Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, December 10, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/211/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013201004
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3013201004.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov

JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Eleny Zaťkovej v právnej veci žalobcu HIMEL SK s.r.o. so sídlom
Moyzesova 816/100, Považská Bystrica, IČO: 36 311 464, zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom,
advokátom so sídlom Gelnická 33, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej
republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného
č. 1100306/1/556923/2013/5051, č. 1100306/1/556987/2013/5051, obe zo dňa 20. novembra 2013,
jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žaloby z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanými žalobami domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označených
rozhodnutí žalovaného.

Napadnutým rozhodnutím č. 1100306/1/556923/2013/5051 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona
č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č.
9312401/5/4215027/2013/Jal zo dňa 16.09.2013, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009
Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2005 vo výške 2
775,01 euro, a napadnutým rozhodnutím č. 1100306/1/556987/2013/5051 žalovaný podľa § 74 ods. 4
zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č.

9312401/5/4215245/2013/Jal zo dňa 16.09.2013, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z.
vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2005 vo výške
1 750,14 euro, keď správca dane s poukazom na ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004
Z.z. neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH v celkovej výške 4 525,15 euro (2 775,01 + 1 750,14)
z dodávateľských faktúr od dodávateľa OMEGA SK s.r.o. so sídlom Žilinská 810, Považská Bystrica,
IČO: 36 396 851, a to konkrétne:

1) faktúra číslo 61/2005 zo dňa 28.06.2005, základ dane 440 000 SK (14 605,32 euro), 19 % DPH 83
600 SK (2 775,01 euro) za nákup náhradných dielov do poľnohospodárskych strojov

- sito šrotovníka, priemer 500, 50 kusov po 1200 SK (bez DPH), spolu 60 000 SK (bez DPH),- sito šrotovníka, priemer 650, 50 kusov po 1800 SK (bez DPH), spolu 90 000 SK (bez DPH),

- kladivkové koleso šrotovníka, priemer 500, 5 kusov po 16 000 SK (bez DPH), spolu 80 000
SK (bez DPH),

- kladivkové koleso šrotovníka, priemer 650, 5 kusov po 22 500 SK (bez DPH), spolu 110
000 SK (bez DPH),

- vzduchové koleso šrotovníka, priemer 500, 5 kusov po 9000 SK (bez DPH), spolu 45
000 SK (bez DPH),

- vzduchové koleso šrotovníka, priemer 650, 5 kusov po 11 000 SK (bez DPH), spolu 55
000 SK (bez DPH),

2) faktúra číslo 62/2005 zo dňa 20.07.2005, základ dane 277 500 SK (9 211,31 euro), 19 % DPH 52 725
SK (1 750,14 euro) za nákup náhradných dielov do poľnohospodárskych strojov

- kladivká šrotovníka, 2000 kusov po 60 SK (bez DPH), spolu 120 000 SK (bez DPH),

- nôž frézky - žabka rovná, 1500 kusov po 50 SK (bez DPH), spolu 75 000 SK (bez DPH),

- nôž frézky - žabka zahnutá, 1500 kusov po 55 SK (bez DPH), spolu 82 500 SK (bez DPH).

Žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného správcom dane. Zopakoval,
že žalobca si uplatnil odpočítanie DPH zo sporných faktúr od dodávateľa OMEGA SK s.r.o., pričom
tovar uvedený v týchto sporných faktúrach spoločnosť OMEGA SK s.r.o. žalobcovi reálne nedodala.
Žalovaný poukázal na to, že spoločnosť OMEGA SK s.r.o. dňa 4. apríla 2007 zmenila obchodné meno
na MIK - REAL s.r.o. a sídlo na Prievozská 18, Bratislava. Na zmenenom sídle Prievozská 18, Bratislava

bolo miestnym zisťovaním preukázané, že spoločnosť MIK - REAL s.r.o. (predtým OMEGA SK s.r.o.)
na uvedenej adrese nesídli a podľa vyjadrenia správcu objektu ani nikdy nesídlila. Z. H. bol konateľom
spoločnostiod30.novembra2004do20.marca2007,odtohtodňanovýmkonateľomspoločnostisastal
S. H., ktorý podľa vyjadrenia jeho brata je 15 rokov občanom USA, nikdy nezakladal žiadnu spoločnosť,
ani nikdy nebol konateľom žiadnej spoločnosti. Uznesením Okresného súdu Bratislava I, č.k. 6K/2/2010

zo dňa 22. októbra 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10. novembra 2010 bol zastavený konkurz
voči dlžníkovi MIK - REAL s.r.o. pre nedostatok majetku, a obchodná spoločnosť MIK - REAL s.r.o.
(pred tým OMEGA SK s.r.o.) bola vymazaná z obchodného registra. Miestnym zisťovaním na overenie
zostatkových zásob tovaru, ktorý žalobca nakúpil podľa sporných dodávateľských faktúr od
spoločnosti OMEGA SK s.r.o. bolo správcom dane zistené, že v skladových priestoroch žalobcu (v areáli

bývalého Poľnohospodárskeho družstva Plevník - Drienové) je uskladnený tovar, a to konkrétne sito
šrotovníka, priemer 500 v počte 9 kusov, sito šrotovníka, priemer 650 v počte 31 kusov, kladivkové
koleso šrotovníka, priemer 500 v počte 2 kusy, kladivkové koleso šrotovníka, priemer 650 v počte 2
kusy, vzduchové koleso šrotovníka, priemer 500 v počte 2 kusy, a vzduchové koleso šrotovníka, priemer
650 v počte 5 kusov (ide o tovar uvedený na faktúre č. 61/2005 zo dňa 28.06.2005).

