Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 2, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Sp/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201195
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014201195.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľa

Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Ul. Pribinova č. 25, proti odporcovi
Okresnému úradu Prešov, katastrálny odbor, Konštantínova č. 6, Prešov za účasti H. H., bytom Ul. F.
XX/X, P., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu č. V 4479/14-Bu zo dňa 11. augusta
2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozhodnutie odporcu č. V 4479/14-Bu zo dňa 11. augusta 2014.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

V preskúmavanej veci Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor ako orgán príslušný podľa ustanovenia §
18 ods. 2 písm. a/, § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych

a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, v konaní o povolenie vkladu záložného
práva do katastra nehnuteľností na základe záložnej zmluvy č. 261/2014-RAČ medzi navrhovateľom a
H. H. rozhodol tak, že podľa ustanovenia § 31 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení návrh na vklad záložnej zmluvy
č. 261/2014-RAČ zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 11.7.2014 mu bol doručený návrh na vklad záložného práva do
katastra nehnuteľností, ktorého prílohou bola záložná zmluva č. 261/2014- RAČ, predmetom ktorej
bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam v k. ú. P. registra C KN parc. č. 123/9, orná pôda

o výmere 5755 m2 v podiele 2/20. Zistil, že záložca bol v predmetnej záložnej zmluve zastúpený
ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci (ďalej len združenie), ktoré ho zastupovalo na základe
plnej moci zo dňa 5.4.2013. Z dohody o splnomocnení zistil, že záložca, ktorý je aj dlžníkom zo
zmluvy o úvere, nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, lebo podpísal formulárovú typovú zmluvu
bez možnosti ovplyvniť jej obsah, čím nastal konflikt v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
keďže základným prejavom slobody vôle je slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa
obstarávať jeho právne záležitosti. Zistený spôsob výberu „svojho združenia“ veriteľom je prejavom

konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo tiež potvrdzuje porušenie § 22 ods. 2 OZ. Citoval
§ 22 ods. 1, § 31 ods. 1 OZ a uzavrel, že splnomocnenie je v rozpore so zákonom. Preto neboli
splnené podmienky na vklad, keďže aj predložená zmluva o zriadení záložného práva podpísaná na
základe uvedeného splnomocnenia je neplatná. Navyše dodal, že predmetný zmluvný vzťah spadá
v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka pod spotrebiteľské zmluvné vzťahy, a v tomto vzťahu
došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Tiež citoval § 5a ods. 4 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochranespotrebiteľa, podľa ktorého právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie
dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa,
je neplatný. Aj na základe toho argumentoval, že zmluva o zriadení záložného práva, je neplatná. Ako

ďalší dôvod neplatnosti záložnej zmluvy uviedol, že nebola podpísaná osobou oprávnenou konať v
mene záložného veriteľa POHOVOSŤ s.r.o., keďže v zmluve je len farebná fotokópia podpisu konateľa
V. L., čo je v rozpore s § 40 ods. 3, § 34 Občianskeho zákonníka.

Rozhodnutie odporcu napadol včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľ a žiadal, aby odporca
na základe jeho odvolania v rámci autoremedúry napadnuté rozhodnutie zrušil a povolil vklad zmluvy o

zriadení záložného práva zo dňa 10.6.2014 č. 261/2014-RAČ, a ak odvolaniu odporca nevyhovie, žiadal,
aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie a priznal navrhovateľovi
náhradu trov konania.

V dôvodoch najskôr citoval ustanovenie § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 32 Správneho poriadku. Poukázal na to, že podľa jeho názoru dohoda o splnomocnení
je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa

náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť.
Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj
záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu
občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali
byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky

právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo
splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a
povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.

Splnomocnenec nemal ani nemá záujem na poškodení záložcu, dohoda o splnomocnení bola uzavretá
za účelom hájenie záujmov záložcu - splnomocniteľa, na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a

poučení o právnych úkonoch. K otázke rozporov záujmov splnomocnenca a záložcu uviedol, že rozpor
musí reálne existovať, nestačí len potenciálna možnosť rozporu.

Rozhodnutie v tomto smere vychádza z ničím nepodložených predpokladov odporcu, ktoré
nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Poukázal na to, že pre správny orgán platí
zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku a podľa §

46 Zákona o správnom konaní, rozhodnutie správneho orgánu musí okrem uvedeného vychádzať zo
spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Správny poriadok ukladá správnemu orgánu povinnosť presne
a úplne zistiť skutkový stav veci a úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky
prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Správny orgán pritom musí v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie.

Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú
skutočnému stavu a nie sú nepresne interpretované ani skreslené či už vedome alebo nevedome.

Zmienené ustanovenia Správneho poriadku sú podľa § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona plne
aplikovateľné na katastrálne konanie, in concreto konanie o povolení vkladu vecného práva do katastra
nehnuteľností.

Odporca sa obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník, nemohol ovplyvniť výber
splnomocnenca. Ide o správnu úvahu, ktorá je nedostatočná, nespĺňa zákonné kritériá.

Ďalej dôvodil tým, že dohoda o splnomocnení je samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého
jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, a to všetko bez
akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu

nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež
nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca
navrhoval. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájeniazáujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s
dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených
a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj

záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu
bolo okrem rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy. Navrhovateľ
zdôraznil, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom
a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie a správny orgán
nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.

Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení, ktorým bolo
argumentované v rozhodnutí, neobstojí, pretože uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska
identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska
určitosti predmetu udeleného plnomocenstva, t.j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca
v mene zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu. Ak správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje,
že na základe toho záložný veriteľ svojim spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý

absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal ani žiadne iné
dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac pochybnosť o objektivite zastupovania zo
strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 OZ dostatočná, pretože
medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný
preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so

záložným veriteľom. Samotné uzatvorenie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého
konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti
o konflikte záujmov. Záver správneho orgánu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať
záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom správneho spisu. Z predloženého plnomocenstva je
zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto

kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho práva.

Nestotožnil sa ani so záverom odporcu o absolútnej neplatnosti dohody o splnomocnení s odvolaním sa
na§53ods.1OZ,pretožedohodunemožnoposudzovaťpodľatýchtoustanovení,nejdeospotrebiteľskú
zmluvu. Ďalej uviedol dôvody nesúvisiace s predmetnou vecou, konfrontoval sa totiž so závermi odporcu
ohľadom nepomeru výšky zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou zálohu, ohľadom výšky poplatku,

ohľadom výšky odplaty za poskytnutie úveru, ohľadom rozporu predmetnej zmluvy s dobrými mravmi,
ktoré vôbec neboli obsahom napadnutého rozhodnutia.

V konečnom dôsledku odporca nezistil spoľahlivo stav veci, nesprávne vec právne posúdil a jeho
rozhodnutie je nezákonné.

Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd podľa § 250l a nasl. ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, vypočul záložcu.
Pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili.

Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ podal dňa 11.7.2014 návrh na vklad
zmluvy o zriadení záložného práva č. 261/2014-RAČ do katastra nehnuteľností. Doložil túto zmluvu o
zriadení záložného práva uzavretú dňa 10.6.2014, ktorú za záložcu - H. H. uzavrelo na základe Dohody

o splnomocnení (ďalej len Dohoda) Pro-Help - združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18,
Bratislava (ďalej len Združenie). Z čl. II. zmluvy vyplýva, že strany sa dohodli na zriadení záložného
práva k podielovému spoluvlastníctvu k špecifikovaným nehnuteľnostiam podľa čl. I. zmluvy, a to za
účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na
základe Zmluvy o úvere č. 802001765 zo dňa 5.4.2013 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane

veriteľa a záložcom na strane dlžníka.V spise odporcu je ďalej Dohoda uzavretá medzi H. H. ako splnomocniteľom a Združením ako
splnomocnencom podpísaná dňa 5.4.2013 splnomocniteľom v L. avšak splnomocnencom v L..

Podľa tejto Dohody ide o zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere ním uzavretou so

spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. pod č. 802001765. Zastupovanie sa týka právnej stránky veci, ale
aj konkrétnych rokovaní a konzultácií so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., a je bezplatné. V dohode
je uvedené, že splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a využiť
bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku a za týmto účelom udeľuje združeniu plnomocenstvo
nauzatvoreniezáložnejzmluvypodľa§552Občianskehozákonníkavplatnomzneníknehnuteľnostiam,

ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v jeho vlastníctve alebo spoluvlastníctve ktoré budú bližšie
špecifikované na listoch vlastníctva. Tiež je uvedené, že tak robí po osobnom prerokovaní a poučení
o právnych úkonoch.

