Rozhodnutie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 25, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/2588/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211033
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012211033.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu
JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: RZP, a.s., IČO: 36
331 023, Legionárska ulica č. 7158/5, Trenčín, zastúpený: Mgr. Marek Benedik, advokát, Rudnayovo
námestie č. 1, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová
2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 45987-2012-OP zo dňa 26.09.2012,

jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 45987-2012-OP zo dňa 26.09.2012, ako
aj rozhodnutie žalovaného vydané v prvom stupni č. 29753-2012-OP zo dňa 13.07.2012, z r u š u j e
podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70 € na účet jeho právneho
zástupcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 45987-2012-OP
zo dňa 26.09.2012, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného vydanému v
prvom stupni dňa 13.07.2012 a toto rozhodnutie bolo potvrdené. Prvostupňovým rozhodnutím žalovaný
podľa § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 12 ods. 4, § 14 ods. 11, § 15 ods. 1 a § 92 zák. č. 578/2004 Z.z.
o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách

v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj
ako „zákon č. 578/2004 Z.z.“ alebo ako „zákon“) zamietol žiadosť žalobcu ako účastníka konania o
vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie záchrannej zdravotnej
služby v sídlach Nitrianske Pravno, Nitrianske Rudno, Nováky, Handlová, Stará Turá, Topoľčany 2,
Trenčín 2, Ilava a Veľké Ripňany a nepovolil prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v
uvedených sídlach. Žalobca uviedol, že o jeho žiadostiach už žalovaný raz rozhodol a to rozhodnutím zo

dňa 24.06.2010 pod č. 11362/2/2010, ktorým potvrdil zamietnutie žiadosti a zamietol žalobcov rozklad
proti prvostupňovému rozhodnutiu. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalobu, o ktorej rozhodol
Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 1S 207/2010 zo dňa 02.06.2011 tak, že rozhodnutia vydané
v oboch stupňoch správneho konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti
rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Po vrátení veci na ďalšie konanie žalovaný
opätovne žiadosť žalobcu zamietol a to rozhodnutím zo dňa 13.07.2012, pričom žalobca opätovne podal

proti tomuto rozhodnutiu rozklad, ktorý žalovaný zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil žalobou
napadnutým rozhodnutím zo dňa 26.09.2012.

Žalobca považoval napadnuté rozhodnutia ako aj postup žalovaného za nezákonné, porušujúce jeho
subjektívne práva a žiadal rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že
vydávanie povolení na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby sa spravuje zákonomč. 578/2004 Z.z., konkrétne je táto problematika upravená v § 11 až 26 zákona. Žalobca zdôraznil,
že v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach
a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (princíp legality). Žalovaný, ktorý vydal Podmienky

výberového konania na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby
z októbra 2010 (ďalej aj ako „Podmienky“), postupoval podľa žalobcu v rozpore s právnymi predpismi,
vydal nezákonný akt, a to z dôvodu, že ide o akt štátneho orgánu právnym poriadkom neupravený
(nepredpokladaný).

Žalobca ďalej uviedol, že Podmienky sa zásadným spôsobom odchyľujú od zákonnej úpravy, pretože

sa neobmedzujú len na úpravu procesno-technických aspektov výberového konania, ale obsahujú také
ustanovenia, ktoré zásadným spôsobom modifikujú zákonnú úpravu, čo je podľa žalobcu neprípustné.
Žalobca poukázal na to, že v Podmienkach je stanovených celkovo 6 hodnotiacich kritérií, ale z
toho iba tri sú v súlade so zákonom. Stanovenie pravidiel udeľovania povolení v zákone č. 578/2004
Z.z. nie je samoúčelné, nakoľko zákonodarca týmto vytvoril pevný právny rámec, v ktorom sa môžu
žiadatelia domáhať povolenia na výkon hospodárskej činnosti za účelom dosiahnutia zisku, t.j. pevný

právny rámec, v ktorom sa žiadateľ môže domáhať základného práva podnikať. Tento právny rámec
vytvára poistku proti tomu, aby vyhlasovateľ výberového konania, resp. orgán oprávnený rozhodovať
o žiadostiach postupoval svojvoľne alebo arbitrárne. Zákonodarca celkom zrejme sledoval vytvorenie
stavu právnej istoty spočívajúceho predovšetkým v tom, že žiadatelia nie sú povinní podať žiadosť s
náležitosťamianiesúkžiadostipovinnípripojiťdoklady,ktorénestanovujezákon,pričommôžulegitímne

očakávať, že ich žiadosti budú hodnotené len podľa vopred známych kritérií, ktoré stanovuje zákon,
a nie podľa iných kritérií, nech už boli stanovené kýmkoľvek. Účel a zmysel zákona vylučoval, aby
žalovaný nad rámec zákona určil podmienky účasti a hodnotiace kritériá, žalovaný nemal oprávnenie
upraviť pravidlá udeľovania povolení inak, ako ich upravuje zákon, alebo ich dopĺňať a najmä nebol
oprávnený stanoviť ďalšie náležitosti žiadosti, ďalšie doklady, ktoré je potrebné k žiadosti priložiť a