Žalovaný zdôraznil, že nie sú pochybnosti o existencii predmetného tovaru, ale o skutočnosti, že tovar
dodal žalobcovi dodávateľ uvedený na sporných faktúrach - spoločnosť OMEGA SK s.r.o.. Šetrením
spoločnosti OMEGA SK s.r.o. správca dane zistil, že ide o spoločnosť, ktorej činnosť spočíva len vo
vystavovaní faktúr bez reálneho dodania tovarov a služieb, teda činnosť spoločnosti OMEGA SK s.r.o.
pozostávalazvystavovaniafaktúr„naobjednávku“presvojichodberateľov,pričomdodávateľskénákupy

dokladovala spoločnosť OMEGA SK s.r.o. od spoločností, v ktorých konatelia nevykonávali obchodnú
činnosť a často ani nemali vedomosť o tom, že sú konateľmi týchto spoločností, na ktoré sa fakturujú
zdaniteľné obchody (dodávateľom spoločnosti OMEGA SK s.r.o. v súdenej veci mala byť spoločnosť
STENLEYTEX spol. s r.o.). Spoločnosť OMEGA SK s.r.o. vznikla v roku 2001, v roku 2005 malajediného spoločníka Z. H., nemala žiadnych zamestnancov, nemala prevádzkové ani skladové priestory,
nevyrábala žiadne výrobky, podľa účtovnej evidencie nakupovala a predávala tovar na
objednávku, prípadne zabezpečovala služby na objednávku. Potom, ako správca dane začal preverovať

u spoločnosti OMEGA SK s.r.o. zdaniteľné obchody, spoločnosť OMEGA SK s.r.o. zmenila obchodné
meno a sídlo na adresu, na ktorej reálne nesídli a konateľom i spoločníkom sa stala
nezastihnuteľná osoba S. H., ktorý sa podľa vyjadrenia jeho brata ako aj podľa potvrdenia Obvodného
oddelenia Policajného zboru Sereď zdržiava dlhodobo v zahraničí. Šetrením spoločnosti STENLEYTEX
spol. s r.o. (ktorá mala predmetný tovar dodať spoločnosti OMEGA SK s.r.o. - dodávateľovi žalobcu)

bolo zistené, že konateľ spoločnosti I. N. poprel obchodovanie so spoločnosťou OMEGA SK
s.r.o. a rovnako poprel aj skutočnosť, že je konateľom spoločnosti STENLEYTEX spol. s r.o..
Aj predchádzajúci konateľ spoločnosti STENLEYTEX spol. s r.o. N. S. (ktorý bol konateľom spoločnosti
STENLEYTEX spol. s r.o. do 21. apríla 2005) tiež poprel obchodovanie so spoločnosťou OMEGA SK
s.r.o. v roku 2005. I. N. pred správcom dane uviedol, že nevie, žeby bol konateľom spoločnosti
STENLEYTEXspol.sr.o.,sZ.H.sastretolnaželezničnejstanicivPovažskejBystrici,kdeI.N.predstavil

Z. H. (I. N. v tom čase Z. H. nepoznal) p. N., ktorého I. N. poznal z videnia, následne p. N. spolu s Z.
H. zobrali I. N. do reštaurácie Gurmán v Považskej Bystrici, kde sa spolu rozprávali a potom dal Z. H.
podpísať nejaké papiere I. N., pričom I. N. nevie, čo podpisoval, nakoľko v tom čase už bol
pod vplyvom alkoholu. Potom p. N. spolu s Z. H. odviezli I. N. späť na stanicu a dali mu 1000 SK. I. N.
sa s p. N. a Z. H. stretol ešte raz vo Sverepci, kde ho nechali sedieť v aute, vtedy I. N. nepodpisoval

nič. Odvtedy sa Štefan N. s p. N. a Z. H. nestretol. Od spoločnosti STENLEYTEX spol. s r.o. nemá I.
N. žiadne doklady. I. N. sa v minulosti raz stretol so N. S. a s p. N., vtedy ho zobrali k
notárovi, kde bol s nimi približne 2 hodiny, avšak I. N. nič nepodpisoval. I. N. si nie je vedomý, že by
vystavil nejaké čestné prehlásenie alebo splnomocnenie pre N. S.. Predložené splnomocnenie zo dňa
11. apríla 2005 a čestné prehlásenie zo dňa 28. marca 2005 I. N. nepodpísal, poprel, že by išlo o jeho

podpisy. I. N. pred správcom dane uviedol, že spoločnosť OMEGA SK s.r.o. nepozná, prvýkrát počuje
názov tejto spoločnosti, faktúry pre spoločnosť OMEGA SK s.r.o. nevystavil, podpisy
na týchto faktúrach nie sú jeho, neprevzal úhradu za predmetné faktúry, nikdy nevykonával žiadnu
činnosť, a to ani pre spoločnosť OMEGA SK s.r.o., nemá vedomosť o obchodovaní a dodávaní nejakých
náhradných dielov. I. N. poprel, že by bol konateľom spoločnosti STENLEYTEX spol. s r.o. a ani nevie,

žeby takáto spoločnosť niekedy existovala, nikdy za takúto spoločnosť nevykonával žiadnu činnosť.
Ďalej bolo zistené, že tovar uvedený na sporných faktúrach (č. 61/2005 a 62/2005) mal nadobudnúť
žalobcaodspoločnostiOMEGASKs.r.o.dňa28.06.2005,resp.20.07.2005,včase,kedytentotovarešte
spoločnosť STENLEYTEX spol. s r.o. nedodala spoločnosti OMEGA SK s.r.o. (podľa faktúry č. 012/2005
dodala spoločnosť spol. s r.o. predmetný tovar spoločnosti OMEGA SK s.r.o. až dňa 08.09.2005), t.j.

v čase, kedy tento tovar spoločnosť OMEGA SK s.r.o. ešte nemohla vlastniť (spoločnosť OMEGA SK
s.r.o. mohla predmetný tovar vlastniť a disponovať s ním najskôr dňa 08.09.2005). Spoločnosť OMEGA
SK s.r.o. by tak odpredala žalobcovi tovar skôr, ako by ho nakúpila od svojho dodávateľa - spoločnosti
STENLEYTEX spol. s r.o.. Navyše, tovar „2000 kusov kladivká šrotovníka a 1500 kusov nôž frézky -
žabka zahnutá“ (ide o tovar, ktorý je fakturovaný na spornej faktúre č. 62/2005) spoločnosť OMEGA SK

s.r.o. nenakúpila vôbec od spoločnosti STENLEYTEX spol. s r.o. (tento tovar sa totiž na
faktúre č. 012/2005 z 08.09.2005 od dodávateľa STENLEYTEX spol. s r.o. pre odberateľa OMEGA SK
s.r.o. nenachádza) a tento tovar nebol fyzicky preukázaný ani pri miestnom zisťovaní. Vo veci vypočutý
bývalý konateľ spoločnosti OMEGA SK s.r.o. Jozef Košút a aj zamestnanec žalobcu X. H. potvrdili
pred správcom dane dodanie na sporných faktúrach uvedeného predmetného tovaru pre žalobcu. Z.

