Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, August 27, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/784/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415205938
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4415205938.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., ul. 9. mája č. 6,
zastúpená L.. Klárou Decsiovou, advokátkou so sídlom Nové Zámky, Radničná 4, proti odporcovi: U.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., D. XX, zastúpený JUDr. Jankou Hazlingerovou, advokátkou so sídlom
Bratislava, Čapkova 8, o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 25. mája 2015 č. k. 13C/187/2015-36 v spojení s opravným

uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 3. júna 2015 č. k. 13C/187/2015-43, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í tak, že návrh na nariadenie
predbežného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi, aby
sa zdržal akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v kat. území U. M., zapísaných

Okresným úradom Nové Zámky odbor katastrálny na LV č. XXX ako parcela registra „C“ KN č. 148/10 -
záhrady o výmere 830 m2, parcela registra „C“ KN č. 148/113 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
751 m2, parcela registra „C“ KN č. 148/197 - vinica o výmere 392 m2 a stavba č. súpisné 1017 na parcele
registra „C“ KN č. 148/113, najmä aby ich predal, daroval, previedol na inú osobu, zaťažil záložným
právom, rozdelil, zlúčil alebo dal do prenájmu, výpožičky, podnájmu a to až do právoplatného skončenia
súdneho sporu vedeného Okresným súdom Nové Zámky pod sp. zn. 4C/253/2015. Svoje rozhodnutie

odôvodnil citáciou ustanovení § 76 ods. 4 a § 102 ods. 1 OSP s poukazom na skutkové a právne dôvody
návrhunanariadeniepredbežnéhoopatrenia,sktorýmisastotožnil.Poukázalnato,ženavrhovateľkasa
svojímnávrhompodanýmnasúdedňa24.03.2015domáhalavydaniapredbežnéhoopatrenia,ktorýmby
súd odporcovi zakázal nakladať s vyššie uvedenými nehnuteľnosťami a to z dôvodu, že navrhovateľka
mieni podať (neskôr aj v konaní pod sp. zn. 4C/253/2015 podala) návrh na určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou ako jednou z predávajúcich a odporcom ako kupujúcim dňa

30.06.2014 podľa § 37, § 39a ods. 1 a § 49a Obč. zákonníka z dôvodu, že nemali s manželom
úmysel nehnuteľnosti predať, ale malo ísť o pôžičku od odporcu, ktorá mala byť zabezpečená týmito
nehnuteľnosťami. Súd prvého stupňa návrhu navrhovateľky na vydanie predbežného opatrenia vyhovel,
pretože sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi uvádzanými v návrhu, pričom s ohľadom na už
prebiehajúce súdne konanie pod sp. zn. 4C/253/2015, v ktorom sa navrhovateľka domáha neplatnosti
kúpnej zmluvy, mal za preukázanú nutnosť dočasne upraviť práva a povinnosti účastníkov sporu, pokiaľ

išlo o nakladanie s predmetnými nehnuteľnosťami. Považoval za potrebné obmedziť vlastnícke právo
odporcu k predmetným nehnuteľnostiam do tej miery, aby v prípade úspechu navrhovateľky v konaní
o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy neboli jej budúce vlastnícke práva obmedzené, keďže podľa neho
navrhovateľka osvedčila dôvodnosť svojho návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorým žiadal návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietnuť. Namietal, že kúpna zmluva zo dňa 30.06.2014 bola uzatvorená na

základe žiadosti navrhovateľky a jej manžela. Odporca nikdy nepožičal navrhovateľke sumu vo výške10.000eur,alenavrhovateľkeajejmanželovizaplatildohodnutúkúpnucenuvovýške10.000eur.Dodal,
že navrhovateľka aj jej manžel podpísali kúpnu zmluvu aj návrh na vklad dobrovoľne po tom, ako si
túto zmluvu prečítali. Zároveň uviedol, že na základe žiadosti navrhovateľky a jej manžela súhlasil, že

títo môžu bývať v predanom dome do doby, kedy sa budú môcť nasťahovať k svojej dcére, prípadne
do doby, keď si vyriešia svoju bytovú situáciu. Odporca dokonca súhlasil, že si navrhovateľka a jej
manžel môžu odkúpiť predaný dom naspäť. Okrem toho uviedol, že navrhovateľka a jej manžel stále
bývajú v predanom dome, pričom odporca nevykonal žiadny úkon, ktorým by im v užívaní domu bránil. Z
toho vyplýva, že odporca neuplatnil ani neuplatňuje svoje vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti.

