Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, November 12, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/99/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200532
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4014200532.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členov senátu

JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: MUDr. Z. D., bytom
K. XXXX/X, R., zastúpená Mgr. Romanom Valachom, bytom Partizánska 384/15, Bošany (adresa na
doručovanie Bernolákova 2323, Topoľčany), proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29.
augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 29. apríla 2014 č.
11849-18/2014-BA, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozhodnutia žalovaný potvrdil rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu - Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany, č. 200-024666-
CA06/2012 zo 06. 12. 2012. Správny orgán uložil žalobkyni povinnosť nahradiť sumy ošetrovného
vyplatené neprávom žalobkyni za obdobie od 05. 08. 2008 do 14. 08. 2008, od 18. 08. 2008 do 27. 08.
2008, od 15. 12. 2008 do 24. 12. 2008, od 11. 05. 2009 do 20. 05. 2009, od 21. 01. 2010 do 30. 01.
2010, od 19. 02. 2010 do 28. 02. 2010, od 14. 07. 2010 do 23. 07. 2010 a od 03. 05. 2012 do 12. 05.
2012 v celkovej sume 1.234,08 eur.

Žalobkyňa nezákonnosť rozhodnutia odôvodnila tak, že rozhodnutie žalovaného sociálna poisťovňa
delegovala na jej osobu zodpovednosť za svoju činnosť v súvislosti s priznaním a vyplatením

nemocenských dávok, resp. ošetrovného. Správnosť svojich záverov a postupov pri posudzovaní
zdravotného stavu osôb a nekompetentnosti iných osôb zasahovať do posudzovania zdravotného stavu,
resp. v čase vzniku zdravotných problémov konkrétnej osoby do činnosti ošetrujúceho lekára preukazuje
špecifikovanými dôvodmi nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako i pobočky žalovaného. Uviedla,
že ošetrovné je jednou z nemocenských dávok, ktorú vypláca sociálna poisťovňa z nemocenského
poistenia zamestnanca, povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby alebo
dobrovoľne nemocensky poistenej osoby. Na vznik nároku na ošetrovné musí žiadateľ spĺňať

všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky, ako i osobitné podmienky nároku na ošetrovné,
ktoré ustanovuje zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Všeobecnou podmienkou nároku
na nemocenské dávky, t. j. aj na ošetrovné, je vznik dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky
počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote. Ďalšou podmienkou
nároku na nemocenské dávky zamestnanca je absencia príjmu zo zárobkovej činnosti z dôvodu
ošetrovania chorej osoby uvedenej v zákone alebo starostlivosti o dieťa do 10-tich rokov veku
zákonom stanovených prípadoch. Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba

a dobrovoľne nemocensky poistená osoba musia okrem tejto podmienky splniť aj ďalšiu všeobecnúpodmienku nároku na nemocenské dávky, a to podmienku zaplatenia poistného na nemocenské
poistenie za sledované obdobie. V danom prípade sociálna poisťovňa priznala vyplatenie ošetrovného
osobe B. Z.. Úlohou ošetrujúceho lekára je výlučne posúdiť zdravotný stav osoby a potrebu ošetrovania

takejto osoby inou osobou, v tomto štádiu sa činnosť ošetrujúceho lekára aj končí. V ďalšom štádiu
priznania dávky ošetrovného je dané výlučne na príslušnej pobočke sociálnej poisťovne, ktorá aj napriek
posúdeniu potreby ošetrovania osoby odporučenej ošetrujúcim lekárom rozhoduje výlučne o priznaní
alebo nepriznaní dávky ošetrovného. Dôvodom na poskytnutie ošetrovného u všetkých troch zákonných
skupín poistencov (zamestnanec, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba,

dobrovoľne nemocensky poistená osoba) je, že podľa potvrdenia príslušného lekára zdravotný stav
fyzickej osoby nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, pričom do daného konštatovania
ošetrujúceho lekára nemajú iné subjekty kompetenciu vstupovať. Do okruhu fyzických osôb, ošetrovanie
ktorých zakladá nárok na ošetrovné, patria iba dieťa, manžel, manželka, rodič a rodič manžela, avšak
vek dieťaťa nie je zákonom limitovaný a zákon nevyžaduje, aby poistenec a ošetrovaná osoba žili
v spoločnej domácnosti. O nároku na ošetrovné útvar nemocenského poistenia pobočky rozhodne v

súlade so stanoviskom posudkového lekára, a nie lekára ošetrujúceho. V danom prípade boli dávky
priznané právoplatným rozhodnutím, toto rozhodnutie nebolo doposiaľ zrušené a je toho názoru, že ani
neexistujú dôvody na jeho zrušenie.

Žalobkyňa opätovne v žalobe zdôraznila, že skutočnosť, že zdravotný stav člena rodiny nevyhnutne
vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, potvrdzuje príslušný lekár, skutočnosť priznania alebo

nepriznania dávky ošetrovného je už však na posúdení sociálnej poisťovne a jedná sa o dve
samostatné posudzovania. Postup posudkových lekárov sociálnej poisťovne pri kontrole posudzovania
spôsobilosti na prácu v rámci lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia upravuje
§ 153 ods. 2 písm. a/, § 154 zák. č. 461/2003 Z. z. Z uvedených ustanovení zákona okrem iného
vyplýva, že posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým

lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. V súčasnosti ale absentuje
legislatívna úprava dočasnej pracovnej neschopnosti a sociálna poisťovňa nie je oprávnená zasahovať
do rozhodnutia ošetrujúceho lekára vo veci dočasnej pracovnej neschopnosti a ošetrovania člena rodiny,
čo do posúdenia zdravotného stavu. Priznanie dávok nemocenského a ošetrovného je výlučne na
sociálnej poisťovni, a nie na stanovisku ošetrujúceho lekára, ktoré má v súvislosti s priznaním dávky len

odporúčací charakter v zmysle uznania vzniku práva na priznanie dávky, a nie nároku na jej vyplatenie.
Ošetrujúci lekár rozhoduje o začiatku trvania, ako aj skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Toto
však nemá žiadny vplyv na priznanie alebo nepriznanie dávky, čo je v kompetencii výlučne sociálnej
poisťovni. Činnosť posudkového lekára spočíva výlučne vo vzťahu k sociálnej poisťovni, čo do uznania
nároku na vyplatenie dávky alebo jej nepriznania.

Ak posudkový lekár sociálnej poisťovne nesúhlasí s odbornou úrovňou posudzovania spôsobilosti na
prácu alebo potrebu ošetrovania osoby inou osobou ošetrujúcim lekárom a diagnostickým a liečebným
procesom vo vzťahu k dĺžke dočasnej pracovnej neschopnosti, môže písomne prostredníctvom
vedúceho útvaru lekárskej posudkovej činnosti oznámiť postup ošetrujúceho lekára vedúcemu
zdravotníckeho zariadenia, lekárovi samosprávneho kraja, resp. Úradu pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou. Takýto stav však v predmetnej veci vôbec nenastal a v súčasnej dobe sa sociálna
poisťovňa snaží svoju zodpovednosť za nesprávne rozhodnutie preniesť na tretiu osobu - žalobcu,
a to bez akéhokoľvek prepojenia osoby ošetrujúceho lekára s rozhodovacou právomocou sociálnej
poisťovne.

Posudkový lekár kontroluje zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia, vykazované pobočke

zdravotníckymi zariadeniami, so zreteľom na účelové vynakladanie prostriedkov sociálneho poistenia.
Toto nie je v kompetencii ošetrujúceho lekára a s daným nemá ošetrujúci lekár nič spoločného a do
daného ani nemá možnosť zasahovať rovnako ako posudkový lekár do činnosti ošetrujúceho lekára.
Posudková činnosť nie je z procesného hľadiska nezávislá, pretože posudkový lekár je zamestnancom
alebo zmluvným partnerom inštitúcie, pre ktorú sa posudok vypracúva (sociálna poisťovňa, úrad práce,

samosprávny kraj alebo obec). V dôsledku závislosti posudzujúceho nie je možné nezávislé odvolacie
konanie,akojetomuajvprípadepredmetnéhokonania,čomalozanásledokpodaniepredmetnejžaloby
zjejstrany.ŽalobkyňapoukázalanajudikatúruNajvyššiehosúduSRvsúvislostisnepreskúmateľnosťou
lekárskych posudkov, nakoľko posudkový lekár v spore nie je nezávislý. Lekársku posudkovú činnosťvykonáva posudkový lekár, ktorý vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu, ktorý je aktuálny, ak nie
je starší ako šesť mesiacov. Posudkový lekár môže vychádzať aj z lekárskeho nálezu, ktorý je starší
ako šesť mesiacov, ak je podľa posudkového lekára zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým

poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie, čo
v danom prípade nenastalo.

Posudzovanie zdravotného stavu osoby, ako aj potreba jej ošetrovania je výlučne v kompetencii
ošetrujúceho lekára, ktorý pacienta ošetruje v čase jeho ochorenia, vníma jeho zdravotný stav
a zdravotné problémy bezprostredne a podľa daných zistení, odborných a praktických skúseností

individuálne vyhodnotí zdravotné problémy konkrétnej osoby, ako aj potrebu jej ošetrenia inou osobou.
Rozhodnutie a zistenia uvedené v napadnutom rozhodnutí sú nad rámec kompetencií posudkového
lekára a navyše bez objektívneho zhodnotenia zdravotného stavu osoby a potreby jej ošetrovania v čase
vzniku zdravotných problémov.

Napadnuté rozhodnutie nie je nijak zdôvodnené a je v rozpore so zákonom aj v tom, že posudkový lekár,
ktorý konštatuje, ako je to zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že ošetrovanie osoby E. Z.,

nar. XX. XX. XXXX nebolo nevyhnutné, nakoľko zdravotný stav nebol spojený s imobilitou alteráciou
vedomia, či neschopnosťou samoobslužných úkonov. Je zarážajúce a nanajvýš neodborné, nakoľko
v čase ošetrovania dieťaťa sa u tohto uvedené symptómy prejavovali. Žalobkyňa uviedla, a je toho
názoru, že posudkový lekár v danom prípade čerpal z dôvodov na priznanie príspevku na opatrovanie,
a nie ošetrovné. Žalobkyňa je presvedčená, že neexistuje žiadny dôvod, ktorý by menil jej rozhodnutie o

zdravotnom stave E. Z. a dôvodoch na jej ošetrovanie inou osobou, nakoľko menovaná je jej pacientkou
a jej zdravotný stav je žalobkyni známy v takom rozsahu, že by ošetrovanie inou osobou opakovane v
sporných obdobiach doporučila a podľa obdobných zdravotných problémov aj v budúcnosti opakovane
posúdila.

Žalobkyňa vytkla žalovanému, ako aj prvostupňovému správnemu orgánu, že z odôvodnenia nie je

zrejmé, na základe čoho dospel príslušný orgán k záveru, že ošetrovné bolo neprávom vyplatené, resp.
že za dané má žalobkyňa niesť zodpovednosť ako ošetrujúci lekár, ktorý však do konania o priznaní
dávky nemá možnosť zasahovať.

Žalobkyňa trvá na svojich záveroch v súvislosti s potrebou ošetrovania menovanej počas trvania
jej zdravotných problémov a nie je možné ani len v náznakoch uvažovať nad tým, že by ona

nesprávne potvrdila skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku. Žalobkyňa uviedla, že ona sa takýmito
skutočnosťami nemala ani potrebu zaoberať, nakoľko na ošetrujúcom lekárovi je posúdiť zdravotný stav
osoby, čo v konečnom dôsledku splnila, a nie posudzovať splnenie podmienok na priznanie dávky.

Je zarážajúce, že v napadnutom rozhodnutí bol vyslovený záver, ako vyplýva z jeho obsahu o
neoprávnenostivyplateniaošetrovného,atobezakéhokoľvekkontaktuposudkovéholekáraspacientom

a navyše štyri roky spätne. Lekár je v bezprostrednom kontakte s pacientom a v tom čase ho
posudzuje. Nie je žalobkyni zrejmé ani z napadnutého rozhodnutia, ako príslušný orgán mohol dospieť
k záveru rozdielnemu, než dospela ona ako ošetrujúci lekár v čase, kedy dávku priznával, t. j. v čase
aktuálneho stavu pacienta, ktorého bolo potrebné ošetrovať. Rozhodnutie nie je ničím zdôvodnené, pred
vydaním rozhodnutia sa nikto nezaoberal zdravotným stavom osoby, ktorej potrebu ošetrovania sociálna

poisťovňaspochybňuje,alevychádzalosavýlučnezozáznamov,vktorýchzpochopiteľnýchdôvodovnie
je reálne možné zachytiť všetky prejavy konkrétnej osoby pri osobnom kontakte s pacientom. Napadnuté
rozhodnutie neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by boli zo strany ošetrujúceho lekára porušené, iba
výlučne konštatuje, že žalobkyňa nesprávne potvrdila skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku. Aké
skutočnosti a v akom rozsahu boli tieto nesprávne potvrdené, už predmetné rozhodnutie neuvádza. Ona