H. však svoje tvrdenie (o dodaní tovaru žalobcovi) nevedel preukázať žiadnymi hodnovernými dôkazmi,
dokonca sa pred správcom dane priznal, že cit.: „...pravdepodobne som tovar
kúpil niekde pod rukou bez faktúry...“. Ani tvrdenie Z. H., že tovar bol prepravovaný zo
spoločnosti STENLEYTEX spol. s r.o. priamo k žalobcovi na prenajatých autách od kamarátov Z. H.
nebolopodloženéžiadnymdôkazom,naopak,Z.H.nevedelpreukázaťprenájomanijednéhoautomobilu

a v predloženom účtovníctve spoločnosti OMEGA SK s.r.o. nebola zahrnutá ani jedna doprava. Zo
samotnej faktúry od spoločnosti STENLEYTEX spol. s r.o. zo dňa 08.09.2005, č. 012/2005 (pre
spoločnosť OMEGA SK s.r.o.) nie je zrejmé, kto ju vystavil, pričom je jednoznačné, že ju nevystavil ani I.
N. a ani N. S. ako v obchodnom registri uvedení konatelia tejto spoločnosti). Pokiaľ ide o výpoveď X. H.,
zamestnanca žalobcu, tento i keď formálne potvrdil prevzatie tovaru uvedeného na sporných

faktúrach, samotné prevzatie tovaru nie je písomne potvrdené X. H. ani na objednávke, a ani na faktúre.
X. H. pred správcom dane uviedol, že evidenciu preberaného tovaru nevedie, na prevzatie predmetného
tovaru si však pamätal, tovar bol dovezený na dodávkovom aute, ktorého typ si nepamätal a nevedel
uviesť ani meno osoby, od ktorej tovar preberal. Skutkový stav žalovaný právne posúdil podľa § 49 ods.1, 2, § 51 ods. 1 zákona o DPH, rovnako ako správca dane v prvostupňových rozhodnutiach. S odkazom
na to, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil, zodpovedá zásadám
logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o

DPH, žalovaný rozhodol vo veci tak, ako je uvedené vo výroku žalobami napadnutých rozhodnutiach.

Proti týmto rozhodnutiam podal žalobca správne žaloby s odôvodnením, že rozhodnutia žalovaného sú
nezákonnéažalobcaboltýmitorozhodnutiamiukrátenýnasvojichprávach.Žalobcavytýkažalovanému,
že i keď v predmetnej veci už bolo rozhodované, pričom na odvolanie žalobcu,
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.10.2012, sp. zn. 5Sžf/3/2012, resp. zo

dňa 26.03.2013, sp. zn. 8Sžf/14/2012 boli rozhodnutia žalovaného zrušené a vec bola vrátená na ďalšie
konanie, žalovaný sa dôsledne neriadil právnym názorom vysloveným v zrušujúcich rozhodnutiach
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ako uviedol žalobca, oproti pôvodným rozhodnutiam zo strany
správcu dane neboli v konaní získané žiadne nové dôkazy, nedošlo k žiadnej zásadnej zmene
skutkového alebo právneho stavu a dokazovanie vo vyrubovacom konaní neposunulo predmet sporu
z roviny domnienok správnych orgánov do roviny istoty. Žalobca tvrdí, že správca

dane a žalovaný opätovne nevyhodnotili všetky dôkazy, teda aj dôkazy svedčiace v prospech žalobcu
jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a rozhodujúcu časť dôvodov založili skutkovými
zisteniami, ktoré sa bezprostredne nedotýkajú dodávky tovaru medzi spoločnosťou OMEGA SK s.r.o.
a žalobcom, ale dodávok medzi spoločnosťou OMEGA SK s.r.o. a jeho dodávateľom - spoločnosťou
STENLEYTEX spol. s r.o.. Žalobca je jednoznačne toho názoru, že v danom prípade bolo

preukázané, napriek z pohľadu žalobcu bezvýznamným nezrovnalostiam, že spoločnosť OMEGA SK
s.r.o. dodala žalobcovi predmetný tovar, čoho dôkazom sú nielen predložené faktúry, bankové výpisy,
účtovníctvo a fyzická inventúra, ale i výpoveď svedka X. H., zamestnanca žalobcu ako i bývalého
konateľa spoločnosti OMEGA SK s.r.o. Z. H.. Ďalej žalobca vytýka žalovanému, že postupoval v rozpore
so zákonom č. 511/1992 Zb. a daňovým poriadkom, pretože svoje rozhodnutie založil na úsudku, že

žalobca sa zapojil do podvodného konania, teda, že spáchal trestný čin, čo ustanovenie § 26 ods.
2 zákona č. 511/1992 Zb., resp. § 22 ods. 2 daňového poriadku zakazuje. Vo vzťahu k narušeniu
neutrality DPH a s tým spojeným dôsledkom žalobca poukázal na bod 54 rozsudku Súdneho dvora
EÚ v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen, v ktorom sa uvádza,
že otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom

dotknutéhotovarubolaalebonebolazaplatenádoštátnejpokladnice,nemávplyvnaprávoplatiteľadane
odpočítať DPH zaplatenú na vstupe. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III. ÚS 401/09-17 žalobca zdôraznil, že dôkazné bremeno je spojené so zodpovednosťou za
vznik dôkaznej núdze ohľadne preukázania tvrdených skutočností. Ak tieto dôkazy majú preukázateľne
spochybniť dôkazy žalobcu, potom musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a

vierohodnosť, ako dôkazy predložené žalobcom. V danom prípade sa tak podľa názoru žalobcu nestalo,
čoho dôsledkom je to, že daňové orgány nepostupovali v prejednávanej veci
objektívne. Žalobca taktiež vytýka žalovanému, že záujem na ochrane fiškálnych záujmov štátu nemôže
byť dosiahnutý na úkor nedodržania práv daňových subjektov. Žalobca taktiež poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/24/2012, v ktorom Najvyšší súd

