Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 10, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sp/94/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200890
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4014200890.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s. r. o. Bratislava, Pribinova 25,

Bratislava, za účasti: X.. Q. H., Q., H. XXXX/X, proti odporcovi: Okresný úrad Levice, T. Vansovej 4,
Levice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. V 3284/2014-6 zo dňa 25.07.2014, samosudkyňou
JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. V 3284/2014-6 zo dňa 25.07.2014.
Krajský súd nepriznáva navrhovateľovi náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím odporkyne č. V 3284/2014-6 zo dňa 25.07.2014, bol podľa § 31 ods. 3 zákona NR SR č.
162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení
zákona č. 255/2001 Z. z., zamietnutý návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorý

navrhovali vykonať na podklade zmluvy o zriadení vecného záložného práva č. 220/2014-ŠTE zo dňa
13.05.2014 uzavretej medzi POHOTOVOSŤOU s. r. o. Bratislava, Pribinova 25, ako záložným veriteľom
a X.. Q. H., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., H. XXXX/X, ako záložcom zastúpenou ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci, IČO 42180139, Povraznícka 18, Bratislava, zastúpená predsedom
Petrom Mamojkom, podľa ktorej predmetom zriadenia záložného práva sú nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v kat. území Q., ktoré v návrhu na vklad a v zmluve o zriadení záložného práva boli označené ako:

LV č. XXXX, parc. č. XXXX/XXzastavané plochy a nádvoria, bytový dom súpisné číslo XXXX o výmere
XXX m2, byt č. X vo vchode X, tretie podlažie v BSM záložkyne v podiele 1/1 a podiel priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/
XXXXXX.
Správa katastra rozhodla tak, že návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zamietla.
Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že preskúmala obsah predložených listín podľa § 31 a § 42
zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k

nehnuteľnostiam v znení neskorších právnych predpisov. Prílohou návrhu na vklad záložného práva do
katastranehnuteľnostíbolaZmluvaoúvereč.409800360zodňa30.10.2012uzavretámedziobchodnou
spoločnosťou POHOTOVOSŤ s. r. o. a dlžníčkou. Samostatnou dohodou o splnomocnení zo dňa
30.10.2012 splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na naplnenie a hájenie záujmov
splnomocniteľa na jej žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnené právnych úkonov uvedených
v tejto dohode a vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s. r.
o. Bratislava. Záložnú zmluvu č. 220/2014-ŠTE zo dňa 13.05.2014 podpísalo za záložkyňu združenie

ProHelp dňa 13.05.2014. Dohodu o splnomocnení podpísala záložkyňa ako splnomocniteľka dňa
30.10.2012 a splnomocnenec 30.10.2012, t.j. deň uzatvorenia zmluvy o úvere.Z úradne overenej fotokópie dohody o splnomocnení zo dňa 30.10.2012 je ďalej zrejmé, že pretlač
uvedenej dohody obsahuje údaje o záložnom veriteľovi POHOTOVOSŤ s. r. o. ako aj údaje o
splnomocnencovi ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Z uvedeného je možné predpokladať,

že záložný veriteľ vopred určil zástupcu pre dlžníka - záložcu, čo môže mať vplyv na obhajobu záujmov
splnomocniteľa zo strany splnomocnenca.

Ďalej správny orgán poukázal na tú skutočnosť, že dohoda o splnomocnení by mala obsahovať
náležitosti, ktoré vyžaduje zákon pre zmluvu v zmysle § 42 ods. 2 písm. c/ katastrálneho zákona,

(poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 10Sžr 42/2011).

Z dohody o splnomocnení zo dňa 30.10.2012 je zrejmé, že predtlač uvedenej dohody obsahuje údaje
o záložnom veriteľovi ako aj splnomocnencovi ProHelp združenie občianskoprávnej pomoci. Z tohto je
možné predpokladať, že záložný veriteľ určil vopred zástupcu pre dlžníka - záložcu, čo môže mať vplyv
na obhajobu záujmov splnomocniteľa zo strany splnomocnenca. Splnomocniteľ nemal žiadnu možnosť

si zvoliť splnomocnenia, ktorý by hájil jeho záujmy. Splnomocnenec ProHelp bol už vopred vpísaný
v dohode. Takúto dohodu nemožno považovať za individuálne dohodnutú, pretože bola navrhnutá a
pripravená vopred.

