda i s tým spojené výdavky na oblečenie a stravu. Výdavky
uvádzané matkou mesačne v sume 150 eur na stravu, 20 eur na ošatenie, obuv 40 eur 4xročne, hygienu
10 eur mesačne, lieky 10 eur mesačne, a na školu cca 260 eur ročne, t. j. cca 22 eur mesačne, teda
celkom priemerne v sume 225 eur mesačne súd považoval za primerané veku a potrebám maloletého.
U matky maloletého súd vychádzal z toho že poberá invalidný dôchodok a prídavky na dieťa, teda výška

jej priemerného čistého príjmu v roku 2013 bola 306,53 eura (272,60 eura + 33,93 eura), v roku 2014
bola 314,94 eura (280,40 eura + 34,54 eura), a v roku 2015 je 319,54 eura (285 eur + 34,54 eura). U
matky súd prihliadal predovšetkým na skutočnosť, že na výžive maloletého sa podieľa predovšetkým
osobnou starostlivosťou a úhradou nákladov na bývanie, domácnosť a hygienu. Na jej strane došlo
k zmene pomerov v tom smere, že bola uznaná invalidnou a má náklady v súvislosti s bývaním vo

vlastnom rodinnom dome. U otca súd prihliadal na skutočnosť, že má pravidelný stabilný príjem, ktorý
od poslednej úpravy výživného čiastočne vzrástol, v roku 2007 bol 529,61 eura, za rok 2013 bol v
priemere 604,39 eura mesačne, v roku 2014 bol v priemere 626,07 eura a v januári 2015 dosiahol otec
čistý príjem 630,28 eura. Na strane otca súd prihliadol tiež na to, že si zabezpečil samostatné bývanie
spláca hypotéku a zvyšuje si kvalifikáciu externým štúdiom na vysokej škole, za čo platí ročné školné

530 eur. Súd však u otca neprihliadal na výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, pretože prvoradá
je vždy vyživovacia povinnosť povinného rodiča k maloletému dieťaťu a až potom nasledujú ostatné
výdaje rodiča. Súd tak nemohol zohľadniť pred výživným na maloletého R. výdavky otca na za internet
16,60 eura mesačne, na mobil v sume 15 eur mesačne a tiež platenie školného v sume 530 eur ročne,
pretože je chvályhodné, že si otec zvyšuje kvalifikáciu, avšak otec vysokoškolské vzdelanie nevyhnutne

nepotrebuje pre výkon svojej doterajšej práce, pričom ako už bolo vyššie uvedené, jeho vyživovacia
povinnosť k maloletému je prvoradá. Povinnosťou rodičov je pritom venovať všetky sily dôslednému
zabezpečeniu výživy maloletého, ktorý je v plnej miere odkázaný výživou na svojich rodičov.

Vzhľadom na takto zistené skutočnosti, považoval súd za dôvodné zvýšiť výšku pôvodného výživného
pre maloletého zo sumy 82,99 eura na sumu 150 mesačne, ktorá podľa súdu zodpovedá odôvodneným

a preukázaným potrebám maloletého ako aj aktuálnym zárobkovým možnostiam, majetkovým pomerom
a schopnostiam otca berúc do úvahy zásadu, že životná úroveň detí a rodičov má byť rovnaká a
vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je prvoradá. Súd pri stanovení výšky výživného vychádzal tiež
zo záveru vyjadreného odvolacím súdom, podľa ktorého v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe možno
na výživné možno počítať s 20 - 25% výsekom z čistého príjmu výživou povinného rodiča, pričom toto

výživné v záujme maloletého určil v najvyššej prípustnej odôvodnenej výške. Súd zároveň nepovažoval
za dôvodný návrh otca, aby časť výživného bola platená na osobitný účet maloletého, pretože má
za to, že určené výživné je nevyhnutné pre pokrytie pravidelných odôvodnených mesačných potrieb
maloletého a nebolo určené v takej sume, aby z neho mohli byť tvorené aj prípadné úspory. Súd
toto výživné zvýšil od dátumu podania návrhu na súd, t. j. od 18.12.2013, keďže už k tomuto

dátumu mal súd ustálenú zmenu pomerov maloletého odôvodňujúcu zvýšenie výživného. V danom
prípadne hlavným dôvodom zmeny pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného, bolo uplynutie doby
šiestich rokov ku dňu podania návrhu matky na súd a zvýšené náklady v súvislosti s povinnou školskou
dochádzkou maloletého.

Zvýšením výživného vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 18.12.2013 do

28.2.2015 pre mal. R. v sume 968,40 eura. Súd pri určení nedoplatku vychádzal z nesporných
skutočností uvádzaných rodičmi, že otec má bežné výživné za uvedené obdobie riadne uhradené,nedoplatok na výživnom nemá. Za obdobie od 18.12.2013 do 28.2.2015 vznikol nedoplatok za pomernú
časť 14 dní mesiaca december 2013 vo výške 30,26 eura eura (150 eur - 82,99 eura = 67,01 eura,
pomerná časť výživného za 14 dní predstavuje 67,01 eur : 31 dní x 14 dní = 30,26 eura) a za mesiace

január 2014 až február 2015 v sume 938,14 eura (150 eur - 82,99 eur = 67,01 eura, 67,01 eura x 14
mesiacov =938,14 eura). Výška nedoplatku otca na zročnom výživnom teda spolu predstavuje 968,40
eura, ktorý nedoplatok súd povolil otcovi v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku splácať v mesačných splátkach po 27 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody
splátok, čo znamená, že ak otec zmešká čo i len jednu splátku, stane sa splatným celý dlh. Výšku

mesačných splátok súd určil tak, aby zročné výživné bolo zaplatené najneskôr do troch rokov.

V zmysle ustanovenia § 163 ods. 2 O. s. p. súd zároveň rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu
Trnava č. k. 26P/23/2007-43 zo dňa 24.10.2007 v časti výšky výživného otca na maloletého R..

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.