ako ošetrujúca lekárka v podkladoch uviedla výlučne pravdivé údaje a bolo vecou sociálnej poisťovne
tieto posúdiť pri rozhodovaní o nároku na vyplatenie ošetrovného. V rozhodnutí sa neuvádza, v čom
spočíva ním uvádzaná nesprávnosť údajov ošetrujúceho lekára, ako a v čom ošetrujúci lekár nesprávne
potvrdil skutočnosti o zdravotnom stave osoby, majúce vplyv na dávky, z čoho vyplýva záver, že dávky
boli vyplatené neprávom. V napadnutom rozhodnutí nie je nikde uvedené, čo uviedol lekár vo vzťahu

k žalovanému, resp. sociálnej poisťovni v tom čase a aké údaje ošetrujúci lekár poskytol v súvislostis vyplatením ošetrovného, v čom sa tieto údaje líšia od reálneho stavu a podobne. Celé konanie v
danej veci považuje zo strany žalovaného voči jej osobe za účelové. Žalobkyňa poukázala na ostatné
rozhodnutie tunajšieho súdu vedené pod sp. zn. 11S/35/2013 zo dňa 15. 10. 2013 a zdôraznila, že

žalovaný sa nezaoberal jej vyjadreniami podanými proti prvostupňovému rozhodnutiu a je toho názoru,
že jej vyjadrenia nevyvrátil. Žalovaný sa ďalej nevyporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými v
podanom odvolaní, ako aj v písomnom vyjadrení k začiatku konania a posudkový lekár vychádzal
výlučnezčastizdravotnejdokumentácie.Zvyhotovenýchfotokópiínáslednevychádzaliposudkovílekári
sociálnej poisťovne a vyvodili závery premietnuté až v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaného a

nedožadovali sa predloženia iných podkladov, ktoré žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza ako
nedoložené. Ďalej uviedla, že žalovaný sa nezaoberal celým obdobím, pre ktoré začal konanie v zmysle
oznámenia zo dňa 26. 10. 2012, ale svojvoľne zo začatého konania vyňal obdobie 13. 02. 2008 -
22. 02. 2008 a ďalej bral v úvahu výlučne obdobia, kedy bola menovaná mojou pacientkou. Tento
svoj postup žalovaný nezdôvodnil a je toho názoru, že konal v rozpore so zákonom pre neuplatnenie
kompetencií žalovaného v celom ich rozsahu a išlo o svojvoľné konanie smerované voči jej osobe.

Žalovaný a jeho organizačná zložka už v čase pred vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia konali
jednostanne a v záujme preukázať osobe B. Z. vznik nedoplatku na poistnom z dôvodov, že táto čerpala
viaceré dávky nemocenského poistenia. Je toho názoru, že žalovaný si už vopred vymienil, utvoril
a ustálil názor, že žalobkyňa je zodpovedná za neoprávnené vystavené tzv. OČR (ošetrovanie člena
rodiny) z nepochopiteľných dôvodov s vyňatím obdobia 13. 02. 2008 až 22. 02. 2008 (žalobkyňa v

žalobe citovala jednotlivé listiny zo správneho konania). Žalobkyňa je toho názoru, že celú podstatu
problému vidí v tom, že snahou žalovaného je preukázať vznik nedoplatkov u menovanej, resp. u
jej matky z dôvodu, aby boli preukázané nedoplatky osoby, ktorej boli vystavené OČR z dôvodu,
že táto čerpala aj iné dávky nemocenského poistenia a boli jej započítané doby, v prípade ktorých
nezapočítania by menovaným vznikol nedoplatok a neboli by jej následne vyplatené iné nemocenské

dávky vrátane predmetných OČR, sporným obdobím v zmysle písomností žalovaného je však obdobie
od 13. 02. 2008 až 22. 02. 2008, kedy menovaná pacientka nebola pacientkou žalobkyne. Rozhodnutie
žalovaného považuje za nepreskúmateľné aj z dôvodu, že posudkový lekár ani len nekontaktoval
pacientku za účelom objektívneho zistenia jej zdravotného stavu v spornom období. V zmysle konania
žalovaného a jeho postupu však nebolo žiadne zavinenie žalobcu za akékoľvek konanie v rozpore so

zákonom alebo neoprávneným vystavením OČR v zmysle zdravotného stavu pacienta, u ktorého usúdil
ošetrujúci lekár potrebu ošetrovania inou osobou, aj keď táto potreba nebola, nebolo preukázané a
takéto zavinenie ani preukázateľné nie je, lebo dané by bolo možné posudzovať výlučne v reálnom
čase a posúdením zdravotného stavu ošetrovanej osoby, pričom nič nebránilo to mu, aby sa posudkový
lekár s pacientom skontaktoval a minimálne sa tohto dotazoval na jeho zdravotný stav v spornom

období. Žalobkyňa uviedla, že pacientka E. Z. je naďalej v starostlivosti imunoalergológa pre bronchiálnu
astmu, je nastavená na dlhodobú antiastmatickú liečbu inhalačnými kortikosteroidmi a perorálnymi
antihistaminikami, jej zdravotný stav je vďaka liečbe stabilizovaný, ale i tak dva až tri krát do roka
prekonáva akútnu tracheobronchitídu s nutnosťou antibiotickej liečby, ktorá ale máva miernejší priebeh
ako v minulosti (silnejšia, lepšia obranyschopnosť organizmu „vďaka“ tomu, čo už prekonala, vyspelejšia

- vekom, atď.).

