Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 21, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711206831
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2711206831.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Dušana Čima a sudcov JUDr. Zlatice Javorovej

a JUDr. Jána Mihala v právnej veci žalobkyne: Orange Slovensko, a.s., Bratislava, Metodova 8, zast.
advokátom: Mgr. Martin Katriak, Bratislava, Dr. Vladimíra Clementisa 10, proti žalovanému: K. G., nar.
XX.E.XXXX,naposledybytomD.,H.XXX,t.č.naneznámommieste,zast.opatrovníčkou:Y.F.,Okresný
súd Senica, o 787,03 eur s príslušenstvom, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na podporu práv
spotrebiteľov, o. z., Bratislava, Seberíniho 9, o odvolaniach žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Skalica zo 7. júna 2012 č. k. 1C/118/2012-73 v znení opravného uznesenia toho istého súdu z 18. júla
2012 č. k. 1C/118/2012-85 a dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Skalica zo 17. decembra 2013 č.

k. 1C/118/2012-112 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej s výnimkou
sumy 0,03 eur a úroku z omeškania z takejto sumy a dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa v celom
rozsahu p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej, týkajúcej sa sumy 0,03
eur a úroku z omeškania z takejto sumy a v časti trov konania r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napádaným rozsudkom zo 7. júna 2012 č. k. 1C/118/2012-73 v znení opravného uznesenia z 18. júla
2012 č. k. 1C/118/2012-85 (ďalej len „rozsudok“) súd prvého stupňa I/ uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni 282,67 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 7. mája 2010 do zaplatenia,

II/ o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu a III/ vo zvyšku
„uplatneného nároku“ žalobu zamietol. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil, pokiaľ šlo o vec samu,
právne § 51, § 52 ods. 1 a 2, § 53a ods. 1, § 54 ods. 1, § 491 ods. 1 a § 517 ods. 2 O. z. (Občianskeho
zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), § 42 ods. 1 písm. a/ a ods. 4 písm. b/
a § 43 ods. 1 a ods. 5 písm. b/ zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (v súčasnosti
nahradeného zákonom č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinným od 1. novembra
2011 - pozn. odvolacieho súdu), § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a § 3

ods. 1 a 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 31. januára 2013 ako i poukazom
na niektoré rozhodnutia v tzv. spotrebiteľských veciach; vecne potom záverom o existencii právneho
vzťahu účastníkov (na základe dvoch spotrebiteľských zmlúv - Zmluvy o pripojení č. A4776602-0001
z 11. decembra 2009 a Zmluvy o pripojení č. A4786296-0001 zo 14. decembra 2009 a Dodatkov k
týmto zmluvám) a záväzku žalovaného zaplatiť cenu poskytnutých služieb, čo ale neplatilo o zmluvných
pokutách (200 a 300 eur), poistení faktúr (3 x 1 eur) a upomienke (1,33 eur). Súd prvého stupňa
nepriznal sumu vyfakturovanú žalobkyňou za poistenie faktúr z dôvodu nepreukázania žalobkyňou, na

základe čoho uplatnila tento svoj nárok a za upomienku z dôvodu nepreukázania, kde bola podmienka
medzi účastníkmi dohodnutá. I v prípade, že takáto podmienka bola medzi účastníkmi dohodnutá,ide o neprijateľnú podmienku, keďže na poplatok za upomienku niet žiadneho zákonného nároku a
nemôže patriť veriteľovi, ktorý si uplatňuje paušálnu náhradu ujmy za omeškanie. Dojednania zmluvných
pokút v oboch zmluvách, resp. v ich dodatkoch potom bolo treba považovať za neprimerané sankcie a

príslušné dojednania preto aj za neprijateľné zmluvné podmienky, keď sa pri určení zmluvných pokút
nerozlišovalo, či k porušeniu zmluvne prevzatých povinností Účastníka (žalovaného vstupujúceho do
zmluvného vzťahu v postavení spotrebiteľa) dôjde na začiatku existencie zmluvného vzťahu alebo pred
jeho ukončením, ako ani to, za aké porušenie zmluvných povinností nárok na zmluvné pokuty vzniká, čo
spôsobuje, že príslušné dojednania neobchádza ani aspekt neurčitosti, dôvodil napokon okresný súd,

