Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 16C/218/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713217486
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713217486.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci navrhovateľa

CD Consulting s.r.o. so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3,
Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného advokátkou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 36 864 421, proti odporkyni M. Y., nar. XX.
XX. XXXX, bytom J. 1. D. XX/X, XXX XX O., Slovenská republika, štátne občianstvo: SR, o zaplatenie
180,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 18. 03. 2013, doručeným súdu dňa 28. 03. 2013 žiadal navrhovateľ zaviazať odporkyňu
na zaplatenie istiny vo výške 180,- Eur s príslušenstvom špecifikovaným v bode 7.4.1. a 7.4.2. ako
zmluvné úroky vo výške 0,25 % denne a zákonné úroky vo výške 6 % ročne. Okrem toho žiadal
priznať náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv
zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 22. 07. 2009 na zmenkovú sumu 180,- Eur. Indosovaná
zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. Odporkyňa mala zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa.

Indosant predložil zmenku k zaplateniu, odporkyňa však dlžnú sumu neuhradila tak ako to vyplýva
zo špecifikácie uplatnených úrokov v zmysle petitu návrhu. Preto žiadal, aby súd v zmysle článku 7
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 k tejto povinnosti zaviazal odporkyňu
rozsudkom (ďalej len „Nariadenie“).

Navrhovateľ návrh podal na vzorovom tlačive „A“ návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods.
1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie). Ako dôkazy pripojil originál zmenky, ktorá
bola uložená do súdnej úschovy súdu a do spisu bola založená fotokópia vyhotovená tunajším súdom
a výpis z obchodného registra na navrhovateľa. Zároveň uviedol, že netrvá na nariadení pojednávania.

Účastníkom konania na strane navrhovateľa je zahraničná právnická osoba, preto súd v súlade s
Nariadením konštatoval, že právomoc súdov SR v tejto veci je daná a s poukazom na článok 2 bod 1
Nariadenia a podľa článku 11 preambuly, článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písm. a/ Nariadenia je daná

príslušnosť tunajšieho súdu.

V súlade s Nariadením súd dňa 27. 02. 2014 zasielal odporkyni tlačivo „C“ spolu s prípisom a prílohami
za účelom vyjadrenia sa k návrhu. Odporkyňa tlačivo prevzal dňa 10. 03. 2014, k návrhu sa nevyjadrila.Podľačlánku19Nariadenia,pokiaľNariadenieneustanovujeinak,európskekonanievoveciachsnízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa vedie konanie. Procesným

právom, ktoré upravuje súdne konanie je Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.), ktorým sa
súd spravoval pri prejednávaní a rozhodovaní vo veci. Vzhľadom k tomu, že tu bola daná možnosť
iného právneho posúdenia veci, súd považoval za potrebné nariadiť vo veci ústne pojednávanie v
súlade s ustanovením § 115 a nasl. O.s.p.. V súlade s článkom 5 bod 1, v spojení s článkom 7 bod
1 písm. c) Nariadenia, súd považoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie aj napriek tomu, že

európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné a žiadna zo strán nepožiadala
o nariadenie ústneho pojednávania. Súd toto pojednávanie nariadil práve z dôvodu možnosti iného
právneho posúdenia veci. Taktiež bral do úvahy to, že v prípade iného právneho posúdenia veci je
práve v záujme navrhovateľa predísť vydaniu nepredvídateľného rozhodnutia súdu a tým k odňatiu
možnostikonaťpredsúdom.Nariadenieneupravujepostupsúdupripojednávaníaprávespoukazomna
článok 19 Nariadenia súd postupoval v zmysle príslušných ustanovení O.s.p. upravujúcich pojednávanie

pred súdom. Na pojednávanie boli účastníci riadne a včas predvolaní. Právny zástupca navrhovateľa
sa tohto pojednávania osobne nezúčastnil, na pojednávanie bol predvolaný riadne a včas dňa 05.
06. 2014, neúčasť na pojednávaní ospravedlnil elektronickým podaním zo dňa 25. 06. 2014, ktoré
bolo doručené súdu dňa 25. 06. 2014, nepožiadal však zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania, odporkyňa sa pojednávania nezúčastnila, na pojednávanie bola predvolaná riadne a včas

dňa 05. 06. 2014, neúčasť na pojednávaní ospravedlnila telefonicky dňa 26. 06. 2014 prostredníctvom
pracovníčky Kancelárie terénneho pracovníka v Lovinobani zo zdravotných dôvodov, požiadala z tohto
dôvodu o odročenie pojednávania s tým, že dodatočne predloží lekárske potvrdenie, keď súd jej
žiadosť o odročenie pojednávania vyhodnotil za riadne neodôvodnenú a nepreukázanú v zmysle § 119
ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka

alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho
lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto
vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný
bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania, keď o
tomto bola odporkyňa poučená v predvolaní na pojednávanie, potvrdenie však nedoložila. Potom súd

v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo vo veci nariadené
na deň 26. 06. 2014 v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a v neprítomnosti odporkyne,
keď pri rozhodovaní vychádzal z tvrdení navrhovateľa, z predloženej zmenky, ako aj z pripojeného a
oboznámeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 23Er/656/2010.

Poznamenáva sa, že odporkyňa vyjadrenie podľa § 199 ods. 3 O.s.p. nedoložila ani ku dňu 02. 07.
2014, kedy bol rozsudok písomne vyhotovený.

Navrhovateľ k návrhu pripojil originál zmenky vydanej k zmluve č. 607800016, ktorá bola vystavená
vo Zvolene dňa 22. 07. 2009 a vyplnená na sumu 180,- Eur. Jednalo sa o zmenku, kde sa odporkyňa

zaviazala zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. túto sumu a
zmenkovýúrokvovýške0,25%denneod03.12.2009.Ďalejboladohodnutádoložka„bezprotestu“,„na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis),
ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.

S poukazom na ustanovenie § 120 ods. 1 tretia veta O.s.p., súd vykonal aj iné dôkazy, než navrhovali
účastníci, nakoľko ich vykonanie považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Predovšetkým
sa oboznámil s exekučným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 23Er/656/2010. Z uvedeného spisu bolo
zistené, že na tunajší súd podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnej M. Y. (v tomto

konaní odporkyňa) na základe exekučného titulu, rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava zo dňa 06. 05. 2010 sp. zn. SR 03333/10, ktorým odporkyňa
bola zaviazaný na zaplatenie sumy 180,- Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne
zo sumy 180,- Eur od 03. 12. 2009 do zaplatenia, so zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy
180,- Eur od 16. 02. 2010 do zaplatenia a trovami konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

dňom 24. 05. 2010 a vykonateľnosť dňom 27. 05. 2010, keď lehota na plnenie podľa tohto rozhodnutia
bola uložená do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súčasťou exekučného spisu je aj Zmluva o
úvere č. 607800016 zo dňa 22. 07. 2009 spolu so zmenkou (totožnou so zmenkou v tomto konaní) a
rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu. Z rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu bolo zistené,že zmenka vystavená dňa 22. 07. 2009 bola vyplnená dňa 11. 02. 2010 s dátumom začiatku úročenia
dňa 03. 12. 2009 a predložená odporcovi na plnenie dňa 16. 02. 2010. Tunajší súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol uznesením č.k. 23Er/656/2010-23

zo dňa 10. 05. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 10. 2011, keď voči tomuto uzneseniu
oprávnený, Pohotovosť, s.r.o., odvolanie nepodal. Uznesením č.k. 23Er/656/2010-43 zo dňa 13. 11.
2012 súd exekučné konanie zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 12. 2012. Podľa
Zmluvy o úvere č. 607800016 zo dňa 22. 07. 2009 odporkyni bol poskytnutý úver v sume 100,- Eur,
odporkyňa sa zaviazala vrátiť tento úver zvýšený o poplatok vo výške 68,- Eur, teda sa zaviazala na

úver zaplatiť celkovo sumu 168,- Eur (požičaná suma a poplatok) v 6 mesačných splátkach po 28,- Eur,
počnúc dňom 28. 08. 2009.

Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon zmenkový a šekový), majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa článku I. § 75 Zákona zmenkového a šekového vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I. § 11 ods. 1 zmenkového a šekového zákona každú zmenku, i keď nebola vystavená na
rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I. § 5 ods. 1 zmenkového a šekového zákona, v zmenke zročnej na videnie alebo na

určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto
doložka za nenapísanú.

Podľa článku I. § 33 ods. 1 zmenkového a šekového zákona zmenku možno vystaviť:
na videnie,

na určitý čas po videní,
na určitý čas po dáte vystavenia,
na určitý deň.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia zmenky s iným časom sročnosti alebo s postupnou sročnosťou sú

neplatné.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31. 12. 2009 (ďalej len OZ) spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ods. 3 tohto ustanovenia dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa ods. 3 tohto ustanovenia sa uvádza, že ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov,

v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne

30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa ods. 7 vyššie citovaného zákonného ustanovenia veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú

spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení.

Predmetom konania bol spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto
vystavenia, aj platobné miesto sa nachádzalo na území SR. Vzhľadom k tomu sa vzájomné majetkové
vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom SR. Za nespornú skutočnosť súd v konaní
považoval uzatvorenie zmluvy o úvere so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., ktorá bola pripojená v
exekučnom spise, s ktorým sa súd oboznámil v rámci konania. Súčasne so zmluvou o úvere, ktorá

bola uzatvorená dňa 22. 07. 2009 medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., ako veriteľom na jednej
strane a odporkyňou ako dlžníkom na strane druhej bola vystavená zmenka a to dňa 22. 07.
2009 ako tzv. blankozmenka. Zmenka, od ktorej si navrhovateľ uplatňoval nárok v tomto konaní má
povahu zabezpečovacej zmenky, tak ako to vyplýva z článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, a ktoré sú súčasťou tiež exekučného spisu.

Navrhovateľ ako indosatár uplatnil voči odporkyni právo na zaplatenie zmenkovej sumy 180,- Eur, spolu
so zmenkovým zmluvným úrokom 0,25 % denne (91,25 % ročne) a 6 % ročným zákonným úrokom
zo zmenkovej sumy. Zmluva o úvere bola uzatváraná na predtlačenom formulári veriteľa (právneho
predchodcu navrhovateľa) vrátane označenia veriteľa ako zmluvnej strany a do predtlače sa dopisovali
len údaje týkajúce sa dlžníka, výšky poskytnutého úveru, výšky poplatku a spôsobu splatnosti. Rovnako

aj v prípade zmenky, táto bola predtlačená a dopisovali sa údaje do nej týkajúce sa zmluvy, ktorú mala
zabezpečovať, miesta vystavenia a dátumy vystavenia, ako aj vystaviteľa. Až následne, tak ako to
vyplynulo z rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu bola zmenka vypísaná, resp. vyplnená o údaje
týkajúce zmenkovej sumy, dátumu začiatku úročenia. Zmenka bola vyplnená dňa 11. 02. 2010. Keďže
súd mal vo veci za to, že predmetom zmluvy o úvere bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

veriteľom odporkyni, išlo o spotrebiteľský úver, teda zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola
uzatvorená podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z.. V súvislosti s poskytnutím tohto spotrebiteľského úveru
došlo k zabezpečeniu tohto úveru predmetnou zmenkou. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v konaní
uplatňoval plnenie zo zmenky, súd pri posudzovaní dôvodnosti nároku navrhovateľa nutne vychádzalnielen zo zmenkového a šekového zákona, ale aj zo zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko mal
za to, že práve zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinný v čase vystavenia zmenky, je
zákonom špeciálnym k zmenkovému zákonu, a teda pri zabezpečení spotrebiteľského úveru zmenkou

bolo nevyhnutné rešpektovať znenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Spotrebiteľský úver mohol byť zabezpečený zmenkou v zmysle tohto zákonného ustanovenia len v
zákonom stanovenom prípade, a to ak sa jednalo o zabezpečovaciu zmenku, čo v danej veci mal súd
preukázané, a čo medzi účastníkmi konania sporné nebolo, keď však súčasne zmenková suma v čase
vyplnenia zmenky mohla byť maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru

a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Navrhovateľ
však v súdnom konaní nevedel preukázať, aká bola aktuálna výška nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva v čase vyplnenia zmenky, preto súd mal za to, že neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal, že zmenka, od ktorej odvodzuje v konaní nárok je platná a uzavretá v súlade s lex
specialis, t.j. v súlade s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., k zmenkovému a šekovému zákonu,
t.j. k zákonu č. 191/1950 Sb.. Pre neunesenie dôkazného bremena zo strany navrhovateľa, keď súd

nemohol jednoznačne stanoviť a posúdiť, či zmenka predložená navrhovateľom bola vypísaná v súlade
so zákonom, keďže navrhovateľ ako prezentuje v konaniach nedisponuje žiadnymi listinnými dôkazmi
na preukázanie týchto skutočností, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Na záver súd ešte dodáva, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa

vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver
poskytnutý právnym predchodcom navrhovateľa, spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., túto charakteristiku
spĺňa. Spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytla odporkyni
ako fyzickej osobe - spotrebiteľovi úver, pričom súčasťou zmluvy o úvere boli aj Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, ktoré odporca tiež ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký

počet spotrebiteľov.

V súdenej veci hľadisko ochrany spotrebiteľa je prioritné i vzhľadom na upozornenia Európskej komisie
na praktiky existujúce v sektore spotrebiteľských úverov so zameraním sa na uplatňovanie právnych
predpisov o ochrane spotrebiteľa. Predmetná zmluva o úvere je podľa názoru súdu jednoznačne

spotrebiteľskou zmluvou a právny vzťah založený medzi účastníkmi je vzťahom občiansko-právnym v
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

S poukazom i na tieto skutočnosti súd potom považuje zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech

spotrebiteľa a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení
zmenkyjevrozpores§52ods.2Občianskehozákonníka,podľaktoréhoustanoveniaospotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné.

V zásade je tiež potrebné ešte doplniť, že spotrebiteľské právo v čase uzavretia predmetnej zmluvy
nevylučovalo prijať od dlžníka zmenku, avšak len na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru,
ktorá úprava bola obsiahnutá v § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Rovnako

sa pripúšťalo za určitých podmienok vyplniť zmenkovú sumu veriteľom do zákonom limitovanej výšky
istiny a príslušenstva. Dohoda uzavretá v článku 17 Všeobecných zmluvných podmienok však umožňuje
vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči
dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o

vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi
účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva
žiadnu ochranu spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľné a tým aj ako neplatné podľa § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okrem toho uzavretím
dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované

plnenie je v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore s § 53 ods. 4 písm. o) Občianskeho zákonníka.

V tejto súvislosti súd poukazuje i na Nález Ústavného súdu Českej republiky IV.ÚS 457/10 zo dňa 18.
07. 2013.Súd si je vedomí prísnej formálnosti zmenkového práva, no nie je možné prihliadať k vzniku takej
„právnej“ praxe, v dôsledku ktorej dochádza k zneužitiu zmenkových inštitútov v neprospech jednej zo

zmluvných strán. Samotná formálnosť zmenkového práva pri tom nemôže byť zjavne argumentačnou
základňou, z ktorej by všeobecné súdy pri posudzovaní takýchto prípadov vychádzali. Dôvodom je tu
predovšetkým tá skutočnosť, že je to práve zmenkové právo, ktorého základné princípy ako inštitúty
sú v danej veci zneužívané. Bez existencie legislatívnych mechanizmov umožňujúcich zabrániť vyššie
namietaným postupom je práve na súdoch, aby vo svojej činnosti hľadali také východiská, ktoré by

zabránili zneužívaniu práv. V danej veci je nesporné, že záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere bol
zabezpečený blankozmenkou, ktorá bola následne indosovaná. Z činnosti tunajšieho súdu je známe,
že indosácia zmeniek nepredstavuje v prípade spoločnosti Pohotovosť činnosť ojedinelú, ale zavedenú
rutinnúprax.Tietoskutočnostitakvzbudzujúdôvodnépochybnostioskutočnomúčeleindosáciezmenky,
ktorým podľa názoru súdu nedochádza k výkonu práva, ale práve naopak k jeho zneužívaniu. Súd
má za to, že tu dochádza z hľadiska ústavne zaručených práv občanov k závažnému problému,

pretože je zneužívaný inštitút zmenkového práva, dochádza k ohrozeniu právnej istoty a neprimeranému
zvýhodňovaniu jednej zo zmluvných strán. Zmenka je tu uplatňovaná medzi subjektami, ktoré zásadne
nie sú v rovnakom postavení, a ktoré nemôžu a ani to nemožno od nich spravodlivo očakávať vnímať
zmenkový vzťah v celej jeho šírke a reflektovať na prípadné riziká z toho vyplývajúce. Je preto potrebné
rozlišovať situáciu, kedy vstupujú do právneho vzťahu vyvolaného zmenkou dva subjekty nachádzajúce

sa v obdobnom postavení, napr. v prípade podnikateľov a situácie, kedy dochádza k vzniku právneho
vzťahu medzi podnikateľom tak ako v danej veci, a nepodnikateľom, teda spotrebiteľom.

Aj z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.,
keď odporkyni, ktorá bola úspešná, náhradu trov konania vo veci nepriznal, pretože odporkyňa návrh
na priznanie trov konania nepodala, keď o trovách konania súd rozhoduje len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.

2 O.s.p.)