Žalovaná, ako správny orgán, žiadala žalobu zamietnuť a uviedla, že po zrušení jeho predchádzajúceho
rozhodnutia vychádzala z rozhodnutia tunajšieho krajského súdu a v odôvodnení svojho rozhodnutia
presne špecifikoval a doplnila dôvody, z ktorých vychádzala aj pri vydaní zrušeného rozhodnutia súdom
a potvrdila prvostupňové rozhodnutie pobočky žalovanej. Z dôvodu, aby opätovne nemusela opakovať

skutkový stav veci, žalovaná podala vyjadrenie k námietkam uvedeným žalobkyňou v druhej žalobe o
preskúmanie jej rozhodnutia. Žalobkyňa vo svojej rozsiahlej (31 stranovej) žalobe na prvých desiatich
stranách uvádza takmer identické námietky a argumenty ako v predchádzajúcej žalobe, a preto na
svojich vyjadreniach trvá. V podanej žalobe sa v jednotlivých častiach žalobkyňa niekoľko krát opakuje,
pokiaľ ide o jej námietku týkajúcu sa vylúčenia obdobia vystavenej potreby ošetrovania E. Z. jej matkou

od 13. 02. do 22. 02. 2008 z ostatných období uvedených v rozhodnutiach žalovanej, za ktorej je
žalobkyňa povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy ošetrovaného. Žalobkyňa neustále namieta,
že predmetné obdobie bolo uvedené v oznámení o začatí konania zo dňa 26. 10. 2012 vo veci
povinnosti nahradiť neprávom vyplatené sumy ošetrovného a v rozhodnutiach žalovanej absentuje.
Žalovaná poukázala na ust. § 184 ods. 3, 4 zákona a uviedla, že obdobná situácia nastala aj v rámci

konania vo veci povinnosti žalobkyne nahradiť neprávom vyplatenú sumu na nemocenských dávkach.
V začatom konaní pobočka omylom uviedla obdobie od 13.02. do 22. 02. 2008, nakoľko v priebehukonania bolo prešetrené, že za uvedené obdobie nevystavila potrebu ošetrovania žalobkyňa, ale
potrebu ošetrovania v uvedenom období vystavila predchádzajúca ošetrujúca lekárka E. Z., a to MUDr.
Bobocká. Pobočka vylúčila toto obdobie z rozhodnutia vo veci samej, t. j. vo veci povinnosti žalobkyne

nahradiť neprávom vyplatené sumy ošetrovného. To znamená, že uvedené obdobie vystavenej potreby
ošetrovania nemohlo byť predmetom konania o povinnosti žalobkyne nahradiť neprávom vyplatené
sumy ošetrovného.

K problematike vedenia a obsahu zdravotnej dokumentácie žalovaná uviedla, že sa už nebude podrobne
vyjadrovať, nakoľko jej stanovisko zostáva nezmenené, avšak poznamenáva, že žalobkyňa sa opätovne

mylne domnieva a interpretuje § 19 ods. 2 zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď
na šestnástej strane žaloby uvádza, že citované ustanovenie iba orientačne upravuje obsah zdravotnej
dokumentácie, ako sám žalovaný využil výraz „napríklad alebo napr.“., teda ani žalovaným citované
ustanovenie neupravuje, čo je nevyhnutné v dokumentácii uvádzať iba alternatívne a s odporúčacím
charakterom vymedzuje, čo je vhodné (nie nevyhnutné) v zdravotnej dokumentácii pacienta uviesť.

Predmetom celej tretej časti zák. č. 576/2004 Z. z. je ustanovené spracúvanie poskytovanie a
sprístupňovanie údajov zo zdravotnej dokumentácie (§ 18), vedenie zdravotnej dokumentácie (§ 19),
formy vedenia zdravotnej dokumentácie (§ 20), zápis do zdravotnej dokumentácie (§ 21), zabezpečenie
a uchovávanie zdravotnej dokumentácie (§ 22) atď.

Žalovaná zdôraznila, že § 19 ods. 2 písm. c/ uvedeného zákona presne vymedzuje, čo má zdravotná

dokumentácia obsahovať: údaje o chorobe osoby, o priebehu a výsledkoch vyšetrení, liečby a ďalších
významných okolnostiach súvisiacich so zdravotným stavom osoby a s postupom pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti, tzn. aj údaje dôležité na posúdenie potreby jej ošetrovania. Z uvedeného
vyplýva, že zdravotná dokumentácia nie je pomocným dokumentom ošetrujúceho lekára, v ktorej nie
je reálne možné zachytiť prejav konkrétnej osoby pri osobnom kontakte lekára s pacientom. Údaje

zaznamenané v zdravotnej dokumentácii v zmysle zák. č. 576/2004 Z. z. objektívne vypovedajú o
aktuálnom zdravotnom stave, priebehu vyšetrení, jej liečby a pre posudkového lekára sú základným
podkladom pre vykonanie kontroly. Žalobkyňa taktiež mylne interpretuje vyjadrenia žalovaného, keď
poukazuje na nedostatok personálnych kapacít, dôsledkom ktorých (podľa jej názoru), bolo nesprávne
priznané ošetrovné. Ďalej uviedla, že za medicínsku opodstatnenosť uznania potreby ošetrovania

vzhľadom na zdravotný stav, vek a okolnosti prípadu zodpovedá ošetrujúci lekár, ktorý ju v zmysle
§ 233 ods. 2 písm. d/ zákona potvrdzuje na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Nie je reálne
možné, aby sa pri každom jednom uplatnenom nároku na nemocenskú dávku posudkový lekár v
rámci konkrétnej činnosti dostavil k ošetrujúcemu lekárovi a prešetroval medicínsku opodstatnenosť
potreby ošetrovania, resp. uznania dočasnej pracovnej neschopnosti. Takúto činnosť, ktorú by vzhľadom

na množstvo uplatnených nárokov na nemocenské dávky, musel vykonávať denne, čím by prakticky
znemožnil výkon inej práce, nielen sebe, ale aj ošetrujúcemu lekárovi.

K ďalším námietkam a bodom žaloby (8. časť) žalovaná uviedla, že žalobkyňa bola vyzvaná v rámci
oznámenia o začatí konania, aby sa vyjadrila k uvedeným skutočnostiam v oznámení a zároveň,
aby navrhla (prípadne predložila) dôkazy na podporu svojich tvrdení. Nie je pravdou ani tvrdenie

žalobkyne, že žalovaná sa nedožadovala predloženia iných podkladov a k predloženiu alebo vyjadreniu
k nim žalobkyňu nikto nežiadal. Prvostupňový správny orgán v rámci prešetrovania medicínskej
opodstatnenosti vystavenia viacerých potrieb ošetrovania na základe stanoviska posudkového lekára
oddelenia lekárskej posudkovej činnosti zistil, že vystavenie niektorých potrieb ošetrovania žalobkyňou
nebolo medicínsky opodstatnené. Skôr ako oddelenie nemocenského poistenia pobočky začalo konanie

voči žalobkyni o jej povinnosti nahradiť neprávom vyplatené sumy ošetrovného, muselo mať dostatočne
zistený skutkový stav veci.