Vyjadril preto názor, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky na vydanie predbežného opatrenia,
pretože nie je potrebné, aby súd dočasne upravil pomery účastníkov, pretože nie je daná obava, že by
budúci výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. V tejto súvislosti ešte uviedol, že návrh na vydanie
predbežného opatrenia nepodal aj manžel navrhovateľky, ktorý bol tiež účastníkom kúpnej zmluvy zo
dňa 30.06.2014 ako predávajúci.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že súd prvého stupňa rozhodol

správne a tvrdenia odporcu v podanom odvolaní sú účelové a nepravdivé. Poprela, že by advokát
pred ňou a jej manželom spisoval kúpnu zmluvu, pretože všetky doklady boli už vopred pripravené.
Nikdy pritom nebola reč o tom, že by sa ich dom mal predávať a že by sa mala uzatvárať kúpna
zmluva. Navrhovateľka aj s manželom uhradili odporcovi sumu 4.800 eur, pričom pôžičku mu naďalej
splácajú. Ak by skutočne došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, nemali by dôvod splácať nejaké sumy

odporcovi. Poukázala na to, že nemala s manželom žiadny dôvod predávať rodinný dom a už vôbec
nie ho následne kúpiť späť s tým, že by kúpnu cenu platili v splátkach. Ďalej uviedla, že jej manžel
I. V. nie je taktiež navrhovateľom v tejto veci, pretože právo na ochranu majetku v bezpodielovom
vlastníctve patrí obom manželom spoločne, ale aj každému z nich samostatne bez toho, aby bol
potrebný súhlas druhého manžela. Bola toho názoru, že zo skutočnosti, že jej manžel nepodal návrh na

vydanie predbežného opatrenia, nemožno usudzovať, že by neboli jeho práva obmedzené. Naliehavý
právny záujem na nariadenie predbežného opatrenia je podľa navrhovateľky preukázaný samotnými
okolnosťami uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 30.06.2014, keď bola s manželom uvedená do omylu.
Skutočnosť, že odporca doteraz nenakladal s nehnuteľnosťou neznamená, že tak v budúcnosti neurobí.
Navyše je otázne, ako bude odporca postupovať, ak mu navrhovateľka s odporcom nebudú vedieť

splácať pôžičku vo výške 10.000 eur. Záverom preto uviedla, že bez nariadenia predbežného opatrenia
jej hrozí neodstrániteľná a závažná ujma, keď odporca môže s nehnuteľnosťami akýmkoľvek spôsobom
nakladať.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP) prejednal

vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci dospel
k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti potrebné podľa § 220 OSP zmeniť,
pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1, 3).

Predmetom konania je návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania
vo veci samej (§ 74 ods. 1 OSP) a nie po začatí konania (§ 102 OSP), ako v dôvodoch uviedol súd

prvého stupňa, aj keď zásady pre rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia podľa § 75 až 77 sa
použijú primerane.

Podľa § 74 ods. 1 OSP pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e) OSP, predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi, najmä aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) OSP predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi, aby niečo vykonal,
niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.Zcitovanýchzákonnýchustanovenívyplýva,žedefinitívnaochranaohrozenýchaleboporušenýchpráva
právom chránených záujmov je poskytnutá v konaní vo veci samej, ktorým sa spravidla konanie končí. V
určitých prípadoch je nevyhnutné poskytnúť týmto právam, resp. právom chránených záujmov, ochranu

pred začatím samotného konania alebo v čase počas rozhodovania vo veci. Uvedenému účelu slúži
predbežné opatrenie, ktoré možno charakterizovať ako dočasné opatrenie súdu, poskytujúce ochranu
ohrozeným či porušeným právnym pomerom účastníkov dovtedy, kým títo nepodajú návrh na začatie
konania, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť predbežné opatrenie pred

začatím konania vo veci samej iba v prípade, ak je potrebné: aby boli dočasne upravené pomery
účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Už v návrhu na
vydanie predbežného opatrenia pritom musí byť zrejmé, z akého dôvodu má byť vlastne predbežné
opatrenie nariadené, či týmto dôvodom má byť potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava,
že by výkon súdneho rozhodnutia (v prípade úspechu v konaní vo veci samej) bol ohrozený. Ak
navrhovateľ odôvodňuje predbežné opatrenie potrebou dočasnej úpravy pomerov (ako aj v tomto

prípade), musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t. j. musí osvedčiť potrebu dočasnej úpravy
pomerov. Existencia a potreba právneho záujmu sa má prejaviť predovšetkým v skúmaní procesných
predpokladov opodstatnenosti takéhoto rozhodnutia súdu. Nariadenie predbežného opatrenia je
prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto
právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch

medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych
vzťahov medzi účastníkmi.

Pre rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu
prvého stupňa. Stavom v čase rozhodovania je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať
o návrhu na predbežné opatrenie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu

vyžadovaných v § 75 ods. 2. Súd sa vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z
použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd
nie je povinný vykonávať ani iné dokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o predbežnom
opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa, je podstatný v prípade
odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na predbežné opatrenie. Odvolací súd za základ

svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania
súdu prvého stupňa. Odvolací súd nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. Aby súd
mohol vyhovieť návrhu na vydanie predbežného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné
skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako
aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované predbežné opatrenie by malo byť primerané

zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi
predbežného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne
vybavenie. Predbežné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez
osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej

ujmy.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Nové Zámky
dňa 24.03.2015 domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým sa odporcovi uloží povinnosť
zdržať sa akéhokoľvek nakladania so spornými nehnuteľnosťami, najmä aby predmetné nehnuteľnosti
predal, daroval, previedol na inú osobu, zaťažil záložným právom, rozdelil, zlúčil, dal do prenájmu,

výpožičky, podnájmu. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila tým, že dňa 30.06.2014
bolauzatvorenákúpnazmluvamedzinavrhovateľkouajejmanželomakopredávajúcimiaodporcomako
kupujúcim, predmetom ktorej boli sporné nehnuteľnosti. Predmetnú kúpnu zmluvu však navrhovateľka
považuje za absolútne neplatnú podľa § 37 ods. 1, § 39a a § 49a Občianskeho zákonníka, pretože
s manželom sa domnievali, že podpisujú záložnú zmluvu a suma 10.000 eur je pôžička od odporcu.

Vzhľadom na to, že odporca by mohol nehnuteľnosť odpredať, zaťažiť, prípadne vykonať iné úkony,
ktoré by spôsobili, že by navrhovateľka a jej manžel museli nehnuteľnosť vypratať, žiadala nariadiť
predbežné opatrenie. Následne súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhovel návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia.Ako už bolo vyššie uvedené, v konaní o nariadenie predbežného opatrenia je súd povinný zisťovať tak
existenciu právnych vzťahov medzi účastníkmi konania, ako aj potrebu a nevyhnutnosť dočasnej úpravy
pomerov.

Odvolací súd po tom, čo sa oboznámil s obsahom spisu, po prejednaní veci dospel k záveru o
vecnej nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že súd
prvého stupňa nesprávne posúdil splnenie podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia v danej
veci, pokiaľ ide o osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Súd prvého stupňa bez
toho, aby mal osvedčené dôvody uvádzané navrhovateľkou v návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia, t.j. že by odporca ako vlastník sporných nehnuteľností vykonal akékoľvek úkony, ktoré by
naznačovali jeho snahu o manipuláciu s nehnuteľnosťami, návrhu navrhovateľky vyhovel a napadnutým
uznesením nariadil predbežné opatrenie len s poukazom na to, že navrhovateľka sa vo veci samej
domáha neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou nadobudol odporca sporné nehnuteľnosti do vlastníctva.
Len skutočnosť, že navrhovateľka podala návrh vo veci samej, nestačí bez ďalšieho, na nariadenie
predbežného opatrenia. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci uzatvorili kúpnu zmluvu, čo je zrejmé

z obsahu tejto listiny, prevzali kúpnu cenu dohodnutú v čl. V. zmluvy a podľa listiny (príjmový a
pokladničný doklad) prevzali od odporcu za predaj domu sumu 10.000 eur. Tvrdenia navrhovateľky, že
bola uvedená do omylu, budú predmetom skúmania až vo veci samej. Za danej procesnej situácie,
vychádzajúc z návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj z toho, že odporca
navrhovateľke a jej manželovi naďalej umožňuje bývať v predmetnej nehnuteľnosti a v jej užívaní im

nijakým spôsobom nebráni (navrhovateľka to ani netvrdí) napriek tomu, že nie je nehnuteľnosť zaťažená
vecným bremenom (právom bývania navrhovateľky v nehnuteľnosti aj po jej predaji), odvolací súd prijal
záver, že navrhovateľka neosvedčila danosť zákonných predpokladov na nariadenie požadovaného
predbežného opatrenia a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil a
návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

O trovách predbežného opatrenia súd rozhoduje v zmysle § 145 OSP až pri rozhodovaní o náhrade
trov konania vo veci samej.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.