ktorý rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne len paušálnym odkazom na § 142 ods. 2 O. s.
p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne iba
čiastočnýmúspechomžalobkyne(35,92%)anepožadovanímnáhradytrovkonaniažalovaným,ktorému
zo spisu žiadne trovy ani nevyplývajú.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie len žalobkyňa a to výslovne čo do zvyškového zamietnutia
žaloby a trov konania s primárnym návrhom na zmenu rozsudku v napadnutej časti tak, aby žalobe

bolo vyhovené aj tam, kde tak súd prvého stupňa urobiť odmietol, alebo (alternatívne), aby odvolací
súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. I s poukazom
na niektoré citované rozhodnutia iných súdov v tzv. spotrebiteľských veciach, niektoré ustanovenia
Smernice (Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách) ako aj O. z.
dospela k záveru, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne

právne posúdil, keď vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky v bode 2.5 Dodatkov k Zmluvám
o pripojení a následne žalobkyni nepriznal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalobkyňa pritom
nenamietala správnosť použitia ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v O. z. na zistený skutkový
stav a vyhodnotenie zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania za zmluvu spotrebiteľskú, no súd
prvého stupňa podľa jej názoru nesprávne aplikoval právny predpis na daný skutkový stav, resp. na

vykonanédôkazyneaplikovalzákonnéustanoveniavôbec.Zmluvnápokutatutotižpodľanejpredstavuje
sankciu za porušenie zmluvných povinností, ktorá je na strane spotrebiteľa vyvážená výhodami mu
poskytnutými vo forme zníženej ceny mobilného telefónu ako aj ceny služieb. Pochybenie súdu
prvého stupňa má spočívať najmä v neskúmaní okolností uzavretia zmluvy, nakoľko žalobkyňa (ako
poskytovateľka siete a služieb elektronických komunikácii v pridelených frekvenčných pásmach - pozn.

odvolacieho súdu) určuje výšku zmluvnej pokuty v zmluvách uzatváraných so spotrebiteľmi individuálne
v závislosti od hodnôt predávaných mobilných telefónov. Spotrebiteľ má pritom možnosť uzavrieť
kúpnu zmluvu so žalobkyňou alebo iným predajcom, v ktorej bude kúpna cena dohodnutá za daný
mobilný telefón v rámci bežných maloobchodných cien. Prísnejšie podmienky dohodnuté účastníkmi
konania a teda aj samotná výška zmluvnej pokuty sú tak viazané na benefity poskytnuté spotrebiteľovi,

ktorého povinnosťou je uhrádzať vyúčtovanú cenu za poskytnuté služby pri dodržaní dohodnutej doby
viazanosti. Individuálnosť dojednaní v jednotlivých zmluvách má preukazovať aj tabuľkové zvýraznenie
najdôležitejších podmienok, s ktorými sa má spotrebiteľ možnosť vopred oboznámiť. Namieste tak
nie je záver súdu prvého stupňa, že dojednanie zmluvných pokút spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa, keďže existencia

formulovanej štandardnej zmluvy nevylučuje individuálnosť niektorých jej častí. Súd prvého stupňa tak
malsprihliadnutímnaajnímspomínanýprincípproporcionalitypristúpiťkskúmaniuokolností,zaktorých
boli Dodatky k zmluvám o pripojení uzavreté a zhodnotiť skutočnú rovnováhu, či nerovnováhu jeho
zmluvných ustanovení. Za nesprávne považovala aj poukazovanie súdom prvého stupňa na skoršie
právoplatné rozhodnutie iného súdu v obdobnej veci (to rozumej rozsudok Krajského súdu v Prešove

sp. zn. 6Co/91/2011), kde ale nie je daná totožnosť účastníkov konania ani skutkový základ veci.