Slovenskej republiky v súvislosti s rozsudkami Súdneho dvora EÚ poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/19/2011 z 25. januára 2012, z ktorého vyplýva,
že pokiaľ sa žalobca v daňovom konaní, alebo súdnom prieskumnom konaní odvolával na niektoré
rozsudky Súdneho dvora, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej
transakcie má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora, a nielen uvádzať niektoré právne závery

v týchto rozsudkoch uvedené a pokiaľ sú jeho tvrdenia len všeobecné, nemôže naň súd v správnom
súdnictve prihliadať. Žalobca je toho názoru, že uvedená povinnosť sa vzťahuje nielen na žalobcu, ale
i na žalovaného, ktorý ako účastník súdneho konania má rovnaké práva a povinnosti ako žalobca. V
tejto súvislosti žalobca namieta že odvolávanie sa žalovaného na rozsudky Súdneho dvora EÚ sú len
všeobecné, a teda by súd v správnom súdnictve naň nemal prihliadať. K boju proti daňovým podvodom,

ktorý cieľ je uznaný smernicou 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH, ktorú zákon č. 222/2004 Z.z.
transponuje žalobca uviedol, že dôsledné skúmania reálnosti obchodov pre odpočet DPH v súvislosti s
bojom proti daňovým podvodom nie je možné založiť na systéme zodpovednosti bez zavinenia, ktorý
prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií. Žalobca zdôraznil, že
ak je daňová povinnosť spoločnosti OMEGA SK s.r.o. nevymožiteľná, dôsledky podvodného konania

nie je možné prenášať na tých, ktorí sa podvodu nezúčastnili a dane riadne platia. V tejto súvislosti
žalobca poukázal na rozsudok SD EÚ vo veci C-80/11 a C-142/11 Mahagében kfta K. O. z 21. júna 2012, bod 48. V závere správnych žalôb žalobca zopakoval (už v úvode uvádzanú
námietku nepreskúmateľnosti), že rozhodnutia žalovaného sú nepreskúmateľné, nakoľko správca dane
a žalovaný svoje rozhodnutia odôvodnili skutočnosťami, ktoré v konaní neboli jednoznačne zistené

alebo preukázané a na prijatie záveru, že tovar pre žalobcu nedodala spoločnosť OMEGA SK s.r.o.
nebol dostatok dôvodov. K záveru o nepreskúmateľnosti napádaných rozhodnutí žalobca poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/108/2009.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobám, ktoré si súd od neho vyžiadal navrhol žaloby ako nedôvodné v celom
rozsahu zamietnuť. Zopakoval skutkové zistenia, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal (ide o skutočnosti,

ktoré sú uvedené v úvode odôvodnenia tohto rozsudku), pričom zdôraznil, že nemôže byť prisúdené
na ťarchu štátu, ak nelegálne získaný tovar bol legalizovaný spoločnosťou OMEGA SK s.r.o., nakoľko
DPH do štátneho rozpočtu nebola odvodená a tým, že si žalobca uplatnil odpočítanie DPH,
ukrátil o túto daň štátny rozpočet. K ďalšej námietke žalobcu žalovaný vo svojich vyjadreniach uviedol,
že žalovaný ani správca dane nenahrádzajú a ani nemajú snahu nahrádzať trestné
konanie, avšak bolo povinnosťou správcu dane a následne žalovaného posúdiť zdaniteľné obchody

vo vzťahu k určeniu výšky DPH a to v ich vzájomnej súvislostí najmä s ohľadom na to, či nešlo o
uzatvorenie obchodných vzťahov so snahou, v konečnom dôsledku, znížiť daňový
základ. Žalovaný zdôraznil, že nie je kriminalizáciou konateľa žalobcu, ak správca dane alebo žalovaný
poukázali na skutočnosť, že žalobca mohol alebo mal vedieť a podvodnej povahe predmetnej dodávky.
K narušeniu princípu neutrality DPH žalovaný uviedol, že k tejto došlo práve tým, že žalobca si uplatnil

odpočítanie DPH, pričom spoločnosť OMEGA SK s.r.o. DPH do štátneho rozpočtu neodviedla a v tejto
spoločnosti je DPH nevymožiteľná (na spoločnosť OMEGA SK s.r.o. potom, čo zmenila názov a sídlo
bol vyhlásený konkurz, ktorý bol pre nedostatok majetku zastavený a následne bola táto spoločnosť
vymazaná z obchodného registra). K odvolávaniu sa žalobcu na rozsudok Súdneho dvora EÚ v
spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems

(C-484/03) žalovaný vo svojich vyjadreniach uviedol, že v danom prípade sa nejedná len o konania na
predchádzajúcomstupni,kdebolosprávcomdaneneuskutočneniezdaniteľnýchobchodovdodávateľom
jednoznačnepreukázané,pričomakododalžalovanýisámžalobcapriznal,žetovarmoholbyťnelegálne
získaný, ale aj o konania medzi spoločnosťou OMEGA SK s.r.o. a samotným žalobcom. Žalovaný ďalej
jednoznačne poprel, že by voči žalobcovi nepostupoval objektívne. Žalovaný je toho názoru, že pokiaľ

bolo po vykonanom dokazovaní preukázané, že spoločnosť OMEGA SK s.r.o. nedodala žalobcovi tovar
uvedený na sporných faktúrach, je postup žalovaného objektívny, keď žalobcovi nepriznal odpočet DPH
zo sporných faktúr. V závere vyjadrení žalovaný dodal, že žalobca objektívne nepreukázal, že nevedel
a ani nemohol vedieť o zapojení do podvodného konania spoločnosti OMEGA SK s.r.o.. Ak si žalobca
objednal faktúru od spoločnosti OMEGA SK s.r.o., ktorá nedodávala tovaru, len vystavovala faktúry,

musel mať žalobca o tejto skutočnosti vedomosť. Žalovaný zdôraznil, že zotrváva na svojom
v závere, že spoločnosť OMEGA SK s.r.o., ktorá podľa sporných faktúr mala tovar dodať, v skutočnosti
preukázateľne s takýmto tovarom neobchodovala, ani ho nenakúpila. Spoločnosť OMEGA SK s.r.o. tak
vystavovala faktúry podľa potrieb odberateľov bez skutočného dodania tovarov so záverom uplatnenie
odpočítania DPH bez jej odvedenia do štátneho rozpočtu na predchádzajúcom stupni. Ako

v závere svojich vyjadrení uviedol žalovaný, ekonomickým dôvodom obchodnej transakcie nemôže byť
odpočítanie DPH z faktúr, ktoré nezodpovedajú skutočnému dodaniu tovaru.

