Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 21, 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Er/150/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8505201816
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8505201816.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, zastúpeného plk. Mgr. Dušanom
Sabolom, riaditeľom Krajského riaditeľstva PZ v Prešov, proti povinnému: K. S., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom T. XXXX/XXX, L. M. o vymoženie sumy 165,97 eur takto

r o z h o d o l :

Súd z a s t a v u j e exekúciu.

Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Hildegarde Laclavíkovej, Exekútorský úrad Prešov,
Hlavná 45, Prešov trovy exekúcie vo výške 29,52 eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil
súdnemu exekútorovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Oprávnený a povinný n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený (pôvodne SR - Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove) podal dňa 15.7.2005 exekútorovi návrh na
vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej sumy vo výške 5 000,- Sk, t.j. 165,97 eur s prísl. na základe
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o priestupku č. ORP-124/DI-2-2004, ktoré dňa 17.6.2004
vydalo Okresné riaditeľstvo PZ v Poprade. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.6.2004 a
vykonateľnosť dňa 2.7.2004. Súd udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Hildegarde Laclavíkovej poverenie

dňa 4.8.2005 pod číslom 5710 008426 *.

Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zrušení rozpočtových organizácií zo dňa
12.12.2012, č.p. SLV-PS-1120/2012 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v zmysle § 21 ods. 11 zák.
č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012, okrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské

riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, a to v súlade s uvedeným ustanovením a po predchádzajúcom
písomnom súhlase Ministerstva financií Slovenskej republiky č.p. MF/024448/2012-441 zo dňa
06.11.2012. V zmysle § 21 ods. 13 zák. č. 523/2004 Z.z. práva a povinnosti rozpočtových organizácií
prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

V priebehu exekučného konania súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu

uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty určenej pre výkon rozhodnutia (§ 88 ods. 1 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008).

Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo

právo ním priznané.Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty
za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od
uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie
nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď
to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké
dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením

bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.

Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona č.
298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1.9.2008.
Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia,
ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do

dátumuúčinnostinovely,alebosamápodátumeúčinnostinovelypoužiťvždyužlennováprávnaúprava,
ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Logickým výkladom v
tomto konkrétnom prípade súd dospel k záveru, že keďže podľa zákona o priestupkoch účinného do
31.8.2008 zaniklo v zmysle jeho dovtedajšieho § 88 ods. 1 právo vykonať rozhodnutie o uložení pokuty
za priestupok už dňom 2.7.2007, prijatím novely v roku 2008 nemôže toto právo opätovne vzniknúť. Súd

musí na tento zánik práva prihliadať ex offo.

Pokiaľ by sa mal súd vysporiadať s časovou pôsobnosťou priestupkového zákona, žiadalo by sa
súdu dodať, že priestupkový zákon v sebe zahŕňa ustanovenia procesnoprávne i hmotnoprávne.
Časová pôsobnosť tohto zákona nie je upravená všeobecne, ale podľa toho, či ide o pôsobnosť

ustanovení hmotnoprávnych (§ 7 ods. 1 priestupkového zákona - zodpovednosť za priestupok) alebo
procesnoprávnych (§ 7 ods. 2 a 3 priestupkového zákona - ukladanie sankcií a ochranných opatrení).
Súd zastáva názor, že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno
riadiť pravidlom používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci.

Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil.

V zmysle ust. § 200 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z.. ak súd rozhoduje o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu
preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V §

197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne
povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy
v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného alebo
pokiaľ sa exekúcia zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastavila z dôvodu, že na majetok povinného bol

vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade
prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu
dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na
vykonanie exekúcie včas (takmer dva roky pred uplynutím prekluzívnej lehoty podal oprávnený návrh na
vykonanie exekúcie), preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia

prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu
vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania
tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu
konania, nemohol ovplyvniť.

O trovách konania teda súd rozhodol v súlade s § 200 ods. 2 v spojení s § 197 ods. 1 zák. č. 233/1995
Z.z. a § 14, 15 a 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej
do 30.4.2008 tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 29,52 eur a zaviazal povinného,
aby ich uhradil exekútorovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Tieto trovy pozostávajú z:

1. § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. - počet hodín účelne vynaložených na vykonanie exekúcie
- vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia 20 min.- vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 50 min.
- vypracovanie oznámenia o uplynutí prekluzívnej lehoty 30 min.
Spolu: 100 min.

Odmena exekútora: 13,28 eur (2 zač. hod. x 6,64 eur)

2. § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. v spojení s § 15 cit. vyhl. - paušálna odmena
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur

3. § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov
- poštovné 4,68 eur

20 % DPH zo základu pre výpočet DPH vo výške 24,60 eur 4,92 eur
Trovy exekúcie celkom: 29,52 eur

Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule. S
prihliadnutím na tento účel treba posudzovať aj účelnosť úkonov pri priznávaní odmeny exekútorovi pri
zastavení exekúcie v zmysle § 14 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z.

Do času účelne vynaloženého na vykonanie exekúcie súd nezapočítal čas za úkon „vypracovanie
vyúčtovania náhrady exekučných trov“ v trvaní 30 minút, pretože súd nepovažuje tento úkon za úkon
smerujúci k uskutočneniu účelu exekúcie, a teda má za to, že uvedený úkon nie je úkonom účelne
vynaloženým na vykonanie exekúcie v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z.
Uvedený úkon má administratívnu povahu, pričom odmena zaň je už zahrnutá v odmene exekútora v

zmysle § 25 cit. vyhl.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 3,32 eur podľa § 14 ods. 1 písm. b) cit.
vyhl. v spojení s § 15 cit. vyhl. za úkon „zisťovanie zamestnávateľa povinného“, nakoľko takýto úkon z
exekučného spisu nevyplýva, a tak súd nemal preukázané, že súdny exekútor predmetný úkon reálne

vykonal.

Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikoval ustanovenia vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. v znení
účinnom do 30.4.2008 vzhľadom na prechodné ustanovenie § 27a tejto vyhlášky, pričom zároveň sumu
odmeny a hotových výdavkov v slovenských korunách prepočítal konverzným kurzom na eurá v súlade

s ustanoveniami zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike, najmä § 2 ods.
3 tohto zákona.

Súd zároveň rozhodol, že oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov konania, a to v zmysle §
251 ods. 4 O.s.p. podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na

náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti prvému výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie, ktoré sa podáva na tunajšom súde do
15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia.

Proti druhému a tretiemu výroku tohto uznesenia nie je prípustné podanie odvolania (v zmysle § 202
ods. 2 O.s.p.). Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. však proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného
čakateľa je vždy prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa doručenia písomného
vyhotoveniauznesenia.Odvolaniupodanémuprotirozhodnutiu,ktorévydalsúdnyúradníkalebojustičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu

prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach (§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.