Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, May 29, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/565/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7705208768
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7705208768.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Y. republika - J. vnútra SR, R. 2, U., Z. XX
XXX XXX proti povinnému: J.. R. Q., nar. XX.X.XXXX, Z. XX pre vymoženie 49,79 eura s prísl. vedenej
súdnym exekútorom JUDr. H. X., P. úrad J., T. 6, J. pod č. EX XXX/XXXX, o odvolaní povinného proti
uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 30.4.2014 č. k. 9Er/310/2005-13 takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie povinného proti výroku o náhrade trov exekúcie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a povinného zaviazal nahradiť súdnemu
exekútorovi JUDr. Jurajovi Kočimu trovy exekúcie vo výške 24,91 eura do troch dní od právoplatnosti
uznesenia.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučný súd dňa 7.7.2005 vydal poverenie na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi Kočimu pre vymoženie pohľadávky oprávneného,

ktorá vyplývala z vykonateľného rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného
dopravného inšpektorátu v Sobranciach č. ORP-P-19/DI-3-2003 zo dňa 14.2.2003. Súdny exekútor dňa
11.2.2014 predložil súdu prvého stupňa podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej
lehoty na vymoženie pohľadávky oprávneného.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
účinnom do 31.8.2008, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. b/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a uviedol, že rozhodnutie o priestupku sa stalo vykonateľným
14.4.2003 a bolo ho možné vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na zaplatenie pokuty
za priestupok a trov konania, teda do 14.4.2006. Uplynutím lehoty sa exekučný titul stal neúčinným
a nemôže byť podkladom pre exekúciu, preto exekučný súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b/
Exekučného poriadku zastavil.

O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa § 196, § 197 a ods. 1 a § 200 ods. 2 Exekučného

poriadku a § 5 ods. 1 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
a súdnemu exekútorovi priznal minimálnu odmenu vo výške 16,60 eura a 20% DPH v sume 3,32 eura
a hotové výdavky - poštovné vo výške 4,99 eura vrátane DPH, spolu 24,91 eura. Na zaplatenie trov
exekúcie zaviazal súd prvého stupňa povinného podľa § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku,
pretože oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil.Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie povinný. Odvolaním napadol len výrok o náhrade trov exekúcie
a žiadal, aby odvolací súd zmenil uznesenie v napadnutom výroku a súdnemu exekútorovi nepriznal
trovy exekúcie. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne poučenie v napadnutom uznesení, že odvolanie

proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je prípustné. Uviedol, že napadnuté uznesenie neobsahuje
odôvodnenie takéhoto poučenia a žiadne ustanovenie Exekučného poriadku ani o nemožnosti odvolania
sa proti výroku o náhrade trov exekúcie nepojednáva. Pre nesprávnosť poučenia preto s poukazom na
ustanovenie § 204 ods. 2 O. s. p. uviedol, odvolanie podáva v zákonnej trojmesačnej lehote. K povinnosti
nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie povinný uviedol, že ho nemožno brať na zodpovednosť

za zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na vymoženie pohľadávky
oprávneného a pretože oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, nemožno na úhradu trov
exekúcie zaviazať ani oprávneného. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR mal za to, že riziko
neúspechu exekúcie musí znášať exekútor v prípade, ak na ich úhradu nemožno zaviazať oprávneného,
ani povinného, ako to vyplýva aj z rozhodnutí Ústavného súdu ČR a Európskeho súdu pre ľudské práva,
pretože riziká podstupované v súvislosti s výkonom určitej profesie sú vyvažované výhodami súvisiacimi

s touto profesiou.

Oprávnený a súdny exekútor sa k odvolaniu povinného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené
oprávnenému 22.9.2014 a súdnemu exekútorovi dňa 16.9.2014.

Proti výroku o zastavení exekúcie odvolanie nebolo podané, tento výrok napadnutého uznesenia súdu
prvého stupňa sa stal právoplatným a nebol odvolacím súdom preskúmavaný.

Odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu podaného odvolania, zaoberal sa prípustnosťou
odvolania povinného proti výroku napadnutého uznesenia o náhrade trov exekúcie.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku na výkon rozhodnutia a exekučné konanie

podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 201 veta prvá O. s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním,
pokiaľ to zákon nevylučuje.

Osobitným predpisom pre exekučné konanie je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Podľa § § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.10.2013 proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

Podľa uvedeného ustanovenia v znení účinnom od 1.11.2013 proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.11.2013 v § 243b ods. 1 a 3 Exekučného poriadku
zakotvili, že

- exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.
októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak (ods. 1);

- o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1.

novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide oodvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca
(ods. 3).

Z citovaných ustanovení je zrejmé, že odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie bolo prípustné

iba podľa právnej úpravy účinnej do 31.10.2013. Zmena ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku
účinná od 1.11.2013 znamená, že odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je prípustné.

Z ustanovenia § 202 ods. 2 O. s. p. vyplýva, že v exekučnom konaní je odvolanie prípustné iba v
tých v prípadoch, keď je to v Exekučnom poriadku výslovne uvedené. Keďže v ustanovení § 58 ods.
6 Exekučného poriadku účinného od 1.11.2013 (ani v inom ustanovení Exekučného poriadku) nie je
zakotvená prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktorým

sa exekúcia zastavuje, potom proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie pri zastavení exekúcie nie
je odvolanie prípustné. Súd prvého stupňa teda správne poučil účastníkov o neprípustnosti odvolania
proti výroku uznesenia o trovách exekúcie, pretože vo veci rozhodoval sudca a zo zákona je podanie
odvolania proti tomuto výroku vylúčené. To neplatí len v prípade, ak o trovách exekúcie rozhodoval vyšší
súdny úradník, proti rozhodnutiu ktorého je odvolanie vždy prípustné (§ 374 ods. 4 O. s. p.). V takom

prípade sa uznesenie vo výroku o náhrade trov exekúcie zo zákona zrušuje a vo veci musí rozhodnúť
sudca súdu prvého stupňa, ktorého rozhodnutie je konečné, keďže proti nemu podľa vyššie citovaných
ustanovení už odvolanie nie je prípustné.

V posudzovanej veci o náhrade trov súdneho exekútora JUDr. Juraja Kočiho rozhodla sudkyňa súdu
prvého stupňa dňa 30.4.2014, teda za účinnosti novej právnej úpravy platnej od 1.11.2013, ktorá

odvolanie proti výroku o trovách exekúcie nepripúšťa.

Odvolací súd preto odvolanie povinného proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov
exekúcie podľa § 218 ods. 1písm. c/ O. s. p. odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
odvolanie nie je prípustné.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 a účastníkom

náhradu trov konania nepriznal, pretože odvolateľ nebol v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom
exekučného konania trovy v odvolacom konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.