Predmetné dve žaloby skutkovo spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov. Preto Krajský súd
uznesením na pojednávaní dňa 10.12.2014 pod sp. zn. 13S/211/2013 podľa § 112 ods. 1 O.s.p. spojil z
dôvodu hospodárnosti na spoločné konanie a rozhodnutie veci vedené pod sp. zn. 13S/211/2013 a

sp. zn. 13S/212/2013. Konanie je vedené až do právoplatného skončenia veci pod sp. zn. 13S/211/2013.

Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaných
rozhodnutí (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p., § 246a
ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutých rozhodnutí
(§ 250i ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu podľa § 247 ods.

1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a
dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po
zistení, že žaloby boli podané oprávnenou osobou zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.), v zákonnej
lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiam, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľadruhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský súd v Trenčíne vec prejednal na
ústnom pojednávaní (§ 250g ods. 1 O.s.p.), na ktorom sa účastníci pridržali svojich písomných podaní
a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívnych spisov

dospel Krajský súd v Trenčíne jednohlasne k záveru, že nakoľko rozhodnutia a postup žalovaného v
medziach žaloby sú v súlade so zákonom (keď Krajský súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho
orgánunezistilanitakúvadu,ktorábymohlamaťvplyvnazákonnosťnapadnutýchsprávnychrozhodnutí
podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p.), nie je možné priznať správnym žalobám úspech a preto rozsudkom
vyslovil, že sa žaloby zamietajú (§ 250j ods. 1 O.s.p.).

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutí žalovaného zo dňa 20. novembra 2013,
č. 1100306/1/556923/2013/5051, č. 1100306/1/556987/2013/5051, ktorými podľa § 74 ods. 4 zákona
č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutia Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica zo dňa
16.09.2013 (č. 9312401/5/4215027/2013/Jal, č. 9312401/5/4215245/2013/Jal),
ktorými podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie jún, júl 2005 úhrnom vo výške 4 525,15 euro, keď správca dane s poukazom na

ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH v celkovej výške 4
525,15 euro z dodávateľských faktúr od dodávateľa OMEGA SK s.r.o. so sídlom Žilinská
810, Považská Bystrica, IČO: 36 396 851 podrobne popísaných v úvode odôvodnenia tohto rozsudku.

Krajský súd v Trenčíne vyhodnotil žalobné námietky žalobcu obsiahnuté v správnej žalobe ako
neopodstatnené.

Krajský súd v Trenčíne predovšetkým zdôrazňuje, že z rozsiahleho dokazovania, ktoré správca dane
vo veci vykonal je zrejmé, že 1. I. N., ktorý bol konateľom spoločnosti STENLEYTEX spol. s r.o. v
rozhodnom období zdaniteľného plnenia (jún, júl 2005) poprel, žeby spoločnosť STENLEYTEX spol. s
r.o. vykonávala akúkoľvek činnosť, žeby obchodovala so spoločnosťou OMEGA SK s.r.o., žeby dodala
spoločnosti OMEGA SK s.r.o. tovar uvádzaný na faktúre č. 012/2005 zo dňa 08.09.2005 a žeby túto

faktúru I. N. vystavil, pričom I. N. ani nevedel, že je konateľom tejto spoločnosti, nevedel, že takáto
spoločnosť vôbec existuje, pričom I. N. priznal, že podpisoval Z. H. za okolností ako sú uvedené vyššie
nejaké papiere (Z. H. spolu s pánom N. odviezli I. N. zo stanice Považská Bystrica, kde sa
zdržiaval do reštaurácie Gurmán v Považskej Bystrici, kde pod vplyvom alkoholu I. N. podpísal papiere,
ktorých obsah nepoznal, za čo obdržal hotovosť 1000 SK), avšak I. N. poprel, že na predloženom

splnomocnení zo dňa 11. apríla 2005 a na čestnom prehlásení zo dňa 28. marca
2005 sú jeho podpisy, pričom ku dňu 10.02.2011 bola spoločnosť STENLEYTEX spol. s r.o. zrušená
bez likvidácie a dňa 16.03.2011 vymazaná z obchodného registra, že 2. spoločnosť OMEGA SK s.r.o.
mala odpredať žalobcovi predmetný tovar skôr (dňa 28.06.2005 a dňa 20.07.2005), ako ho nakúpila
od svojho dodávateľa - spoločnosti STENLEYTEX spol. s r.o. (dňa 08.09.2005), pričom tovar „2000

kusov kladivká šrotovníka a 1500 kusov nôž frézky - žabka zahnutá“ spoločnosť OMEGA SK s.r.o.
nenakúpila vôbec od spoločnosti STENLEYTEX spol. s r.o. a tento tovar nebol fyzicky preukázaný ani
pri miestnom zisťovaní, že 3. spoločnosť OMEGA SK s.r.o. mala v roku 2005 jediného spoločníka Z.
H., nemala žiadnych zamestnancov, nemala prevádzkové ani skladové priestory, nevyrábala žiadne
výrobky, podľa účtovnej evidencie nakupovala a predávala tovar na objednávku,

prípadne zabezpečovala služby na objednávku, pričom potom, ako správca dane začal preverovať u
spoločnosti OMEGA SK s.r.o. zdaniteľné obchody, spoločnosť OMEGA SK s.r.o. zmenila obchodné
meno a sídlo na adresu, na ktorej reálne nesídli a konateľom i spoločníkom
sa stala nezastihnuteľná osoba S. H., ktorý je 15 rokov občanom USA, následne bol na spoločnosť
vyhlásený konkurz, ktorý bol pre nedostatok majetku zastavený a spoločnosť bola následne vymazaná

z obchodného registra, že 4. Z. H. (ktorý bol konateľom spoločnosti OMEGA SK s.r.o. v rozhodnom
obdobíjún,júl2005)aX.H.,zamestnanecžalobcu,ikeďformálnepotvrdilidodaniepredmetnéhotovaru,
nevedeli uviesť konkrétne okolnosti dodávky tohto tovaru, samotné prevzatie tovaru nebolo zo strany
X. H. písomne potvrdené ani na objednávke a ani na faktúre, pričom ani tvrdenie Z. H., že tovar bol
prepravovaný zo spoločnosti STENLEYTEX spol. s r.o. priamo k žalobcovi na prenajatých autách od

kamarátov Z. H. nebolo podložené žiadnym dôkazom, naopak, Z. H. nevedel preukázať prenájom ani
jedného automobilu a v predloženom účtovníctve spoločnosti OMEGA SK s.r.o. nebola zahrnutá ani
jedna doprava. Krajský súd v Trenčíne je jednoznačne toho názoru, že vyššie uvedené skutočnosti
v úplnej zhode preukazujú, že spoločnosť OMEGA SK s.r.o. nedodala reálnežalobcovi tovar uvedený na sporných faktúrach a že jedinou úlohou v predmetnom zdaniteľnom plnení
spoločnosti OMEGA SK s.r.o. bolo len vystavenie fiktívnych faktúr na predmetný tovar, o čom žalobca
musel vedieť. Záver súdu, že spoločnosť OMEGA SK s.r.o. nedodala žalobcovi reálne predmetný tovar

vychádza zozistenia,žesamaspoločnosťOMEGASKs.r.o.týmtotovaromnikdynedisponovala.
Jednoznačne totiž bolo preukázané, že predmetný tovar nenadobudla spoločnosť OMEGA SK s.r.o. od
svojho údajného dodávateľa STENLEYTEX spol. s r.o.. V rozhodnom období totiž jediným konateľom a
spoločníkom spoločnosti STENLEYTEX spol. s r.o. bol I. N., ktorý o svojej funkcii konateľa, ani o tom,
že je spoločníkom tejto spoločnosti nemal ani vedomosť, so spoločnosťou OMEGA SK s.r.o. ako sám

I. N. uviedol nikdy nespolupracoval, s predmetným tovarom neobchodoval, sporné faktúry nevystavil,
peniaze neprevzal, ani nikoho nesplnomocnil, aby v mene spoločnosti OMEGA SK s.r.o. konal. Ak teda
spoločnosť OMEGA SK s.r.o. nevlastnila a nedisponovala s predmetným tovarom, nemohla ho ani dodať
žalobcovi a vystaviť mu sporné faktúry. Keďže spoločnosť STENLEYTEX spol. s r.o. nikdy nevlastnila
a neobchodovala (v rozhodnom období) s predmetným tovarom je ďalej zrejmé, že nemohlo zdaniteľné
plnenie prebehnúť takým spôsobom, ako popísal Z. H. (bývalý konateľ spoločnosti OMEGA SK s.r.o.), že

tovar išiel od spoločnosti STENLEYTEX spol. s r.o. priamo k žalobcovi. Ďalším dôkazom, ktorý v úplnej
zhode podporuje záver, že spoločnosť OMEGA SK nemohla nadobudnúť predmetný
tovar od spoločnosti STENLEYTEX spol. s r.o. je nezhoda dátumov v nadobudnutí predmetného tovaru,
keď spoločnosť OMEGA SK s.r.o. mala odpredať žalobcovi predmetný tovar dňa 28.06.2005 a dňa
20.07.2005, teda skôr, ako ho nakúpila od svojho dodávateľa - spoločnosti STENLEYTEX spol. s r.o.

dňa 08.09.2005, čo je absolútne vylúčené. Skutočnosť, že spoločnosť OMEGA SK s.r.o. vlastnila a
disponovala s predmetným tovarom nemôže byť rozhodne založená na tvrdení bývalého konateľa
spoločnosti OMEGA SK s.r.o. Z. H., že cit.: „...pravdepodobne som tovar kúpil niekde pod rukou bez
faktúry...“. V úplnej zhode s vyššie uvedenými zisteniami a so záverom, že spoločnosť OMEGA
SK s.r.o. vystavovala len fiktívne faktúry (bez reálneho dodania tovaru) je i tá skutočnosť, že spoločnosť

OMEGA SK s.r.o. nemala v roku 2005 žiadnych zamestnancov, žiadne kancelárske, prevádzkové, ani
skladové priestory, žiadne vybavenie. O nefunkčnosti spoločnosti OMEGA SK s.r.o. nasvedčuje i to, že
po začatí prešetrovania zdaniteľných plnení tejto spoločnosti došlo k zmene jej obchodného mena, k
zmene sídla na adresu, kde sa nenachádzala, k zmene konateľa a spoločníka na osobu nekontaktnú
a v konečnom dôsledku k zrušeniu a výmazu tejto spoločnosti (potom, čo konkurz na túto spoločnosť

bol zastavený pre nedostatok majetku). Obdobný osud mala i spoločnosť STENLEYTEX spol. s r.o.. Na
závere, že sporené faktúry sú len fiktívnymi faktúrami nemohlo nič zmeniť ani to, že Z. H. (bývalý konateľ
spoločnosti OMEGA SK s.r.o.) a X. H., zamestnanec žalobcu zhodne potvrdili dodanie predmetného
tovaru a ani to, že pri miestnej ohliadke v skladoch žalobcu sa fyzicky nachádzal zostatok
tovaru uvedený na sporných faktúrach. Tvrdenia Z. H. a X. H. Krajský súd v Trenčíne považuje

len za účelové tvrdenia, ktoré sú v príkrom rozpore s vyššie uvedenými skutočnosťami jednoznačne
preukazujúcimi fiktívnosť predmetných faktúr. Preto tieto tvrdenia (výpovede Z. H. a X. H.) nemohli voči
ostatným dôkazom obstáť a privodiť žalobcovi úspech v konaní. Navyše samotné výpovede, či už Z.
H. alebo X. H. nie sú presvedčivými výpoveďami, keď napr. X. H. nevedel uviesť konkrétne okolnosti
dodávky predmetného tovaru, prevzatie tovaru X. H. písomne nepotvrdil ani na

objednávke, ani na faktúre. Na druhej strane Z. H. tvrdil, že tovar bol prepravovaný zo
spoločnosti STENLEYTEX spol. s r.o. priamo k žalobcovi na prenajatých autách od
kamarátov Z. H., avšak uvedené tvrdenie nebolo podložené žiadnym dôkazom, naopak, Z. H. nevedel
preukázať prenájom ani jedného automobilu a v predloženom účtovníctve spoločnosti OMEGA SK
s.r.o. nebola zahrnutá ani jedna doprava. Ani samotná fyzická existencia časti predmetného tovaru v

sklade žalobcu nepreukazuje, že tento tovar reálne dodala žalobcovi spoločnosť OMEGA SK s.r.o.. V
tejto súvislosti Krajský súd v Trenčíne zdôrazňuje, že nie je úlohou správnych orgánov zisťovať pôvod
predmetného tovaru, je povinnosťou žalobcu, ktorý si uplatňuje odpočet DPH na vstupe preukázať,
že predmetný tovar dodal žalobcovi dodávateľ uvedený na faktúre, z ktorej si uplatňuje odpočet. V
prejednávanej veci nielenže žalobca nepreukázal, že spoločnosť OMEGA SK s.r.o. dodala žalobcovi

reálne predmetný tovar popísaný na sporných faktúrach, ale práve naopak, správca dane rozsiahlym
šetrením jednoznačne preukázal, že predmetný tovar nemohla spoločnosť OMEGA SK s.r.o. žalobcovi
reálne dodať. Vychádzajúc zo záveru, že spoločnosť OMEGA SK s.r.o. vystavila sporné faktúry ako
faktúry fiktívne bez toho, aby reálne žalobcovi dodala predmetný tovar, je zrejmé, že i žalobca musel o
tejto fiktívnosti mať vedomosť. Pokiaľ totiž žalobca prijal faktúry od subjektu (spoločnosti OMEGA SK

s.r.o.), ktorý mu tovar uvedený na týchto faktúrach reálne nedodal, musel mať žalobca vedomosť o tom,
že takéto faktúry sú len fiktívnymi faktúrami. Z popísaných dôvodov Krajský súd v Trenčíne jednoznačne
ustálil, že sporné faktúry sú len fiktívnymi faktúrami. Dôsledkom uplatnenia odpočítania DPH na vstupebez odvedenia tejto DPH do štátneho rozpočtu na predchádzajúcom stupni je vo vzťahu k štátnemu
rozpočtu daňový únik.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy a závery Krajského súdu v Trenčíne je zrejmé, že

námietky, ktoré žalobca uviedol v žalobách neboli spôsobilé žalobcovi privodiť úspech v konaní. Krajský
súd v Trenčíne sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, žeby správca dane a žalovaný sa dôsledne neriadili
právnym názorom vysloveným v zrušujúcich rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp.
zn. 5Sžf/3/2012 a 8Sžf/14/2012). Ako vyplýva z citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, dôvodom zrušenia bola nepreskúmateľnosť rozhodnutí žalovaného pre nedostatok dôvodov

(§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a v nadväznosti na tento zrušujúci dôvod bolo žalovanému uložené v
ďalšom konaní sa náležite vecne vyporiadať s námietkami žalobcu vznesenými ako v odvolaní proti
rozhodnutiu správcu dane tak aj v žalobe a v odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
a rešpektujúc príslušné procesnoprávne i hmotnoprávne predpisy znova vo veci rozhodnúť tak, aby
jeho rozhodnutie zodpovedalo zákonu vrátane riadneho odôvodnenia. Vychádzajúc z napadnutých
rozhodnutí žalovaného, je Krajský súd v Trenčíne, na rozdiel od žalobcu toho názoru, že žalovaný sa

záväzným pokynom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dôsledne riadil. Žalovaný v napadnutých
rozhodnutiach presne vymedzil, v čom konkrétne zo strany žalobcu došlo k porušeniu zákona, popísal
rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých dospel ku skutkovým záverom, dôkazy vyhodnocoval
jednotlivo i v ich súhrne, prihliadal i na skutočnosti, ktoré by mohli byť v prospech žalobcu a
po ustálení skutkového stavu tento správne subsumoval pod príslušné ustanovenie zákona. Nedostatky

nepreskúmateľnosti pôvodných rozhodnutí pre nedostatok dôvodov tak žalovaný v intenciách pokynu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odstránil. Žalobné námietky žalobcu v tomto smere tak Krajský
súd v Trenčíne vyhodnotil ako neopodstatnené.

Ako nedôvodnú Krajský súd v Trenčíne vyhodnotil i námietku žalobcu, že v súdenej veci žalobca
preukázal, že spoločnosť OMEGA SK s.r.o. reálne dodala žalobcovi predmetný tovar, čoho dôkazom

súd podľa žalobcu nielen predložené faktúry, bankové výpisy, účtovníctvo a fyzická inventúra,
ale i výpoveď X. H., zamestnanca žalobcu ako i bývalého konateľa spoločnosti OMEGA SK s.r.o. Z.
H.. Krajský súd v Trenčíne v predchádzajúcich odsekoch tohto rozsudku podrobne popísal, aké úvahy
ho viedli k záveru, že spoločnosť OMEGA SK s.r.o. nemohla žalobcovi reálne dodať tovar popísaný na
sporných faktúrach a taktiež sa vysporiadal i s výpoveďami X. H. a Z. H.. Keďže Krajský súd v Trenčíne

dospel k opačnému záveru, t. j. že sporné faktúry sú len fiktívnymi faktúrami, nemohol inak ako i túto
námietku žalobcu vyhodnotiť ako nedôvodnú.