tiež ďalšie hodnotiace kritériá, než aké stanovuje zákon. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že
žalovaný ako vyhlasovateľ výberového konania upravil podmienky svojvoľne a v rozpore so zákonom,
výberovékonanieprebehlopodľaPodmienok,ktorésúvrozporesozákonom,žalovanýakovyhlasovateľ
výberovéhokonaniapožadovalodžiadateľovpredloženietakýchdokladovasplnenietakýchpodmienok,
ktoré boli nad rámec zákona, a teda v rozpore s ním, pričom uplatňovanie práve takýchto nezákonných

podmienok viedlo k vylúčeniu niektorých žiadateľov z výberového konania a k zamietnutiu ich žiadostí.
Taktiež komisia žalovaného hodnotila podané žiadosti podľa kritérií, ktoré boli stanovené nad rámec
zákona a teda v rozpore s ním.

Podľa žalobcu na základe týchto skutočností nemôžu byť v súlade so zákonom ani výsledky výberového
konania a ani výsledky konania o udelenie povolení na prevádzkovanie ambulancie záchrannej

zdravotnej služby (rozhodnutia o udelení povolenia alebo rozhodnutia o zamietnutí žiadosti). Žalobca
poznamenal, že z nepráva nemôže vzniknúť právo.

Žalobca namietal závažné procesné pochybenia, ku ktorým došlo v konaní pred správnym orgánom
prvého stupňa a tiež pred žalovaným. Správny orgán prvého stupňa v rozpore s § 33 ods. 2 správneho
poriadku nedal žalobcovi možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k jeho podkladom i

k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie a uvedenou procesnou vadou došlo aj k
porušeniu § 3 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého sú správne orgány povinné dať účastníkom
konania vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.

Podľa žalobcu taktiež správny orgán v odôvodnení rozhodnutia opätovne neuviedol, prečo žalobca

ako účastník konania splnil hodnotiace kritériá na nižšej kvalitatívnej úrovni ako úspešný žiadateľ, hoci
je to jediný dôvod zamietnutia žiadosti. V rozpore s § 47 ods. 3 správneho poriadku v napadnutých
rozhodnutiach nie je uvedené, ktoré skutočnosti z hľadiska zákonných kritérií podľa § 14 ods. 9
zákona č. 578/2004 Z.z. boli podkladom na rozhodnutia, akými úvahami bola komisia žalovaného
vedená pri ich hodnotení. Účelom odôvodnenia je preukázať správnosť vydaného rozhodnutia,

presvedčiť o jeho správnosti účastníkov konania, pričom na základe odôvodnenia nadriadený orgán
preskúmava správnosť napadnutého rozhodnutia. Všeobecné konštatovanie obsiahnuté v odôvodnenítieto požiadavky nespĺňajú a sú preto nielen v rozpore s § 37 ods. 3 správneho poriadku, ale je aj v
rozpore s právom na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Skutočný dôvod rozhodnutia,
t.j. prečo bol žalobca menej úspešný ako úspešný žiadateľ, sa z rozhodnutia nedá dozvedieť. Žalobca

poznamenal, že odôvodnenie touto žalobou napadnutého rozhodnutia sa z obsahového hľadiska
neodlišuje od odôvodnenia rozhodnutí žalovaného, ktoré boli zrušené rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 1S 207/2010 zo dňa 02.06.2011. Žalovaný postupoval v rozpore s právnym názorom
krajského súdu vysloveným v tomto rozsudku, ktorý bol preňho záväzný.

Žalobca tiež namietal, že v konaní došlo aj k porušeniu zásady objektivity a § 9 ods. 2 správneho

poriadku, nakoľko tá istá osoba, ktorá rozhodovala o žiadosti žalobcu na prvom stupni, rozhodla aj
o rozklade podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu. V oboch prípadoch totiž rozhodoval minister.
Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. M-Sž DoV 12/2000, v ktorom sa konštatuje,
že „napokon sa odvolací súd stotožnil aj s názorom Generálneho prokurátora, že na strane žalovaného
došlo v konaniach o rozkladoch i k porušeniu § 9 ods. 2 správneho poriadku, keďže minister kultúry
SR, ktorý rozhodoval o rozkladoch, rozhodol aj ako prvostupňový orgán“. K rovnakému procesnému

pochybeniu podľa žalobcu došlo aj v danom prípade.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 04.03.2013, zotrval na svojom
doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Poukázal na
ustanovenia § 12 ods. 2 až 4, § 14 ods. 5, 8, 9,10 zák. č. 578/2004 Z.z. a zdôraznil, že v zmysle § 14
ods. 1 zákona je ministerstvo viazané výsledkom výberového konania; po vydaní povolení ministerstvo

zamietne žiadosti o vydanie povolenia ostatných žiadateľov.