Dopĺňacím rozsudkom zo 17. decembra 2013 č. k. 1C/118/2012-112, vydaným až na pokyn odvolacieho
súdu, ktorý po prvotnom predložení mu veci na rozhodovanie o odvolaní súdu prvého stupňa vytkol
nepostupovanie v zmysle § 153 ods. 4 O. s. p. (ďalej len „dopĺňací rozsudok“), súd prvého stupňa určil,
že zmluvné podmienky uvedené v čl. 2. bod 2.5 Zmluvy o pripojení - č. zmluvy: A4776602-0001 zo dňa

11. decembra 2009 a jej dodatku zo dňa 11. decembra 2009, znejúceho: „V prípade porušenia niektorej z
povinností Účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej
ceny za Služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie
platnosti Zmluvy alebo tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k
ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj

dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 200 eur(6.025,20,- Sk)“ a Zmluvy o pripojení č. zmluvy: A4786296-0001 zo dňa 14. decembra 2009 a jej dodatku
zo dňa 14. decembra 2009 znejúceho: „V prípade porušenia niektorej z povinností Účastníka uvedenej
v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za Služby, nedodržanie

záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto
Dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto
Dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho
platnosti) je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 300 eur (9.037,80,- Sk)“ sú
neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

Hoci odvolaním bol napadnutý len rozsudok (ten prvotný), jeho obsahom sa spochybňuje i vyhodnotenie
dojednaníozmluvnýchpokutáchvobochspotrebiteľskýchzmluváchzaneprijateľnézmluvnépodmienky
a to je aj dôvodom, pre ktorý sa odvolací súd musí pri svojom rozhodovaní námietkami voči rozsudkom
obom (ako aj oboma takýmito rozhodnutiami, samozrejme len v rozsahu, v akom tieto nekonvenujú
odvolateľke).

V priebehu odvolacieho konania oznámilo vstup do konania na strane žalovaného Združenie na

podporu práv spotrebiteľov, o. z., Bratislava, Seberíniho 9 (ďalej len „vedľajší účastník“) s poukazom
na neprijateľnosť dojednaní o zmluvných pokutách v žalobkyniných formulárových spotrebiteľských
zmluvách, ktorých obsah je vedľajšiemu účastníkovi známy.

Žalovaný odvolací návrh nepodal.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ O. s. p. vec v medziach odvolania žalobkyne,

teda s preskúmaním správnosti rozhodnutia prakticky celým rozsudkom (až na jeho čiastkový výrok
vyhovujúci žalobe) a celým dopĺňacím rozsudkom (pretože rozhodnutie o tzv. zvyškovom zamietnutí
žaloby a ďalšie rozhodnutie o neprijateľnosti a neplatnosti zmluvných podmienok mali charakter
rozhodnutí na sebe vzájomne závislých; rozhodnutie o trovách konania bolo naopak závislým na
výsledku konania ako celku, teda i na čo aj len čiastočne napadnutom rozhodnutí vo veci samej a

posúdenie správnosti rozhodnutia vo veci samej aj v časti vyhovujúcej žalobe by mohol predmetom
odvolacieho konania urobiť len v tomto smere nečinný žalovaný, kým žalobkyňa čo aj čiastočným
vyhovením žalobe postavenie osoby subjektívne oprávnenej napadnúť odvolaním rozsudok aj v tejto
časti stratila) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania (pretože tu síce šlo /aj/ o vec samu,
na druhej strane však nie aj o ktorýkoľvek zo zákonom ustanovených prípadov potreby prejednávania

takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu, nakoľko tu nevznikla potreba dopĺňania ani opakovania
dokazovania, súd prvého stupňa vec prejednal na pojednávaní, nešlo tu o konanie vo veci porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania a pojednávanie odvolacieho súdu si nevyžadoval ani žiaden dôležitý
verejný záujem), pričom dospel k záveru, že za správny je možné považovať dopĺňací rozsudok ako
celok a rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti v prevažnej miere, teda s výnimkou zjavne nepatrnej

sumy 3 euro centov a príslušenstva k tejto sume (ako výsledku buď nesprávnych výpočtov súdu prvého
stupňa alebo jeho nedostatočnej argumentácie v odôvodnení napadnutého rozsudku).

