Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 7, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/57/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106212782
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2106212782.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci navrhovateľa: E. P.,

narodený XX.X.XXXX, H. XXX/XX, A. J. G., proti odporcom: 1. E. P., narodený XX.X.XXXX, Y. XXX/
XX, B., 2. G. P., narodená X.XX.XXXX, Y. XXX/XX, B., 3. A. P., narodená XX.X.XXXX, Y. XX, L.,
všetci zastúpení advokátom: JUDr. Martin Kubovič, Pekárska 23 Trnava, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na Liste vlastníctva
č. XXXX, katastrálne územie B. ako parcela č. XXX/XX vo výmere 1188 m2 - záhrady, parcela č. XXX/
XX vo výmere 426 m2 - zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súpisné č. XXX na parcele číslo

XXX/XX. Súd prikazuje uvedené nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva odporcov, každému v
podiele 1/3 z celku.

II. Odporcovia sú povinní zaplatiť navrhovateľovi každý sumu 4.066,66 € do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi sumu 845,40 €

spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy od 23.10.2007 do zaplatenia.

IV. Odporcovia 1., 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi sumu 188,94
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 20.10.2007 do zaplatenia.

V. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

VI. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 24.4.2006 doručeným súdu dňa 26.5.2006 domáhal zrušenia
podielového spoluvlastníctva a z tohto titulu zaplatenia sumy 250.000,- Sk a zaplatenie bezdôvodného
obohatenia za užívanie jeho podielu nehnuteľnosti vo výške nájomného od 1.5.2003 za rodinný dom
24.300,- Sk ročne, za užívanie záhrady parc. č. XXX vo výške 533,- ročne, za užívanie parc. č. XXX/
XX o výmere 1188 m2 ročne vo výške 1.498,- Sk a úrok z nájomného si uplatnil vo výške 17% ročne
od 1.5.2003 do zaplatenia.

Podaním zo dňa 17.3.2007 doručeným súdu dňa 21.3.2007 navrhovateľ na výzvu súdu odstránil vady
návrhu v časti uplatneného bezdôvodného obohatenia a naďalej si uplatnil zaplatenie sumy 93.150,-
Sk len od odporcov v 1. a 2. rade za užívanie rodinného domu od 1.5.2003 do 28.2.2007 spolu s
úrokom z omeškania 17% od 1.5.2003 do zaplatenia. Navrhovateľ si naďalej uplatnil už len zaplateniebezdôvodného obohatenia za užívanie parc. č. XXX/XX o výmere 1188 m2 od všetkých odporcov
spoločne a nerozdielne vo výške 5.692,- Sk za obdobie od 1.5.2003 do 28.2.2007 spolu s úrokom z
omeškania vo výške 17% od 1.5.2003 do zaplatenia. Návrh zo dňa 24.4.2006 spolu s podaním zo dňa

17.3.2007 bol odporkyni v 3. rade doručený dňa 19.10.2007 a odporcom v 1. a 2. rade dňa 22.10.2007.

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 11.9.2008 požiadal o pripustenie zmeny petitu. Súd vyzval
navrhovateľa na odstránenie vád tohto podania a uznesením č.l. 51 pripustil zmenu petitu, nakoľko
navrhovateľ sa domáha vyplatenia trhovej ceny z jeho podielu nehnuteľnosti okrem nadstavby rodinného

domu, kde si neuplatňuje vyplatenie podielu. Predmetom konania zostali nasledovné nároky
I. Zrušenie podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na Liste vlastníctva č.
XXXX, katastrálne územie B. ako parcela č. XXX/XX vo výmere 1188 m2 - záhrady, parcela č. XXX/XX
vo výmere 426 m2 - zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súpisné č. XXX na parcele číslo XXX/
XX a ich prikázanie do vlastníctva odporcov
II. Uloženie povinnosti odporcom v 1. a 2. rade zaplatiť navrhovateľovi titulom bezdôvodného obohatenia

sumu 3.092,01 euro (pôvodne 93.150,- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 17% ročne z dlžnej
sumy od 1.5.2003 do zaplatenia za užívanie rodinného domu a to bytovej jednotky na prízemí od
1.5.2003 do 28.2.2007.
III. Uloženie povinnosti odporcom zaplatiť navrhovateľovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu
188,94 euro (pôvodne 5.692,- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 17% ročne z dlžnej sumy od

1.5.2003 do zaplatenia za užívanie parc. č. XXX/XX od 1.5.2003 do 28.2.2007.

Odporcovia navrhli návrh zamietnuť ako nedôvodný v celom rozsahu. Odporcovia dochovali a pochovali
matku navrhovateľa a odporcu v 1. rade. Na rekonštrukcii domu sa žiadnym spôsobom navrhovateľ
nepodieľal. Odporkyňa v 3. rade s manželom vybudovala v podkroví samostatnú bytovú jednotku, na

ktorú dal navrhovateľ súhlas.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, znaleckými posudkami vrátane ich doplnkov znalcov
A.. A. H., A.. K. D. a A.. K. W., LV č. XXXX, LV č. XXX, LV č. XXXX a LV č. XXX, pripojeným spisom
37C/124/2006 a ostatnými listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľ a odporca v 1. rade sú bratia. Odporkyňa v 2. rade je manželkou odporcu v 1. rade a
odporkyňa v 3. rade je nevestou odporcov. Predmetná nehnuteľnosť je rodným domom navrhovateľa
a odporcu v 1. rade. V rodinnom dome žila až do svojej smrti dňa X.X.XXXX matka navrhovateľa. V
súčasnosti v nehnuteľnosti býva okrem odporcov i plnoletý invalidný syn odporcov v 1. a 2. rade L.

P., ktorý v dôsledku svojho nepriaznivého zdravotného stavu je odkázaný na pomoc svojich rodičov
a odporkyňa v 2. rade z tohto dôvodu poberá peňažný príspevok za opatrovanie občana s ťažkým
zdravotným postihnutím vo výške 91,88 €. Odporcovia so synom bývajú v samostatnej bytovej jednotke
na prízemí rodinného domu. V podkroví rodinného domu v samostatnej bytovej jednotke s osobitným
vstupom bývala odporkyňa v 3. rade spolu s manželom a maloletou dcérou. Od roku 2001 začali

realizovať nadstavbu rodinného domu a v roku 2008 bol zateplený so súhlasom navrhovateľa. V
súčasnosti sa už odporkyňa v 3. rade odsťahovala aj s dcérou k svojim rodičom od roku 2011 a v
nehnuteľnosti zostal bývať len jej manžel, ktorý využíva byt v podkroví. Maloleté dieťa bolo zverené na
čas do rozvodu do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. V súčasnosti prebieha konanie o rozvode
ich manželstva na tunajšom súde pod č.k. 13C/72/2011, ktoré nie je právoplatne skončené. Priľahlý

pozemok k rodinnému domu za predmetné obdobie využívali odporcovia spolu a rovnako i záhradu, t.j.
časť parc. č. XXX/XX, ktorá nie je v užívaní družstva.

Z Listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie B. (ďalej len „LV XXXX“) súd zistil, že vlastníkmi
nehnuteľností a to parc.č. XXX/XX o výmere 1188 m2 - záhrady a parc.č. XXX/XX o výmere 426

m2 - zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu s.č. XXX postaveného na parc.č. XXX/XX sú
navrhovateľ a odporcovia každý v podiely 1-iny. Navrhovateľ a odporkyňa v 1.rade nadobudli svoj podiel
dedením po nebohom otcovi dňa 18.6.1957 a odporkyňa v 2. rade darovacou zmluvou právoplatnou
dňa 6.8.2002 a odporkyňa v 3. rade tiež darovacou zmluvou právoplatnou dňa 3.4.2001.

Z vyjadrenia Poľnohospodárskeho družstva B. zo dňa 22.3.2012 súd zistil, že časť záhrady parc.č. XXX/
XX o výmere 480 m2 bezplatne užíva družstvo, nakoľko s ním účastníci neuzatvorili zmluvu o nájme.
Zmluvu o nájme parc.č. XXX/XX o výmere 480 m2 mali uzatvorenú s nebohou C. P. dňa 21.3.1994
matkou navrhovateľa a odporcu v 1. rade. Zvyšok záhrady užívajú odporcovia s rodinnými príslušníkmi.Z rozhodnutia Okresného úradu v Trnave zo dňa 30.12.1999 súd zistil, že L. P. má nepriaznivý zdravotný
stav a je odkázaný na pomoc inej osoby.

Navrhovateľ je spoluvlastník nehnuteľnosti zapísanej na LV č.XXX, k.ú. O., obec A. J. G. v podiely 5/9-
ín, ide o rodinný dom so záhradou. Ďalej je spoluvlastník nehnuteľnosti zapísanej na LV č.XXXX, k.ú. A.
J. G. v podiely 4/6-iny, ide o záhradu. Ďalej je spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, v
k.ú. Y. L., obec L. v podiely 1-ici, ide o rodinný dom so záhradou a ornou pôdou.

Navrhovateľ uviedol, že sa chcel pôvodne dohodnúť s odporcami na platení jeho podielu vo výške
250.000,- Sk a nežiadal by ani nájomné, ale dohoda nebola možná. Z tohto dôvodu podal návrh na súd.
Svoj podiel nadobudol v dedičskom konaní po otcovi, pri prejednávaní dedičského podielu po matke
sa svojho spoluvlastníckeho podielu vzdal. V L. si kúpil chalupu so záhradou. Vlastní rodinný dom.
Odporcovia ho informovali o dvoch opravách na nehnuteľnosti a pomáhal na prístrešku na terase a

pri výmene krytiny na dome. Navrhovateľ žiada pri zrušení podielového spoluvlastníctva, prikázanie
do vlastníctva odporcov a domáha sa vyplatenia 1 hodnoty rodinného domu bez nadstavby, teda pri
ocenení v stave pred prestavbou. Navrhovateľ poukázal na to, že i keď je odporca v 1. rade dôchodca,
je i živnostník a to úspešný. Napriek tomu, že ukončil podnikateľskú činnosť naďalej vypomáha svojmu
synovi - manželovi odporkyne v 3.rade a z internetu zistil, že vykonal práce a vystavil faktúry pre Obec

B. len v tomto roku vo výške 11.767,85 €, v živnosti naďalej pokračuje ale nie na svoje meno. Na
preukázanie svojho tvrdenia predložil výpis z internetu Obce B., prehľad povinne zverejňovaných faktúr.
Po predchádzajúcom pojednávaní ho navrhovateľ na chodbe súdu napadol a dal mu facku, pretože
si podal návrh na súd. Matka sa odvďačila rodine odporcov za to, že ju doopatrovali tak, že na nich
previedla svoju polovicu nehnuteľnosti, čo rešpektoval tým, že na podanom návrhu na neplatnosť závetu

a darovacej zmluvy netrval a návrh vzal späť.

Právny zástupca odporcov uviedol, že navrhovateľ pri prejednávaní dedičstva po matke vzal späť
svoj návrh na neplatnosť závetu a darovacej zmluvy. Nevzdal sa svojho podielu. Navrhol zamietnuť
návrh z dôvodov osobitného zreteľa. Odporca v 1. rade je dôchodca, odporkyňa nemôže pracovať z

dôvodu celodennej starostlivosti o invalidného syna. Odporkyňa v 3. rade spolu s manželom - druhým
synom odporcov urobila nadstavbu rodinného domu. Ďalším dôvodom je, že sa odporcovia starali
o matku až do jej smrti. O nehnuteľnosť sa starali len odporcovia. Nerieši sa tým bytová otázka
navrhovateľa, ktorý vlastní ešte dva domy. V časti bezdôvodného obohatenia namietol premlčanie,
namietal proti navrhovanej výške nájomného a i proti úroku z omeškania. Pohľadávku navrhovateľa

z titulu bezdôvodného obohatenia považuje za nedôvodnú nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi.
Odporcovia zhodnotili nehnuteľnosť a navrhovateľ sa domáha plnení za užívanie takejto nehnuteľnosti.

Odporca v 1. rade uviedol, sa pripojil k vyjadreniu svojho právneho zástupcu a navrhol návrh zamietnuť.
Spoluvlastnícky podiel nadobudol spolu s navrhovateľom v dedičskom konaní po otcovi a jeho manželka

a dcéra na základe darovacej zmluvy od jeho matky. Potvrdil, že dal navrhovateľovi po pojednávaní
na chodbe súdu facku, pretože ho vyjadrenia navrhovateľa na pojednávaní a tiež to, že nerešpektuje
prianie ich matky, ktorú jeho rodina doopatrovala. V súčasnosti už nepracuje, len zaúčal syna, ktorý mu
za to dal 10,- €.

Odporkyňa v 2. rade uviedla, že nemajú peniaze na to, aby vyplatili navrhovateľa. Od roku 1997
zabezpečuje starostlivosť o syna L., ktorý má kombinovanú schizofréniu s autizmom. Svoj podiel
nadobudla od svokry darom.

Odporkyňa v 3. rade uviedla, že svoj podiel nadobudla darom od matky navrhovateľa a odporcu v 1.

rade a pripojila sa k vyjadreniu svojho právneho zástupcu.

Zo znaleckého posudku č. 5/2011 vrátane dodatku znalkyne A.. A. H. a jej výsluchom mal súd
preukázané, že rodinný dom nie je deliteľný. Nájom parcely č. XXX/XX o výmere 1188 m2 znalkyňa
určila za obdobie od 1.5.2003 do 28.2.2007 vo výške 5.835,45 €, a to za rok 2003 vo výške 1.353,13

€, za rok 2004 je 1.604,99 €, za rok 2005 vo výške 1.224,83 €, za rok 2006 vo výške 1.393,52 € a za
rok 2007 vo výške 258,98 €.Zo znaleckého posudku znalca A.. K. D. č. 71/2012 zo dňa 20.7.2012 a jeho doplnku č. 121/2012 zo dňa
6.12.2012 súd zistil, že nájomné za bytovú jednotku na prízemí rodinného domu by bolo v roku 2003 vo
výške 84,- €/mesačne, v roku 2004 by bolo 139,- €/mesačne, v roku 2005 by bolo 137,- €/mesačne, v

roku 2006 by bolo 150,- €/mesačne, v roku 2007 by bolo 150,- €/mesačne. Spolu za uvedené obdobie
určil nájom vo výške 6.084,- € (8x 84,- € +12x 139,- € + 12x 137,- € + 12x 150,- € + 2x 150,- €).

Zo znaleckého posudku znalca A.. K. D. č. 140/2013 zo dňa 21.11.2013 súd zistil, že aktuálna
všeobecná hodnota nehnuteľnosti ku dňu vypracovania posudku je 48.800,- €. Pričom znalec vychádzal

z technického stavu nehnuteľnosti pred začiatkom rekonštrukcie

Zo znaleckého posudku č. 9/2013 zo dňa 24.6.2013 znalca A.. K. W. súd zistil, že reálna deľba
nehnuteľností - pozemkov pri zohľadnení výšky spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov
ako aj účelnosti ich využitia nie je možná.

Realitná kancelária Tempo-real oznámila, že výška nájmu v predmetnom období za rodinný dom sa
mohla pohybovať od 350,- € do 450,- € mesačne + energie avšak ide o individuálnu dohodu, ktorá
závisí od dĺžky nájmu, počtu nájomníkov. Nájom záhrady sa pohyboval okolo 20,- € za mesiac. Realitná
kancelária DAKRA s.r.o. oznámila, že výška nájmu rodinného domu sa mohla pohybovať okolo 800,- €
až 1.100,- € mesačne bez nákladov.

Zo správy Daňového úradu Trnava súd zistil, že odporca v 1. rade mal čistý príjem za rok 2006 vo výške
1.883,36 €/156,95 € mesačne, za rok 2007 vo výške 2.825,23 €/235,45 € mesačne, za rok 2008 vo
výške 185,45 €/mesačne 15,45 €, za rok 2009 vo výške 1.411,87 €/117,66 € mesačne, za rok 2010 vo
výške 1.741,88 €/145,16 € mesačne, za rok 2011 vo výške 2.400,13 €/200,01 € mesačne a za rok 2012

vo výške 243,59 €/48 € mesačne do 2.6.2012, t.j do ukončenia živnosti. Zo správy Daňového úradu
Trnava súd zistil, že manžel odporkyne v 3. rade mal príjem 12.051,31 € a výdavky 13.827,23 €, t.j. mal
stratu 1.775,92 €.

Odporca v 1. rade poberá dôchodok od 1.1.2013 vo výške 404,60, podnikateľskú činnosť ukončil ku

dňa 2.6.2012. Odporkyňa v 2. rade poberá starobný dôchodok vo výške 278,90 €, peňažný príspevok
za opatrovanie syna (L.) vo výške 91,88 €, odporkyňa v 3. rade má čistý mesačný príjem 433,- € a jej
manžel H.X. P. je živnostník a za rok 2012 mal podľa daňového priznania stratu 1.775,92 €, plnoletý syn
odporcov L. poberá invalidný dôchodok vo výške 307,80 €. Odporcovia v 1. a 2. rade mesačne platia 46,-
€ splátku podnikateľského úveru, ktorý čerpal počas výkonu živnosti, elektrinu 85,28 €, životné poistenie

odporcu v 1. rade 23,- € plyn a koncesionárske poplatky 59,64 €. Vodu platia štvrťročne aj za byt v
podkroví spolu 80,- €, t.j. ich podiel je 13,- € mesačne.

Odporkyňa v 3. rade od roku 2011 v nehnuteľnosti nebýva a žije u svojich rodičov. Počas manželstva
čerpali úver na prestavbu podkrovia, ktorý spláca vo výške 90,25 € mesačne. Platí dcére poistku 27,16

€ a svoj debet na účte okolo 40,- € mesačne. Na bývanie rodičom prispieva tým, že platí elektrinu 67,21
€ a oni platia plyn 135,- €. Ďalej platí svoj internet 20,- € mesačne.

Z predložených lekárskych správ od ošetrujúceho lekára súd zistil, že odporca v 1. rade sa lieči pre
vysoký tlak, odporkyňa v 2. rade je sledovaná v diabetologickej, endokrinologickej, hepatologickej a

internej ambulancii, ich syn L. je sledovaný v psychiatrickej a diabetologickej ambulancii má vysoký tlak,
diabetes, steatozu pečene a autizmus so schizofréniou, je invalidný od 6/1997 a uznaný za občana s
ťažkým zdravotným postihom od 3/2001.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k. 37C/124/2006 súd zistil, že navrhovateľ sa podaním doručeným

súdu dňa 26.5.2006 v tomto konaní domáhal určenia, že závet zo dňa 14.4.1999, ktorý spísala jeho
matka a darovacia zmluva zo dňa 15.2.2001, na základe ktorej darovala svoj podiel v 1-ici predmetnej
nehnuteľnosti odporkyni v 3. rade a jej manželovi, každému v 1- inu, sú neplatné. Dňa 9.6.2008 pred
prvým pojednávaním vzal navrhovateľ svoj návrh späť. Súd konanie v ten istý deň zastavil.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.Podľa § 153 ods. 2 O.s.p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú,
iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (z. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení,
ďalej len „O.z.“) ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým

spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Občiansky zákonník uprednostňuje dohodu spoluvlastníkov ako základnú formu likvidácie
spoluvlastníckeho vzťahu. Občiansky zákonník stanovuje možné spôsoby vyporiadania podielového

spoluvlastníctva rozhodnutím súdu taxatívne, pričom prihliada na veľkosť podielov a účelné využitie veci.
Súd musí dodržať zákonom stanovenú postupnosť spôsobov vyporiadania.

Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva vychádza Občiansky zákonník (ďalej len OZ) zo zásady,
že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku je dohoda

spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní (§ 141 OZ). Ak k takejto dohode spoluvlastníkov nedôjde,
zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého z nich súd svojím autoritatívnym
rozhodnutím. Spôsoby tohto vyporiadania, ich poradie a zásady, ktorými sa súd pri vyporiadaní musí
riadiť, sú uvedené v § 142 ods. 1 OZ. Pri vyporiadaní súd prihliada na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci (prvý spôsob autoritatívneho vyporiadania súdom) dobre možné,

súd pristúpi k druhému spôsobu vyporiadania a prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, nariadi súd jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (tretí spôsob súdneho
vyporiadania podielového spoluvlastníctva). Výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd
nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením

výťažku (§ 142 ods. 2 OZ).

Obsah pojmu dôvody hodné osobitného zreteľa vymedzuje súdna prax. Zhrnutie týchto okolností je
vykonané v R 1/1989. Slovenská judikatúra vymedzila obsah tohto pojmu v rozhodnutí R 100/1999
(najmäzdravotnýstav,odkázanosťnabývanie,osobnéväzbynanehnuteľnosť,žalobcamávúmyslevec

predať a pod.). Uvedené citované rozhodnutia Najvyššieho súdu, dôvodmi hodnými osobitného zreteľa,
pre ktoré súd nevyporiada podielové spoluvlastníctvo, sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru
tak na strane odporcov, ako aj na strane navrhovateľa (najmä, ak mu ide len o vyriešenie užívacích
vzťahov,pričomotázkazánikuspoluvlastníctvanemáprenehoprioritualeboževecmávúmyslepredať).

V prejednávanej veci mal súd preukázané, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi, každý
v podiele 1/4-ine k nehnuteľnosti. Túto skutočnosť bezpochyby preukazuje list vlastníctva. Navrhovateľ
a odporca v 1. rade nadobudli vlastníctvo dedením po svojom otcovi, nakoľko je to ich rodičovský dom a
odporkyne v 2. a 3. rade nadobudli vlastníctvo darom. Navrhovateľ má vyriešenú bytovú otázku a vlastní
spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome a chalupe. Odporcovia v 1. a 2.rade bývajú v predmetnej

nehnuteľnosti. Odporkyňa v 3. rade s manželom prestavala podkrovie a vytvorili samostatnú bytovú
jednotku, pričom však v súčasnosti v nehnuteľnosti od roku 2011 nežije, pretože sú v rozvodovom
konaní. Na opateru odporcov je odkázaný ich invalidný syn, o ktorého sa stará odporkyňa v 2. rade,
ktorá z tohto dôvodu nepracovala a poberala príspevok za opatrovanie. S odporcami bývala v spoločnej
domácnosti matka navrhovateľa a odporcu v 1. rade, ktorú doopatrovali. Odporca v 1. rade fyzicky

napadol navrhovateľa, pretože si podal návrh na súd a nesúhlasil s jeho vyjadreniami na pojednávaní.

Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná. Sporným zostalo
či sú splnené predpoklady na zrušenie podielového spoluvlastníctva alebo nie, nakoľko odporcovia
navrhovali z dôvodu osobitného zreteľa, aby súd návrh v časti zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva zamietol.

Nehnuteľnosť užívajú trvale na bývanie odporcovia a ich spolužijúce osoby a to syn odporcov v 1. a
2. rade, ktorý je odkázaný na ich starostlivosť a ich druhý syn, ktorý je zároveň manželom odporkynev 3. rade, ktorý užíva samostatnú bytovú jednotku v podkroví. Skutočnosť, že sa odporcovia v konaní
nedomáhali prikázania veci do ich vlastníctva nemôže byť samostatne považovaná za dôvod hodný
osobitného zreteľa, práve tak ako okolnosť, že navrhovateľ je v porovnaní s odporcami menšinovým

spoluvlastníkom. Odporcovia užívajú nehnuteľnosť ako vlastníci minimálne od roku 2001, kedy na
nich darom previedla svoj podiel na nehnuteľnosti ich právna predchodkyňa. Minimálne od jej smrti
dňa X.X.XXXX sú vzťahy medzi spoluvlastníkmi zlé, prebiehal i spor o neplatnosť darovacej zmluvy.
Odporcovia poukazujú na svoju situáciu, t.j. zlý zdravotný stav ich syna a tiež na skutočnosť, že odporca
v 1.rade už nepodniká a príjem majú len z poberaných dôchodkov. Odporca v 1.rade ako živiteľ rodiny

podnikal od 1.11.2001 do 2.6.2012 v odvetví podlahárstvo, pričom z výpisu z jeho daňových priznaní
od roku 2006 do ukončenia živnosti súd zistil, že jeho príjem sa pohyboval sa od 117,- € do 235,- €
čistého mesačne. Z toho súd usudzuje, že jeho skutočný príjem musel byť vyšší, inak by sa zamestnal
a nepokračoval v živnosti. V súčasnosti v rovnakom odbore pokračuje i jeho syn a vykazuje za rok
2012 stratu. V súčasnosti poberajú odporcovia v 1.a 2. rade starobný dôchodok a spolu so svojim
synom, ktorý vzhľadom na zdravotný stav poberá tiež dôchodok, majú príjem 1.083,18 € mesačne.

Odporkyňa v 3. rade má príjem 433,- €. V konaní bolo preukázané, že odporca v 1. rade fyzicky napadol
navrhovateľa po pojednávaní. Náklady spojené s bývaním v podkrovnom byte znáša jej manžel a to i
napriek skutočnosti, že z podnikania vykazuje stratu. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, súd dospel
k záveru, že neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal súd návrh na
zrušenie podielového spoluvlastníctva zamietnuť a nútiť napriek zlým vzťahom navrhovateľa zotrvať v

spoluvlastníckom vzťahu s odporcami.

Súd teda pristúpil k druhej možnosti vyporiadania, ktorou je prikázanie veci za náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom, pri ktorej je potrebné prihliadnuť na veľkosť spoluvlastníckych podielov, na
účelné využitie veci a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Z

postoja odporcov v konaní je zrejmé, že v nehnuteľnosti chcú zostať bývať aj v budúcnosti, nehnuteľnosti
užívajú len odporcovia so svojimi rodinnými príslušníkmi a navrhovateľ nemá záujem nadobudnúť
nehnuteľnosť. Nakoľko vzťahy medzi účastníkmi sú tak zlé, že došlo až k fyzickému napadnutiu
navrhovateľa, súd dospel k záveru, že je v záujme všetkých účastníkov zrušenie spoluvlastníctva
nehnuteľnosti.

Primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti je
príslušný podiel všeobecnej ceny veci, ktorá by mala vyjadrovať cenu nehnuteľnosti nielen v závislosti
od druhu stavby, jej veľkosti, použitých stavebných materiálov, jej vybavenia, konštrukcie, údržby a veku,
výmery, kultúry pozemku a jeho bonity, ale aj so zreteľom na v danom mieste a čase existujúcu situáciu

na trhu s nehnuteľnosťami rovnakého (porovnateľného) druhu. Všeobecná cena je cenou, za ktorú by
bolo možné nehnuteľnosť predať alebo kúpiť v mieste, kde sa nachádza, t.j. cena ovplyvnená ponukou
a dopytom po nehnuteľnostiach na určitom mieste a čase. Pre určenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti
je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti. Len všeobecná cena nehnuteľnosti zistená v rozhodnom čase (§ 154 ods. 1 O. s. p.) je

rozhodujúcou pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti.

Pri určení všeobecnej ceny veci súd vychádzal najmä zo Znaleckého posudku znalca A.. D. č. 140/2013
zo dňa 21.11.2013, ktorý spĺňal všetky vyššie uvedené kritériá, preto za všeobecnú cenu veci súd
považoval sumu 48.800,- € a uložil odporcom povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu za jeho

spoluvlastnícky podiel vo výške 12.200,- €, každý samostatne sumu 4.066,44 €, ktorá zodpovedá
podielu, ktorý každý z nich nadobudne.

Nazákladeuvedenéhovsúladescitovanýmizákonnýmiustanoveniamisúdzrušilavyporiadalpodielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam ich prikázaním odporcom každému v podiele

1/3-ina za náhradu navrhovateľovi tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Ďalej sa súd zaoberal nárokmi navrhovateľa na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie domu
a záhrady.

Právny vzťah medzi účastníčkami konania sa spravuje ustanoveniami § 137 až 142 Občianskeho
zákonníka (Zák.č.40/1964 Zb.), ktoré upravujú podielové spoluvlastníctvo.Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mierou, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich z ich spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda
nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Inak aj na práva podielových spoluvlastníkov patria všeobecné práva vlastníka, ktoré sú vymedzené

v ustanovení § 123 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. V prípade
podielového spoluvlastníctva však tieto oprávnenia môže vlastník, resp. spoluvlastník realizovať len
v rozsahu, ktorý je vymedzený jeho podielom. V prípade, ak navrhovateľ ako spoluvlastník neužíva
spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu bez toho, aby medzi
ním a ostatnými spoluvlastníkmi - odporcami bola uzavretá nájomná, či iná zmluva, obohatenie

odporov spočíva v užívaní väčšieho rozsahu predmetu spoluvlastníctva, než ktorý zodpovedá ich
spoluvlastníckemu podielu bez platenia úhrady za užívanie tohto podielu.

Nepochybne bolo zistené, že v predmetnom čase, t.j. od 1.5.2003 do 28.2.2007 bol navrhovateľ úplne
vylúčený z užívania nehnuteľností a odporcovia mu za ich užívanie neplatili žiadnu čiastku. Po smrti

matky už boli vzťahy medzi účastníkmi zlé, prebiehalo aj súdne konanie o určenie neplatnosti závetu
nebohej matky a darovacej zmluvy, na základe ktorej nadobudli vlastníctvo odporkyne. V tomto prípade
z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že medzi účastníčkami konania, nevznikla žiadna
dohoda, na základe ktorej by sa navrhovateľ vzdala užívacieho práva k nehnuteľnostiam v prospech
odporcovstým,žezatotovýlučnéužívanienehnuteľnostísinebudenárokovaťžiadnufinančnúnáhradu.

Preto je súd toho názoru, že u odporcov užívaním sporných nehnuteľností v rozhodnom čase nad rámec
ich spoluvlastníckeho podielu vzniklo bezdôvodné obohatenie.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením
správneho úkony, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom do 31.12.2008 výška úroku z omeškania je
dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu, t.j. 8,5%.

V tomto prípade získali odporcovia výlučným užívaním sporných nehnuteľností majetkový prospech bez

právneho dôvodu, nakoľko ich spoluvlastnícky podiel, ktorý by mal vyjadrovať mieru, akou by sa podieľali
na užívaní sporných nehnuteľností, ich k takémuto výlučnému užívaniu nehnuteľností neoprávňoval.
Podľa názoru súdu možno stotožniť bezdôvodné obohatenie odporcov s výškou nájomného, ktoré by
inak odporcovia museli zaplatiť v prípade užívania celej nehnuteľnosti navrhovateľovi za jeho podiel v
nehnuteľnosti,akbysichcelitakútonehnuteľnosťprenajať.Nájomnéjetotižodplatazadočasnéužívanie

veci, pričom sa takéto užívanie uskutočňuje na základe zmluvy. A ak zmluva uzavretá nebola, dochádza
u užívateľa k bezdôvodnému obohateniu v rozsahu toho, čo by musel inak podľa trhových podmienok
za užívanie danej veci zaplatiť a nezaplatil.

Je zrejmé, že v danom prípade bezdôvodné obohatenie u odporcov nastalo tým, že čerpali úžitkovú

hodnotu rodinného domu v plnom rozsahu, ako aj priľahlých pozemkov, hoci ich spoluvlastnícky podiel
ich na to oprávňoval len v rozsahu 3/4-ín.Súd ustanovil vo veci znalcov, ktorý vo svojom posudku určili všeobecnú hodnotu nájmu bytovej jednotky
na prízemí rodinného domu a to znalec A.. K. D.K., ktorý určil nájomné v roku 2003 vo výške 84,- €/
mesačne, v roku 2004 by bolo 139,- €/mesačne, v roku 2005 by bolo 137,- €/mesačne, v roku 2006 by

bolo 150,- €/mesačne, v roku 2007 by bolo 150,- €/mesačne. Spolu za uvedené obdobie určil nájom vo
výške 6.084,- € (8x 84,- € +12x 139,- € + 12x 137,- € + 12x 150,- € + 2x 150,- €) a znalkyňa A.. A. H. určila
nájomné parcely č. XXX/XX o výmere 1188 m2 za obdobie od 1.5.2003 do 28.2.2007 vo výške 5.835,45
€, a to za rok 2003 vo výške 1.353,13 €, z rok 2004 je 1.604,99 €, za rok 2005 vo výške 1.224,83 €, za
rok 2006 vo výške 1.393,52 € a za rok 2007 vo výške 258,98 €.

Odporcovia vzniesli námietku premlčania, preto sa súd zaoberal touto otázkou.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 57 ods. 1, 2 O.s.p., do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti

určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho
dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok
lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu
alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa § 82 ods. 1 O.s.p., konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo
vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

Pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia teda platí špeciálna úprava v ustanovení §
107 Občianskeho zákonníka. V prvom odseku tohto ustanovenia je upravená tzv. subjektívna premlčacia

doba, v odseku druhom potom premlčacia doba objektívna. Obidve doby začínajú a plynú nezávisle
na sebe a ich vzájomný vzťah je taký, že ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a ak je
vznesená námietka premlčania, nemožno právo priznať. Počiatok subjektívnej premlčacej doby práva
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa neviaže k dátumu splatnosti, ako je to pri začiatku
všeobecnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ale k inej skutočnosti, ktorou je

vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa obohatil.

Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt
(veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej
dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe

nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu
vynútiteľnosť uplatneného práva.

Navrhovateľ sa svojim podaním doručeným súdu dňa 21.3.2007, domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia za užívanie bytu na prízemí domu odporcami v 1. a 2. rade vo výške 3.092,01 € a záhrady

odporcami v 1. až 3. rade od 1.5.2003 do 28.2.2007 vo výške 188,94 € v oboch prípadoch spolu
s úrokom z omeškania z istiny vo výške 17% ročne od 1.5.2003 do zaplatenia. Odporcovia vzniesli
námietku premlčania, preto sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, či si navrhovateľ uplatnil svoje právo
včas a dospel k záveru, že bezdôvodné obohatenie, ktorého sa domáha za obdobie od 1.3.2003 do
20.5.2005 je uplatnené po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty, nakoľko sa navrhovateľ

mohol domáhať svojho práva na súde po uplynutí každého dňa, počas ktorého odporcovia užívali aj
jeho podiel nehnuteľnosti.Súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade zaplatiť nepremlčanú časť bezdôvodného obohatenia za užívanie
bytu na prízemí rodinného domu, ktorý užívajú spolu so synom, pričom bolo preukázané, že túto časť
nehnuteľnosti neužívala odporkyňa v 3. rade. Znalec vyčíslil bezdôvodné obohatenie za obdobie od

21.3.2005 do 28.2.2007 sumou 3.381,61 € (alikvotná časť za rok 2005 vo výške 1.281,61 €, za rok 2006
vo výške 1.800,- € a za rok 2007 vo výške 300,- €), z toho suma 845,40 € zodpovedá spoluvlastníckemu
podielu navrhovateľa v 1-ine. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia úroku z omeškania, ktorý súd priznal
vo výške 8,5% ročne zo sumy 845,40 € od 23.10.2007, t.j. od nasledujúceho dňa po doručení návrhu
odporcom v 1. a 2. rade. Vo zvyšku uplatneného bezdôvodného obohatenia a úroku z omeškania

zamietol, nakoľko bol uplatnený v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami.

V časti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie parcely č. XXX/XX -
záhrada o výmere 1188 m2 súd zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi
nepremlčanú časť bezdôvodného obohatenia zodpovedajúcu užívanej výmere 708 m2. V konaní bolo
preukázané, že časť parcely vo výmere 480 m2 užíva poľnohospodárske družstvo, ktoré za užívanie

pozemku neplatí nájomné. Znalkyňa vyčíslila nájomné z celej parcely za obdobie od 21.3.2005 do
28.2.2007 sumou 2.612,23 € (alikvotná časť za rok 2005 vo výške 959,73 €, za rok 2006 vo výške
1.393,52 € a za rok 2007 vo výške 258,98 €). Odporcovia užívali záhradu vo výmere 708 m2 čomu
zodpovedá nájomné vo výške 1.556,78 € za toto obdobie. Suma 389,20 € zodpovedá spoluvlastníckemu
podielu navrhovateľa v 1-ine. Súd viazaný návrhom zaviazal odporcov zaplatiť sumu 188,94 € spolu s

úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 20.10.2007 do zaplatenia. Súd priznal úrok z omeškania
od nasledujúceho dňa po doručený návrhu odporkyni 3. rade. Vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania
súd zamietol, nakoľko bol uplatnený v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami.

S námietkou odporcov, že uplatnenie nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia je v

rozpore s dobrými mravmi, nakoľko zhodnotili nehnuteľnosť sa súd nestotožnil, nakoľko bolo slobodným
rozhodnutím odporcov, že nehnuteľnosť zhodnotia a to i napriek tomu, že nemali vyriešené vlastnícke
vzťahy. Čo sa týka námietky odporcov, že sa postarali o spoločnú matku do smrti a pochovali ju, súd
uvádza, že na odporcov previedla svoj podiel na nehnuteľnosti rok pred smrťou, čím im prejavila vďaku
za starostlivosť.

Rozhodnutie o trovách konania súd podľa § 151 ods. 3 O. s. p. vyhradil samostatnému rozhodnutiu
po právoplatnosti tohto rozhodnutia, nakoľko v predmetnej veci ide o zložitý prípad, bolo uplatnených
viacero samostatných nárokov, vystupuje v nej väčší počet účastníkov konania.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.