Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 27, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/117/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215201518
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3215201518.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A,
831 04 Bratislava, IČO 45869464, zastúpeného: JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka so sídlom
821 01 Bratislava, Martinčekova 13, korešpondenčná adresa: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti
povinnej: E. J., bytom D. XX, o vymoženie 983,67 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 6. mája 2015, č. k. 4Er/298/2015-16, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie
sumy 983,67 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s.,

sp. zn. IBB0310083 zo dňa 15.04.2011. Súd prvého stupňa sa oboznámil s návrhom na vykonanie
exekúcie, so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, s exekučným titulom, so Zmluvou
o úvere zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj ako "zmluva o úvere"), Obchodnými podmienkami pre úver /
verzia 2/2008/ (ďalej aj ako "obchodné podmienky") a s obsahom pripojeného spisu tamojšieho súdu
sp. zn. 3Er/629/2011 a zistil, že exekučné konanie je potrebné zastaviť. Z ustanovenia § 251 ods.
4 OSP možno vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate

totožné s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok
konania, t.j. ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, exekučný súd je povinný
exekučné konanie zastaviť vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 ods. 1 OSP v spojení s §
251 ods. OSP. Vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by
upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné na exekučné konanie aplikovať ustanovenie §
159 ods. 3 OSP. Exekučný súd konštatoval, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom
na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu medzi tými istými účastníkmi
exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 3Er/629/2011-23 zo dňa 21.11.2011,
ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Citované
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.05.2012 v spojení uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.
k. 6CoE/394/2011-48 zo dňa 28.03.2012. Nakoľko uvedeným uznesením o zamietnutí žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku
oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o
nespôsobilosti exekučného titulu zostali nezmenené a následne bolo právoplatným uznesením č. k.
3Er/629/2011-93 zo dňa 12.12.2013 rozhodnuté o zastavení exekučného konania, ide o meritórne
rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci, a teda keďže oprávnený podal v
totožnej veci návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať a bolo

potrebné exekučné konanie zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.Protitomutouzneseniupodalvzákonnejlehoteodvolanieoprávnený.Podanéodvolanieodôvodnilpodľa
§ 205 ods. 2 písm. a), d), e), f) OSP a § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) OSP. Uviedol, že v tejto fáze
konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom

exekučný súd môže rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie
alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Poukázal na to, že vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci.
Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne
rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne

rozhodnutej veci. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o merite veci, o ktorom by sa rozhodovalo,
ale predstavuje len proces. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca v Exekučnom poriadku
úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu.
V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere na základe exekučného titulu,
ktorým je právoplatný a vykonateľný rozsudok rozhodcovského súdu. Predmetným rozsudkom je
exekučný súd viazaný ako rozsudkom všeobecného súdu, čo vyplýva z § 159 ods. 2 OSP. V štádiu

posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie, nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutková a právne závery)
rozsudku všeobecného súdu, ani rozhodcovského súdu. Exekučný súd ani nedisponuje právomocou
rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Rozhodcovskú doložku považoval oprávnený
za naformulovanú a dojednanú na základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže

predstavovať neprijateľnú podmienku. Oprávnený zdôraznil, že jeho právny predchodca postupoval pri
uzatváraní rozhodcovskej doložky v súlade s § 93b ods. 1 a 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách,
účinného v čase uzatvárania zmluvy o úvere a mal za to, že súd prvého stupňa svojim rozhodnutím
porušil zákaz retroaktivity. Ďalej poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 23/2013, ako
aj nálezy sp. zn. III. ÚS 153/07 a sp. zn. III. ÚS 171/06 a na niekoľké rozhodnutia slovenských krajských

súdov. Vytýkal súdu prvého stupňa, že v predmetnom konaní sa nezaoberal procesnou situáciou, keď v
prvom rade mal rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
ale predmetným uznesením zastavil exekučné konanie, čo je v rozpore so zákonom. Zastával názor, že
súd prvého stupňa exekúciu predčasne zastavil, čím mu odňal jeho právo konať pred súdom. Navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne aby napadnuté uznesenie v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd, ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné

podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, doručeným na exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr.
Ing. Jána Gaspera, PhD. dňa 30.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie
983,67 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., sp. zn.

IBB0310083 zo dňa 15.04.2011, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa
18.05.2011 a vykonateľnosť dňa 22.05.2011. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil
exekučné konanie, keďže v predmetnom exekučnom konaní sp. zn. 4Er/298/2015 je podkladom pre
vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnej ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým
užsúdvosvojomskoršomrozhodnutíč.k.3Er/629/2011-23zodňa21.11.2011jednoznačnekonštatoval,

že nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto podmienok
ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 OSP.

Z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 3Er/629/2011 vyplýva, že oprávnený sa na
podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. sp. zn. IBB0310083 zo dňa 15.04.2011,

domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie 983,67 Eur s príslušenstvom, a to na
podklade návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 15.08.2011. V uvedenej exekučnej veci súd prvéhostupňa uznesením rozhodnutí č. k. 3Er/629/2011-23 zo dňa 21.11.2011 zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 10.05.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa č. k.

6CoE/394/2011-48 zo dňa 28.03.2012. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5 Cdo
261/2012 zo dňa 27.09.2012 dovolanie oprávneného odmietol a žiadnemu z účastníkov náhradu trov
dovolacieho konania nepriznal. Následne súd prvého stupňa uznesením č. k. 3Er/629/2011-93 zo dňa
12.12.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.01.2014, exekučné konanie zastavil.

Podľa § 251 ods. 4 OSP na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú

ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi

vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 OSP len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný

orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho (iné
rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti odvolací
súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 OSP, podľa ktorého kedykoľvek počas
konaniaprihliadasúdnato,čisúsplnenépodmienkykonania,zaktorýchmôžekonaťvoveci(podmienky

konania). V ustanovení § 104 ods. 1 OSP je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky
konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej
povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei

iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;

3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 OSP je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,

ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania,
súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 OSP
v spojení s § 251 ods. 4 OSP. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne
ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie

aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 OSP, ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné
posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný

dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že v predmetnej veci bolo už medzi tými istými účastníkmi
v minulosti vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého nároku oprávneného, uplatneného

návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúceho z toho istého exekučného titulu. V predchádzajúcom
exekučnom konaní súd prvého stupňa uznesením č. k. 3Er/629/2011-23 zo dňa 21.11.2011 zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku s poukazom na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, keď dospel k záveru,
že rozhodcovská doložka, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, nakoľko spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

povinného a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Exekučné konanie založené
na takejto zmluvnej podmienke by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Následne súd prvého stupňa
uznesením č. k. 3Er/629/2011-93 zo dňa 12.12.2013, právoplatným dňa 23.01.2014, exekučné konanie
zastavil podľa ustanovenia § 44 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.12.2014).

Podľa názoru odvolacieho súdu rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zamietnutia

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následného zastavenia
exekučného konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 3Er/629/2011, nemôže byť nijako
konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené rozhodnutie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo
medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia na podklade rovnakého exekučného
titulu predstavuje prekážku rei iudicatae. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal

oprávnený opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno
pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania.

Pokiaľ oprávnený vo svojom odvolaní poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 7Cdo/108/2012 a dôvodí, že v tejto fáze exekučného konania /pri rozhodovaní o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie/ nie je možné exekučné konanie zastaviť

bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora, uvádza odvolací súd, že táto námietka oprávneného
je celkom nedôvodná. Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo vydané za
okolností celkom odlišných od okolností predmetnej exekučnej veci. V exekučnej veci, ktorej sa týka
uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bola podaná žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia (bez toho aby medzi tými istými účastníkmi už predtým prebiehalo iné exekučné

konanie o vymoženie rovnakého práva na základe rovnakého exekučného titulu), exekučný súd túto
žiadosť spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie a samotným exekučným titulom -
rozhodcovským rozsudkom meritórne posúdil a exekučné konanie zastavil z dôvodu, že rozhodcovská
doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a
preto neplatná: Urobil tak bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora, čím podľa Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky neprípustne "preskočili" postup podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a že
exekučné konanie zastavili podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v procesnej situácii, v ktorej
neboli dané procesné predpoklady pre takýto postup. V uvedenej exekučnej veci teda neexistovala
žiadna vada podmienok exekučného konania, ktorá by bránila posúdeniu žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia a rozhodnutiu o nej.

V predmetnej exekučnej veci však existencia vady podmienok exekučného konania zistená bola, pričom
ide o vadu neodstrániteľnú, ktorá bráni ďalšiemu postupu v exekučnom konaní a teda bráni aj posúdeniu
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia a rozhodnutiu o nej. V zmysle § 103 OSP kedykoľvek
za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky
konania). Exekučný súd má teda povinnosť v každej fáze exekučného konania skúmať splnenie

podmienok konania a v prípade ich zistenia, v závislosti od toho, či ide o vadu podmienok odstrániteľnú,
či nie, musí náležite procesne reagovať. Súd prvého stupňa preto správne v predmetnej exekučnej vecipo zistení existencie neodstrániteľnej vady podmienok konania exekučné konanie zastavil bez toho, aby
rozhodoval o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.

1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.