Krajský súd v Trenčíne ako nedôvodnú považuje i námietku žalobcu, že žalovaný postupoval v rozpore s
daňovým poriadkom, pretože svoje rozhodnutie založil na úsudku, že sa žalobca zapojil do podvodného
konania, t. j. že spáchal trestný čin. Krajský súd v Trenčíne na tomto mieste zdôrazňuje, že zo

žiadnej časti napádaných rozhodnutí žalovaného nevyplýva, že by si žalovaný ako o predbežnej otázke
urobil úsudok o tom, či žalobca spáchal trestný čin. Navyše posudzovanie, či žalobca spáchal trestný
čin (bez ohľadu na to, že to nie je v kompetencii daňových orgánov) by bolo v súdenej veci nadbytočné,
pretože nepriznanie odpočtu DPH nie je podmienené spáchaním trestného činu; nepriznanie odpočtu
DPH sa posudzovalo v súdenej veci len na základe ustanovení § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.

a nie na základe zákonných ustanovení Trestného zákona. Ak teda správca dane a žalovaný podrobili
prieskumu zdaniteľné obchody popísané na sporných faktúrach a vyvodili z toho záver, že
žalobcovi nevznikol nárok na odpočet DPH zo sporných faktúr, keďže ide len o fiktívne faktúry, učinil tak v
súlade so zákonom, bez toho, aby prekročili rámec svojich kompetencií, t.j. žalovaný ako orgán verejnej
moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom (conditicio sine qua non). Ani táto námietka

žalobcu nie je dôvodná.

Odvolávanie sa žalobcu na rozsudky SDEÚ v súdenej veci taktiež nebol namieste, nakoľko Krajský súd
v Trenčíne jednoznačne ustálil, že žalobca musel mať vedomosť o fiktívnosti plnenia uvedeného na
sporných faktúrach. Preto aplikácia žalobcom citovaných rozsudkov SDEÚ na súdenú vec bola vylúčená
a nebola teda spôsobila privodiť žalobcovi úspech v konaní. Ani s námietkou žalobcu o neobjektívnom

prístupe správcu dane a žalovaného k žalobcovi s odvolávaním sa žalobcu na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 401/09-17 sa Krajský súd v Trenčíne nestotožnil. Pokiaľžalobca tvrdí, že žiadne dôkazy preukázateľne nespochybnili to, že spoločnosť OMEGA SK s.r.o. reálne
dodala žalobcovi tovar uvedený na sporných faktúrach, Krajský súd v Trenčíne je presne opačného
názoru t. j. že na základe vykonaného dokazovania je nesporné, že sporné faktúry sú len fiktívnymi

faktúrami, a teda že spoločnosť OMEGA SK s.r.o. nedodala reálne žalobcovi tovar uvedený na sporných
faktúrach. Nie je teda dôvodné ani tvrdenie žalobcu, že správca dane a žalovaný presadzovali
záujem na ochrane fiškálnych záujmov štátu na úkor nedodržania práv žalobcu ako daňového subjektu.
Dôvody,prektoréKrajskýsúdvTrenčínedospelkuvedenémuzáverusú,akoužbolouvedené,popísané
v predchádzajúcich odsekoch tohto rozsudku.

K ďalšej námietke žalobcu, že žalovaný sa odvolával na rozsudky Súdneho dvora EÚ len vo všeobecnej
rovine, a teda súd by nemal na ne prihliadať Krajský súd v Trenčíne uvádza, že či už odvolávanie
sa žalovaného alebo žalobcu na rozhodnutia SDEÚ sú z pohľadu Krajského súdu v Trenčíne dostatočne
konkrétne, pričom vo vzájomnom porovnaní nemožno jednoznačne ustáliť, žeby sa odvolávanie žalobcu
na rozhodnutia SDEÚ vyznačovalo vyšším stupňom konkretizácie ako odvolávanie sa žalovaného na
rozhodnutia SDEÚ. Ani túto námietku nemožno vyhodnotiť z pohľadu Krajského súdu ako námietku

dôvodnú.

Žalobca taktiež namietal, že záujem a právo na ochrane verejných financií nemôže byť založený na
systéme zodpovednosti daňovníka bez ohľadu na zavinenie. Uvedená námietka žalobcu nemôže v
prejednávanej veci obstáť, nakoľko Krajský súd v Trenčíne jednoznačne ustálil, že žalobca o tom, že
spornéfaktúrysúlenfiktívnymifaktúramivedomosťmuselmať.Nemožnopretovsúdenejvecivžiadnom

prípade hovoriť o situácii, že by dôsledok, ktorý stíha žalobcu v podobe neuznania odpočtu DPH zo
sporných faktúr bol dôsledkom bez ohľadu na zavinenie žalobcu.

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,

daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v
tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú
hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich
nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej
osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú
zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré

pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej
faktúry, musí byť schopný preukázať jednak to, že 1. zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené,
a to práve osobou uvedenou na faktúre, a jednak, že 2. prijaté služby a tovary
ďalej použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Samotné faktúry a doklady o ich úhrade sú síce
formálnou podmienkou priznania nároku na odpočet DPH, nie sú však postačujúcou

podmienkou pre priznanie nároku na odpočet DPH pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Technicky
je totiž možné vyhotoviť akúkoľvek faktúru, akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to,
či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné
prostriedky na akýkoľvek účet, t. j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným prevodom
na účet dodávateľa. Je teda zrejmé, že splnenie formálnej stránky na priznanie nároku na odpočet DPH

vyjadrenej predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby bol na základe týchto dokladov
priznaný nárok na odpočet DPH, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. Jednoducho
povedané, ak daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú reálne plnenie, nemôžu založiť
nárok na odpočet DPH, nakoľko ide o fiktívne plnenie.V súdenej veci správne orgány oboch stupňov dôvodne ustálili, že zdaniteľné plnenia neboli reálne
uskutočnené, preto žalobcovi nemohlo byť priznané právo na odpočet DPH na vstupe
podľa ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z..

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu
a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že
rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom,
že sa žaloba zamieta.

Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že krajský súd
žaloby zamieta.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou
tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitostimusíbyťzpodaniazjavné,ktorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorejvecisatýkaačosleduje,
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa

má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.