Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 25, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1Tos/74/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315010490
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4315010490.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a sudcov JUDr.
Štefana Hrvolu a JUDr. Petra Kaňu v trestnej veci odsúdeného F. V., o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 11.06.2015, sp.zn. 2Pp/25/2015, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 25. augusta 2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, sťažnosť odsúdeného F. V., narodeného

XX.XX.XXXX,

z a m i e t a,

pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 66 odsek 1 písmeno
a/, odsek 2 Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného F. V. o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody, mu uloženého rozsudkom Okresného súdu Galanta z 26.11.2014,

sp. zn. 29T/169/2014, právoplatným 26.11.2014, vo výmere 8 mesiacov so zaradením na výkon
trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Súd I. stupňa napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní na verejnom
zasadnutí zistil, že odsúdený splnil len jednu z podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody uvedených v § 66 odsek 1 Trestného zákona, ktorou je výkon polovice uloženého
trestu, pričom nesplnil ani jednu z materiálnych podmienok na taký postup, pretože nepreukázal

polepšenie správaním a plnením povinností, a súčasne nemožno od neho očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život.

V tejto súvislosti poukázal na hodnotenie odsúdeného Ústavom na výkon trestu odňatia slobody
Želiezovce, v ktorom uvedený trest vykonáva, a stanovisko tohto ústavu k žiadosti odsúdeného, podľa
ktorého ústav neodporúča jeho podmienečné prepustenie vzhľadom na menej priaznivú resocializačnú
prognózu odsúdeného a stredné riziko sociálneho zlyhania s poukazom na nadmerné užívanie

alkoholických nápojov, absenciu trvalého zamestnania a slabé ekonomické a sociálne zázemie pred
výkonom trestu. Z registra trestov vyplýva, že odsúdený sa opakovane dopúšťal trestnej
činnosti rôzneho charakteru (13 záznamov) a prechádzajúce aj nepodmienečné tresty odňatia slobody
neviedli k jeho náprave a prevýchove, preto existuje vysoký predpoklad zvýšeného rizika jeho recidívy.
K dosiahnutiu účelu trestu je preto potrebné, aby vykonal trest v pôvodne uloženej výmere. Prihliadol
pritom aj na typ ústavu, v ktorom odsúdený trest vykonáva.Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený, ktorú následne písomne
odôvodnil.

V písomnom odôvodnení sťažnosti požiadal o prehodnotenie napadnutého uznesenia. Má za to, že

prokurátor bol v prejednávanej veci zaujatý, že tento bol prítomný aj na inom pojednávaný v jeho trestnej
veci o jeho návrhu na povolenie obnovy konania. Poukázal tiež na to, že počas výkonu
trestu prišiel o mamu a musel užívať antidepresíva. Do svojej nápravy dal všetko a verí, že už nebude
mať dočinenia so zákonom.

Krajský súd v Nitre na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou podľa § 192 odsek
1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku, preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie,

ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

Súd I. stupňa po vykonaní dokazovania na verejnom zasadnutí nepochybil pri hodnotení splnenia
podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť
na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal

polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu
odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj
na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Ako vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia, v prípade výkonu trestu odňatia slobody uloženého
odsúdenému za prečin, ako je tomu v posudzovanom prípade, výkon polovice takéhoto trest je len
jednou, avšak nie jedinou podmienkou, pre podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu. Ďalšími
dvomi (tzv. materiálnymi) podmienkami pre taký postup, ktoré musia byť splnené súčasne, je

- že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, a

- stav, kedy možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Pri posudzovaní týchto podmienok je súd povinný skúmať nielen správanie odsúdeného počas výkonu
trestu, ale v prípade, že už v minulosti bol odsúdený pre trestnú činnosť, aj to, či skôr uložené tresty
splnili svoj účel, ako aj ďalšie osobné pomery odsúdeného rozhodujúce pre dôvodný predpoklad, že
na slobode (po podmienečnom prepustení) bude viesť riadny život.

Ako vyplýva z hodnotenia odsúdeného Ústavom na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce (v ktorom
odsúdený trest aktuálne vykonáva), resp. z výpovede jeho zástupcu na verejnom
zasadnutí, správanie odsúdeného od nástupu na výkon trestu síce je vo všeobecnosti hodnotené
pozitívne z hľadiska dodržiavania ústavného poriadku a pokynov a príkazov nadriadených, avšak v
oblasti resocializácie z nej nevyplývajú žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť zmenu

v jeho hodnotovej orientácii a jeho aktívnu snahu o nápravu. V tejto súvislosti treba poznamenať, že
hodnotenie podmienok (preukázanie polepšenia) pre podmienečné prepustenie nemožno degradovať
len na úroveň porovnávania dosiahnutých disciplinárnych odmien (ktorú odsúdený nedosiahol žiadnu)
a trestov v režime výkonu trestu. Odsúdený pre to musí vyvinúť aktívnu snahu o nápravu najmä aj
iniciatívnym zapájaním sa do výchovného programu zabezpečeného ústavom, prípadne aj účasťou na

jeho kultúrnoosvetových aktivitách (o tieto odsúdený prejavuje sporadický záujem). Nepostačuje preto
bez ďalšieho len pasívne prispôsobenie sa režimu výkonu trestu.Neodporúčajúci záver uvedeného ústavu k žiadosti odsúdeného pritom korešponduje aj s trestnou
minulosťou odsúdeného, ktorý sa dostal do rozporu s Trestným zákonom celkom v 13 prípadoch,
keď sa v minulosti opakovane dopúšťal trestnej činnosti rôzneho charakteru (najmä majetkového).

Predchádzajúce odsúdenia a uložené (aj nepodmienečné) tresty odňatia slobody na neho zjavne
nemali požadovaný preventívny ani resocializačný účinok, v dôsledku čoho existuje dôvodný predpoklad
zvýšeného rizika jeho recidívy. Aj pokračovacej trestnej činnosti, pre ktorú v súčasnosti vykonáva trest
(prečin krádeže) sa dopustil 30.12.2013 a 08.01.2014, hoci z výkonu skoršieho trestu odňatia slobody
(vo veci Okresného súdu Levice vedeného pod sp.zn. 3T/102/2008) bol podmienečne prepustený

12.10.2012 s určením skúšobnej doby na 4 roky. Okrem toho aj posudzovanej trestnej činnosti (krádeže)
sa dopustil, hoci za obdobný čin bol v posledných 2 rokoch odsúdený a v poslednom roku priestupkovo
postihnutý.

Na tom základe nadriadený súd dospel k záveru, že súd I. stupňa rozhodol správne, keď žiadosť
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol z dôvodu nesplnenia
materiálnych podmienok na taký postup uvedených v § 66 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona pri

zohľadnení aj ústavu na výkon trestu, v ktorom odsúdený trest vykonáva (§ 66 odsek 2 Trestného
zákona).

Naďalej tak bude potrebné na odsúdeného pôsobiť výchovnými prostriedkami počas výkonu trestu
odňatia slobody v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Krajský súd v Nitre na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení

rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.