Zákon v znení neskorších predpisov rozlišuje všeobecné a osobitné podmienky nároku na nemocenské
dávky. Jednou zo všeobecných podmienok nároku na nemocenské dávky u dobrovoľne nemocensky
poistenej osoby je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie v zákonom stanovenej lehote a v

zákonom stanovenej výške (§ 31 ods. 1 písm. b/, ods. 2 a ods. 3 zákona v znení neskorších predpisov.
Jednou z osobitných podmienok nároku na ošetrovné je (s účinnosťou od 1. januára 2012 osobné acelodenné) ošetrovanie zákonom taxatívne stanoveného okruhu osôb, ktorých zdravotný stav podľa
potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou.

Ak nie je splnená táto osobitná podmienka, t. j. nie je (resp. nebol medicínsky dôvod na vystavenie

potreby ošetrovania, to znamená, že zdravotný stav chorej osoby nevyžaduje, nevyžadoval nevyhnutne
ošetrovanie inou fyzickou osobou, nárok na ošetrovné nevznikne (nevznikol), a preto nie je dôvod
skúmaťsplnenieďalšíchvšeobecnýchpodmienoknároknanemocenskúdávku,napríkladustanovených
v § 31 ods. 1 písm. b/ zákona. Kontrola posudzovania odbornej úrovne potreby ošetrovania ošetrujúcim
lekárom v sporných prípadoch sa vykonáva spätne, vždy na základe údajov o zdravotnom stave

zaznamenaných v zdravotnej dokumentácii. Na takúto kontrolu nie je nevyhnutné vyšetrenie fyzickej
osoby alebo iný kontakt posudkového lekára s posudzovanou osobou. Žalovaná zdôraznila, že
pri potrebe ošetrovania ide spravidla o náhle vzniknutý zdravotný stav a krátko trvajúci, námietku
žaloby o nutnom osobnom kontakte posudkového lekára a posudzovanej osoby, resp. o vykonávaní
kontroly vlastným vyšetrením osoby posudkovým lekárom, v čase potreby ošetrovania považuje za
bezpredmetnú.

Ošetrovanie je z medicínskeho hľadiska priame poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti inou fyzickou
osobou v súvislosti s liečbou v domácom prostredí, so zohľadnením druhu a závažnosti ochorenia,
spôsobu a rozsahu liečby, mentálneho stavu a fyzického veku ošetrovanej osoby. Prítomnosť ochorenia
alebo len liečenie stabilizovaného chronického ochorenia alebo liečenie len symptónu neznamená
automaticky potrebu ošetrovania inou osobou. Zdravotný stav musí odôvodňovať neschopnosť sám sa

o seba postarať. Medicínska opodstatnenosť uznania potreby ošetrovania sa odvíja od zdravotného
stavu, veku a ďalších okolností. V prípade E. Z. žalovaná zastáva názor, že uznanie potreby ošetrovania
inou osobou nebolo adekvátne, vzhľadom na zdravotný stav osoby dokumentovaný v zdravotnej
dokumentácii, so zohľadnením závažnosti ochorenia, spôsobu a rozsahu liečby, nakoľko išlo o dospelú
osobu mentálne zdravú, ktorá má v osobitnej anemnéze prítomné chronické ochorenie dýchacieho

systému, bronchiálnu astmu, liečbu dlhodobo kontrolovanú.

Záverom uviedol, že tým, že žalobkyňa potvrdila v žiadosti na ošetrovné pre pani Z. túto skutočnosť,
t. j. že zdravotný stav dcéry E. nevyhnutne potrebuje celodenné ošetrovanie inou fyzickou osobou,
spôsobila svojím konaním, že sa ošetrovné poistenkyni poskytlo neprávom, a preto musí žalobkyňa za
svoje konanie niesť zodpovednosť vo forme povinnosti nahradiť neprávom vyplatené sumy. Žalobkyňa,

ktorá je ošetrujúcou lekárkou E. Z., mala na vzhľadom na zdravotný stav a vek ošetrovanej osoby vedieť
a rozpoznať, že v jednotlivých prípadoch išlo len o jednodňové vyšetrenia v sprievode druhej osoby,
čo bolo vzhľadom na náhlu nevoľnosť potrebné, ale nesúviselo to s akútnou potrebou celodenného
ošetrovania počas niekoľkých nasledujúcich dní. Žalobkyňa v priebehu niekoľkých rokov uznala potrebu
ošetrovania E. jej matkou niekoľko krát, pričom všetky potreby ošetrovania boli posúdené nesprávne

a vyhodnotené ako medicínsky neopodstatnené. Je toho názoru, že žalobou napadnuté rozhodnutie a
jemu predchádzajúce rozhodnutie pobočky zo dňa 06. 12. 2012 boli vydané v súlade so zákonom na
základe spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP) preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na pojednávaní, v rozsahu

dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 250j
ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol jednohlasne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,

aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Podľa § 250i ods. 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd
prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.Podľa § 153 ods. 9 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, posudkový lekár kontroluje zdravotné
výkony na účely sociálneho poistenia, vykazované pobočke zdravotníckymi zariadeniami, so zreteľom
na účelné vynakladanie prostriedkov sociálneho poistenia.

Podľa § 156 ods. 1 písm. b/ cit. zákona, zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia sú vystavenie
potvrdenia o potrebe osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej
starostlivosti.

Podľa § 237 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ak fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá plní povinnosti podľa tohto zákona, nesprávne potvrdila skutočnosti rozhodujúce na nárok
na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho sa dávka poskytla neprávom alebo vo

vyššej sume ako patrila, je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy.

Právo na náhradu neprávom vyplatených súm sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna
poisťovňa zistila, že sumy sa vyplatili neprávom, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa ich
výplaty. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku a počas výkonu rozhodnutia.

V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad

návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teda konkrétne tvrdenie
žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím
správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale
musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva. Konanie správneho
súdnictva však nie je pokračujúcim správnym konaním, súd nevykonáva dokazovanie (nenahrádza

činnosť správneho orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v
čase vydania rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP) a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo
rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

Pri preskúmávaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu oboch správnych orgánov
sa súd obmedzil len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých vychádzal správny orgán a ktoré samotný

žalobcavžalobespochybňuje,súrelevantné,najmäkvôliprameňu,zktoréhovychádzajú,alebočineboli
porušené niektoré procesné zásady správneho konania a ďalej skúmal, či vykonané dôkazy logicky
robia možný skutkový záver, ku ktorému žalovaný dospel. Súd dospel k záveru, že oba správne orgány
sa dôsledne riadili procesnými a hmotnoprávnymi zásadami upravenými v zák. č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného napadnuté žalobkyňou. Podľa ustálenej
súdnej judikatúry (napr. nález ÚS SR č. k. II ÚS 127/07-21, rozhodnutia NS SR, sp. zn. 6 Sžo
98/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009) úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nie je nahradzovať činnosť
správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda či príslušné správne
orgány pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a

procesnoprávne predpisy.

