Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Friday, August 30, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/140/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5494899986
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5494899986.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľov: 1/ P. J., nar. XX.
XX. XXXX, bytom D. X., ul. A. F. č. XXX/XX, 2/ J. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. X., ul. A. F. č. XXX/XX,
3/ H. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. X., ul. A. F. č. XXX/XX, 4/ R. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. X., ul.
M. č. XXX/XX, 5/ P. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., ul. U. č. XXX/XX, všetci zastúpení splnomocneným
zástupcom JUDr. Róbertom Slamkom, advokátom, so sídlom D. X., ul. N. č. XXXX/XX proti odporcom:
1/ T. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. X., ul. H. č. XXX/XX, 2/ J. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. X.,
ul. H. č. XXX/XX, obaja zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so

sídlom D. X., ul. N. č. XXXX, 3/ Mesto Dolný Kubín, so sídlom Dolný Kubín, Hviezdoslavovo námestie
č. 1651, IČO: 00314 463, zastúpený splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária ALTER IURIS,
s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Tolstého č. 9, IČO: 36 708 771, 4/ W. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. č.
XX, o určenie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, o odvolaní odporcov 1/ - 3/ a navrhovateľov
1/ - 5/ proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 4C/595/1994-591 zo dňa 25. októbra 2012 v
spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 4C/595/1994-649 zo dňa 11. decembra 2012, takto

r o z h o d o l :

rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 25. 10. 2012 č. k. 4C/595/1994-591 v spojení s dopĺňacím

rozsudkom zo dňa 11. 12. 2012 č. k. 4C/595/1994-649 vo výrokoch I. a II. p o t v r d z u j e .

Vo výroku, ktorým v ostatnej časti súd návrh zamietol a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a
vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom č. k. 4C/595/1994-591 zo dňa 25. 10. 2012 určil, že navrhovatelia 1/ až 5/ majú
právo prechodu peši cez cestu označenú Geometrickým plánom Geodézia a Kartografia Dolný Kubín
č. 17810442-220/3-94 zo dňa 29. 12. 1994 ako diel 1 vytvorený z parc. č. 381/1 TTP o výmere 381
m2, diel 2 vytvorený z parc. č. 381/2 TTP o výmere 443 m2, diel 3 vytvorený z parc. č. 378/3 TTP
o výmere 1624 m2, diel 4 vytvorený z neknihovanej parcele, diel 5 vytvorený z parc. č. 382/3 TTP o
výmere 279 m2, a diel 6 vytvorený z parc. č. 382/2 TTP o výmere 905 m2 (po zidentifikovaní parciel),

ktoré parcele sa nachádzajú v obci D. X., kat. úz. X.. Toto právo prechodu zodpovedajúce vecnému
bremenu je spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti, a to domu č.s. XX (XXX), ktorý sa nachádza na M.
ulici v D. X. - H.. Geometrický plán je súčasťou rozsudku. Odporcov 1/ až 4/ zaviazal k povinnosti
umožniť navrhovateľom prechod cez uvedený pozemok a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by
bránili prechodu cez uvedený pozemok. O trovách konania si súd vyhradil rozhodnúť do 30 dní po
právoplatnosti vo veci samej.Dopĺňacím rozsudkom č. k. 4C/595/1994-649 zo dňa 11. 12. 2012 okresný súd doplnil rozsudok
Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 4C/595/1994-591 zo dňa 25. 10. 2012 vo výrokovej časti o výrok:
V ostatnej časti súd návrh zamieta.

Rozhodnutie odôvodnil vykonaným dokazovaním, z ktorého mal preukázané, že vecné bremeno práva
prechodu nebolo viazané len na osobu H. G., ml., ale išlo o vecné bremeno práva prechodu spojené
s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam, ktoré navrhovatelia zdedili, užívajú ich po smrti pôvodného
vlastníka H. G.. Právo prechodu navrhovatelia a ich právni predchodcovia využívali najmenej do roku
1992, kedy odporcovia zahradili predmetný prechod a až týmto okamihom prestali právo prechodu

využívať.

Zo znaleckého posudku č. 5/2010 znalca Ing. Z. Z. bolo zistené, že cesta cez parc. č. 1536 (podľa
pôvodnej PK mapy) od obecnej cesty parc. č. 395 kat. úz. X. smerom k parcele 504 a ďalším v k.
ú M. cez mostík nad potokom H. v minulosti jednoznačne existovala, nedá sa však potvrdiť, či táto
cesta bola presne užívaná tak ako je definovaná v geometrickom pláne č. 17810442.220/3-94 z 19.
12. 1994, avšak vychádzajúc zo zvyškov mostíka nad potokom a porovnania sudcovského nákresu z

07. 07. 1967 s geometrickým plánom z 29. 12. 1994, kde v obidvoch dokumentoch vychádza cesta
z obecnej cesty tesne vedľa sýpky žalovaného, možno reálne predpokladať, že jej priebeh určený v
tomto geometrickom pláne je veľmi podobný reálnemu umiestneniu cesty v teréne v minulosti, šírka
cesty v GP na 4,5 m sa však nedá dnes konfrontovať so šírkou cesty užívanou v minulosti, priebeh
zásahu vecného bremena vedie cez PK parc. č. 1536, cez PK parc. č. 1535 a 2 neknihované parcely.

Pôvodné parc. PK č. 1536 a 1535 a k nim identické parcely 381/1, 382/2, 382/3 majú charakter TTP,
a pretože nie je na nich zakreslená žiadna cesta, preto mohla mať predmetná cesta len charakter
súkromnej cesty v prospech predchodcov navrhovateľov. Predmetná cesta na relevantných mapách, t. j.
na mapách veľkých mierok nikdy nebola zakreslená ani iným spôsobom konštituovaná, len na LV XXXX
bolo zapísané vecné bremeno práva prechodu v prospech vlastníka parcely 504. Rozsah práva vecného

bremena práva prechodu určeného geometrickým plánom č. 178104442-2220/3-94 z 29. 12. 1994 je
možné s vysokou pravdepodobnosťou stotožniť so sudcovským nákresom zo 07. 07. 1967, i keď tento je
vyhotovený bez konkrétnych mier, okrem šírky práva prechodu vyznačenej na GP, ktorú zo sudcovského
nákresu nie je možné odvodiť. Súd teda vyhovel časti návrhu, keď mal za to, že cez uvedené parcely
existuje právo prechodu peši. Pokiaľ sa týkalo prechodu iným spôsobom - v minulosti zriadenom na

základe rozsudku vo veci 3C 165/61, podľa ktorého sa vtedajší účastníci konania M. R., J. H., H. G., st.
a H. G., ml. dohodli na úprave priechodu označenom na súdnom náčrtku písmenami a/, b/, c/, d/ tak,
aby mali prístup vozom do dvora starého mlyna žalobníčky a žalovaní mali cestu do svojho dvora, v
tejto časti súd dospel k záveru, že právo prechodu vozom sa premlčalo, a to z dôvodu, že toto právo sa
nevyužívalo aspoň od roku 1978, kedy zomrel H. G., st. Táto skutočnosť bola v konaní, podľa názoru

súdu, preukázaná výpoveďami svedkov, a to J. X., ktorý uviedol, že prístupová cesta k nehnuteľnosti,
ktorá parila H. G. sa využívala až do smrti jeho syna H. G., odvtedy sa prechod k domu nevyužíval,
po smrti mladého začalo všetko chátrať, J. Q., ktorá uviedla, že asi v 80-tych rokoch pracovala na
hospodárskom dvore v X., pričom sporná cesta sa už v tomto čase nevyužívala, J. W., ktorý uviedol,
že táto cesta sa využívala do roku 1971 a po založení družstva tam už nebol dôvod chodiť, T. D., ktorý

uviedol, že cez cestu a môstik cez potok chodili hlavne G., a to starý pán, ale aj jeho syn, ktorý zomrel v
roku 1971, od vtedy sa tadiaľ nechodilo, najdlhšie sa to využívalo do smrti pána G., st.. Svedkyňa J. U.
- vdovy po H. G. zomrelom v roku 1971, uviedla, že ešte pred smrťou svojho manžela mala obec spolu
s národným výborom financovať opravu mosta cez potok, nakoniec k tomu nedošlo, lebo jej manžel sa
v roku 1971 zabil. Svedok H. K. uviedol, že cestu využíval do osemdesiatych rokov, potom už tadiaľ

nechodieval, nakoľko po smrti pána G. ml. a neskôr st. most schátral. Výsluchom svedkov T. S., ktorý
uviedol, že cesta sa využívala do založenia družstva v roku 1968, potom si nepamätá, že by G. cestu
využívali, H. J., ktorý sám využíval cestu asi začiatkom osemdesiatych rokov, G. J., ktorá uviedla, že
cesta sa využívala do smrti pána G., potom už nie. Tieto skutočnosti boli potvrdené aj svedkom Ing. J.
T. na pojednávaní dňa 04. 10. 2012, ktorý potvrdil, že cez most, ktorý bol cez potok, chodil pán G. a jeho

syn, ktorý sa v roku 1972 zabil, most fungoval do roku 1973, kedy sa gazdovalo, potom ich zobrali do
družstva, most chátral, bol drevený, zhnil a zrútil sa, J. tadiaľ nechodili.

Most cez potok postupne schátral, v súčasnej dobe neexistuje, existujú len železné koľaje, pričom v
roku 1993 H. J. a manželka P. požiadali Obvodný úrad životného prostredia v Dolnom Kubíne, o vydanie
staveného povolenia na výstavbu mosta ponad potok, pričom uviedli, že v minulosti bol most drevený,

tento sa zvalil a bez neho nie je prechádzanie možné a právo prechodu je nerealizovateľné. Stavebnépovolenie vydané nebolo, naopak Obvodný úrad v Dolnom Kubíne, ako stavebný úrad, zistil porušenie
§ 105 ods. 3/ zákona číslo 50/76 Zb., 262/92 Zb., 103/90 Zb., J. a R. J.. Dňa 18. 08. 1993 Obvodný úrad
v Dolnom Kubíne oznámil začatie konania odstránením stavby mosta cez miestny potok v lokalite Dolný

Kubín - H.. Podľa záznamu zo dňa 31. 08. 1993 so stavbou mosta začali bez stavebného povolenia
R. J. a J. J., z pôvodného objektu v tom čase boli zachované oceľové nosníky a časť kamenných
opôr, pričom v mapovom podklade EN časti kat. úz. M. je pôvodný most vyznačený na parc. č. 1112. Z
uvedeného možno konštatovať, že v roku 1993 most, tak ako uvádzali svedkovia, už neexistoval, pre
svoju schátralosť sa zrútil a navrhovatelia pred podaním žaloby chceli začať s výstavbou úplne nového

objektu. O existencii mosta do roku 1993 nepodali svedectvo ani svedkovia vypočutí na ohliadke dňa
08. 06. 1995, a to K. U., Z. J., G. E., R. F., H. J., H. D. a J. W.. Títo len potvrdili, že sa tadiaľ prechádzalo,
ale ani jeden neuviedol, že to bolo až do roku 1992 alebo 1993. Okresný súd uviedol, že je preto možné
konštatovať, že právo prechodu vozom sa pre schátralosť mosta nemohlo využívať, bolo možné iba
prechádzať pešo, i keď po uvedenom moste zrejme dosť obtiažne. Právo prechodu vozom sa teda
premlčalo podľa §109 Občianskeho zákonníka, keďže sa nevykonávalo najmenej od roku 1978, desať

ročná lehota vypršala na konci roku 1988 a v čase podania žaloby (28. 07. 1994) bolo už premlčané.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 151 ods. 3 O. s. p. a vyriekol, že o trovách konania
rozhodne po právoplatnosti veci.

Dopĺňacím rozsudkom sp.zn.4C/595/1994-649 zo dňa 11.12.2012 okresný súd doplnil rozsudok
okresného súdu Dolný Kubín č. k. 4C/595/1994- 591 zo dňa 25. 10. 2012 vo výrokovej časti o výrok:

„V ostatnej časti súd návrh zamieta“. Konštatoval, že dňa 14. 11. 2012 odporcovia 1/, 2/ podali návrh
na doplnenie rozsudku, nakoľko súd aj napriek tomu, že vo výroku rozhodol len o časti návrhu - práve
prechodupeši,opomenulrozhodnúťopráveprechoduvozomikeďvodôvodnenítútoskutočnosťuviedol
- na str. 8, „právo prechodu vozom sa teda premlčalo“. Doplňujúci rozsudok odôvodnil poukazom na ust.
§ 166 ods.1 O. s. p. a tým, že odporcovia doplnenie navrhli v zákonnej lehote.

V zákonnej lehote proti rozsudku podali odvolanie odporcovia 1/ až 3/.

Odporcovia 1/, 2/ žiadali o doplnenie rozsudku o výrok, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta
vzhľadom k tomu, že bez tohto výroku nie je rozhodnuté o celom predmete konania.

Pokiaľ sa týkalo odôvodnenia napadnutého rozsudku mali za to, že vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,

čím boli dané odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. f/, a d/ O. s. p.

Podľa ich názoru a napriek rozhodnutiu odvolacieho súdu č. k. 8Co/413/2009-341 zo dňa 31. 03. 2010 z
vykonaného dokazovania nevyplýva, že právo prechodu cez cestu bolo zriadené s charakterom in rem!
Takýto záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom ani z rozsudku Okresného súdu Dolný
Kubín sp. zn. 3C/241/69 zo dňa 16. 07. 1969 nevyplýva takýto charakter práv. Z tohto rozsudku, o ktorý

navrhovatelia opierajú svoje právo jednoznačne vyplýva, že právo prechodu bolo zapísané len a výlučne
v prospech H. G. ml., nar. XX. XX. XXXX. Ak teda H. G. ml. zomrel, čo bolo v konaní preukázané,
je zrejmé, že právo prechodu spojené s touto osobou zaniklo. Skutkové okolnosti v konaní naopak
preukazujú, že právo prechodu bolo zriadené len v prospech H. G. ml., ktorý jediný bol navrhovateľom
v konaní sp. zn. 3C/241/69 a v prospech ktorého ako jediného bolo právo prechodu na príslušnom LV

aj zapísané, potom opačný právny záver je bez opory vo vykonanom dokazovaní.

Okresný súd podrobne odôvodnil svedecké výpovede preukazujúce, že právo prechodu vozom sa od
roku 1978 nevyužívalo a v závere okresný súd konštatoval, že toto právo prechodu vozom sa premlčalo.
Podľa ich názoru okresný súd nedôsledne vyhodnotil vznesenú námietku premlčania, nakoľko z
vykonaného dokazovania je preukázané, že právo prechodu sa nevyužívalo od roku 1978 nielen vozom,

ale nevyužívalo sa vôbec. Dôvodnosť námietky premlčania nielen vo vzťahu k prechodu vozom, ale aj
vo vzťahu k prechodu pešo, je preukázaná svedeckými výpoveďami svedkov, a to W. (ktorý potvrdil, že
sa cesta využívala do roku 1971), D., K., S., ktorí pôvodne potvrdili, že rodinný dom súp. č. XX (teraz
súp. č. XXX) chátra a nebol užívaný od roku 1978.

Výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu musí byť výkonom osobami oprávnenými, to

znamená, že občasný prechod náhodnými cudzími osobami nie je pre posúdenie otázky premlčaniapráva relevantný. Mali za to, že súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym
skutkovým zisteniam, resp. navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie kvalifikovaného
výkonu prechodu peši cez pozemok odporcov, nakoľko nepreukázali, že právo prechodu bolo využívané

oprávnenýmiosobamiporoku1978.Jenepochybné,žedôkaznébremenovrovinepreukázaniatrvalého
(a nielen náhodného) využívania práva prechodu zaťažuje v konaní navrhovateľov a z vykonaného
dokazovaniajemožnéprihodnotenívšetkýchdôkazovtakjednotlivo,akoajvovzájomnýchsúvislostiach
konštatovať, že toto dôkazné bremeno neuniesli. Argumentom v prospech odporcov preukazujúcich, že
ani prechod peši sa nevyužíval je ustálená skutková okolnosť a tou je, že most cez potok, ktorý bol

časťou cesty/prechodu, schátral a zrútil sa.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v súčasnosti nie je možné cez pozemky odporcov
prechádzať k stavbe navrhovateľov, nakoľko neexistuje most cez potok, ktorý schátral a rozpadol sa,
čím zanikla vec - nehnuteľnosť, ktorá bola nevyhnutným predpokladom pre realizáciu práva prechodu.

Výrok I. napadnutého rozsudku označuje právo prechodu peši cez cestu, ktorá je špecifikovaná
odkazom na jednotlivé diely (diel 1, 2, 3, 4, 5 a 6) pripojeného geometrického plánu. Takéto označenie

nehnuteľností, cez ktoré cesta prechádza, však nie je v súlade s ustanoveniami katastrálneho zákona.
Obsahom katastra podľa § 7 nie sú údaje takéhoto charakteru; súčasťou obsahu katastra sú údaje o
parcelných číslach, údaje o parcelách registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách
registra „E“ evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov. Pokiaľ je teda právo
prechodu označené odkazom na „diely“ vytvorené z jednotlivých parciel, takéto právo nie je zapísateľné

do katastra nehnuteľností a rozsudok je nevykonateľný.

Namietali, že v rozsudku sa odkazuje na diel vytvorený z tzv. neknihovanej parcely, ktorá skutočnosť
tiež spôsobuje nevykonateľnosť rozsudku, nakoľko takéto označenie nehnuteľnosti nespĺňa požiadavky
identifikácie nehnuteľnosti dostatočným spôsobom.

V neposlednom rade tiež označenie nehnuteľnosti - rodinného domu, ku ktorému má byť zriadené právo

prechodu len odkazom na staré súpisné číslo s doplnením informácie v zátvorke o novom čísle, bez
označenia katastrálneho územia, pozemku, na ktorom je postavený a príslušného čísla listu vlastníctva,
nezodpovedá požiadavkám katastrálneho zákona.

V zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu malo byť dokazovanie zamerané aj na preukázanie rozsahu
práva prechodu z hľadiska stotožnenia najmä šírky prechodu s pôvodným sudcovským

nákresom z roku 1967. Ustanovený znalec však konštatoval, že šírku práva prechodu vyznačenú na
geometrickom pláne nieje možné odvodiť zosudcovskéhonákresuzroku 1967(tenjevyhotovenýbez
konkrétnych mier) a nebola špecifikovaná ani v žiadnych výpovediach svedkov či účastníkov konania.
Z hľadiska preukázania rozsahu práva prechodu teda navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno a súd
bez opory vo vykonanom dokazovaní priznal právo prechodu cez cestu v šírke vyznačenej v pripojenom

geometrickom pláne.

Odporca 3/ v podanom odvolaní žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu v
celom rozsahu zamietol.

Rozsudok okresného súdu považoval za nesprávny, lebo vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Pokiaľ ide o preukázanie rozsahu vecného bremena namietal, že navrhovatelia nepredložili žiadny
relevantný dôkaz, ktorý by jednoznačne preukazoval rozsah vecného bremena práva prechodu v
rozsahu ako je uvedený v geometrickom pláne. Sám znalec v znaleckom posudku uviedol: „Či táto
cesta bola používaná presne tak, ako je definovaná v geometrickom pláne č. 17810442-220/3-94 z 29.
12. 1994. to sa potvrdiť nedá...“. Z výpovedí svedkov tiež nevyplýva presný rozsah vecného bremena.

Taktiež jednotlivé konštatovania znalca v znaleckom posudku (čo sa týka rozsahu vecného bremena)
nie sú jednoznačné (uvedené vyššie v tomto odvolaní aj v znaleckom posudku).

Sám znalec v znaleckom posudku tiež uviedol, že: „V prípade budúceho zriadenia vecného bremena
práva prechodu, s možnosťou i prejazdu motorových vozidiel (vrátane nákladných), by boli potrebné
terénne úpravy na jeho realizáciu v takomto rozsahu...“. Z uvedeného je teda tiež sporná existencia arozsah vecného bremena, pretože ak toto vecné bremeno v požadovanom rozsahu skutočne existovalo,
nebolo by predsa potrebné vykonávať terénne úpravy.

Mal za to, že navrhovatelia, znalec a jednotliví svedkovia (vo svojich výpovediach) nedokázali určiť

(preukázať) rozsah vecného bremena, tak ako je uvedený v geometrickom pláne. Geometrický plán,
ktorýjepripojenýkrozsudku,jelennávrhomnarozsahvecnéhobremenaakohonavrhujúnavrhovatelia.
Pre jednoznačné stotožnenie sa súdu s týmto geometrickým plánom (rozsahom vecného bremena) je
potrebné jednoznačné a nespochybniteľné preukázanie skutočností v ňom uvedených, nielen v rovine
konštatovaní, domnienok a predpokladov. Sám znalec podľa nich sám spochybňoval rozsah vecného

bremena keď uviedol: „...Či táto cesta bola používaná presne tak, ako je definovaná v geometrickom
pláne č. 17810442-220/3-94 z 29. 12. 1994. To sa potvrdiť nedá...“. „V prípade budúceho zriadenia
vecného bremena práva prechodu, s možnosťou i prejazdu motorových vozidiel (vrátane nákladných),
by boli potrebné terénne úpravy na jeho realizáciu v takomto rozsahu...“.

Taktiež súd v rozsudku uvádza: „....Rozsah práv vecného bremena práva prechodu určený
geometrickým plánom č. 178104442-2220/3-94 z 29. 12. 1994 je možné s vysokou pravdepodobnosťou

stotožniť so sudcovským nákresom zo 07. 07. 1967, i keď tento je vyhotovený bez konkrétnych mier,
okrem šírky práva prechodu vyznačenej na GP, ktorú zo sudcovského nákresu nie je možné odvodiť.
Súd teda vyhovel časti návrhu, keď má za to, že cez uvedené parcely existuje právo prechodu peši...“.
Odporca 3/ poznamenal, že súd porovnával geometrický plán (ktorý je len návrhom navrhovateľov na
rozsah vecného bremena) so sudcovským nákresom zo 07. 07. 1967, (ktorý nie je žiadny oficiálny

dokument, žiadnou zákonnou autoritou nie sú tam uvedené skutočnosti potvrdené) je všeobecného
charakteruajevyhotovenýbezkonkrétnychvýmeralebomierokanebolvyhotovenýnatoautorizovanou
a oprávnenou osobou a ku ktorému sa uvádza: „...nebol ani súčasťou uzatvoreného zmieru. Namietal,
že v spise sa nachádza len bližšie neoznačený náčrt sudcu...“. Z uvedeného rozsudku však nie je
zrejmé, na ktorej parcele má byť právo priechodu uznané a súdny náčrtok nebol uvedený ako súčasť

rozsudku.Idetedalenonáčrt,ktorýsivytvorilsudcapravdepodobneakopomôcku,ktorýnemácharakter
záväzného dokumentu a je len náčrtom bez konkrétnych mierok, pričom predpokladané skutočnosti
v ňom uvedené nie sú ničím preukázané, taktiež predmetný náčrt neobsahuje dostatočne určiteľné
čísla a údaje o parcelách, ktoré by špecifikovali rozsah vecného bremena. Uvedeným porovnávaním
geometrického plánu so sudcovským nákresom zo 07. 07. 1967 dochádza k porovnávaniu „návrhu

navrhovateľov pokiaľ ide o rozsah vecného bremena“, (ktorého existenciu a rozsah musia navrhovatelia
preukázať) s právne irelevantným dokumentom - sudcovským náčrtom, t. j. porovnáva „navrhovateľmi
predložený návrh rozsahu vecného bremena“ s dokumentom, ktorý nie dostatočne dôveryhodný, na to
aby mohol v súvislosti s jeho komparáciou zakladať akékoľvek právo.

Vo vzťahu k majetku odporcu 3/ (diely č. 3 a 4 vytvorené z neknihovaného pozemku), ku ktorým

má údajne existovať vecné bremeno uviedol, že tzv. „neknihované pozemky“ sú pozemky, ktoré nie
sú zapísané v pozemkovej knihe, ani v žiadnej inej evidencii nehnuteľností a v zmysle § 14 ods. 2
zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení
neskorších predpisov sa stali jeho majetkom. K týmto pozemkom nebolo a ani nemohlo byt' zriadené
a v katastri nehnuteľností evidované žiadne vecné bremeno. Podľa údajov v geometrickom pláne č.

178104442-2220/3-94 z 29.12.1994 išlo o súčasť koryta potoka, ktoré sa činnosťou vodného toku
zmenilo.

Samotný geometricky plán č. 178104442-2220/3-94 z 29. 12. 1994 už nie je zhodný s platnými údajmi
katastra nehnuteľností (S 45 vyhlášky č. 461/2009 Z. z.), a ani jeho zápis do katastra nehnuteľností
nie je možné vykonať. To znamená, že ani zápis napadnutého rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín

č. k. 4C/595/1994-591, zo dňa 25. 10. 2012, ktorého prílohou je takýto geometrický plán, nie je možné
do katastra nehnuteľností vykonať, a teda napadnutý rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k.
4C/595/1994-591 zo dňa 25. 10. 2012 je nevykonateľný.

Namietal premlčanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Uvádzal, že právo prechodu (pešo)
a prechodu (vozom) spolu súvisia najmä pokiaľ ide o prechod mostom, čo bolo kľúčové, vzhľadom na

to, že inak sa predmetné právo (prechodu pešo cestou, prechodu vozom cestou) ani nemohlo užívať
vzhľadom na neexistenciu mosta a nemožnosti užívania práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu.
Svedok Ing. J. T. nespochybniteľné potvrdil na pojednávaní 04. 10. 2012, že cez most, ktorý bol cez
potok, chodil pán G. a jeho syn, ktorý sa v roku 1972 zabil, most fungoval do roku 1973, kedy sa
gazdovalo, potom ich zobrali do družstva, most chátral, bol drevený, zhnil a zrútil sa, J. tadiaľ nechodili.Bolo to preukázané hlavne svedkom W. a S., že rodinný dom v 70. rokoch chátral, od roku 1978 nebol
užívaný, a teda užívanie prechodu skončilo v 70. rokoch 20. storočia, okrem toho došlo k podstatnej
zmene, pretože schátral most, tento sa rozpadol a došlo k zániku veci, čo má podstatný vplyv na

zmenu posúdenia uvádzaných skutočností (rozsah a existenciu vecného bremena). Taktiež poukázal
na § 109 Občianskeho zákonníka, a tiež na § 154 ods. 1 O. s. p., keď súd bol viazaný pri rozhodovaní
zisteným stavom v čase vyhlásenia rozsudku. Z dôvodu zániku veci nie je možné realizovať právo
prechodu, vzhľadom na to, že zánik veci je trvalého charakteru. Poukázal na ustanovenie § 151 p ods. 2
Občianskehozákonníka,podľaktoréhovecnébremenozanikne,aknastanútakétrvalézmeny,ževecuž

nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti. V zmysle
uvedeného právo zodpovedajúce vecnému bremenu zaniklo (pokiaľ ide o právo prechodu mostom) a
právo zodpovedajúce vecnému bremenu - právo prechodu pešo cez parcelu v zmysle geometrického
plánu sa premlčalo, zároveň týmto opätovne vzniesol námietku premlčania.

Odporcovia 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu 3/ navrhli rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu
zamietnuť. Zároveň žiadali priznať trovy odvolacieho konania.

Uvádzali, že sa v plnom rozsahu pripájajú k argumentom a tvrdeniam odporcu 3/ obsiahnutých v
odvolaní. Oni taktiež podali odvolanie proti uvedenému rozsudku, a teda sa stotožňujú s názorom
odporcu 3/ o nesprávnosti záverov súdu I. stupňa obsiahnutého v napadnutom rozsudku. Aj argumenty
odporcu 3/ v odvolaní jednoznačne preukazujú, že žalujúca strana neuniesla dôkaznú povinnosť na
preukázanie svojich tvrdení a rozsudok súdu I. stupňa nie je vecne správny.

Navrhovatelia 1/ až 5/ vo vyjadrení k odvolaniu odporcov 1/ a 2/ navrhli rozsudok okresného súdu ako
vecne správne potvrdiť.

Uvádzali, že okresný súd pri svojom rozhodovaní podľa ich názoru dostatočne správne vec posúdil
po právnej stránke a skutkový stav bol dostatočne zistený. Mali za to, že na základe vykonaného
dokazovania boli preukázané všetky skutočnosti odôvodňujúce záver, že sa oprávnene a dôvodne

domáhali určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, teda bolo jednoznačne preukázané, že
vecné bremeno práva prechodu nebolo viazané len ku osobe H. G. ml., ale išlo o vecné bremeno práva
prechodu spojené s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam, ktoré ich právni predchodcovia žalobcov
darovacou zmluvou N 53/74, NZ 64/74 registrovanou štátnym notárstvom dňa 30. 06. 1975 a užívali ich
posmrtipôvodnéhovlastníkaH.G.najmenejdoroku1992,kedyodporca1/zahradilpredmetnýprechod.

Právo prechodu iným spôsobom bolo v minulosti zriadené na základe rozsudku sp. zn. 3C/165/1961,
podľa ktorého sa vtedajší účastníci dohodli na úprave prechodu označenom na súdnom náčrtku písm.
a/, b/, c/, d/ - tak, aby mali prístup vozom do dvora.

V zákonnej lehote proti dopĺňaciemu rozsudku podali odvolanie navrhovatelia 1/ až 5/. Žiadali dopĺňací
rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Uvádzali, že v samotnom návrhu a počas celého konania navrhovatelia 1/ až 5/ podali návrh o rozšírenie
žaloby a navrhovali, aby súd určil, že odporcovia sú povinní umožniť navrhovateľom opravu cesty a
vystavanie mostu cez potok, ktorý cez predmetnú cestu označenú GP č. 17810442-220/3/94 zo dňa 29.
12. 1994 preteká.

Poukázali na to, že od času podania samotného návrhu v roku 1994 uplynulo cca 18 rokov a medzitým

most, ktorý už počas podania návrhu bolo potrebné zrekonštruovať - schátral a cestu, ktorá bola zjavná
a viditeľná odporcovia v 1. a 2 rade zasypali a v tomto čase, v takomto stave sa nedá užívať, čo potvrdil
aj posledný znalecký posudok vo veci. Odporcovia 1/, 2/ tým, že predmetnú cestu zaviezli štrkom a
zeminou znemožnili a znemožňujú právo prechodu navrhovateľov a jeho samotný výkon práva, a to aj
napriek rozsudku 4C/595/1994-591 zo dňa 25. 10. 2012. V prípade ak by si navrhovatelia chceli túto

cestu dať do pôvodného stavu, o takomto práve súd nerozhodol, resp. takýto návrh zamietol a tým sa
zdá byť samotné právo navrhovateľov nevykonateľné. Navrhovateľom zo samotného rozsudku nie je
jasné či si môžu túto cestu opraviť, resp. dať do pôvodného výkonu práva prechodu umožňujúceho
stavu, alebo sa majú nanovo obrátiť na súd s novým návrhom, čo by bolo jednak nehospodárne a jednak
by to potvrdzovalo, že celých 18 rokov sa navrhovatelia domáhali svojho práva zbytočne, aj naprieksamotnému výroku v rozsudku okresného súdu č. k. 4C/595/1994-591 zo dňa 25. 10. 2012, ktorým súd
určil, že „navrhovatelia 1/až 5/ majú právo prechodu peši cez cestu.

Uvádzali, že aj napriek tomu, že okresný súd pri svojom rozhodovaní na základe tak časovo dlhého

dokazovania - v poslednom rozhodnutí podľa názoru navrhovateľov dostatočne správne vec posúdil
po právnej stránke a skutkový stav bol dostatočne zistený ale v rozpore so záujmom navrhovateľov a
v rozpore so samotným návrhom v dopĺňacom rozsudku č. k. 4C/595/1994-549 zo dňa 11. 12. 2012
rozhodol tak, že v časti umožniť navrhovateľom opravu cesty a vystavanie mostu cez potok, ktorý cez
predmetnú cestu označenú vyššie uvedeným GP preteká súd návrh zamietol, čím vlastne zneistil právne

postavenie navrhovateľov, ktorí aj napriek tomu že majú právo prechodu, nemôžu toto právo využívať a
to už z uvedeného dôvodu, že odporcovia cestu zasypali a pozemok zrovnali a súd vzhľadom na tento
stav aj napriek oprávnenosti návrhu navrhovateľov návrh v tejto časti zamietol. Mali za to, že na základe
vykonaného dokazovania boli preukázané všetky skutočnosti odôvodňujúce záver, že navrhovatelia sa
oprávnene a dôvodne domáhali určenia práva umožniť navrhovateľom opravu cesty a rekonštrukcie
resp. vystavania mostu cez potok.

Odporcovia 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov 1/ - 5/ odvolací súd žiadali, aby rozsudok
okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom okresného súdu zamietol a priznal im náhradu trov
odvolacieho konania.

Uvádzali, že výrok obsiahnutý v doplňujúcom rozsudku považujú za vecne správny. Stotožnili sa s
odôvodnením dopĺňajúceho rozsudku prvostupňového súdu v časti v ktorej konštatoval, že právo

prechodu sa premlčalo. Mali za to, že dôvody, o ktoré navrhovatelia opierajú svoje odvolanie proti
dopĺňaciemu rozsudku, neobstoja.

Je nepochybné, že dôkazné bremeno v rovine preukázania trvalého (a nielen náhodného) využívania
práva prechodu zaťažuje v konaní navrhovateľov a z vykonaného dokazovania je možné pri hodnotení
všetkých dôkazov tak jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach konštatovať, že toto dôkazné

bremeno navrhovatelia neuniesli.

Podľa ustanovenia § 154 ods. 1 O. s. p. je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v súčasnosti nie je možné cez pozemky odporcov
prechádzať k stavbe navrhovateľov, nakoľko neexistuje most cez potok, ktorý schátral a rozpadol sa,
čím zanikla vec - nehnuteľnosť, ktorá bola nevyhnutným predpokladom pre realizáciu práva prechodu.

Podľa § 151p ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že
vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti.

Zánik stavby je jej zničením, je jej trvalou zmenou, ktorá má za následok ex lége zánik práva prechodu.
Vzhľadom na charakter tejto zmeny, ktorá neumožňuje využívanie prechodu, poukazovali na § 151p.
ods. 2 Občianskeho zákonníka a namietali zánik vecného bremena a jemu zodpovedajúceho práva

prechodu.

Návrhu navrhovateľov, ktorí sa domáhajú, aby súd rozhodol tak, aby umožnil navrhovateľom opravu
cesty a vystavanie mostu cez potok, ktorý cez predmetnú nehnuteľnosť označenú citovaným GP preteká
teda nemožno, vzhľadom na vyššie uvedené vyhovieť, nakoľko veci, ku ktorým sa tohto práva domáhajú
(cesta, most) už zanikli. V podrobnostiach odporcovia 1/ a 2/ poukazovali na svoju argumentáciu, ktorá

tvorí obsah podania odporcov 1/ a 2/ označeného ako odvolanie zo dňa 13. 11. 2012.

Odporca 3/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov 1/ - 5/ navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a
žalobu zamietnuť. Zároveň požiadal o priznanie trov odvolacieho konania.

Odporca 3/ mal za to, že výrok obsiahnutý v dopĺňajúcom rozsudku je vecne správny. Stotožnil sa s
odôvodnením dopĺňacieho rozsudku v časti premlčania práva zodpovedajúceho vecného bremena -

práva prechodu vozom, keďže sa nevykonávalo najmenej od roku 1978, desaťročná lehota vypršala na
konci roku 1988 a v čase podania žaloby (28. 07. 1994) bolo už premlčané.Opätovnenamietalpremlčanieprávazodpovedajúcehovecnémubremenu.Malzato,žeprávoprechodu
(pešo)aprechodu(vozom)spolusúvisianajmäpokiaľideoprechodmostom,čobolokľúčové,vzhľadom
na to, že inak sa predmetné právo (prechodu pešo cestou, prechodu vozom cestou) ani nemohlo užívať

vzhľadom na neexistenciu mosta a nemožnosti užívania práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu.
Svedok Ing. J. T. nespochybniteľné potvrdil na pojednávaní 04. 10. 2012, že cez most, ktorý bol cez
potok, chodil pán G. a jeho syn, ktorý sa v roku 1972 zabil, most fungoval do roku 1973, kedy sa
gazdovalo, potom ich zobrali do družstva, most chátral, bol drevený, zhnil a zrútil sa, J. tadiaľ nechodili.
Máme za to, že bolo preukázané hlavne svedkom W. a S., že rodinný dom v 70. rokoch chátral, od

roku 1978 nebol užívaný, a teda užívanie prechodu skončil v 70. rokoch 20. storočia. Okrem toho
došlo k podstatnej zmene, pretože schátral most, tento sa rozpadol a došlo k zániku veci, čo má
podstatný vplyv na zmenu posúdenia uvádzaných skutočností (rozsah a existenciu vecného bremena).
Zároveň poukázal na § 109 Občianskeho zákonníka, a tiež na § 154 ods. 1 O. s. p., keď je súd
viazaný pri rozhodovaní zisteným stavom v čase vyhlásenia rozsudku, teda poukazujeme na to, že
z dôvodu zániku veci nie je možné realizovať právo prechodu (pešo) a prechodu (vozom), vzhľadom

na to, že zánik veci je trvalého charakteru. Je potrebné spomenúť, že v zmysle § 151 p ods. 2
Občianskehozákonníka,podľaktoréhovecnébremenozanikne,aknastanútakétrvalézmeny,ževecuž
nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti. V zmysle
uvedeného právo zodpovedajúce vecnému bremenu zaniklo (pokiaľ ide o právo prechodu mostom) a
právo zodpovedajúce vecnému bremenu - právo prechodu pešo cez parcelu v zmysle geometrického

plánu sa premlčalo, zároveň týmto opätovne vznášame námietku premlčania.

Vo vzťahu k rozsudku dňa 25.10. 2012 sa pridržiaval všetkých vyjadrení uvedených v odvolaní zo dňa
13. 11. 2012.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. O. s. p.), po zistení, že odvolanie podali včas účastníci konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

(§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ustanovením § 202 O. s. p., v
odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§
212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a II. potvrdil podľa ust.§ 219 ods. 1 O.
s. p. a výrok, ktorým v ostatnej časti súd návrh zamietol zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie podľa ust.§ 221 ods.1/ a 2/ O. s. p. a to z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu mal preukázané, že návrhom podaným dňa 28. 07. 1994,
pôvodní navrhovatelia H. J. a P. J., žiadali, aby súd určil, že majú právo vecného bremena spočívajúce v
práve prechodu cez parcelu 1536 a aby im odporcovia umožnili prechod cez uvedený pozemok a zdržali
sa akéhokoľvek konania, ktorým by bránili prechodu cez uvedený pozemok.

Na výzvu súdu návrh podaním zo dňa 08. 03. 1995 bližšie špecifikovali a žiadali určiť, že navrhovatelia

majú právo prechodu cez cestu označenú Geometrickým plánom Geodézia a Kartografia Dolný Kubín
č. 17810442-220/3-94 zo dňa 29. 12. 1994 ako diel 1 vytvorený z parc. č. 381/1 TTP o výmere 381m2,
diel 2 vytvorený z parc. č. 381/2 TTP o výmere 443 m2, diel 3 vytvorený z parc. č. 378/3 TTP o výmere
1624 m2, diel 4 vytvorený z neknihovanej parcele, diel 5 vytvorený z parc. č. 382/3 TTP o výmere 279
m2, a diel 6 vytvorený z parc. č. 382/2 TTP o výmere 905 m2, ktoré parcele sa nachádzajú v obci D.

X., kat. úz. X..

Druhým výrokom žiadali, aby súd zaviazal odporcov 1/, 2/ k povinnosti umožniť navrhovateľom
prechádzať cez uvedenú cestu označenú predmetným geometrickým plánom a zdržať sa konania,
ktorým by navrhovateľom právo prechodu cez túto cestu bránili. Tretím výrokom žiadali, aby odporcovia
boli povinní umožniť navrhovateľom opravu cesty, vystavenie mostu cez potok, ktorý cez predmetnú

cestu označenú uvedeným geometrickým plánom preteká. V špecifikovanom návrhu poukazovali na to,
že právo prechodu zodpovedajúce vecnému bremenu je spojené s vlastníctvom k nehnuteľnosti, a to
domu č. súp. 51, ktorý sa nachádza na M. ulici v D. X. - H..

Okresnýsúdrozsudkomč.k.4C/595/94-54zodňa25.08.1995rozhodoltak,žeurčil,že1/ navrhovatelia
majú právo vecného bremena cez cestu, ktorá je vyznačená na GP č. 17810442-220/3/94 zo dňa 29.

12. 1994, ktorý pozemok sa nachádza v kat. úz. X., 2/ odporcovia sú povinní umožniť navrhovateľomprechádzať cez uvedenú cestu v rozsahu vyznačenom na geometrickom pláne a zdržať sa konania,
ktorým by navrhovateľom v práve prechodu cez cestu bránili, 3/ v ostatnej časti (umožniť navrhovateľom
opravucestyavystaveniemostucezpotok,ktorýcezpredmetnúcestuoznačenúuvedenýmGPpreteká)

- súd návrh zamietol.

Na základe odvolania odporcov 1/ a 2/ Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 15Co/4284/95-69
rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil na nové konanie, okrem časti 3 -umožniť navrhovateľom opravu
cesty a vystavanie mostu cez potok, ktorý cez predmetnú cestu označenú uvedeným GP preteká, v
ktorej súd návrh zamietol, v tomto výroku zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý,

V odôvodnení uznesenia zo dňa 21. 02. 1996 krajský súd na str. 4 udáva, že ani odvolací súd
nepovažoval za subjekt oprávnený z vecného bremena len H. G. či už staršieho alebo mladšieho, ale
vlastníka nehnuteľnosti panujúcej, na ktorej stojí rodinný dom a neobstojí obrana odporcov, že vecné
bremenozaniklosmrťouH.G.,pretožetotoprávoprešlonanavrhovateľovsvlastníctvomknehnuteľnosti
parc. č. 504, na ktorej stojí dom. Pokiaľ odporcovia tvrdia, že od roku 1978 prechod používaný nebol je
na nich, aby zvážili či a aké právne závery z tejto skutočnosti vyvodia.

Navrhovatelia podaním označeným ako „Pozmenený petit návrhu“ zo dňa 01. 06. 1998 (č. l. 79-82
spisu) žiadali, aby súd vyhlásil rozsudok: „Súd určuje, že navrhovatelia majú právo vecného bremena
prechodu cez cestu, ktorá je označená geometrickým plánom Geodézia a kartografia Dolný Kubín č.
17810442-220/3-94 zo dňa 29. 12. 1994 ako diel 1 vytvorený z parc. č. 381/1 TTP o výmere 381 m2, diel
2 vytvorený z parc. č. 381/2 TTP o výmere 443 m2, diel 3 vytvorený z parc. č. 378/3 TTP o výmere 1624

m2, diel 4 vytvorený z neknihovanej parcele, diel č. 5 vytvorený z parc. č. 382/3 TTP o výmere 279 m2
a diel 6 vytvorený z parc. č. 382/2 TTP o výmere 905 m2, ktoré parcele sa nachádzajú v obci D. X., kat.
úz. X.. Toto právo prechodu zodpovedajúce vecnému bremenu je spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti,
a to domu súp. č. XX, ktorý sa nachádza na M. ulici v D. X. - H.. Odporcovia 1/, 2/ sú povinní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku umožniť navrhovateľom prechádzať cez uvedenú cestu označenú

predmetným geometrickým plánom a zdržať sa konania, ktorým by navrhovateľom právo prechodu cez
túto cestu bránili.

Na pojednávaní pred okresným súdom dňa 11. 06. 1998 navrhovatelia prednášali uvedenú zmenený
návrh a súd vyhlásil uznesenie, že pojednávanie odročuje za účelom, aby právny zástupca
navrhovateľov zaslal rozšírený okruh účastníkov na strane odporcov, ako aj výpisy z listov vlastníctva

svedčiace o vlastníctve nehnuteľnosti, ktoré sa týkajú týchto účastníkov. O podanom návrhu na zmenu
petitu bude rozhodnuté samostatným uznesením a v prípade potreby súd nariadi opätovnú ohliadku za
účasti svedkov.

Navrhovatelia podali podaním zo dňa 16. 06. 1998 návrh na rozšírenie okruhu účastníkov na strane
odporcov o účastníka - odporcu 3/ Mesto Dolný Kubín a petit návrhu ponechali v znení podania zo dňa

01. 06. 1998.

Uznesenímč.k.4C/595/1994-99zodňa18.01.2001súdpripustil,abynastraneodporcu3/akoúčastník
konania vystupovalo Mesto Dolný Kubín.

Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní výsluchom svedkov rozhodol rozsudkom č. k.
4C/595/1994-140 zo dňa 04. 04. 2001 tak, že návrh navrhovateľov zamietol. Navrhovateľov zaviazal

k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom 1/, 2/ trovy konania. Odporcovi 3/ náhradu trov
konania nepriznal. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že pojednával a rozhodol o
návrhu navrhovateľov zo dňa 08. 03. 1995, pretože pozmeňujúci petit podaním zo dňa 01. 06. 1998
súd nepovažoval za zmenu, iba podanie zo dňa 17. 06. 1998 vyhodnotil ako návrh na rozšírenie okruhu
účastníkov o odporcu 3/.

Na základe odvolania navrhovateľov Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 13Co/1774/2001-166 zo
dňa 29. 01. 2002 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania. Krajský súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia na str. 6 udáva, že okresný súd napriek rozsiahlemu dokazovaniu
nedoplnil dokazovanie v smere naznačenom zrušujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystricia v ďalšom sa po procesnej stránke nevysporiadal so zmeneným návrhom navrhovateľov zo dňa 01.
06. 1998.

Po zrušení veci krajským súdom okresný súd vo veci vykonával dokazovanie - ohliadka na mieste

samom, výsluch svedkov.

Podaním zo dňa 14. 09. 2009 (č. l. 287-290 spisu) navrhovatelia zaslali súdu vyjadrenie, úpravu a
doplnenie návrhu. Poukazovali na tú skutočnosť, že pôvodný návrh podali 28. 07. 1994, od tejto doby
prebieha konanie či je žalobný návrh oprávnený alebo nie. Pokiaľ odporcovia namietali premlčanie práva
prechodu, ktoré malo zaniknúť smrťou H. G., k tomu sa vyjadrovali v tom smere, že právo nemohlo byť
premlčané, pretože po smrti H. G., otca navrhovateľky 1/ a starého otca ostatných navrhovateľov, chodili

navrhovatelia do domu starého otca upratovať, robiť okolo hospodárstva. Tento dom začali užívať ako
chalupu, ktorú navštevovali najmenej 4x do mesiaca počas víkendov. Navrhovatelia nielenže prechod
užívali, ale mali snahu aj tento prechod upraviť a rokmi zničený most zrekonštruovať, resp. postaviť na
jeho mieste nový. O tom svedčí aj žiadosť o stavebné povolenie a všetky súvisiace jednania, ako aj
poukladané panely okolo cesty, ktoré mali slúžiť na výstavbu mosta. Zahradením prechodu odporcami

1/, 2/ znemožnili títo právo prechodu navrhovateľom, ako aj iným spoluobčanom Obce H.. Ešte na
začiatku konania na ohliadke konanej 08. 06. 1995 navrhovateľka 1/ jasne uviedla, že: „...tadiaľto
sme vždy my prechádzali až do roku 1992, kedy to pán H. zahradil...“. Poukázali na výsluch ďalších
svedkov na ohliadke v roku 1995. Tvrdili, že aj potom ako odporcovia 1/, 2/ zahradili prechod užívali
ho takým spôsobom, že prechádzali cez dieru v plote. Uvádzali, že odporca 1/ zahrnul cestu, ktorou

sa prechádzalo k mostu, a preto žiadali, aby súd rozhodol, že navrhovatelia majú právo dať cestu do
pôvodného stavu na svoje náklady. Žiadali vyhlásiť rozsudok: „Súd určuje, že navrhovatelia majú právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z ich práva prechodu používaním cesty, ktorá je
označená geometrickým plánom Geodézia a kartografia č. 17810442-220/3-94 zo dňa 29. 12. 1994 ako
diel 1 vytvorený z parc. č. 381/1 TTP o výmere 381 m2, diel 2 vytvorený z parc. č. 381/2 TTP o výmere

443 m2, diel 3 vytvorený z parc. č. 378/3 TTP o výmere 1624 m2, diel 4 vytvorený z neknihovanej
parcele, diel č. 5 vytvorený z parc. č. 382/3 TTP o výmere 279 m2 a diel 6 vytvorený z parc. č. 382/2
TTP o výmere 905 m2 (po zidentifikovaní parciel), ktoré parcele sa nachádzajú v obci D. X., kat. úz. X..
Odporcovia sú povinní umožniť navrhovateľom prechod cez uvedenú cestu v rozsahu vyznačenom na
geometrickom pláne Geodézia a kartografia Dolný Kubín č. zák. 17810442-220/3-94 zo dňa 29. 12. 1994

a zdržať sa konania, ktorým by navrhovateľom v práve prechodu cez cestu bránili. Navrhovatelia majú
právo predmetnú cestu dať do pôvodného stavu tak, aby bolo možné prichádzať pešo aj motorovými
vozidlami k mostíku, ktorý vedie ponad potok k nehnuteľnostiam, ku ktorým je vecné bremeno právo
prechodu viazané, a to na náklady odporcov 1/, 2/...“.

Okresný súd uznesením č. k. 4C/595/1994-294 zo dňa 25. 09. 2009 rozšírenie návrhu o výrok, že

„navrhovatelia majú právo predmetnú cestu dať do pôvodného stavu tak, aby bolo možné prichádzať
pešo aj motorovými vozidlami k mostíku, ktorý vedie ponad potok k nehnuteľnostiam, ku ktorým je vecné
bremeno právo prechodu viazané, a to na náklady odporcov 1/ a 2/“, nepripustil.

Následne po doplnenom dokazovaní rozhodol rozsudkom zo dňa 05. 11. 2009 č. k. 4C/595/1994-314
tak, že žalobu zamietol.

Na odvolanie navrhovateľov Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 8Co/413/2009-341 zo dňa 31. 03.
2010 zrušil rozsudok okresného súdu a vyslovil názor, že v konaní bolo jednoznačne zistené, že vecné
bremeno práva prechodu nebolo viazané len na osobu H. G. ml., ale išlo o vecné bremeno práva
prechodu spojené s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam, ktoré navrhovatelia zdedili, užívajú ich po
smrti pôvodného vlastníka H. G.. Právo prechodu navrhovatelia a ich právni predchodcovia využívali do

roku 1992, kedy odporcovia zahradili predmetný prechod a až týmto okamihom prestali právo prechodu
využívať. Krajský súd naradil prvostupňovému súdu vykonať znalecké dokazovanie na stotožnenie
rozsahu práva vecného bremena.

Okresný súd na základe rozhodnutia krajský súdov, Okresný súd Dolný Kubín následne doplnil
dokazovanie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 25. 10. 2012, č. k. 4C/595/94-591 tak, že určil, ženavrhovatelia 1/ až 5/ majú právo prechodu peši cez cestu označenú Geometrickým plánom Geodézia
a kartografia Dolný Kubín č. 17810442-220/3-94 zo dňa 29. 12. 1994 ako diel 1 vytvorený z parc. č.
381/1 TTP o výmere 381 m2, diel 2 vytvorený z parc. č. 381/2 TTP o výmere 443 m2, diel 3 vytvorený

z parc. č. 378/3 TTP o výmere 1624 m2, diel 4 vytvorený z neknihovanej parcele, diel č. 5 vytvorený
z parc. č. 382/3 TTP o výmere 279 m2 a diel 6 vytvorený z parc. č. 382/2 TTP o výmere 905 m2
(po zidentifikovaní parciel), ktoré parcele sa nachádzajú v obci D. X., kat. úz. X.. Toto právo prechodu
zodpovedajúce vecnému bremenu je spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti, a to domu súp. č. XX (XXX),
ktorý sa nachádza na M. ulici v D. X. - H.. Geometrický plán je súčasťou rozsudku. Odporcovia 1/ až

4/ rade sú povinní umožniť navrhovateľom prechod cez uvedený pozemok a zdržať sa akéhokoľvek
konania, ktorým by bránili prechodu cez uvedený pozemok. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní
po právoplatnosti vo veci samej.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolatelia konštatuje, že prvostupňový
súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré
vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom pokiaľ sa týka

výrokov I., II. rozsudku zo dňa 25. 10. 2012, s ktorými výrokmi a ich odôvodnením sa odvolací súd
v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v
celom rozsahu stotožnil s odôvodnením výrokov I., II. napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len
na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. So všetkými skutočnosťami uvádzanými odvolateľmi sa
náležitým a presvedčivým spôsobom vyporiadal už prvostupňový súd.

Na doplnenie a v súvislosti s odvolacími dôvodmi považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že
prvostupňový súd zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré vo výrokoch I., II. žalobe vyhovel. Mal
preukázané a zistené, že vecné bremeno práva prechodu nebolo viazané len na osobu H. G. ml., ale
išlo o vecné bremeno práva prechodu spojené s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam, ktoré právny
predchodcovia navrhovateľov získali darovacou zmluvou č. N 53/74, Nz 64/74 registrovanou štátnym

notárstvom dňa 30. 06. 1975 užívali ich aj po smrti pôvodného vlastníka H. G., a to najmenej do roku
1992, ktorá skutočnosť vyplynula z celého dokazovania vedeného prvostupňovým súdom od roku 1994.
Odporca 1/ zahradil predmetný prechod a až týmto okamihom prestali právo prechodu navrhovatelia
užívať.

Pokiaľ sa týka rozsahu vecného bremena, prvostupňový súd správne vychádzal z geometrického plánu

č. 17810442-220/3 -94 a znaleckého posudku znalca Ing. Z. Z. č. 5/2010. K odvolacím námietkam
odvolateľov odvolací súd uvádza, že podľa § 95 vyhlášky č. 79/1996 Z. z. je geometrický plán grafickým
znázornením nehnuteľností, ktoré vzniknú rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, vyjadruje stav
nehnuteľností pred zmenou a po zmene s uvedením doterajších a nových parcelných čísel, výmer,
druhov pozemkov a ďalších údajov. Geometrický plán je aj grafickým znázornením vecného bremena k

časti pozemku. Odvolací súd v zmysle citovaného dodáva, že geometrický plán nie je iba jednoduchým
grafickým znázornením hraníc pozemkov a ich zmeny, ale obsahuje podľa § 97 citovanej vyhlášky ďalšie
numerické údaje, a to popisné pole, výkaz výmer parciel a dielov.

V prípade vecných bremien je situácia taká, že ich je možné zriadiť aj k časti pozemku určenej
geometrickým plánom / § 30 ods.5 písm. c/ a § 46 ods.1 katastrálneho zákona/, potom povinnosť

vyplývajúca z vecného bremena bude vždy nasledovať právny osud tejto časti pozemku. Konkrétne
ak bolo zriadené vecné bremeno právo prechodu cez časť pozemku, vymedzenú geometrickým
plánom, potom sa od tohto pozemku odčlení diel, na ktorý sa vecné bremeno nevzťahuje a tento možno
pričleniť k inej parcele alebo ďalším dielom, vytvárajúcim parcelu, na ktorú sa dané vecné bremeno
vzťahovať nebude. Naopak ak sa odčlení len časť pozemku, cez ktorú je vyznačené vecné bremeno

práva prechodu a táto sa ako diel parcely pričlení k inej parcele, alebo s inými dielmi parciel vytvorínovú parcelu, tak tieto novovytvorené parcele sú zaťažené vecným bremenom práva prechodu vo
vyznačenom rozsahu geometrickým plánom.

V súlade s § 67 zákona č. 162/1995 Z. z. - katastrálny zákon, sa nestotožňuje odvolací súd s

argumentáciou odporcov 1/ až 3/ a poukazuje na to, že geometrický plán je právne relevantným
dokumentom na preukázanie všetkých tvarových a rozmerových vlastností pozemku (§ 98 písm. a/
vyhlášky č. 79/1996 Z. z.), najmä právna relevancia tohto dokumentu je zvýraznená požiadavkou, že
nejde o jednoduchý náčrt vykonaný vlastníkom pozemku, ale o výsledok činností odbornej osoby navyše
autorizačne overený a následne úradne overený správou katastra.

Zuvedenéhovyplýva,žegeometrickýplánč.17810442-220/3-94zodňa29.12.1994najmäspoukazom

na znalecký posudok č. 5/2010 je listinou, na základe ktorej je možné zapísať vecné bremeno práva
prechodu v katastri nehnuteľností.

Prvostupňový súd sa správne vysporiadal s námietkou premlčania vecného bremena práva prechodu,
keď konštatoval, že toto právo nie je premlčané, lebo boli to práve odporcovia 1/ a 2/, ktorí najmenej
od roku 1992 bránili navrhovateľom toto právo realizovať (str. 6 rozsudku zo dňa 25. 10. 2012). Podľa

názoru odvolacieho súdu nie je možné oddeľovať právo prechodu pešo a právo prechodu vozom, lebo v
danomprípadebolozriadenéprávoprechodu akotaké.Právoprechodupešoaprávoprechoduvozomv
danej prejednávanej veci spolu súvisia a žiadnom z návrhu navrhovateľov viac krát v konaní upravenom
a doplnenom sa toto právo prechodu nečlení na právo prechodu pešo a právo prechodu vozom. Pokiaľ
bolo rozhodnuté, že toto právo prechodu sa nepremlčalo, ide o právo prechodu, ktoré bolo vykonávané

od nepamäti právnymi predchodcami navrhovateľova rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn.
3C/165/61 zo dňa 16. 07. 1969 bolo rozhodnuté, že toto právo prechodu sú odporcovia povinní uznať
navrhovateľom (právnym predchodcom navrhovateľov) v miestach vyznačených sudcovským náčrtkom
a z tohto miesta odstrániť navozenú strusku. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že od upravenej
pokonávky v roku 1962 právni predchodcovia majú prístup vozom do starého mlyna. Konanie odporcov

v tom čase vyhodnotil súd ako šikanózne konanie. Rozsudok okresného súdu bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 9Co/458/69-20 zo dňa 01. 10. 1969.

Pokiaľ odporcovia 1/-3/ namietali v konaní a aj v podaných odvolaniach, že navrhovatelia k svojim
nehnuteľnostiam chodia inou cestou majú právo domáhať sa podľa ust.§ 151p/ ods. 2 Občianskeho
zákonníka zrušenia vecného bremena.

Výrok rozsudku okresného súdu vyplývajúci z dopĺňajúceho rozsudku, ktorým v ostatnej časti súd návrh
zamietol, rozsudok v tomto výroku odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

Z chronológie konania prvostupňového súdu a odvolacích súdov ohľadne návrhu navrhovateľov, ktorý
bol v priebehu konania viackrát upravovaný, špecifikovaný a menený nevyplynulo prvostupňovému
súdu rozhodovať o výroku III.: „Odporcovia 1/, 2/ sú povinní dňom právoplatnosti rozsudku umožniť

navrhovateľom opraviť cestu a vystavanie mostu cez potok, ktorý cez predmetnú cestu označenú
uvedeným geometrický plánom preteká“. O takomto petite návrhu bolo rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu v Dolnom Kubíne č. k. 4C/595/1994-54 zo dňa 25. 08. 1995, keď takýto žalobný
návrh bol pripustený uznesením na pojednávaní pred okresným súdom dňa 23. 08. 1995. Tento výrok
žalobného návrhu bol zamietnutý a keďže nebol napadnutý odvolaním, Krajský súd v Banskej Bystrici,

rozhodujúci o odvolaní navrhovateľov proti citovanému rozsudku, uznesením č. k. 15Co/4284/1995-69
zo dňa 21. 02. 1996 rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie, pričom v nenapadnutej zamietajúcej časti zostal rozsudok okresného súdu
nedotknutý. Je však potrebné poznamenať, že navrhovatelia podaním zo dňa 14. 09. 2009 rozšírili petit
o výrok, že navrhovatelia majú právo predmetnú cestu dať do pôvodného stavu tak, aby bolo možné

prechádzať pešo aj motorovými vozidlami k mostíku, ktorý vedie ponad potok k nehnuteľnostiam, ku
ktorým je vecné bremeno práva prechodu viazané, a to na náklady odporcov 1/, 2/. O tomto rozšírenom
návrhu navrhovateľov okresný súd rozhodol uznesením (č. l. 294 spisu), že takýto rozšírený návrh
nepripustil. Uznesenie sa stalo právoplatné 30. 09. 2009. Od tohto dátumu a ani predtým iný petit,
než o akom súd rozhodoval v spisovom materiáli sa nenachádza, ibaže by prvostupňový súd odvodil

tento výrok z rozsudku Okresného súdu v Dolnom Kubíne č. k. 3C/241/1969-13 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 9Co/458/1969-20 zo dňa 01. 10. 1969, kde súdy oboch stupňov
rozhodovali o práve prechodu vozom i pešo cez sporný prechod, ale bez takéhoto členenia vo výrokovejčasti uvedených rozsudkov. V tomto smere bude povinnosťou prvostupňového súdu ozrejmiť si žalobný
návrh o III. výrok, ohľadne ktorého doplnil doplňujúcim rozsudkom rozsudok č. k. 4C/595/1994-591 zo
dňa 25. 10. 2012. Po odstránení tohto procesného pochybenia prvostupňový súd opätovne ohľadne

tohto výroku rozhodne.

V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne o trovách prvostupňového a odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .