Rozsudok Judgement was issued on Friday, March 14, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Sd/74/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201522
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201522.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom, ako samosudcom, v právnej

veci navrhovateľa O.. X. Z., Z. Č.. XX, D. E. K., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29.
augusta č. 8, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne zo
dňa 07.11.2013 č. XXX XXX XXXX X, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 07.11.2013, č. XXX XXX XXXX X.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa opravným prostriedkom navrhovateľa napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto
rozsudku podľa § 65 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) a

podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení zamietla žiadosť navrhovateľa o
prehodnotení starobného dôchodku. V dôvodoch svojho rozhodnutia citujúc vyššie uvedené zákonné
ustanovenia, poukazujúc na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyjadrený v jeho
rozsudku č. 9So/138/2011, na potvrdenie Ministerstva vnútra SR zo dňa 08.02.2010 č. SRLZ-35.851-10/
Sz-2010, ktorým bol navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok od 01.07.2002 podľa piatej časti
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, na nesplnenie podmienky vzniku nároku na starobný
dôchodok podľa ustanovenia § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v

znení neskorších predpisov uzavrela, že vzhľadom na skutočnosť, že v zamestnaní zaradenom do I.
kategórii funkcií navrhovateľ získal 19 rokov a 186 dní a nebol z tohto zamestnania prevedený alebo
uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení nárok na starobný dôchodok mu podľa uvedených podmienok k 29.12.2004 nevznikol.
Súčasne navrhovateľ nespĺňa ani podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia
§ 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, pretože
zamestnanie navrhovateľa zaradené do I. a II. kategórie funkcií u neho netrvalo k 31.12.1999. Preto

z uvedených dôvodov jeho žiadosť bola zamietnutá v súlade s príslušnými právnymi predpismi.
Rozhodnutie odporkyne bolo navrhovateľovi doručené dňa 12.11.2013.

Včas podaným opravným prostriedkom, návrhom zo dňa 22.11.2013, doručeným Krajskému súdu v
Košiciach dňa 26.11.2013, to znamená v zákonom stanovenej lehote v súlade s ustanovením § 250m
ods. 2 O. s. p. sa navrhovateľ domáhal preskúmania vyššie označeného rozhodnutia odporkyne.
Vo svojom opravnom prostriedku namietal v podstate vychádzajúc z jeho opravného prostriedku,

že rozhodnutie odporkyne vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia. Vo svojom opravnom
prostriedku potvrdil, že mu ku dňu 01.07.2002 priznaný výsluhový dôchodok, pričom tvrdil, že tento
nie je rovnocenný výsluhovému dôchodku a za výsluhový dôchodok sa na účely trvania iba považuje.
Rozhodnutie odporkyne považoval za zmätočné, lebo odporkyňa nezohľadnila všetky ním predloženépodklady a svojim rozhodnutím znevýhodnila navrhovateľa v jeho právach. Preto jej postup je podľa
navrhovateľavrozporesčlánkom19,článkom30ačlánkom33Dohovoruč.128uverejnenéhovZbierke
zákonov pod č. 416/1991 Zb., ako aj v rozpore so zovšeobecneným právnym názorom Najvyššieho

súdu. K svojmu opravnému prostriedku navrhovateľ pripojil žiadosť o prepočítanie starobného dôchodku
z 25.06.2013, napadnuté rozhodnutie odporkyne a rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
Odboru sociálneho zabezpečenia, sekcie personálnych a sociálnych činností zo dňa 07.11.2002
č.p. :SPC-35.851-1/6-2002.

Odporkyňa sa k opravnému prostriedku navrhovateľa vyjadrila podaním zo dňa 12.12.2013, ktoré súd
doručil navrhovateľovi na vedomie, pričom v ňom zotrvala na dôvodoch svojho rozhodnutia v celom
rozsahu.

Navrhovateľ v nevyžiadanom stanovisku k vyjadreniu odporkyne, doručenom súdu dňa 28.01.2014,
zotrval na obsahu svojho opravného prostriedku.

Odporkyňa k stanovisku navrhovateľa sa vyjadrila dopĺňacím vyjadrením zo dňa 18.02.2014, pričom
v ňom zaujala nemenné právne posúdenie na základe zisteného skutkového stavu, ako vo svojom
vyjadrení z 12.12.2013 a v napadnutom rozhodnutí a preto navrhla svoje rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť.

Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O. s. p., podľa § 250l a nasl. O. s. p., preskúmal opravným
prostriedkom navrhovateľa napadnuté rozhodnutie a po oboznámení sa s administratívnym dávkovým
spisom navrhovateľa, ktorý o ňom vedie odporkyňa, po vypočutí navrhovateľa na pojednávaní súdu
dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa z dôvodov uvedených v jeho podaniach nie je

možné priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.

Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 zákona poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo
poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a § 274
neustanovuje inak (§ 65 ods. 2 zákona).

Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan má nárok na
starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo
najmenej 10 rokov v takomto zamestnaní v uránových baniach,

b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak

bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),

c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),

d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až

l), alebo

e) 60 rokov.

Podľa ust. 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. sociálnom zabezpečení občan, ktorý vykonával pred 1.

januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po
31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol
vek aspoň

a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),

prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií,b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,

c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v
službe II. kategórie funkcií, alebo

d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

Podľa ustanovenia § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok

je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru
1999.

Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 355/1999 Zb. ako
zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí doba

služby zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto
zákona. Doba služby zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie
I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona
č. 235/1992 Zb..

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreného v rozsudku č. 9So/138/2011 sa suma
starobného dôchodku poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok môže iba krátiť primerane
k počtu skončených rokov doby služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku.

Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby

hodnotené na účely výsluhového dôchodku.

Z obsahu potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 08.02.2010 č. SRLZ-35.851-10/
SZ-2010 vyplýva, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok od 01.07.2002 podľa ustanovenia
§ 137 ods. 1 písm. a/ v súlade s ustanovením § 38, § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z. z.

o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Súčasne z tohto potvrdenia vyplýva, že pre nárok a výšku výsluhového dôchodku
navrhovateľovi bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01.10.1969 do 31.08.1971 a doba
služobného pomeru v policajnom zbore od 21.12.1972 do 20.07.1990, t. j. 19 rokov a 6 mesiacov v I.
kategórii funkcií. Vyššie uvedenú skutočnosť navrhovateľ dokladoval rozhodnutím Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky Odboru sociálneho zabezpečenia, sekcie personálnych a sociálnych činností
Bratislava zo dňa 07.11.2002 č.p.: SPC-35-851-1/6-2002, podľa ktorého sa navrhovateľovi priznáva
výsluhový dôchodok od 01.06.2002 vo výške 2744,- Sk mesačne, ktoré rozhodnutie navrhovateľ pripojil
k svojmu opravnému prostriedku.

Z uvedeného vyplýva, že na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku bola navrhovateľovi
zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.10.1969 do 31.08.1991 v I. kategórii funkcií a
doba trvania služobného pomeru v policajnom zbore od 21.09.1972 do 20.07.1990 v I. kategórii funkcií.
Pretoženavrhovateľovivznikolnároknadôchodokpodľapiatejčastizákonač.100/1988Zb.osociálnom
zabezpečení, je nepochybné, že navrhovateľ nespĺňa podmienku aby mu pred 01.01.2000 nevznikol

nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona a taktiež nespĺňa podmienku uvedenú v ustanovení
§ 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože navrhovateľ v zamestnaní
zaradenom do I. kategórií funkcií získal 19 rokov 186 dní a nebol z tohto zamestnania prevedený alebo
uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 písm. d/ a e/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.

K námietke navrhovateľa v podaní z 28.01.2014, že on nežiadal uznať nárok na starobný dôchodok k
29.12.2004 súd uvádza, že podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiaholvek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
b/ až h/ citovaného zákona.

Pretože navrhovateľ získal dobu služby zaradenú do I. kategórií funkcií, ktorá sa podľa § 14 ods.
4 tohto zákona považuje za zamestnanie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ citovaného zákona
a navrhovateľ o zhodnotenie I. kategórie funkcií svojou žiadosťou požiadal, musel byť jeho nárok
odporkyňou posúdený podľa vyššie citovaného ustanovenia § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov k 55 roku veku tak, ako je to uvedené v

citovanom zákonnom ustanovení. Preto súd súhlasí s odporkyňou, pokiaľ uvádza, že k inému dátumu
jeho nárok na starobný dôchodok nemohol byť posúdený.

K námietke navrhovateľa, spočívajúcej v jeho tvrdení, že spĺňa podmienky pre priznanie starobného
dôchodku podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov k 56 roku veku súd sa stotožňuje s argumentáciou odporkyne, že podmienkou pre aplikáciu

ustanovenia § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba
v I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999, čo nie je prípad navrhovateľa, ktorý podľa potvrdenia
Ministerstva vnútra SR zo dňa 12.11.2013 ukončil výkon služby 20.07.1990, pričom mu bola zhodnotená
doba od 01.09.1969 do 31.08.1971 a od 21.12.1972 do 20.07.1990 v policajnom zbore v I. kategórii
funkcií.

Preto súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 2 O. s. p.
ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom potvrdil.

Súdpreúplnosťdodáva,žespoukazomnaustanovenie§27ods.3O.s.p.nemoholpripustiťzastúpenie

navrhovateľa O.. O. Z. podľa plnej moci zo dňa 13.03.2014, pretože mu v tom bránilo toto zákonné
ustanovenie, keďže navrhovateľ nie je blízkou osobou O.. O. Z..

Navrhovateľovi ako neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal a
odporkyni toto právo neprináleží (§ 250k ods. 1 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.