V preskúmavanej veci krajský súd už raz rozhodol a rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušil
pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu ako odvolaciemu
správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Krajský súd po oboznámení sa s dôvodmi žaloby,
žalobou napadnutým rozhodnutím a administratívnym spisom žalovaného správneho orgánu, dospel

k záveru, že sociálna poisťovňa sa riadila právnym názorom súdu v zrušujúcom rozhodnutí a svoje
rozhodnutie zo dňa 29. 04. 2014 riadne v intenciách § 209 zákona. č. 461/2003 Z. z. odôvodnila a
jasne a zrozumiteľne vysvetlila, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola
sociálna poisťovňa vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe
rozhodovala. Súd je teda toho názoru, že sociálna poisťovňa sa v novom rozhodnutí riadila článkom 2

ods. 2 Ústavy SR a uplatnila svoju kompetenciu v zmysle zákona.Podľa § 2 zák. č. 576/2004 Z. z., o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov:

(1) Zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci,

vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života
fyzickej osoby (ďalej len "osoba"), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií;
zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum,
ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.

(2) Zdravotný výkon je ucelená činnosť zdravotníckeho pracovníka, ktorá predstavuje základnú jednotku

poskytovania zdravotnej starostlivosti.

(9) Diagnostika je zisťovanie a hodnotenie zdravotného stavu osoby a v prípade zistenia poruchy zdravia
alebo choroby určenie závažnosti poruchy zdravia alebo choroby; jej výsledkom je určenie choroby.

(10) Liečba je vedomé ovplyvnenie zdravotného stavu osoby s cieľom navrátiť jej zdravie, zabrániť
ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu alebo zmierniť prejavy a dôsledky jej choroby.

Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zdravotná dokumentácia obsahuje:

a) osobné údaje osoby, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť, v rozsahu meno, priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo, adresa bydliska a zdravotné údaje potrebné na zistenie anamnézy, b) údaje o
poučení a informovanom súhlase (§ 6), c) údaje o chorobe osoby, o priebehu a výsledkoch vyšetrení,
liečby a ďalších významných okolnostiach súvisiacich so zdravotným stavom osoby a s postupom pri

poskytovaní zdravotnej starostlivosti, d) údaje o rozsahu poskytnutej zdravotnej starostlivosti, e) údaje
o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,

f) údaje o dočasnej pracovnej neschopnosti, údaje o liečebnom režime a skutočnosti dôležité
na posúdenie zdravotnej spôsobilosti na výkon práce, g) epidemiologicky závažné skutočnosti, h)
identifikačné údaje príslušnej zdravotnej poisťovne, i) identifikačné údaje poskytovateľa.

Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona zdravotnú dokumentáciu vedie ako celok všeobecný lekár. Iný
ošetrujúcizdravotníckypracovníkvediezdravotnúdokumentáciuvrozsahunímposkytovanejzdravotnej
starostlivosti.

Žalobkyňa svoju žalobu oprela o viacero námietok špecifikovaných v žalobe, na ktoré súd nemohol
prihliadnuť, keďže v danej veci, podľa názoru súdu, skutkový stav nie je sporný. Medzi účastníkmi

konania zostal sporný právny záver žalovaného o povinnosti žalobkyni nahradiť sumy ošetrovného
vyplatené neprávom v sume 1.234,08 eur.

V danej veci posudková lekárka oddelenia lekárskej posudkovej činnosti pobočky žalovanej dňa 27. 07.
2012, na základe prešetrenia zdravotnej dokumentácie E. Z., nar. XX. XX. XXXX, zistila, že žalobkyňa
ako ošetrujúca lekárka na tlačive „žiadosť o ošetrovné“ potvrdila zdravotný stav menovanej, dcéry

B. Z., nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou v rozpore so skutočným stavom veci,
pretože chorá dcéra bola „samoobslužná“, nepotrebovala starostlivosť matky. Na základe uvedeného
stanoviska posudkovej lekárky útvar nemocenského poistenia pobočky začal konanie vo veci povinnosti
nahradiť neprávom vyplatené sumy na nemocenských dávkach B. Z. v celkovej sume 1.234,08 eur, o
čom upovedomil žalobkyňu zaslaním oznámenia č. 200-166334/2012 zo dňa 26. 10. 2012, v ktorom ju

vyzval,abysavyjadrilakuvedenýmskutočnostiamazároveňnavrhladôkazynapodporusvojichtvrdení.
Žalobkyňa na výzvu i reagovala písomným vyjadrením zo dňa 13. 11. 2012, že vo všetkých prípadoch
bolo ošetrovanie dcéry E. jej matkou B. Z. opodstatnené, pričom pri každej potrebe ošetrovania uviedla
diagnózu, na základe ktorej bola vystavená žiadosť o ošetrovné. V nadväznosti na toto stanovisko
žalobkyne predložila posudková lekárka pobočky stanovisko, že nepopiera, že E. Z. v uvedených

obdobiach bola chorá, ale všetky ochorenia nevyžadovali ošetrenie druhou osobou, pretože neboli
spojené s imobilitou, alteráciou vedomia, či neschopnosťou samoobslužných úkonov. Na základezisteného skutočného stavu veci a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi pobočka
vydala rozhodnutie dňa 06. 12. 2012, ktorým uložila žalobkyni povinnosť nahradiť sumy ošetrovného
vyplatené neprávom B. Z.. Na základe odvolania žalobkyne v odvolacom konaní odbor nemocenského

poistenia žalovanej dňa 20. 02. 2013 požiadal odbor lekárskej posudkovej činnosti žalovaného o
stanovisko k opodstatnenosti potreby ošetrovania E. Z. jej matkou.

