Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, July 16, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/67/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412208044
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8412208044.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., advokátska kancelária, Grösslingova 4,
Bratislava, proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti SR, Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Poprad zo dňa 11.11.2013 č.k. 21C/421/2012- 49 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že pôvodnými žalobami vo veciach spojených
na spoločné konanie sa žalobca od žalovanej domáhal zaplatenia náhrady majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, keď podané žaloby žalobca odôvodnil tým, že Okresný súd Kežmarok v

špecifikovaných exekučných veciach rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
oneskorene po uplynutí zákonom stanovenej doby v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Po
vykonanom dokazovaním mal súd prvého stupňa za to, že žaloba dôvodná nie je. Prihliadol na
vznesenú námietku premlčania, keď skonštatoval, že žalobcovi sa žiadané právo nepremlčalo. Súd
prvéhostupňaďalejuvádza,ževexekučnýchkonaniach,vktorýchmalodôjsťknesprávnemuúradnému
postupu, žalobca nepreukázal tento nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov v
konaní. Poukázal v tejto súvislosti na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších

predpisov. Podľa súdu prvého stupňa nemožno všeobecne rozhodnutie súdu po zákonom stanovenej
lehote posudzovať bez ďalšieho ako nesprávny úradný postup. Osobitne v exekučných konaniach,
pri posudzovaní návrhom na vykonanie exekúcie na podklade exekučných titulov rozhodcovských
rozsudkov a notárskych zápisníc sa javí 15 -dňová lehota na vydanie poverenia výraznou prekážkou
pre objektívne posúdenie zákonnosti exekúcie. Zdôraznil, že pri rozhodovaní o návrhu na zmenu
exekútora je potrebné vykonať viaceré procesné úkony, v dôsledku ktorých nerozhodnutie o návrhu v
zákonnej lehote nemožno považovať za zbytočné prieťahy a z toho vyplývajúci nesprávny úradný postup

súdu. Žalobca ďalej podľa súdu prvého stupňa neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie
predpokladov vzniku škody, keď žalobca v konaní uplatňuje tzv. majetkovú škodu predstavujúcu náhradu
účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu uskutočňovanou vo veci správy a
vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo v dôsledku tvrdenej nečinnosti súdu. Pokiaľide o nemajetkovú ujmu v peniazoch, túto uplatňuje pri konštatovaní porušenia práva na rozhodnutie
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Žalobca podľa
súdu prvého stupňa v otázke preukázania škody neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal výšku

náhrady škody, tak majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Súd prvého stupňa nevidel dôvod na
priznanie nemajetkovej ujmy vo výške na základe aplikácie Nálezov Ústavného súdu SR o priznaní
finančného zadosťučinenia za konštatované zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Výškou uplatneného
nároku predstavujúceho majetkovú i nemajetkovú ujmu sa súd prvého stupňa nezaoberal, keďže
žalobca nepreukázal základ nároku a teda vznik škody. Nepreukázal tiež ani príčinnú súvislosť medzi

prípadným nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Z toho dôvodu súd prvého stupňa
žalobu v jednotlivo spojených veciach na spoločné konanie ako nedôvodnú zamietol a o trovách konania
účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok
zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Namieta skutočnosť, že súd rozhodol

v merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z.z. Nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej
skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo
súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu
zodpovednostného právneho vzťahu. Súd prvého stupňa vytvára konštrukciu, podľa ktorej je nárok

žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy anulovaný značnou nedôveryhodnosťou
údajov. Súd nemôže založiť odôvodnenie o zániku nároku na náhradu škody na nedôveryhodnosti
údajov. Platné právo nepozná zánik právneho nároku takýmto spôsobom. Žalobca nemal k dispozícii
exekučný spis a tak mohol niektoré skutočnosti len usudzovať, a to podľa sekundárnych prejavov,
ktoré mali v realite. Preto aj ako dôkaz označil príslušný exekučný spis. To žiadal už pri predbežnom

prerokovaní nároku na náhradu škody pred Ministerstvom spravodlivosti SR. Súd nevysvetlil, prečo
zastávanázor,žeúčastníkomnevznikolstavprávnejneistoty.Právnaneistotaexistujevždydočasu,kým
nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu stranu tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru,
na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska

ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodol o
udelenípoverenianavykonanieexekúcie,sčímnemalničspoločnérozhodcovskýsúd.Súduďalejpodľa
žalobcu neprisluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Zodpovednosť
štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú
mimosúdne faktory ako napr. nárast ekonomickej trestnej činnosti, rozsah nevybavenej súdnej agendy

a podobne. Súd ani štát neprijal žiadne opatrenia na riešenie vzniknutej kritickej situácie. Nedostatok
takýchto opatrení nemôže byť dávaný za vinu žalobcovi a to vo forme tej, že on nepresadzoval vydanie
poverenia zákonnými možnosťami. Je to predovšetkým štát, ktorý musí plniť svoj pozitívny záväzok vo
vzťahu k právu na prerokovanie veci v primeranej lehote. Žalobca takýto záväzok nemá. Nechápe, aký
môže mať na výsledok konania dopad to, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu

so zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti súdov, kedy súdy vyhodnocovali aj také skutočnosti,
ktoré s predmetom konania nesúviseli.

Súd prvého stupňa ďalej zamietol znalecké dokazovanie. Súd tak znemožnil žalobcovi objektívnym
spôsobom preukázať výšku materiálnej škody a mechanizmus jej vzniku. Na zamietnutie znaleckého

dokazovania nemal súd žiadne udržateľné dôvody. Znalecké dokazovanie je na mieste nariadiť tam,
kde je výšku škody nutné určiť s použitím odborných znalostí, ktoré právna veda neposkytuje. Keďže
výsledok znaleckého dokazovania mal tvoriť jeden zo základov pre rozhodnutie všeobecného súdu vo
veci samej, súd založil svoje rozhodnutie na nedostatočne zistenom skutkovom stave.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to
spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy SR, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym úradným

postupom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti

tohto zákona pri výkone verejnej moci
a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak
1/ škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu,
2/ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje

postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa
článku 86 písm. a/ a d/ Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu Vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu

spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného

rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4

a § 11.

Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne
oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať

uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže
poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,
ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, ženeuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento
návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu

(§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so

zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení

neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúcie aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici

s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Je potrebné súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu spočívajúcou v tom, že aplikácia ustanovenia § 9
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý podrobne upravuje podmienky, na základe ktorých možno usúdiť
na vznik nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v konaní, nie je možné aplikovať na právne
vzťahy, pri ktorých malo dôjsť k zodpovednostnému vzťahu medzi účastníkmi konania pred účinnosťou
tohto zákonného ustanovenia, pretože by išlo o retroaktivitu pri aplikácii právneho predpisu. § 9 ods. 2

zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov bol zavedený do tohto právneho predpisu novelou
vykonanou zákonom č. 412/2012 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2013, preto je toto zákonné ustanovenie
priamo aplikovateľné len na zodpovednostné právne vzťahy upravené zákonom č. 514/2003 Z.z. a to
tie, ktoré vznikli od 01.01.2013.

To však neznamená, že by súd prvého stupňa nemohol ako príklad uviesť právne významné okolnosti
uvedené v tomto ustanovení § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. a to v kontexte skúmania, ktoré musí
súd vykonať, aj keď sa pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu (vrátane prieťahov v
konaní), pohybuje v právnom rámci danom mu ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré
bolo účinné v čase, keď mal vzniknúť zodpovednostný právny vzťah medzi účastníkmi tohto konania

v preskúmavaných exekučných konaniach uvedených v žalobách a v odôvodnení rozhodnutia súdu
prvého stupňa.V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že vo veci nedošlo k sťažnostiam na prieťahy v konaní, k
disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti, alebo k vydaniu právoplatného rozhodnutia Európskeho
súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu SR, ktorý by prieťahy v konaní konštatoval.

Je pravdou, že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje lehotu 15 dní na písomné
poverenie exekútora na vykonanie exekúcie s výnimkou exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/,
d/ Exekučného poriadku.

Ustálená súdna prax však umožňuje a usmerňuje súdy, aby aj v smere materiálneho preskúmania
okolností, či neexistuje rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu, ak takýto rozpor súd zistí,
je oprávnený uznesením zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom na
takéto zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nie je v exekučnom poriadku stanovená žiadna lehota.

Materiálny prieskum súladnosti exekučného titulu (i návrhu a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie) so zákonom je potrebné vykladať aj v kontexte zákona č. 244/2002 Z.z., ktorý v zmysle §
45 ods. 1, 2 citovaného zákona umožňuje zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku, alebo exekučné
konanie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/, teda ak
rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ (rozhodcovský rozsudok bol vydaný
vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania alebo rozhodcovský rozsudok bol

vydanývoveci,oktorejužpredtýmprávoplatnerozhodolsúd,alebosaonejprávoplatnerozhodlovinom
rozhodcovskom konaní), alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
naplnenie,ktoréjeobjektívnenemožné,právomnedovolené,aleboodporujedobrýmmravom.Dôležitou
okolnosťou je to, že exekučný súd je oprávnený na zastavenie výkonu rozhodcovského rozsudku alebo
exekučného konania aj bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ Zákona

o rozhodcovskom konaní.

Tietozáveryvcelomrozsahuplatiapreexekučnúvec,vktorejžiadosťoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie bola podaná pred 01.06.2010 a to konkrétne vo veci 2Er 116/2010 OS Kežmarok, kde v tejto
veci bola žiadosť o udelenie poverenia doručená 18.02.2010.

Pokiaľ ide o ďalšie exekučné veci (teda 8Er 86/2011, 5Er 525/2011, 8Er 896/2010, 8Er 1005/2010,
5Er 64/2011, 8Er 1316/2010, 8Er 768/2010, 2Er 927/2011 a 8Er 86/2011 OS Kežmarok) vo všetkých
týchto veciach bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná po 01.06.2010, kedy
so zreteľom na legislatívnu zmenu § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s účinnosťou od 01.06.2010 lehota

15 dní na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatila pre rozhodcovské rozsudky, pričom táto
legislatívna zmena bola zavedená do Exekučného poriadku novelou vykonanou zákonom č. 144/2010,
ktorý novelizoval okrem iného Exekučný poriadok a určil spomínanú okolnosť, a teda že lehota 15 dní
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí pre rozhodcovské rozsudky.

Podporne táto okolnosť vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 606/2012 zo dňa
14.12.2012.

Pokiaľ ide o exekučnú vec, v ktorej žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná
pred 01.06.2010, je potrebné pripomenúť, že aj pred účinnosťou novely Exekučného poriadku, zákon

nestanovoval lehotu na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Taktiež je
potrebné súhlasiť so závermi súdu prvého stupňa uvedenými v odôvodnení rozhodnutia, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní vzniku škody, nakoľko nepredložil na súde relevantné
dôkazy dokumentujúce skutočnú výšku tejto škody a v tejto súvislosti sú jeho námietky uvedené v
odvolaní týkajúce sa možného zabezpečenia znaleckého posudku právne bezvýznamné, pokiaľ takýto

dôkaz nepredložil v konaní.

Žalobca zároveň nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy, o ktorej
tvrdil v žalobe. Ani jeden z dôvodov pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca nepodložil a
nepreukázal, a preto nemožno akceptovať ako dôvod pre takéto priznanie to, že neskorým ukončením

procedúry exekučným súdom, mohlo dôjsť k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným, alebo k insolvencii povinného, prípadne, že táto situácia si vyžadovala kroky
smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva, pretože samotná žaloba tieto
okolnosti udáva len ako možné riziká bez ich dostatočného podloženia a preukázania.Nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi postupom súdu prvého stupňa v predmetných
exekučných veciach (ktoré v zmysle vyššie uvedeného nemožno považovať ani za prieťahy v konaní) a

eventuálnym vznikom škody alebo nemateriálnej ujmy. Taktiež nijakým spôsobom žalobca nepreukázal
údajný stav trvania právnej neistoty, ktorá mala byť spôsobená tým, že súd prvého stupňa v exekučnom
konaní nerozhodol v zákonom stanovenej 15 -dňovej lehote na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej v tomto
štádiu konania trovy nevznikli.

Uznesením zo dňa 13.02.2014 č.k. 21C 421/2012 - 62 súd prvého stupňa vyzval žalobcu, aby v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie podľa položky 7a Sadzobníka

súdnych poplatkov v sume 220 Eur s tým, že ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd
vymáhať.

Aj toto rozhodnutie napadol včas podaným odvolaním žalobca, ktorý ho navrhol zrušiť ako
neopodstatnené. V odvolaní žalobca uvádza, že podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa

poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneniu
podlieha len podanie žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej,
ako sú odvolanie, dovolanie a podobne, ako je tomu pri položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov.
Žalobca podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať

okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku a žalobca preto nemôže byť vyzvaný na platenie
súdneho poplatku za podané odvolanie. V prílohe zákona č. 71/1992 Zb. nie je jasne a jednoznačne
stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Žalobcovi bola v
rozpore so Zákonom o súdnych poplatkoch uložená poplatková povinnosť v prípade, keď ju nemal.

Navyše, podľa § 18ca Zákona o súdnych poplatkov, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté
do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď
sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. V danom prípade boli žaloby podané pred 01.10.2012 a
teda konanie sa začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z., preto je nutné v súvislosti s podaným
odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.09.2012, kedy do tej doby bolo podľa § 4 ods. 1 písm. k/

Zákona o súdnych poplatkoch konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. V
zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.

Odvolací súd prejednal vec v zmysle zásad § 212 ods. 1,2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a zistil,

že nie sú dané podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu uznesenia, keďže toto je nepreskúmateľné
pre absenciu dostatočných dôvodov.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je potrebné vždy hodnotiť ako odňatie účastníkovi možnosti konať pred
súdom, pretože tento nemá možnosť v odvolacom konaní reagovať na nepreskúmateľné závery súdu

prvého stupňa. Tým je zároveň daný dôvod pre zrušenie rozhodnutia v súlade s ustanovením § 221
ods. 1 písm. f/ O.s.p.

Odvolací súd zdôrazňuje, že zákonom č. 286/2012, ktorý sa stal účinným 01.10.2012 a ktorým bol
novelizovaný Zákon o súdnych poplatkoch (zákon č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov), bola do

Sadzobníka súdnych poplatkov - Prílohy zákona č. 71/1992 Zb. zavedená položka 7a, ktorá sa vzťahuje
na žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánom verejnej moci
alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Je zrejmé, že žaloby v predmetných veciach boli podané dňa 27.09.2012 a teda pred účinnosťou

uvádzaného zákona, avšak nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu v tom zmysle, že z dôvodu
začatia konania pred 01.10.2012 (pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z.) nemožno vyrubiť súdny
poplatok, ak by v takomto konaní existoval úkon, ktorý je spoplatniteľný podľa novely uskutočnenej
zákonom č. 286/2012 Z.z. a tento úkon by bol vykonaný už za účinnosti tohto zákona.Rozhodujúcouokolnosťoujevyriešenieotázky,čipoložka7aSadzobníkasúdnychpoplatkovsavzťahuje
aj na odvolacie konanie a teda na odvolanie.

Súd prvého stupňa túto otázku nijakým spôsobom vo svojom rozhodnutí nezdôvodnil, nezaoberal sa
poznámkamivzťahujúcimisakpoložkeč.7aSadzobníkasúdnychpoplatkovvnadväznostinapoznámky
k iným položkám Sadzobníka súdnych poplatkov a nevysvetlil, akými úvahami sa riadil pri vyrubení
daného súdneho poplatku.

Z uvádzaného dôvodu postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uznesenie zrušil a
vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). Bude úlohou súdu prvého stupňa
v ďalšom konaní vysvetliť aplikáciu položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov v predmetnej veci
vo vzťahu k odvolaniu žalobcu, oboznámiť sa s poznámkami k tejto položke, ako aj s poznámkami k
ďalším položkám Sadzobníka súdnych poplatkov a pokiaľ súd prvého stupňa dospeje k záveru, že v

predmetnejveciexistujezákonnýpodkladprevyrubeniesúdnehopoplatkuajzaodvolaniepodľapoložky
7a Sadzobníka súdnych poplatkov, bude nevyhnutné takéto rozhodnutie aj náležite odôvodniť (§ 157
a nasl. O.s.p.).

Po vykonaní naznačených právnych úvah a riadnom odôvodnení rozhodnutia, bude možné vo veci

opätovne rozhodnúť v otázke poplatkovej povinnosti žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.