Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 24, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/318/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109244186
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1109244186.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Márie Hajdínovej, v právnej veci navrhovateľa: X. Y. F.,
L..C..I.., IČO: XX XXX XXX, Y. W. Č.. XX, F., zastúpený advokátom: JUDr. Pavol Malich, Dunajská ul.
č. 25, Bratislava, proti odporcovi: R.. Y.. R. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. G.. Č.. XX, F., zastúpený
advokátom: Mgr. Vladimír Čengel, Klincová ul. č. 37/A, Bratislava, o zaplatenie istiny 2.082,87 eur s

príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 5. mája 2011,
č. k. 15C/36/2010-112, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie odporcu proti rozsudku súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti o d m i e t a .
Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu
1.626,03 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 21.11.2009 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol.

Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 346,68 eur na účet
navrhovateľa, do troch dní. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 4 ods. 1 písm. b), § 6 ods. 1, 3, § 8
ods. 1, § 9 ods. 2, § 10 ods. 1, 2, § 14 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. účinného ku dňu nadobudnutia
vlastníctva bytu a nebytových priestorov odporcom, čl. III. bod 1., čl. III. bod 5, čl. IV bod 1, 4 a 6 a vecne
tým, že právny nárok uplatnený návrhom na začatie konania posúdil podľa lex specialis č. 182/1993 Z.
z., účinného ku dňu nadobudnutia vlastníctva bytu a nebytových priestorov odporcom, t.j. k 21.12.2002

(kolaudačné rozhodnutie Okresného Ú. F. K.., odbor životného prostredia, č.: Ž.T.-XXXXX/XXXX-R.) s
tým,žekuvedenémudátumuexistovala platnáZmluvaovýkonesprávyč.XX/XXXXz01.12.1998,ktorú
uzavreli podľa § 8 zák. č. 182/1993 Z. z. vlastníci bytov a nebytových priestorov s právnym predchodcom
navrhovateľa (T. L. E..L.., Y. W. X, F., IČO:XX XXX XXX). Poukázal na skutočnosť, že podľa ust. § 6
ods.1 zák. č. 182/1993 Z. z., keďže na správu jedného domu môže byť dohodnutá len jedna z foriem
správy domu a správa domu už bola zabezpečená Zmluvou o výkone správy č. 98/0187 z 01.12.1998,
odporca nemohol konať svojvoľne a výkon správy bytu a nebytových priestorov si zabezpečiť osobitne

s iným subjektom ako bol správca, ktorého si vlastníci bytov a nebytových priestorov zvolili hlasovaním
v súlade s § 14 zák. č. 182/1993 Z. z., nadpolovičnou väčšinou. Uviedol, že pokiaľ odporca so Zmluvou
o výkone správy nesúhlasil, mal možnosť sa podľa § 14 ods. 3 obrátiť s návrhom na súd, čo neurobil
s tým, že i keď zákon č. 182/1993 Z. z. v čase nadobudnutia vlastníctva bytu a nebytových priestorov
odporcom, odporcovi povinnosť pristúpiť k Zmluve o výkone správy výslovne neukladal, z ostatných
ustanovenízákonanapr.§9ods.2jednoznačnevyplýva,žeprávneúkonytýkajúcesadomu,spoločných

častí a spoločných zariadení, príslušenstva a pozemku zaväzujú spoločenstvo, a ak sa spoločenstvo
nezriaďuje, zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a keďže Zmluva o
výkone správy bola uzavretá na princípe väčšinového rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytovýchpriestorov zaväzuje všetkých, teda aj tých, ktorí Zmluvu nepodpísali, resp. k nej nepristúpili. Na základe
uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že nakoľko väčšina vlastníkov bytov a nebytových
priestorov sa Zmluvou o výkone správy dohodla na povinnosti platiť mesačne vopred vždy do 10. dňa

príslušného mesiaca preddavkové platby za služby a prípadné nedoplatky za služby do 14 dní od
doručenia vyúčtovania správcom do fondu, tieto povinnosti platili aj pre odporcu, a to napriek tomu, že
k Zmluve o výkone správy nepristúpil. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí ďalej poukázal na vývoj
skutkových okolností, ktoré priniesla aplikácia zák. č. 182/1993 Z. z. s tým, že novela tohto zákona,
účinná od 01.07.2004 v ustanovení § 8a ods. 4 zakotvila povinnosť každého nového vlastníka bytu alebo

nebytového priestoru v dome pristúpiť k Zmluve o výkone správy; a aktuálne znenie ust. § 8a ods. 7 cit.
zákonaexplicitneupravujepovinnosťvlastníkabytualebonebytovéhopriestoruvdome,ktorýnadobudol
zmluvou o vstavbe alebo nadstavbe domu pristúpiť k Zmluve o výkone správy s tým, že vývojom prešlo aj
ust. § 6 cit. zákona, ktoré v znení účinnom v čase nadobudnutia vlastníctva bytu a nebytových priestorov
odporcom upravovalo, že na správu jedného domu môže byť dohodnutá len jedna z foriem správy domu
uvedených v odseku 1, pričom v aktuálnom znení už jednoznačne je upravený vzťah tak, že na správu

domu nesmú byť dohodnuté súčasne viaceré formy správy domu. Na správu v jednom dome môže byť
uzavretá zmluva len s jedným správcom alebo len jedna zmluva o spoločenstve. Prvostupňový súd v
dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na ust. § 10 zák. č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého vlastníci bytov
a nebytových priestorov určené preddavky vkladajú do fondu prevádzky, údržby a opráv, účelom ktorého
je zhromažďovanie finančných prostriedkov na investície spoločného majetku - obnovu a modernizáciu

domu a preto povinnosť poukazovať určené finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv
vzniká všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov aj tým, ktorí k Zmluve o výkone správy
nepristúpili, nakoľko vytváranie fondu je povinnosťou vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo
zákona a so správcom domu nemá súvis, z dôvodu ktorého bolo povinnosťou odporcu platiť mesačne
vopred vždy do 10. dňa príslušného mesiaca preddavkové platby za služby a prípadné nedoplatky za

služby do 14 dní od doručenia vyúčtovania do fondu prevádzky, údržby a opráv a to napriek tomu, že k
Zmluve o výkone správy nepristúpil. Zamietnutie návrhu vo zvyšku odôvodnil právne ust. § 101 ods. 1
Občianskeho zákonníka a vecne premlčaním nároku titulom preddavkových platieb, splatných v období
od 10.01.2006 - 10.11.2006, nakoľko navrhovateľ podal návrh na súd dňa 20.11.2009. Rozhodnutie o
priznaní príslušenstva k žalovanej istine odôvodnil právne ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v

spojení s Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. a vecne omeškaním odporcu s plnením peňažného dlhu
s tým, že navrhovateľovi priznal úrok z omeškania odo dňa nasledujúcom po podaní návrhu na súd.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vecne čiastočným úspechom
navrhovateľa v konaní (56,12%), ktorému priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom
súdnom poplatku za návrh a v trovách, ktoré vznikli na jeho právnom zastúpení.

Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodu, že
napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa v
odôvodnení napadnutého rozsudku o jeho viazanosti Zmluvou o výkone správy zo dňa 01.12.1998, ako
i právnym posúdením premlčania navrhovateľom uplatneného nároku z dôvodu, že nový vlastník bytu

nemal žiadnu povinnosť podľa zák. č. 182/1993 Z. z. účinného v čase, keď nadobudol vlastnícke právo
k bytu č. X a k nebytovým priestorom č. XX a XX. pristúpiť k už existujúcej Zmluve o výkone správy,
nakoľko mal plnú dispozičnú moc s kým a na základe akých podmienok si vykonávanie správy domu
zabezpečí. Namietol záver súdu prvého stupňa vyjadrený v napadnutom rozsudku, že v prípade jeho
nesúhlasu so Zmluvou o výkone správy, mal možnosť obrátiť sa na súd (§ 14 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.

z.), nakoľko vlastníctvo k bytu č. X, č. XX a XX nadobudol originárnym spôsobom na základe A. I. U. U.
- XXXX, XXXX/XX zo dňa 15.03.2000 a kolaudačného rozhodnutia Okresného Ú. F. K., odbor životného
prostredia, č. Ž. - XXXXX/XXXX - R. zo dňa 21.12.2002 s tým, že kolaudačným rozhodnutím zo dňa
14.02.2003, č. L.-XXXX/XXXXX-V. bola vykonaná zmena v užívaní bytových priestorov č. XX a č. XX. na
nebytové priestory z čoho vyplýva, že nemal nikdy možnosť hlasovať o Zmluve o výkone správy v čase

jejuzavretia,nakoľkonebolvlastníkomžiadnehobytuanebytovéhopriestoru,zdôvoduktoréhonemohol
využiťaniprávoprehlasovanéhovlastníkaaobrátiťsanasúd.Odporcavosvojomodvolaníďalejuviedol,
že predmetná Zmluva o výkone správy bola uzavretá s právnym predchodcom navrhovateľa ešte v
čase, keď celý bytový dom vlastnil iba jeden vlastník (Q. Y. L. F., Y. Č. L. Y.), ktorú museli nadobúdatelia
bytov a nebytových priestorov podpísať skôr, ako sa stali vlastníkmi bytov a nebytových priestorov

v dome a preto nie je možné hovoriť o jej uzavretí na základe väčšinového rozhodnutia vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, ktorým bola Zmluva o výkone správy nanútená. Zároveň nesúhlasil s
výpočtom priznaných nárokov napadnutým rozhodnutím, keď výpočet navrhovateľa, ako i súdu prvého
stupňa považoval za nezrozumiteľný a nesprávny, nakoľko mal za to, že súd prvého stupňa nesprávnepriznal navrhovateľovi nárok uplatnený titulom nezaplatených predpísaných mesačných platieb za
predchádzajúce obdobie a zároveň nárok z vyúčtovania mesačných platieb za to isté predchádzajúce
obdobie, t. j. duplicitne. Uviedol že prvostupňový súd na jednej strane skonštatoval v odôvodnení

svojho rozhodnutia správne, že nárok navrhovateľa na predpísané mesačné platby do 20.11.2006 sú
premlčané, na strane druhej však navrhovateľovi priznal tie isté už premlčané nároky titulom vyúčtovania
za rok 2006. Odporca svojim odvolaním napadol aj výrok, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o náhrade
trov konania z dôvodu nesprávneho určenia výšky trov právneho zastúpenia a následnom nesprávnom
rozhodnutí o ich náhrade, nakoľko nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia podľa

pomeru úspechu k veci, ale priznal mu plnú náhradu trov právneho zastúpenia vychádzajúc z tarifnej
hodnoty sporu (z priznanej sumy), t. j. zo sumy 1.626,.03 eur.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť
z dôvodu jeho vecnej správnosti a nesúhlasil s tvrdením odporcu, že mal možnosť vybrať si s kým a
na základe akých podmienok si zabezpečí vykonávanie správy bytového domu a zároveň, že Zmluva
o výkone správy bola ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov nanútená, nakoľko všetci

vlastníci bytov a nebytových priestorov túto zmluvu podpísali a nikdy jej „novelizáciu“ nežiadali. Poukázal
na skutočnosť, že nárok uplatnený v konaní nie sú mesačné zálohové platby, ale nárok vyplývajúci z
vyúčtovania úhrad za plnenia za roky 2006, 2007, 2008, t. j. za obdobie od 01.01.2006 do 31.12.2008.
Odvolací súd preskúmal vec v medziach a dôvodoch podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a

dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné priznať úspech.

Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (účinný v čase
nadobudnutia vlastníckeho práva odporcu k bytu a nebytovým priestorom), vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy

obsahuje najmä: a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov pri
zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, b) spôsob správy spoločných častí domu a spoločných
zariadení domu, príslušenstva a pozemku, c) spôsob a oprávnenie hospodárenia s prostriedkami fondu
prevádzky, údržby a opráv.

Podľa§8aods.1zák.č.268/2007Z.z.(novelazákonaobytochanebytovýchpriestorov),vlastnícibytov
a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o
výkone správy obsahuje najmä: a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, b) spôsob výkonu správy
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva

a pozemku, c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu
oprávnenia disponovať s nimi, d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi, e) zásady
určenia výšky platieb za správu, f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.

Z dikcie oboch zákonných ustanovení vyplýva, že právny vzťah medzi vlastníkmi bytov a nebytových

priestorov v bytovom dome a správcom je regulovaný primárne ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z.
z. a zmluvou o výkone správy, bez ktorej fakticky nie je výkon správy prostredníctvom správcu právne
možný, nakoľko ide o typický občianskoprávny vzťah, v ktorom na jednej strane vystupuje správca ako
podnikateľský subjekt a na strane druhej je viacero vlastníkov.

Podľa § 6 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z. z. (v súčasnom znení) na správu domu nesmú byť dohodnuté
súčasne viaceré formy správy domu. Na správu domu môže byť uzavretá zmluva len s jedným správcom
alebo len jedna zmluva o spoločenstve.

Podľa § 6 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z. (v súčasnom znení), zmluvy uzatvorené v rozpore s odsekom

3 sú neplatné.

V posudzovanej veci nadobúdatelia bytov a nebytových priestorov uzavreli dňa 01.12.1998 Zmluvu o
výkone správy č. XX/XXXX so správcom T. L. E..L.. (obchodné meno od 11.03.1996 do 23.08.2004),
Y.É. W. Č.. X, F. a dňa 11.05.2005 Dodatok k nej, v súlade s ktorým na základe zmeny obchodné

mena pôvodného správcu (T. L., E..L.. na E. L., E..L..), uzavrel správca s novým obchodným menom s
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov Zmluvu o výkone správy (E. L., E.. L.., I. Y. I. XX.XX.XXXX H.
XX.XX.XXXX), ku ktorej odporca nepristúpil. Dňa 14.12.2006 došlo medzi správcom daného bytovéhodomu a navrhovateľom tohto konania k uzavretiu Zmluvy o predaji časti podniku, v súlade s ktorou prešli
všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o výkone správy na navrhovateľa.

Predmetom sporu je nedoplatok odporcu titulom neuhradených preddavkov a vyúčtovania za
nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve a to bytu č. X (vlastník bytu od roku 2002 do 03.06.2009)
a nebytových priestorov č. XX E. XX (odporca bol ich vlastníkom od roku 2002 do 28.05.2008),
nachádzajúcich sa na T. G.. Č.. XX U. F. v sume 2.082,87 eur.

Pôvodná právna úprava zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a to až
do účinnosti novely uvedeného zákona uskutočnenou zákonom č. 367/2004 Z.z. [účinný od 1. júla 2004
(ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“)], neobsahovala právnu úpravu, ukladajúcu povinnosť vlastníkovi
bytu alebo nebytového priestoru, resp. vlastníkovi, ktorý nadobudol byt vstavbou alebo nadstavbou
povinnosť pristúpiť k zmluve o výkone správy, avšak z ust. § 9 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. jednoznačne
vyplýva, že právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu,

príslušenstva a pozemku zaväzujú spoločenstvo, a ak sa spoločenstvo nezriaďuje, zaväzujú všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a zároveň i v čase nadobudnutia vlastníctva odporcu
k jednotlivým nehnuteľnostiam v tomto bytovom dome bolo právne účinné zákonné ustanovenie § 8
ods. 1, zo znenia ktorého vyplýva, že vlastníci bytov a nebytových priestorov so správcom uzatvoria
písomnú zmluvu o výkone správy. Odporca opomína skutočnosť, že jeho povinnosťou ako vlastníka bytu

a nebytových priestorov bolo podieľať sa na výkone správy domu, pričom jeho argumentácia v odvolaní
proti rozsudku súdu prvého stupňa by znamenala, že správca by nemohol zabezpečovať prevádzku,
údržbu a opravy domu, výkon správy spoločných častí a zariadení domu, čo tvorí základnú náplň jeho
činnosti a negoval by zmysel inštitútu výkonu správy bytového domu správcu, avšak na úkor vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, ktorí k zmluve o výkone správy pristúpili.

Nebolo možné sa stotožniť s právnou konštrukciou odporcu, ktorý podľa jeho názoru nebol v žiadnom
zmluvnom vzťahu s navrhovateľom ako správcom, avšak bol spoluvlastníkom spoločných častí a
zariadení, príslušenstva a pozemku, ktoré tento správca na základe zmluvy o výkone správy spravuje a
je prakticky vylúčené, aby nespravoval spoločné časti a spoločné zariadenia v rozsahu zodpovedajúcom

spoluvlastníckemu podielu odporcu, nakoľko žiadať od správcu, ktorý na základe platnej zmluvy o
výkone správy správu bytového domu aj vykonáva, aby od výkonu správy v uvedenom rozsahu upustil,
by znamenalo závažné porušenie zmluvných povinností navrhovateľa voči ostatným vlastníkom bytov
a nebytových priestorov v danom bytovom dome.

Uvedený výklad totiž zodpovedá zmyslu výkonu správy bytov a nebytových priestorov v zmysle
ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov; prípadná nedôslednosť
(nejednoznačnosť) právnej úpravy nemôže mať za následok odňatie práv, resp. nemožnosť reálne sa
ich domôcť len vzhľadom na závažné procesné prekážky, na ktoré poukazuje odvolateľ v odvolaní, a
ktorých odstránenie sledovala práve novela uskutočnená zákonom č. 367/2004 Z.z.

Nebolo možné sa stotožniť ani s tvrdením odporcu, že o nepreskúmateľnosti výpočtu nároku
uplatneného navrhovateľom v konaní, nakoľko nielen z návrhu na začatie konania, ale najmä zo
zrozumiteľného odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa jednoznačne vyplýva výška
priznanej sumy napadnutým rozhodnutím, jej právny titul a najmä obdobie, v ktorom pohľadávka

navrhovateľa vznikla.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. , ak sa odvolací súd v celom stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplnil na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom
rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi

navrhnutých dôkazov, a keď odporca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými
by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne
takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav
aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne a preto napadnutý rozsudok,odôvodnenie ktorého spĺňa všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p., na ktoré aj v celom rozsahu
odvolací súd poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje, tento rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa
§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto
na odvolanie nie je oprávnený.

Odvolací súd odvolanie odporcu podané aj do zamietajúcej časti napadnutého rozsudku odmietol z

dôvodu, že práva a povinnosti odporcu týmto rozhodnutím dotknuté neboli a preto oprávnený na podanie
odvolania do výroku rozsudku, ktorým bol návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietnutý, nie je.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.
a navrhovateľovi, úspešnému v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko
ich navrhovateľ v súlade s ust. § 151 ods. 1 veta druhá O.s.p. nevyčíslil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.