Ďalej zo spisového materiálu žalovaného súd mal za preukázané, že u žalobkyni v presne určených a
identifikovaných obdobiach sociálna pobočka zistila nezrovnalosti vo vedení zdravotnej dokumentácie
pacientkyvnadväznostinavystavenéžiadostioošetrovnépoistenca,ktorýsiuplatnilnároknaošetrovné

a jeho výplatu, ktoré posudkový lekár rozpísal na jednotlivé obdobia, ktoré sa týkali vystavenej žiadosti o
ošetrovné, ktoré správny orgán uviedol vo svojom rozhodnutí a rozpísal i dôvody, ktoré neodôvodňovali
potrebu ošetrovania inou osobou. Žalobkyňa ako ošetrujúca lekárka E. Z. v priebehu niekoľkých rokov
uznala potrebu jej ošetrovania matkou B. Z. od 05. 08. 2008 (nie od 13. 02. 2008, ako uvádza
žalobkyňa) až do 12. 05. 2012 podľa presne rozpísaných období v rozhodnutí a doložených žiadostí o
ošetrovné pre B. Z..

K ošetrovaniu od 05. 08. do 14. 08. 2008 sa posudkoví lekári žalovanej opakovane zaoberali otázkou
alterácie organizmu, avšak v zdravotnej dokumentácii posudzovanej pacientky, vrátane nálezu z
vyšetrenia lekárskej služby prvej pomoci, nebolo dokumentované také zhoršenie stavu, ktoré by
vyžadovalo ošetrovanie inou osobou, pacientka bola pri vedomí, orientovaná.

K ošetreniu od 18. 08. do 27. 08. 2008 poznamenala žalovaná, že vzhľadom na akútny charakter

ochorenia posudkový lekár nemal dôvod žiadať dodatočné predloženie odborného nálezu, nakoľko
zdravotný stav mal byť jednoznačne zdokumentovaný okrem subjektívnych ťažkostí, predovšetkým
príznakmi zistenými objektívnym fyzikálnym vyšetrením. Stav dehydratácie nebol údajmi zdravotnej
dokumentácii objektívne preukázaný.

Ošetrovanie od 15. 12. do 24. 12. 2008 poznamenala, že zhoršenie chronického ochorenia

nebolo objektívne dokumentované, bol len odkaz na imunologický nález z 15. 12. 2008. Pri
prešetrovaní posudkovým lekárom 30. 11. 2012, nahliadnutím do zdravotnej dokumentácii na
ambulancii ošetrujúceho lekára, bolo zistené, že nález s uvedeným dátumom sa nenachádza v
zdravotnej dokumentácii, nebol založený ani po dvoch rokoch. Z uvedeného dôvodu ošetrujúca
lekárka nedostatočne zdôvodnila potrebu ošetrovania v uvedenom prípade a jej opodstatnenosť nebola

preukázaná. Zdravotné záznamy zo dňa 02. 12. a 16. 12. 2008 a nimi dokumentovaný zdravotný
stav nepreukazovali zhoršenie, vystupňovanie príznakov chronického ochorenia v takom rozsahu, že
posudzovaná osoba by nebola schopná sa sama o seba postarať a vyžadovala pri liečbe v domácom
prostredí pomoc inej osoby.

Ošetrovanie od 21. 01. do 30. 01. 2010 (ošetrovania vystavené na akútny zápal priedušiek), žalovaná

poznamenala, že podľa údajov o zdravotnom stave išlo o nekomplikované ochorenie a posudzovaná
osoba bola schopná sama užívať lieky v tabletkovej forme. U posudzovanej osoby nebol zistený stav
nekontrolovanej astmy, že by sa jednalo o status astmatikus, ktorý je indikáciou na hospitalizačnú liečbu.
U posudzovanej osoby o takýto stav rozhodne nešlo, lebo inak by o tom svedčili záznamy v zdravotnej
dokumentácii.

Ošetrovanie od 19. 02. do 28. 02. 2010 (podľa ošetrujúcej lekárky stav pretrvávajúci z obdobia
predchádzajúcejpotrebyošetrovania)zhľadiskaposudzovaniasociálnejpoisťovnesatedajednalooten
istý prípad ošetrovania. Ošetrovanie od 14. 06. do 23. 06. 2010 (ošetrovanie vystavené na protrahovaný
akútny zápal priedušiek s opuchom lakťa) bolesť a objektívne nepreukázaný zápal lakťového kĺbu
podľa zistení nevyžadovali ošetrovanie inou osobou. Izolovaná pohmatovaná bolesť lakťa bez zápalu,

bez obmedzenia hybnosti, bez začervenania, bez akýchkoľvek systémových zápalových špecifických
parametrov nepreukazuje celkový zápal v organizme tak, ako to uvádzala žalobkyňa.Ošetrovanie od 03. 05. do 12. 05. 2012 (ošetrovanie vystavené na recidívu akútneho zápalu priedušiek,
záchvatový kašeľ, dýchavica a zvracanie po liekoch) žalovaná poukázala na zdravotnú dokumentáciu
a uviedla, že neboli zaznamenané žiadne individuálne zvláštnosti zápalu dýchacích ciest a podozrenia

na zápal prínosových dutín, ktoré by boli prekážkou postarať sa samostatne o seba s prihliadnutím na
mentálny stav a vek dospelej osoby.

Prvostupňový správny orgán preskúmaním jednotlivých vystavených žiadostí žalobkyňou zistil, že v
presne uvedených prípadoch neboli splnené podmienky na uznanie potreby ošetrovania vzhľadom na
zdravotný stav, vek a okolnosti prípadu a žalobkyňa svojím postupom nesprávne potvrdila skutočnosti

rozhodujúce nárok na dávku, nárok na jej výplatu, a preto sa dávka poskytla neprávom podľa § 237 zák.
č. 461/2003 Z. z. Aj podľa názoru súdu správny orgán vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu a
v prvom rade zo zdravotnej dokumentácie E. Z. v zmysle § 19 ods. 2 zák. č. 576/2004 Z. z., ktorý jasne
stanovuje, čo má zdravotná dokumentácia obsahovať a za obsah zdravotnej dokumentácii a vykonanie
záznamov u príslušného pacienta zodpovedá ošetrujúci lekár. Vychádzajúc zo spisového materiálu
potom nie je možné stotožniť sa s námietkami žalobkyne, že zákon o zdravotnej starostlivosti upravuje

iba orientačne obsah zdravotnej dokumentácie. Údaje zaznamenané v zdravotnej dokumentácii v
zmysle zákona majú objektívne vypovedať o aktuálnom zdravotnom stave, priebehu vyšetrení, aj liečby
pacienta a v súlade s § 156 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, sociálna poisťovňa pri uhrádzaní
zdravotných výkonov príslušnému ošetrujúcemu lekárovi ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti
vychádza zo záznamov zdravotnej dokumentácii. Niet pochýb o tom, že denný záznam o rozsahu

poskytnutej zdravotnej starostlivosti musí presne obsahovať údaje o chorobe osoby, o priebehu a
výsledkoch vyšetrení, liečby a ďalších významných okolnostiach súvisiacich so zdravotným stavom
osoby tak, aby bolo možné preskúmať postup lekára, ktorý je povinný uviesť subjektívne pocity pacienta,
ale aj objektívny medicínsky záver, teda zhodnotenie opísaných údajov o chorobe pacientom a zistených
záverov ošetrujúcim lekárom. Preto i súd je toho názoru, že námietky žalobkyne možno hodnotiť ako

účelovú obranu.