Podľa názoru žalovaného Podmienky vychádzajú priamo z jednotlivých ustanovení zákona č. 578/2004
Z.z., presne určujú postup všetkých uchádzačov (účastníkov výberového konania), určujú spôsob,
ako majú jednotliví uchádzači postupovať, v akej forme a kam majú jednotlivé doklady predkladať, a
teda ako majú preukazovať splnenie podmienok výberového konania. Podmienky výberového konania

vydané žalovaným sú organizačným aktom vzťahujúcim sa výlučne k výberovému konaniu na vydanie
povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Zákon nemôže dopodrobna
upraviť jednotlivé čiastkové záležitosti týkajúce sa celého procesu výberového konania na vydanie
povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby a v procese tohto výberového
konaniasavyberátakýúčastník,ktorýbudedobudúcnaschopnýprevádzkovaťzdravotníckezariadenie,

ktoré poskytuje nepretržite 24 hodín denne primárnu zdravotnú starostlivosť osobám v bezprostrednom
ohrození života a zdravia a veľakrát v živote ohrozujúcich podmienkach. Takýto účastník musí byť
bezpochyby najlepším zo všetkých prihlásených uchádzačov. Práve preto pristúpil žalovaný k výberu
veľmi zodpovedne a musel jednotlivé zákonom stanovené kritériá bližšie špecifikovať v žalobcom
napadnutých Podmienkach. Žalovaný zdôraznil, že podmienkami bližšie špecifikované kritériá majú

bezprostrednú vecnú súvislosť s výberovým konaním a nie sú na ujmu účastníkov konania ani v rozpore
s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Podotkol, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa s Podmienkami, nebol
povinný prihlásiť sa do výberového konania a nie je preto namieste z jeho strany napádať platnosť
a zákonnosť týchto Podmienok v čase, keď túto možnosť predtým v čase prebiehajúceho výberového
konania nevyužil, neprotestoval proti nim a slobodne vyjadril vôľu s týmito podmienkami súhlasiť, čo

potvrdil aj svojím podpisom. Všetci uchádzači vo výberovom konaní sa zúčastnili dobrovoľne, prevzatím
Podmienok súhlasili s ich obsahom a nevzniesli voči nim žiadne námietky.

K námietke týkajúcej sa nemožnosti vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladom rozhodnutia
žalovaný uviedol, že správny orgán postupoval v úzkej súčinnosti s účastníkmi výberového konania tým,
že účastníkom konania umožnil prevzatie podmienok výberového konania, ktoré veľmi presne definovali

spôsob podania žiadosti ako aj listiny, ktoré mal každý z uchádzačov do výberového konania predložiť,
ako aj formu predkladania týchto listín. Uvedený postup umožnil, aby vo výberovom konaní došlo k
spoľahlivému zisteniu skutkového stavu nevyhnutnému pre naplnenie dikcie ustanovenia § 14 ods. 9
zákona č. 578/2004 Z.z.. Výberová komisia nevybrala za najlepšiu žiadosť žalobcu, záverom komisie je
žalovaný v zmysle § 14 ods. 1 zákona viazaný, a preto žiadosť žalobcu zamietol.Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné. Poukázal na § 14
ods. 10 zákona, podľa ktorého komisia určí pre sídlo stanicu záchrannej zdravotnej služby účastníka
výberového konania, ktorý najlepšie spĺňa kritériá. Zákonodarca v citovanom zákonom ustanovení dal

komisii tú právomoc vybrať pre sídlo stanice záchrannej zdravotnej služby takého účastníka výberového
konania, ktorý spĺňa požadované kritériá najlepšie. V žiadnom z nasledujúcich ustanovení zákona o
poskytovateľochsakomisiineukladápovinnosťatiežanižalovanémuvrozhodnutíuviesť,včomžalobca
tieto podmienky nesplnil najlepšie a v čom boli iní žiadatelia, alebo iný žiadateľ lepší. Podľa žalovaného
nebol porušený § 47 ods. 3 správneho poriadku, nakoľko v napadnutých rozhodnutiach sa uvádza,

že podkladom pre vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti a nepovolení prevádzkovať ambulancie
záchrannej zdravotnej služby v stanovených sídlach bola správa výberovej komisie vo výberovom
konaní, v ktorom vyhodnotila žiadosti žiadateľov o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie
záchrannej zdravotnej služby.