Čo sa týka správnosti argumentácie súdu prvého stupňa použitej na podporu ním zvoleného spôsobu
rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnení oboch rozsudkov), odvolací
súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľky) dôvod s touto nesúhlasiť. U dôvodov predostretých

okresným súdom dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo (samozrejme bez ambície presvedčiť
kohokoľvek, najmä nie niekoho s celkom jednoznačným záujmom na inom výsledku konania) by tak
zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 219 ods. 2
O. s. p.), odvolací súd však v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa tak
s tzv. odvolacími námietkami ako i so zrejmou nesprávnosťou vo výpočtoch súm žalobkyňou správne

nárokovateľných a tých, ktoré tento status nepožívajú a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už
uvedeného súdom prvého stupňa dopĺňa (§ 219 ods. 2 O. s. p. in fine) nasledovné :

Vo vzťahu k procesnej stránke veci platí, čo už tunajší súd v minulosti uzavrel v inej veci, vedenej
ním pod sp. zn. 10Co/362/2010 (inak vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 8C/40/2010),teda že z úpravy ustanoveniami § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. už k času rozhodovania rozsudkom
súdu prvého stupňa vyžadujúcim si jeho doplnenie i k času rozhodovania odvolacieho súdu týmto
jeho (práve odôvodňovaným) rozsudkom vyplýva, že už skôr existujúca možnosť súdu v rozsudku,

týkajúcom sa sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná
v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (podľa odseku 3 účinného už od 15. októbra
2008) bola nahradená povinnosťou vydať takéto rozhodnutie vtedy, ak súd určil niektorú zmluvnú
podmienkuvspotrebiteľskejzmluvealebovšeobecnýchobchodnýchpodmienkachzaneplatnúzdôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky a súčasne nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky

alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné
obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie (odsek 4 účinný od 1.
marca 2010).

Takáto úprava je procesným ekvivalentom obdobnej úpravy nachádzajúcej sa od 1. marca 2010 v
ustanovení § 53a O. z. (teda v tzv. hmotnom práve), pričom jej špecifikom je, že na jej základe súd i v tzv.
sporovom konaní (zásadne ovládanom dispozičným princípom), hoc aj len v takom, kde má základná

požiadavka žalobcu pôvod v spotrebiteľskej zmluve, môže dotvoriť jeho predmet (konania) tým, že aj bez
výslovného návrhu niektorého účastníka konania (vyjadreného buď v žalobe alebo vzájomnej žalobe)
určí neplatnosť zmluvnej podmienky s poukazom na jej neprijateľnosť. Nie je rozhodné, či žalobu v
takejto veci podal dodávateľ, spotrebiteľ alebo príslušné združenie, ale len to, že výsledky vykonaného
dokazovania smerujú k rozhodnutiu v neprospech dodávateľa alebo naopak v prospech spotrebiteľa

preto,ženiektorápodmienkaaleboajviacerétakétopodmienkyvspotrebiteľskejzmluvesúneprijateľné.
Takéto určenie (neprijateľnosti a neplatnosti) je tu potom zjavne pre spotrebiteľa za účelom jeho zvýšenej
ochrany zaručovanej i na nadnárodnej úrovni (ustanovením povinnosti reagovať na porušenie noriem
spotrebiteľského práva aj bez výslovného návrhu spotrebiteľa) a tiež v smere eliminovania rizika výskytu
neprijateľných podmienok (v tejto súv. por. najmä tzv. hmotnoprávnu povinnosť dodávateľa sa zdržať

používania podmienky určenej za neprijateľnú i vo vzťahoch s ostatnými spotrebiteľmi podľa § 53a ods.
1 O. z.), na druhej strane však i na ochranu dodávateľa takýmto určením dotknutého (ako ustanovením
možnosti brojiť aj proti samostatnému výroku o určení neprijateľnosti a neplatnosti podmienky, ktorý by tu
nebyť úpravy z ust. § 153 ods. 4 O. s. p. byť nemusel, tak i ustanovením prípustnosti dovolania v takýchto
prípadoch a umožnením tak osobe rozhodnutím dotknutej toto napadnúť i za pomoci mimoriadneho

opravného prostriedku).

Ak potom i v tejto konkrétnej (tu odôvodňovanej) veci musia platiť závery z vyššie zmienenej skôr
prejednanej a tiež rozhodnutej inej veci, zopakovať je namieste (v tomto prípade už hmotnoprávne),
že vo vzťahu k určeniu dojednania o zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku neplatí to,
čo u úrokov z omeškania, čiže nie je tu obdoba žiadnej obraznej „záchrannej brzdy“ v podobe nástupu

zákonných úrokov z omeškania (pre prípad výpadku tých dojednaných zmluvne, avšak pri uplatnení
noriem spotrebiteľského práva neprijateľne). Logickým dôsledkom toho (i pre odlišnosti v charaktere
ochrany normami spotrebiteľského práva - oproti úprave z noriem občianskeho práva vo všeobecnosti)
musí byť, že dojednanie o zmluvnej pokute môže z pohľadu prijateľnosti (a platnosti) podmienky buď
obstáť alebo naopak padnúť len ako celok (i so všetkými rizikami z toho pre strany zmluvného vzťahu

plynúcimi, opäť na rozdiel od bežnej úpravy zmluvných pokút v ust. §§ 544 - 545 O. z. a práva súdu
ich výšku znížiť podľa § 545a O. z.).

Ak potom síce slovenský právny poriadok neustanovuje (na rozdiel od výšky úrokov z omeškania)
pre výšku zmluvných pokút žiaden strop (obmedzenie) a principiálne by šlo akceptovať i obhajobu
konkrétnej výšky zmluvnej pokuty v prejednávanej veci záujmom operátora mobilnej telekomunikačnej

siete na doplatení zľavy z ceny telefónu, poskytnutej v očakávaní riadneho plnenia si povinností zo
strany jeho zákazníka (ak sa príslušné očakávanie nenaplní) a na zaplatení paušalizovanej náhrady
škody za rovnako očakávaný (avšak počínaním zákazníka zmarený) stav nárastu majetku operátora o
platby za služby počas doby viazanosti; prijať nešlo (a to predovšetkým pre argumenty ponúknuté už
súdom prvého stupňa) konkrétnu podobu dojednania o tzv. pevnej zmluvnej pokute (nezohľadňujúcej

najmä faktor dĺžky zotrvania spotrebiteľa pri riadnom plnení povinností, vyplývajúcich mu zo zmluvy).Práve toto (nezakotvenie - v zmluvnom dojednaní, o ktoré tu ide - takého spôsobu určenia výšky
zmluvnej pokuty, ktorý by bol schopný vyhodnocovať aj pomer dĺžky času „stráveného“ riadnym plnením
si zmluvných povinností spotrebiteľom a dĺžky času, v ktorom to takto naopak nebolo) i v spojitosti

s nutnosťou dodávateľa (veriteľa) sa v spotrebiteľských vzťahoch takpovediac „trafiť“ (aby dojednanie
ešte šlo považovať za prijateľné a preto tiež za platné) potom aj v prejednávanej veci podľa názoru
tunajšieho odvolacieho súdu musí mať za následok 1. záver o neprijateľnosti a neplatnosti zmluvnej
podmienky a 2. nemožnosť vyhovenia žalobe v časti opretej o takúto podmienku (s nemožnosťou nič
na tomto zmeniť akýmkoľvek dôkazom vrátane odvolateľkou naznačovanej potreby zisťovania možnosti

žalovaného individuálne ovplyvniť znenie podmienky v tzv. formulárovej zmluve - keďže v tomto prípade
treba pripomenúť iný skorší záver tunajšieho súdu z jeho rozhodovania v tzv. spotrebiteľských veciach
a to ten, podľa ktorého je to v takýchto veciach vždy protivník spotrebiteľa, ktorý má dôkazné bremeno
na preukázanie všetkého, čo by mohlo byť jemu na prospech a naopak spotrebiteľovi na neprospech,
pričom preukázanie tu musí byť bezpečné, teda spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti a
takéto bremeno ani žalobkyňa z prejednávanej veci neuniesla).

Aj v časti zamietnutia žaloby v časti poplatkov za poistenie faktúr a upomienku (čo v súčte predstavovalo
4,33 eur) a príslušenstva k nim, súd prvého stupňa žalobu zamietajúce rozhodnutie vcelku výstižne
(hoc stručne) odôvodnil, keď vo vzťahu k obom týmto položkám bolo najmä možné stotožniť sa s tým
záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého žalobkyňa ako iniciátorka konania v tzv. spotrebiteľskej veci
neuniesla v tomto smere dôkazné bremeno, pričom táto navyše proti záveru súdu prvého stupňa v práve

diskutovanej časti odvolaním argumentačne ani nebrojila.

Hoci potom za správne možno považovať úvahy súdu prvého stupňa vedúce k zamietnutiu žaloby v
časti zmluvných pokút a poplatkov za upomienku i poistenie faktúr, výpočet súdu prvého stupňa majúci
zohľadňovať tieto závery už správnym nebol. Žalobkyňa sa totiž žalobou dožadovala zaplatenia jej sumy
787,03 eur s 9% úrokom z omeškania od 7. mája 2010 do zaplatenia a súd prvého stupňa jej z tejto

sumy nepriznal celkovo 3 položky - zmluvné pokuty v súhrnnej sume 500 eur, 1,33 eur za upomienku
a 3 eurá za poistenie faktúr, čo spolu predstavuje 504,33 eur. Odrátaním sumy 504,33 eur od sumy
požadovanejžalobou,tedaod787,03eurtakmalabyťposprávnostižalobkynipriznanásuma282,70eur
s príslušnými úrokmi z omeškania, čomu ale suma uvedená vo výrokovej časti napadnutého rozsudku
(„len“ 282,67 eur) nezodpovedá. Odpoveď na otázku, či k tomuto inak nepatrnému rozdielu došlo len

chybou v písaní či počítaní alebo či bolo úmyslom súdu prvého stupňa takto rozhodnúť, je ale spôsobilý
dať len súd prvého stupňa, ktorý sa však k tomuto v odôvodnení svojho rozsudku (toho prvotného ani
dopĺňacieho) vôbec nevyjadril.

Odvolací súd riadiaci sa týmito úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvého stupňa vo veci
preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej s výnimkou

neodôvodneného nepriznania ním aj 0,03 eur s príslušenstvom a dopĺňací rozsudok ako celok podľa §
219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil (prvá veta výroku tohto rozsudku odvolacieho súdu). Vo zvyšku (na ktorý
dopadali účinky odvolania), potom rozsudok (i tu rozumej ten pôvodný) v časti 1. zamietnutia ním žaloby
týkajúcej sa sumy 0,03 eur a úroku z omeškania z tejto sumy a 2. trov konania podľa § 221 ods. 1 písm.
f/ O. s. p. musel zrušiť (najmä z dôvodu tzv. nepreskúmateľnosti, predstavujúcej jednu z podôb postupu

súdu reálne odnímajúceho účastníkom konania možnosť konať pred súdom) a podľa § 221 ods. 2 O. s.
p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (druhá veta výroku tohto rozsudku odvolacieho súdu).

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak v ďalšom konaní bude riadiť sa názorom odvolacieho súdu,
ktorým je podľa § 226 O. s. p. viazaný, postupovať v smere naznačenom zhora, podľa potreby doplniť
dokazovanie, výsledky celého konania podľa § 132 O. s. p. náležite zhodnotiť a až potom opätovne

rozhodnúť o veci v časti, v ktorej ostala predmetom konania, o trovách konania a podľa § 224 ods. 3 O.
s. p. i o trovách tohto odvolacieho konania.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.