V danom prípade, teda podľa názoru súdu, nebolo sporné obdobie, v ktorom žalobkyňa ako ošetrujúca
lekárka vystavila a potvrdila tlačivo „žiadosť o ošetrovné“, na základe ktorého si B. Z. uplatnila
nárok na ošetrovné z poistného vzťahu dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, hoci na to neboli
podklady z hľadiska medicínskeho a zdravotnej dokumentácie posudzovanej pacientky. Žalobkyňa ako

poskytovateľ zdravotnej starostlivosti porušil zákonnú povinnosť podľa § 233 ods. 2 písm. d/ zákona o
sociálnej poisťovni tým, že potvrdila dočasnú nemožnosť výkonu zárobkovej činnosti z dôvodu potreby
ošetrovania E. Z. ako chorého člena rodiny na tlačive určenom sociálnou poisťovňou a podľa § 237 ods.
1 citovaného zákona (v znení účinnom od 01. 01. 2008) nesprávne potvrdila skutočnosti rozhodujúce na
nároknadávkuajejvýplatu,apretovdôsledkutakéhotopostupusadávkaposkytlaneprávomavzmysle

zákona je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy. Aj podľa názoru súdu žalobkyňa si nesprávne
vysvetľuje ust. § 237 ods. 1 zákona o sociálnom poistení o povinnosti nahradiť neprávom vyplatené
sumy B. Z., a nie poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, t. j. žalobkyňou. Zákon umožňuje a upravuje
nárok na ošetrovné, ak si to zdravotný stav chorého člena rodiny vyžaduje, ale len za podmienky,
keď to potvrdí príslušný ošetrujúci lekár a ošetrovanie chorého člena rodiny inou fyzickou osobou si to

nevyhnutne vyžaduje. Nemožno opomenúť ust. § 39 ods. 1 písm. a/ zákona účinného do 31. 12. 2011, v
zmysle ktorého poistenec má nárok na ošetrovné, ak ošetruje choré dieťa, ktorého zdravotný stav podľa
potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou. Novelou zákona
č. 521/2011 Z. z., účinného od 01. 01. 2012, bol zmenený a doplnený zákon č. 461/2003 Z. z., ktorou
úvodná veta citovaného ustanovenia bola rozšírená o osobnú a celodennú potrebu ošetrovania osôb

taxatívne uvedených v predmetnom ustanovení, ktorých zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného
lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou. Rozhodujúcou skutočnosťou na nárok
na ošetrovné a tiež aj jednou z podmienok vzniku nároku na ošetrovné je potreba ošetrovania chorého
člena rodiny inou fyzickou osobou, nakoľko jeho zdravotný stav to podľa potvrdenia príslušného lekára
nevyhnutnevyžaduje.Zospisuvyplýva,žežalobkyňaakoposkytovateľzdravotnejstarostlivostipotvrdila

žiadosť o ošetrovné ako podklad na výplatu ošetrovného v sume 1.234,08 eur.

V konkrétnych prípadoch posudkový lekár aj podľa názoru súdu správne vychádzal zo zdravotnej
dokumentácii E. Z. a zákon mu neukladá predvolať ošetrovaného pacienta, vzhľadom i na odstupčasu, keďže posudkový lekár závery ošetrujúceho lekára zaznamenané do zdravotnej dokumentácie
posudzuje medicínsky z dostupných dokladov.

Krajskýsúdvintenciáchcitovanýchustanovenízákonač. 461/2003Z.z.osociálnompoistenípreskúmal

postupsprávnehoorgánuvsúvislostis rozhodnutímžalovanéhoadospelkzáveru,že žalovanýsprávny
orgán,pozrušeníjehoostatnéhorozhodnutia,uplatnilsvojukompetenciuvsúladescitovanýmizákonmi.

Súd je toho názoru, že žalovaný správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a
zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I
ÚS 241/07, I ÚS 342/2010 a pod.). Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho
a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru), ktoré vylučujú

ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť
dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere
uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá. Súd dáva do pozornosti žalobcu rozhodnutie
ESĽP prípad Garcia Ruiz c. Španielsko z 21. 01. 1999 a zdôrazňuje, že judikatúra ESĽP a ani Ústavný
súd pritom nevyžadujú, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia,aleibanatakýargument,ktorýmározhodujúcivýznamprerozhodnutie,otázkyktorézostali
sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov, napr. prvostupňového rozhodnutia, resp. argument,
ktorý je pre rozhodnutie danej veci rozhodujúci a vyžaduje sa špecifická odpoveď (napr. aj nález ÚS
SR sp. zn. ÚS 78/2005, sp. zn. ÚS 344/2010).

Pokiaľ ide o zisťovanie skutkového stavu v oblasti medicínskych postupov, je potrebné uviesť, že ide

o oblasť mimoprávneho poznania, t. j. že je popisovaná terminológiou vlastnou pre jednotlivé odbory
lekárskejvedy.Voblastisprávnehosúdnictvajevšakuvedenýprocesnýprístupmodifikovanývprospech
odborne (technicky) zisteného skutkového stavu, t. j. každý správny orgán v oblasti verejnej správy mu
zverenej zákonom do pôsobnosti súčasne pôsobí ako odborník pre vymedzenie skutkového stavu a pre
jeho následný prevod do právnej terminológie (napr. rozsudok NS SR č. 1Szd3/2013). Takto postupoval

i žalovaný správny orgán, a preto súd námietky žalobkyne považoval za nedôvodné.

Z vyššie uvedených dôvodov súd je toho názoru, že záver oboch správnych orgánov, ktorí urobili
vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade i s hmotnoprávnymi
ustanoveniami vyššie citovaných zákonov, a preto sa s nimi súd stotožnil. Súd nezistil také vady konania,
na ktoré by podľa § 250i ods. 3 OSP musel prihliadnuť, preto žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia a neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR

v Bratislave, v lehote 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného

súdu v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 OSP).