Táto Dohoda má formu predtlače. Súčasťou základného textu, ktorý je z podstaty formy tejto dohody
nemenný a opakovateľný, je nielen označenie splnomocnenca - Združenia všetkými identifikačnými
znakmi, ale tiež označenie veriteľa zo Zmluvy o úvere a súčasne záložného veriteľa POHOTOVOSŤ

s.r.o. Do graficky pripravených prázdnych častí, políčok sú perom dopísané len údaje splnomocniteľa
a údaje týkajúce sa konkrétnych nehnuteľností, t.j. katastrálne územie, číslo listu vlastníctva, veľkosť
podielu, druh nehnuteľnosti, parcelné číslo, výmera, ďalej dátum a podpisy zmluvných strán.

Na pojednávaní súd vypočul záložcu H. H.. Žiadal potvrdiť rozhodnutie odporcu. Vyjadril nesúhlas so
zriadením záložného práva. Opísal dôvod vzniku zmluvných vzťahov so spoločnosťou POHOTOVOSŤ,

i priebeh splácanie vrátane ťažkostí so splácaním z dôvodu straty zamestnania. Uviedol, že zmluvu o
úvere i dohodu o splnomocnení podpísal na tom istom mieste v J., kde mu zástupkyne veriteľa predložili
papiere na podpísanie. O žiadnom združení ProHelp nikdy nepočul, ani s ním žiadny pán zo združenia
(H.) nerokoval. Podľa jeho názoru ho uviedli do omylu, pretože ho mali poučiť o tom, že mu predkladajú
dohodu o splnomocnení. On nikoho o zastupovanie nežiadal.

Zabezpečenie pohľadávok záložnou zmluvou upravuje Občiansky zákonník v ust. § 552 s tým, že v časti
o vecných právach je upravené, ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom vecí alebo práva.

Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v § 4 ods. 1, 2, 3 upravuje, že práva k nehnuteľnostiam
sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam

do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa
rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo
predbežné účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo
k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1citovaného zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia - práva k
nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento
zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - právne účinky vkladu vznikajú na základe
právoplatného rozhodnutia úradu o jeho povolení (podľa § 1 ods. 1 druhá veta - súčasťou katastra sú

údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to vlastníckom práve, záložnom práve...).

Podľa § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje a) meno,
priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno, názov
a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu, b) označenie správy katastra, ktorej je návrh
adresovaný, c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúťprávo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov,
označia sa všetky právne úkony.

Podľa § 30 ods. 5 Katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má

byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú okrem
iných podľa písm. d) aj dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom;
podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3, e)
oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä
oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy

vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s
nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči
dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti,
ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Z týchto ustanovení Katastrálneho zákona vyplýva bez všetkých pochybností, že odporca bol oprávnený

a povinný skúmať aj skutkové a právne skutočnosti uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva,
skutkové a právne skutočnosti týkajúce sa uzavretia Dohody o splnomocnení, ktorou dlžník -
splnomocnil Združenie na uzavretie záložnej zmluvy a ktorá je neoddeliteľnou prílohou návrhu na vklad.

Občiansky zákonník v ustanovení § 151a upravuje, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky
a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia

pohľadávky z predmetu záložného práva (záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu,
alebo zákonom. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom
zabezpečuje a záloh.

Podľa § 151d ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, zálohom môže byť vec, právo, iná majetková
hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3,
záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo
a inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri

nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že odporca správne zamietol návrh navrhovateľa na vklad
záložného práva do katastra nehnuteľností, pretože Dohoda o splnomocnení nebola uzavretá v súlade
so zákonom, tam uvedený zástupca v zmysle zákona nemohol byť, a nebol zástupcom záložcu - H. H.,

a nemohol preto ani platne v jeho zastúpení uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva.

Dohoda o splnomocnení v tejto veci je predložená ako formulárová typová zmluva, ktorej obsah
záložca nemal možnosť ovplyvniť. Evidentne je pripravená ako formulár pre špecifické avšak mnohé
prípady, kedy dlžníci majú uzavreté zmluvy o úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. Dokonca
aj pasáž o vlastnom rozhodnutí dlžníka (splnomocniteľa) uzavrieť takúto dohodu je súčasťou vopred

pripraveného tlačiva, čo pôsobí značne paradoxne, a to o to viacej, že právnym následkom má byť
zaťaženie vlastného nehnuteľného majetku záložným právom v prospech veriteľa za poskytnutie v
Dohode bližšie neuvedenej sumy. To preukazuje naopak, že nejde o dohodu iniciovanú dlžníkom.
Táto textová predpríprava Združenia spochybňuje slobodné konanie splnomocniteľa. Slobodná voľba
zástupcu, ktorý by konal v mene dlžníka - záložcu, bola obmedzená. Vyplýva to z formy Dohody, z ktorej
je zjavné, že veriteľ určil zástupcu dlžníkovi na uzavretie záložnej zmluvy. Preukazuje to aj skutočnosť,

že Dohoda o splnomocnení, ktorá mala byť podľa jej textu uzavretá po predchádzajúcom osobnom
pohovore a poučení, bola napriek tomu podpísaná splnomocniteľom v J. avšak splnomocnencom v
L., a to v rovnaký deň, pričom údajne sa tak malo stať po predchádzajúcom osobnom vzájomnom
rokovaní. Pre súd nie je prijateľný záver, že o zastúpení konal dlžník priamo s budúcim zástupcom po
predchádzajúcom poučení o zastúpení, že toto zastúpenie bolo výsledkom jednania medzi dlžníkom zo

zmluvy o úvere a budúcim zástupcom.

Skutočnosť, že splnomocnenca uvedeného na tomto formulári vyberá záložný veriteľ je v rozpore s ust.
§ 22 ods. 2, § 31 ods. 1, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody
vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne
záležitosti, pričom tá má hájiť záujmy zastúpeného. Splnomocnenie osoby, ktorú dlžníkovi vyberie

veriteľ a ktorá svojim konaním v konečnom dôsledku sprostredkúva zabezpečenie pohľadávky veriteľa,
je v rozpore s uvedenými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a preto podľa § 39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatné. Zvláštne v súvislosti s tvrdením navrhovateľa o jeho neúčasti ako veriteľa
na uzatváraní Dohody vyznieva intenzívna obhajoba dohody o splnomocnení z jeho strany, opisovanie
jej právnej podstaty a predovšetkým jej pozitívneho účelu a okolností predchádzajúcich jej uzavretiu, to

všetko popri tvrdení, že sám nebol jej účastníkom.

Ak zástupca konajúci údajne v rámci občianskoprávnej pomoci je vyznačený v tlačive, v ktorého texte je
už zakomponované označenie záložného veriteľa (súd z vlastnej rozhodovacej činnosti má poznatok že
ide o nezanedbateľné množstvo prípadov) a toto tlačivo predkladá dlžníkovi zástupca veriteľa zo zmluvy
o úvere, bez jeho vedomia a vôle, je rozhodnutie odporcu o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu do

katastra nehnuteľností zmluvy o zriadení záložného práve uzavretej subjektom na základe uvedenej
dohody o splnomocnení zákonné.

Napokon súd mal potvrdené jednoznačne z výpovede záložcu, že zástupcu si nielen že nevybral
spôsobom, ktorý by aspoň okrajovo pripomínal výber, ale bez pochybností vyplynulo, že k výberu
akéhokoľvek zástupcu dokonca ani nebol vyzvaný, zastúpenie ako také s ním vôbec prerokované

nebolo.

V tomto prípade vzhľadom na okolnosti a spôsob konania veriteľa zo zmluvy o úvere prostredníctvom
jeho zástupcu išlo prinajmenšom o rozpor právneho úkonu s Občianskoprávnou úpravou.

Nedôvodná je argumentácia odporcu ustanovením § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
pretože v čase uzavretia dohody o splnomocnení ustanovenie § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa v znení neskorších predpisov nadobudlo účinnosť až od 01.mája 2014.Podľa názoru súdu vo veci bolo rozhodnuté na základe dostatočne zisteného skutkového stavu,
rozhodnutie odporkyne je dostatočne a presvedčivo odôvodnené v súlade s ustanovením § 47 ods. 3
Zákona o správnom konaní, preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako správne

potvrdil.

Popri uvedených dôvodoch neplatnosti Dohody a záložnej zmluvy sa súd už nezaoberal neplatnosťou
Dohody aj z dôvodu, že je neprijateľnou podmienkou, ktorý správny orgán odôvodnil o § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, pretože pre kompletné posúdenie správnosti tohto záveru odporcu
preskúmavané rozhodnutie neobsahovalo dostatok právnych úvah a právnych záverov.

Účastníkom konania súd nepriznal náhradu trov konania pri použití ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p.

v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p., pretože navrhovateľ v konaní nemal úspech, odporca a
H. H. nemajú nárok na náhradu trov konania zo zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.