Pre výberové konanie na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancií v sídlach vyššie v rozsudku
uvedených bola v súlade s § 14 ods. 4 zákona zriadená výberová komisia, ktorá vyhodnotila žiadosti

účastníkov výberového konania a v súlade s § 14 ods. 8 zákona žiadosti vyhodnotila. Pri vyhodnocovaní
žiadosti komisia postupovala v súlade s § 14 ods. 10 zákona, v zmysle ktorého komisia určí pre
sídlo stanice záchrannej zdravotnej služby účastníka výberového konania, ktorý najlepšie spĺňa kritériá
podľa ods. 9 písm. a/ až c/. O výsledku výberového konania komisia vyhotovila správu, ktorá bola
spolu s ostatnou dokumentáciou súčasťou spisu a podkladom na konanie o vydanie povolenia

na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby pre žalovaného. Žalovaný v zmysle
príslušných ustanovení § 14 zákona mohol v tejto fáze buď vydať rozhodnutie, ktorým účastníkovi
konania povolí prevádzkovať zdravotnícke zariadenie, alebo vydať rozhodnutie o zamietnutí takejto
žiadosti, a to na základe správy výberovej komisie. Zákon č. 578/2004 Z.z. inú možnosť žalovanému
nestanovil.

Žalovaný zdôraznil, že správna úvaha pri ustálení skutkového stavu spočíva v hodnotení dôkazov,
pri ktorom správny orgán má právo, ale i povinnosť prikloniť sa k jednému z viacerých tvrdení
a iné odmietnuť, to všetko za použitia zásad logického myslenia. Poukázal preto aj na zákon o
poskytovateľoch, ktorý vychádza z princípu správnej úvahy, nakoľko v § 14 ods. 10 stanovuje, že komisia
určí pre sídlo stanice záchrannej zdravotnej služby účastníka výberového konania, ktorý najlepšie spĺňa

kritériá podľa ods. 9 písm. a/ až c/. Znamená to, že komisia má právo rozhodnúť na základe voľnej úvahy,
pričom jej nemožno vytýkať, ak pri svojom rozhodovaní vychádzala zo širokého rámca predložených
žiadostí jednotlivých uchádzačov. Sama na základe voľnej úvahy určila za najúspešnejšieho toho, ktorý
najlepšie spĺňa kritériá podľa § 14 ods. 9 písm. a/ až c/ zákona č. 578/2004 Z.z.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)

preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.),
ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z
nižšie uvedených dôvodov z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň sú v naznačenom
smere nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Do úvahy pritom vzal aj predchádzajúce rozhodnutia
krajského súdu v totožnej veci (napr. sp. zn. 1S 207/2010) i v obdobných veciach.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.
najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd
preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna

činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc
stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané
náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej

časti druhej hlavy O.s.p. je v medziach žalobných dôvodov posudzovať, či správny orgán vecnepríslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo
veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či

rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobca žiadosťami doručenými žalovanému dňa
07.01.2010 žiadal vydať povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v
sídlach Nitrianske Pravno, Nitrianske Rudno, Nováky, Handlová, Stará Turá, Topoľčany 2, Trenčín
2, Ilava a Veľké Ripňany. Žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 10042/2010-OP zo dňa 17.02.2010 o
zamietnutí žiadosti žalobcu, pretože nesplnil podmienky výberového konania a podmienky podľa §

14 ods. 11 zák. č. 578/2004 Z.z.. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. 11362/2/2010 zo dňa 24.06.2010. Proti tomuto rozhodnutiu, ktorým bol
zamietnutý rozklad a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, podal žalobca žalobu, o ktorej rozhodol
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S 207/2010-88 zo dňa 02.06.2011 podľa § 250j ods. 2 písm.
a/, d/ O.s.p. zrušil rozhodnutia vydané v oboch stupňoch správneho konania a vec vrátil žalovanému

na ďalšie konanie.

Žalovaný znovu preskúmal vec a rozhodol dňa 13.07.2012 rozhodnutím č. 29753-2012-OP o opätovnom
zamietnutí žiadostí žalobcu podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 11 zák. č. 578/2004 Z.z. V
odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaného sa uvádza, že pri vyhodnocovaní žiadostí komisia
postupovala v súlade s § 14 ods. 10 zákona, teda posudzovala, ktorý z účastníkov výberového

konania najlepšie spĺňa kritériá podľa § 14 ods. 9 písm. a/ až c/ a o výsledku výberového konania
vyhotovila správu, ktorá spolu s ostatnou dokumentáciou je súčasťou spisu a podkladom na vydanie
rozhodnutia žalovaného. Podľa správy vypracovanej výberovou komisiou žalobca ako žiadateľ nebol
vo výberovom konaní úspešný. Žalovaný viazaný výsledkom výberového konania v zmysle § 14 ods.
11 zamietol žiadosti neúspešných uchádzačov vo výberovom konaní. Keďže žalobca podľa správy

komisie nesplnil podmienku ustanovenú v § 12 ods. 4 písm. b/ zákona č. 578/2004 Z.z., t.j. neabsolvoval
úspešné výberové konanie tým, že nesplnil podmienky výberového konania a podmienky podľa zákona,
žalovaný súc viazaný výsledkom výberového konania nepovolil prevádzkovanie ambulancie záchrannej
zdravotníckej služby vo vyššie uvedených sídlach a žiadosť žalobcu zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 4598-2012-

OP zo dňa 26.09.2012 tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení
sa obdobne ako v prvostupňovom rozhodnutí konštatuje, že pri vyhodnocovaní žiadostí jednotlivých
uchádzačov zúčastnených na výberovom konaní komisia postupovala v súlade s § 14 ods. 10 zákona
a určila účastníka výberového konania najlepšie spĺňajúceho kritériá podľa § 14 ods. 9 písm. a/
až c/ zákona č. 578/2004 Z.z.. O výsledku výberového konania vyhotovila komisia správu, ktorá

je pre žalovaného záväzná a v zmysle tejto správy žalovaný rozhodol o zamietnutí žalobcových
žiadostí o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. V ďalšom je
odôvodnenie rozhodnutia žalovaného obdobné ako vyjadrenie k žalobe.

Podľa článku 1 ods. 1 Ústavy SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľačlánku13ods.1písm.a/ÚstavySRpovinnostimožnoukladaťzákonomalebonazákladezákona,
v jeho medziach.Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. ministerstvo zdravotníctva vydá povolenie na prevádzkovanie
ambulancie záchrannej zdravotnej služby [§ 11 ods. 1 písm. a)] fyzickej osobe, ak spĺňa podmienky
ustanovené v odseku 2 písm. a) a právnickej osobe, ak spĺňa podmienky ustanovené v odseku 3 písm.

a) a

a) je materiálne alebo finančne zabezpečená na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej
služby,

b) úspešne absolvuje výberové konanie (§ 14).

Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. žiadosť o vydanie povolenia podáva fyzická osoba alebo
právnická osoba orgánu príslušnému na vydanie povolenia.

Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. právnická osoba v žiadosti uvedie

a) obchodné meno, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo, ak už bolo pridelené, meno, priezvisko a
miesto trvalého pobytu osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom,

b) meno, priezvisko, dátum narodenia a údaj o štátnom občianstve odborného zástupcu,

c) miesto trvalého pobytu odborného zástupcu; ak je miesto trvalého pobytu mimo územia Slovenskej

republiky, aj miesto prechodného pobytu na území Slovenskej republiky,

d) druh zdravotníckeho zariadenia a jeho odborné zameranie,

e) miesto prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia,

f) sídlo stanice záchrannej zdravotnej služby podľa osobitného predpisu, 14a) ak ide o žiadateľa o
povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby.

Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 578/2004 Z.z. k žiadosti podľa odseku 4 právnická osoba doloží

a) doklad o založení právnickej osoby a ak ide o právnickú osobu, ktorá je zapísaná do obchodného
registra, aj výpis z obchodného registra,

b) právoplatné rozhodnutie o vydaní licencie na výkon činnosti odborného zástupcu,

c) doklad o vlastníctve alebo zmluvu o nájme priestorov, v ktorých sa bude zdravotná starostlivosť

poskytovať,

d) rozhodnutie príslušného orgánu verejného zdravotníctva o návrhu na uvedenie priestorov do
prevádzky,

e) čestné vyhlásenie, že v období dvoch rokov pred podaním žiadosti nemala zrušené povolenie z
dôvodov ustanovených v § 19 ods. 1 písm. c), d) alebo e) a že údaje uvedené v žiadosti a predložené

listiny sú pravdivé.

Podľa § 13 ods. 7 zákona č. 578/2004 Z.z. ustanovenia odseku 3 písm. b) a c) a odseku 5 písm. c) a
d) sa nevzťahujú na žiadateľa o povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby
[§ 11 ods. 1 písm. a)].

Podľa § 13 ods. 8 zákona č. 578/2004 Z.z. k žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie

záchrannej zdravotnej služby žiadateľ o povolenie doloží aja) doklad o vlastníctve ambulancie záchrannej zdravotnej služby alebo zmluvu o nájme, podľa ktorej
sa prenájom končí prevodom ambulancie záchrannej zdravotnej služby do vlastníctva žiadateľa o
povolenie,

b) zmluvu o budúcej kúpe alebo inom prevode ambulancie záchrannej zdravotnej služby do vlastníctva
žiadateľa o povolenie,

c) doklad o vinkulácii peňažných prostriedkov v peňažnom ústave Slovenskej republiky vo výške
zodpovedajúcej požiadavkám na zabezpečenie záchrannej zdravotnej služby v zásahovom území podľa
osobitného predpisu; takýto doklad sa nevyžaduje, ak počet ambulancií podľa písmena a) zodpovedá

požiadavkám na zabezpečenie záchrannej zdravotnej služby v zásahovom území podľa osobitného
predpisu,

d) doklad o odbornej spôsobilosti leteckého personálu a doklad Leteckého úradu Slovenskej republiky o
letovej spôsobilosti lietadla podľa osobitného predpisu, ak ide o žiadosť o povolenie na prevádzkovanie
ambulancie vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby.

Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. výberové konanie na vydanie povolenia na prevádzkovanie

ambulancie záchrannej zdravotnej služby [§ 11 ods. 1 písm. a)] uskutočňuje ministerstvo zdravotníctva.

Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. na vyhodnotenie žiadosti zriaďuje ministerstvo zdravotníctva
komisiu, ktorá má najmenej troch členov. Ak ide o vyhodnotenie žiadosti o povolenie na prevádzkovanie
ambulancie vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby, členom komisie musí byť aj zástupca Leteckého
úradu Slovenskej republiky.

Podľa § 14 ods. 8 zákona č. 578/2004 Z.z. komisia vyhodnotí žiadosti o vydanie povolenia na
prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Ak komisia zistí, že účastník výberového
konania nespĺňa podmienky na vydanie povolenia alebo v žiadosti o vydanie povolenia uviedol
nepravdivé údaje alebo predložil neplatné listiny, oznámi to ministerstvu zdravotníctva; ministerstvo
zdravotníctva ho bezodkladne vylúči z výberového konania a zamietne jeho žiadosť o vydanie povolenia

na prevádzkovanie ambulancie záchrannej služby.

Podľa § 14 ods. 9 zákona č. 578/2004 Z.z. sú kritériá hodnotenia žiadosti podľa ods. 8 nasledovné:

a/ personálne zabezpečenie prevádzkovania ambulancie záchrannej zdravotnej služby,

b/ materiálno-technické vybavenie ambulancie záchrannej zdravotnej služby,

c/ výška peňažných prostriedkov vinkulovaných v peňažnom ústave SR, ak sa ich vinkulácia vyžaduje

(§ 13 ods. 8 písm. c/).

Podľa § 14 ods. 10 zákona č. 578/2004 Z.z. komisia určí pre sídlo stanice záchrannej zdravotnej služby
účastníka výberového konania, ktorý najlepšie spĺňa kritériá podľa ods. 9 písm. a/ až c/; taký účastník
výberového konania sa môže určiť aj pre viac sídiel staníc záchrannej zdravotnej služby, ak sa uviedli
v žiadosti o vydanie povolenia. O výsledku výberového konania komisia vyhotoví správu, ktorá spolu

s ostatnou dokumentáciou je súčasťou spisu a podkladom o vydanie povolenia na prevádzkovanie
ambulancie záchrannej zdravotnej služby.

Podľa § 14 ods. 11 zákona č. 578/2004 Z.z. ministerstvo zdravotníctva je pri vydávaní povolení na
prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby viazané výsledkom výberového konania; po
vydaní povolení ministerstvo zdravotníctva zamietne žiadosti o vydanie povolenia ostatných žiadateľov.

Podľa § 92 zákona č. 578/2004 Z.z. na konanie a rozhodovanie podľa tohto zákona sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa§23ods.1správnehoporiadkuúčastnícikonania,ichzástupcoviaazúčastnenéosobymajúprávo
nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní
alebodostaťinformáciuzospisovsvýnimkouzápisnícohlasovaníinýmspôsobom.Podľaods.2správny

orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže
poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej
požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv v súvislosti
s výkonom jeho pôsobnosti.

Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným
osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho

zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 61 ods. 1 správneho poriadku proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, vydanému v
prvom stupni, možno podať na tomto orgáne v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia rozklad;

včas podaný rozklad má odkladný účinok. Podľa ods. 2 o rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu
štátnej správy na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa
nemožno odvolať. Podľa ods. 3 ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na konanie
o rozklade.

Krajský súd je názoru, že pri akomkoľvek výberovom konaní, tak ako pri verejnom obstarávaní, sa musí

uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov,
princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. Pre úplnosť sa žiada dodať, že uvedené
princípy sa uplatňujú v celom rozsahu aj v zákone č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, ktorý prebral
príslušné smernice Európskej Únie.

V prejednávanom prípade bolo potrebné posúdiť, či výberové konanie prebehlo v súlade so zákonom,

nevynímajúc pritom všeobecné právne zásady (princípy), ktoré vyjadrujú základné ponímanie práva a
spravodlivosti a ktoré musia byť dodržiavané nielen v úniovom ale aj v slovenskom právnom poriadku.
Za všeobecné právne zásady plne aplikovateľné v slovenskom právnom poriadku možno považovať
súbor záruk, ktoré vychádzajú zo samotnej podstaty právneho poriadku Slovenskej republiky. Ide o
princípy, ktorých dodržiavanie je jedným z charakteristických znakov právneho systému vytvoreného

podľa modelu právneho štátu. Treba dodať, že ustanovenia právnych poriadkov členských štátov EÚ,
ktoré patria do pôsobnosti úniového práva, musia byť tiež v súlade so všeobecnými úniovými zásadami.