Správny orgán poukázal vo svojom odôvodnení na príslušné ustanovenia § 31 ods. 1 až 4 OZ ako aj

§ 22 ods. 2.

Na základe vyššie uvedených skutočnosti správny orgán má za to, že dohoda o splnomocnení zo dňa
30.10.2012 je v rozpore so zákonom, nakoľko splnomocniteľ nemal možnosť prejaviť svoju slobodnú
vôľu pri výbere svojho zástupcu a taktiež nemal možno ovplyvniť obsah dohody o splnomocnení.

Zároveň dochádza k rozporu záujmov dlžníka a jeho zástupcu, keďže zástupcom je osoba, ktorá už pri
spisovaní predtlače dohody o splnomocnení bola v kontakte so záložným veriteľom.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho úkonu. Dohoda
o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky platnosti
právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé, bez akýchkoľvek
pochybností, na čo je splnomocnenec splnomocnený. Odporkyňa po preskúmaní predložených

listín dospela k záveru, že všeobecná formulácia splnomocnenia na uzatvorenie záložnej zmluvy
k nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu udeleného v zmluve o úvere bez bližšie označenia
nehnuteľností, ktoré sa majú stať predmetom zálohu, t.j. bez označenia katastrálneho územia listu
vlastníctva, parciel, výmer, druhu pozemkov, spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, robí
dojednanie neurčité a nezrozumiteľné a preto je takého splnomocnenie pre právny úkon nepoužiteľné.

Splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam v tomto prípade k záložnej zmluve by
malo kopírovať samotný predmet zmluvy. Len v takom prípade by splnomocnenec mohol platne uzavrieť
predmetnú zmluvu za zastúpeného dotýkajúcu sa práv k nehnuteľnostiam. Formulácia splnomocnenia
udeleného v zmluve o úvere je neurčitá a v podstate ani splnomocniteľ ani splnomocnenec v čase
uzatvorenia dohody nevedia s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude

zriadená záložná zmluva.

Navrhovateľ prevzal napadnuté rozhodnutie dňa 01.08.2014. Vo včas podanom návrhu na preskúmanie
rozhodnutia odporcu žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, pretože
má za to, že správny orgán vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, prejudikoval neplatnosť

splnomocnenia, teda aj záložnej zmluvy na základe správneho uváženia, ktoré však neposudzuje
prejav vôle zmluvných strán, ktorý je dostatočne určitý a zrozumiteľný a pre účastníkov zmluvy
záväzný. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom
a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny
orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah.

Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca, na
základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov.
Z predloženého plno mocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám
a zástupca poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnúzmluvu a obhajovať jeho záujmy. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie
splnomocniteľasplnomocnencomsapodľanázorunavrhovateľanemôžeposudzovaťakospotrebiteľská
zmluva, teda sa ani na ňu nevzťahujú ustanovenia § 53 OZ o neprijateľných zmluvných podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí.

Správny orgán prekročil rámec kompetencií, keď odôvodnenie rozhodnutia skúmal rozpor predmetnej
zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Navrhovateľ má za to, že záložca zmluvu riadne podpísal a ani jej
nesúlad s dobrými mravmi nespochybnil a čerpal finančné prostriedky na základe úverovej zmluvy. Táto

právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občiansko-správneho konania a nie správnemu orgánu,
preto to v tom smere považuje za nezákonné.

Navrhovateľ poukázal na to, že OZ neobsahuje žiadnu zákonnú povinnosť špecifikovať nehnuteľnosti
vo vlastníctve záložcu, ktoré majú byť predmetom záložného práva, a to najmä v prípade ak z
obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že zástupca je v mene a na účet záložcu oprávnený

zriaďovať záložné právo k všetkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu. Ani katastrálny zákon
a ani ustanovenie správneho poriadku neobsahuje a neustanovuje podstatné obsahové náležitosti
splnomocnenia účastníka správneho konania. Z toho vyplýva, že ani na platnosť procesno-právneho
splnomocnenia sa nevyžaduje špecifikácia nehnuteľností a teda účastník katastrálneho konania nemá
zákonnú povinnosť uvádzať presnú identifikáciu nehnuteľností v dohode o splnomocnení, najmä v

prípade ak z obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že zástupca je v mene a na účet záložcu
oprávnený zriaďovať záložné právo k všetkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne a miestne príslušný podľa § 246
ods. 1 a § 246a O. s. p., ako aj § 250l ods. 1 O. s. p. a podľa § 31 ods. 8 zákona č. 162/1995 Z. z. o

katastri nehnuteľností a o zápise iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, vrátane
zákona č. 255/2001 Z. z. a dospel k záveru, že je vecne správne.

Podľa § 31 ods.1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, katastrálny úrad preskúma platnosť zmluvy, a to najmä

oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať
s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

Podľa ustanovenia § 31 ods. 2 citovaného zákona, pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa

katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Navrhovateľ a odporca sa na pojednávanie nedostavili. Súd pojednával v ich neprítomnosti podľa § 101
ods. 2 O. s. p.

X.. Q. H. žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, uviedla, že zamestnávateľ jej zráža
pôžičku zo mzdy po 164,- eur mesačne.

Z administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľ podal dňa 19.06.2014 návrh na vklad
zmluvy o zriadení záložného práva č. 220/2014-ŠTE do katastra nehnuteľností, ktorá bola uzavretá

dňa 13.05.2014 medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ s. r. o. Bratislava, Pribinova 25, Bratislava a
záložcom,zastúpenouProHelp-združenieobčianskoprávnejpomoci,nazákladektorejzáložcazriaďuje
záložné právo na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej podľa zmluvy o úvere č. 409800360 zo dňa
30.10.2012, ktorou veriteľ poskytol dlžníčke úver v sume 1000,- eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov
z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere,

ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do
zaplatenia. Samostatnou dohodou o plnomocenstve zo dňa 30.10.2012 splnomocnila splnomocniteľka
splnomocnenca ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci na hájenie jej záujmov vykonávaných
v súvislosti so zmluvou o úvere. Okrem iného udelila aj plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré
je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody vrátane vykonania ich

zmien alebo doplnení.

Združenie ProHelp so sídlom Povraznícka 25, Bratislava, zastúpená predsedom Petrom Mamojkom
za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa Pohotovosť s.r.o. Bratislava, ktorá je jej záväzkom,vyplývajúcim zo zmluvy o úvere uzatvorila dňa 13.05.2014 zmluvu o zriadení záložného práva č.
220/2014-ŠTE podľa § 151 a nasl. OZ, na základe ktorej sa dohodli tak, že pokiaľ si nesplní záložkyňa
svoje pohľadávky na základe zmluvy o úvere č. 409800360 zo dňa 30.10.2012 dáva do zálohu

nehnuteľnosti, ktoré má v BSM s manželom v podiele 1/1.

Správny orgán po preskúmaní predložených listín v zmysle § 31 a § 42 zákona NR SR č. 162/1995 Z.
z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov dospel k záveru, že všeobecná formulácia splnomocnenia na uzatvorenie záložnej zmluvy k

nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu udeleného v zmluve o plnomocenstve bez bližšieho označenia
nehnuteľností, ktoré sa majú stať predmetom zálohu, t.j. bez označenia parciel, výmer, druhu pozemkov,
spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam, robí dojednanie neurčité a nezrozumiteľné, a preto je
takého splnomocnenie na právny úkon nepoužiteľné.

Podľa § 31 ods. 1 OZ, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou

osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí
uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Forma plnomocenstva všeobecne nie je ustanovená.
Obligatórne sa však vyžaduje písomná forma vtedy, keď sa právny úkon v mene splnomocniteľa robí v
písomnej forme. Pre písomnú formu plnomocenstva sa niekedy vyžadujú aj ďalšie osobitné náležitosti
spočívajúce v overení podpisu splnomocniteľa na plnomocenstve, prípadne uvedení konkrétnych

údajov plnomocenstve, čo možno považovať za splnomocnenie na podanie návrhu na vklad záložného
práva, kde je potrebné uviesť akých nehnuteľností konkrétnych, ktoré sú vo vlastníctve záložcu sa
splnomocnenie na uzatvorenie záložnej zmluvy týka.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho úkonu.
V prípade právneho úkonu, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti ustanovená písomná forma, musí
byť určitosť i zrozumiteľnosť prejavu vôle daná obsahom listiny a teda musí byť poznateľná z jej textu.
Určitosť a zrozumiteľnosť písomného prejavu je objektívna kategória a takýto prejav vôle by nemal
vzbudzovať dôvodné pochybnosti, ani medzi účastníkmi právneho vzťahu ani u osôb nezúčastnených

na tom ktorom zmluvnom vzťahu.

Zo zmluvy o splnomocnení jednoznačne vyplýva, že dlžníčka ani nebola v osobnom kontakte s
ProHelp združenie občiansko-právnej pomoci, ktorého splnomocnila na ďalšie právne úkony. Jedná sa
o blanketárnu zmluvu o plnomocenstve, ktorá bola predtlačená už pred uzatvorením zmluvy o úvere s

dlžníkom a meno zastupujúceho združenia bolo dopísané mandatárom.
Zosúdnejpraxevyplýva,žeSúdnydvor Európskejúniezaraďujeprávnevzťahyvyplývajúcezúverových
zmlúv nebankovými spoločnosťami pod režim smernice 93/2013 EHS - v súvislosti s uvedenou
smernicou a jej aplikáciou na oblasti krátkodobých finančných obchodov. Známe sú stanoviská vo veci
C 76/10 POHOTOVOSŤ s. r. o. v X. J. zo dňa 16. 11. 2010.

Je nepochybné, že v danej veci existencia dohody o splnomocnení a následne aj Zmluvy o zriadení
záložného práva bola vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa (konkrétne potrebou zabezpečenia
zmluvy o úvere medzi navrhovateľom a dlžníčkou) a ich vzťah k zmluve o úvere je tak možné označiť ak
subsidiárnyaakcesorický.Pokiaľbynedošlokuzatvoreniuúverovejzmluvynedošlobyanikuzatvoreniu
zmluvy o splnomocnení.

Dohoda o splnomocnení nebola riadne uzatvorená, dlžník - záložca nemohol ovplyvniť obsah takejto
dohody, a preto bola jeho možnosť voliť si zástupcu, ktorý by hájil jeho záujmy, úplne bola odňatá,
pretože na predtlači už bol zástupca občianske združenie ProHelp vytlačené. Súd usudzuje, že
výberu splnomocnenia nedošlo z vôle dlžníka ale iba z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa. Tiež
je podstatné uviesť, že obsahové rozvrhnutie dohody ako aj kolónky o nehnuteľnostiach následne

nevylučovali dopisovanie nehnuteľnosti neskôr po podpise dohody. Z týchto dôvodov súd považuje
dohodu o splnomocnení ako neprijateľnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5
OZ, to znamená, že splnomocnenec ProHelp združenie občianskej pomoci nemohol ani platne uzavrieť
záložnú zmluvu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia považuje krajský súd rozhodnutie

správneho orgánu za vecne správne a vydané v súlade so zákonom č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností o vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov. Krajský súd
sa plne stotožňuje s právnym názorom správneho orgánu, pre ktoré návrh na vklad zamietol a preto
napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil podľa § 250q ods. 2 O. s. p.Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznal, pretože nemal v konaní úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou Krajského súdu

v Nitre, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.