Žalobca podstatnú časť svojej žaloby venoval námietke nezákonnosti Podmienok výberového konania.
Zákon č. 578/2004 Z.z. ani iný predpis nepredpokladá vydanie takýchto Podmienok. Tieto je možné
považovať za akýsi manuál pre komisiu žalovaného a pre uchádzačov zúčastnených na výberovom

konaní, ktorý však nemá normotvornú povahu a nie je pre dotknuté subjekty záväzný, resp. je záväzný
len do tej miery, kým neodporuje zákonu č. 578/2004 Z.z. alebo iným právnym predpisom. Len samotná
existencia Podmienok a postup podľa nich by nemusela vyvolať nezákonnosť žalobou napadnutého
rozhodnutia, pokiaľ by sa však nedotkla práv a povinností žalobcu.Podmienky, ako vyplýva z administratívneho spisu, obsahujú i niektoré také podmienky účasti na
výberovom konaní a hodnotiace kritériá, ako náležitosti žiadosti o vydanie povolenia, podmienky vydania
povolenia a hodnotenie žiadostí o povolenie, ktoré prekračujú zákonom vymedzený rámec. Súd sa

nezaoberal tými, ktoré riešia vylúčenie uchádzača z výberového konania, keďže tieto sa práv žalobcu,
ktorý nebol vylúčený, nijako nedotkli. Za všetky súd vymenuje len niekoľko relevantných. Žalovaný
ako vyhlasovateľ výberového konania pripustil, že žiadateľ môže preukázať vlastníctvo pozemných
dopravných prostriedkov záchrannej zdravotnej služby zmluvou o prenájme alebo leasingovou zmluvou
(v rozpore s § 13 ods. 8 zákona), kritérium hodnotenia žiadostí hospodárenie za predchádzajúci

rok, kritérium prezentácia projektu stratégie na obdobie minimálne štyroch rokov prevádzkovania
ambulantnej záchrannej zdravotnej služby a overenie úrovne odborných vedomostí (v rozpore s § 14
ods. 9 zákona).

Krajský súd poukazuje na to, že žalobca spolu s ostatnými (nevylúčenými) uchádzačmi, ktorí
prešli do „užšieho“ výberu, boli hodnotení podľa kritérií, ktoré sa na pohľad zdajú transparentné.
Niektoré kvalitatívne požiadavky vyplývajúce z Podmienok však neboli stanovené zákonom ani na

základe zákona. Uchádzači boli hodnotení spôsobom odporujúcim zákonu. V tomto kontexte je
nutné konštatovať nezákonnosť Podmienok i to, že sa opísaným spôsobom dotkli práv žalobcu.
Nezákonnosť Podmienok a na to nadväzujúcej správy výberovej komisie z vyhodnotenia žiadostí
(hodnotenie na základe Podmienok), ktoré boli podkladom rozhodnutia, viedli k nezákonnosti i
samotného rozhodnutia žalovaného č. 45987-2012-OP zo dňa 26.09.2012 a jemu predchádzajúceho

prvostupňového rozhodnutia č. 29753-2012-OP zo dňa 13.07.2012.

Súd dáva do pozornosti nález Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 12/2014-53 zo dňa 06.05.2014, ktorý
sa právne týkal obdobnej veci a ktorý sa zaoberal vo svojom odôvodnení Podmienkami, pričom tieto
vyhodnotil ako rozporné so zákonom. „Pokiaľ sa pri vyhodnocovaní doručených žiadostí o vydanie
povolenia vo výberovom konaní posudzovali (hodnotili) jednotlivé kritériá podľa podmienok, ktoré svojím

obsahom išli nad rámec ustanovení zákona, potom nemožno vylúčiť, že v prípade, ak by sa predložené
ponuky vyhodnocovali len podľa kritérií ustanovených zákonom, mohla výberová komisia dospieť k
iným záverom, a tým aj k inému poradiu uchádzačov. Postup ministerstva vo výberovom konaní podľa
nezákonne vydaných podmienok potom mohol mať vplyv na zákonnosť celého konania i napadnutého
rozhodnutia ministerstva.“

Vo všeobecnosti platí, že nesprávne právne posúdenie veci môže spočívať v tom, že správny orgán
správne použitý právny predpis nesprávne interpretoval, alebo že na správne zistený skutkový stav
veci aplikoval nesprávny právny predpis, teda že subsumoval skutkový stav pod normu hmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného
skutkového stavu. V prejednávanej veci žalovaný ako odvolací správny orgán v zhode so správnym

orgánom prvého stupňa nesprávne aplikoval právny predpis a založil svoje rozhodnutie na nezákonnom
podklade. Z uvedených dôvodov súd námietku týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia zisteného
skutkového stavu považoval za dôvodnú.

Za dôvodnú považoval súd tiež námietku žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov.

Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom,
že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené
všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi
predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok

rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť
presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu.
Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, aj
na také, ktoré sú pre rozhodnutie bezvýznamné, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak

však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, postoj správneho orgánuk danej skutočnosti či argumentu sa vyžaduje. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú
právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe

ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci
porušenie Ústavou garantovaného základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či
čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a
skutkovými zisteniami, len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých
dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových

zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok
nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím oprávnenej proti nemu podať
opravný prostriedok, resp. žalobu, je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti
záverom rozhodnutia.

Je treba zdôrazniť, že súd nie je povinný a ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov.
Vecne preskúmať zákonnosť správneho rozhodnutia je možné len za predpokladu jeho náležitého

odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho
konania.

Správnym orgánom oboch stupňov možno vyčítať nedostatočné odôvodnenie, prečo nebol žalobca
vo výberovom konaní úspešný. V prvostupňovom rozhodnutí absentuje vyjadrenie, ako rozhodujúci
správny orgán, resp. komisia zriadená pre výberové konanie, vyhodnotili žiadosť žalobcu a pripojené

podklady v konfrontácii s inými žiadateľmi, prípadne víťazným uchádzačom, či už z hľadiska zákonných
kritérií podľa § 14 ods. 9 zákona č. 578/2004 Z.z. alebo z hľadísk uvedených v Podmienkach.
V rozhodnutí nie je uvedené, ktoré relevantné skutočnosti, okrem správy z vyhodnotenia žiadostí
vypracovanej komisiou, boli podkladom pre rozhodnutie a akými úvahami bol správny orgán, resp.
komisia, vedený pri ich hodnotení. Ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí, v ktorom poukázal na

rozhodnutie vydané v prvom stupni a v podstate zopakoval jeho argumentáciu, tento nedostatok
neodstránil. Súd si nemohol nevšimnúť a v tomto dáva žalobcovi taktiež za pravdu, že odôvodnenie
žalobou napadnutého rozhodnutia sa z obsahového hľadiska neodlišuje od odôvodnenia rozhodnutí
žalovaného, ktoré boli zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 207/2010 zo dňa
02.06.2011.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom porušenia jeho procesných práv v konaní, je potrebné prisvedčiť
žalobcovi v tom, že správne orgány oboch stupňov mu nedali možnosť sa pred vydaním rozhodnutí
vyjadriť k ich podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Z povahy veci
vyplýva, že poskytnutie takejto možnosti prichádza do úvahy na konci konania na príslušnom stupni.
Preto je nesprávny záver žalovaného, že nedošlo k porušeniu ustanovenia § 33 ods. 2 správneho

poriadku s poukazom na to, že umožnil uchádzačom prevzatie Podmienok. Táto vada v konaní pred
správnymi orgánmi však nemala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí a preto na ňu súd
neprihliadal. Zároveň treba podotknúť, že v správnom konaní v predmetnej veci boli vydané dve
prvostupňové rozhodnutia, proti ktorým podal žalobca rozklad, boli vydané dve rozhodnutia o rozklade,
proti ktorým podal žalobca žalobu. Vo veci už prebehlo jedno súdne konanie (sp. zn. 1S 207/2010) a

preto bol žalobca so všetkými pre konanie relevantnými podkladmi v čase rozhodovania súdu o tejto
žalobe oboznámený a mal i dostatočný priestor na vyjadrenie svojho názoru.

Dôvodná nie je ani námietka žalobcu týkajúca sa údajného porušenia zásady objektivity a § 9 ods. 2
správneho poriadku tým, že v prvom ako aj v druhom stupni rozhodoval minister. Z § 9 ods. 2 správneho
poriadku vyplýva, že z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto

sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Z obsahu
spisu vyplýva, že prvostupňové správne rozhodnutie vydal žalovaný, t.j. Ministerstvo zdravotníctva
Slovenskej republiky a toto minister len podpísal, pričom až druhostupňové rozhodnutie vydal minister
zdravotníctva Slovenskej republiky ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy a to na základe návrhu
ním ustanovenej osobitnej komisie v súlade s § 61 ods. 2 správneho poriadku. V prvom stupni správneho

konania teda konalo Ministerstvo zdravotníctva SR, ktoré je centralizovaným a monokratickým orgánom
štátnej správy, na čele ktorého stojí minister menovaný prezidentom na návrh predsedu vlády, pričomprávnu subjektivitu má ministerstvo, ktoré je definované ako právnická osoba (§ 35 ods. 1 zákona
č. 575/2001 Z.z.). Minister sám o sebe nie je správnym orgánom, ale osobou stojacou v čele tohto
správneho orgánu. Rozhodovanie v prvom aj druhom stupni správneho konania zostáva na úrovni

ústredného orgánu štátnej správy, pričom pri rozhodovaní o rozklade ide vlastne o osobitný a zákonom
predpokladaný prípad opravy vlastného rozhodnutia žalovaného.

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie ministra zdravotníctva SR i prvostupňové rozhodnutie žalovaného vychádzajú z vyššie
uvedených dôvodov z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú čiastočne nepreskúmateľné pre

nedostatok dôvodov. Preto súd postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. a tieto rozhodnutia
zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bolo
žalobcovi priznané právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na zaplatenie súdneho poplatku 70
€. Právny zástupca nevyčíslil náklady právneho zastúpenia žalobcu v konaní, preto ich súd žalobcovi
nepriznal, i keď mu inak toto právo patrí.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona.