Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 21, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/82/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3208898494
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3208898494.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8
a 10, Bratislava, IČO 30807484, pobočka Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 2269/18, proti povinnému:
BUCHEL a SYNOVIA s.r.o., so sídlom Trenčianska cesta 1567/66, 957 01 Bánovce nad Bebravou,
IČO 36181617, t.č. vymazaný z Obchodného registra, o vymoženie 1.632,01 Eur s príslušenstvom, o
odvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduBánovcenadBebravouzodňa6.februára2015,

č.k. 2Er/825/2008-23 v spojení s opravným uznesením zo dňa 23. marca 2015, č. k. 2Er/825/2008-30,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku I. p o t v r d z u j e .

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku II. m e n í tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo výroku I. exekúciu zastavil. Zároveň vo výroku II.
oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Holíkovi trovy exekúcie
vo výške 184,79 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že tamojší súd poveril súdneho exekútora RNDr. Jozefa Podmanického poverením č. 5301
002034 zo dňa 14.11.2001 vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou - Platobného rozkazu č. k. 10Ro 64/01-16 zo dňa 18.04.2001. Dňa 05.02.2015

bol prvostupňovému súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania z
dôvodu, že povinný bol vymazaný z Obchodného registra. Zároveň si aj uplatnil trovy exekúcie. Z výpisu
z Obchodného registra Slovenskej republiky a Obchodného vestníka tamojší súd zistil, že uznesením
Okresného súdu Trenčín č. k. 29CbR/179/2009-79 zo dňa 31.03.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 24.04.2014 súd zrušil obchodnú spoločnosť bez likvidácie a následne vymazal z obchodného
registra z dôvodu, že povinný nemá žiaden majetok. Súd prvého stupňa na základe uvedeného a podľa

§ 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil, nakoľko povinný bol pre
nemajetnosťzrušenýbezlikvidácieanáslednevymazanýzobchodnéhoregistra.Zároveňpovinnýnemá
právneho nástupcu, voči ktorému by bolo možné ďalej viesť exekúciu. Súd prvého stupňa o trovách
exekúcie rozhodol podľa § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku a ich výšku určoval
v zmysle ustanovení § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, 2 § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. apríla 2008. Trovy súdneho

exekútora predstavujú spolu s hodnotou DPH sumu 184,79 Eur (153,99 Eur + 20 % DPH 30,88 Eur), na
ktorých náhradu súd prvého stupňa zaviazal v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného
vzhľadom na skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a v takom prípade
znáša trovy oprávnený.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu, že vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku
a na to, že exekučné konanie začalo do 31.01.2002. Oprávnený zastával názor, že v danom prípade

nemožno aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ale je tu daný dôvod
na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku. Uviedol, že zastavenie exekúcie procesne nezavinil a nesúhlasil s uložením povinnosti platiť
trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Namietal aj výšku priznaných trov súdnemu
exekútorovi v sume 184,79 Eur, ktoré boli podľa jeho názoru neprimerane vysoké a neefektívne

vynaložené,vrozporesozásadouhospodárnostikonania.Nesúhlasilspriznaním20%DPHvypočítanej
z odmeny a náhrad v sume 30,80 Eur. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa zrušil.

Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného poukázal na výsledky zisťovania
majetkupovinného,ktorýdlhodobonepostačovalaninaúhradutrovexekúcie.Zdôraznil,ževzhľadomna
absenciu ustanovenia o možnosti zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v Exekučnom poriadku v znení

účinnom do 31.01.2002, bolo v danom prípade na základe analógie legis potrebné použiť ustanovenie
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Na podporu svojich tvrdení súdny exekútor poukázal aj na
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Právny názor oprávneného o nemožnosti priznania DPH považoval
za irelevantný. Súdny exekútor navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdil.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 212 ods. 1 OSP na základe
podaného odvolania oprávneným, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP
a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku I. o zastavení exekúcie
potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne a vo výroku II. o trovách exekúcie zmeniť v súlade
s § 220 OSP.

Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra.

Podľa § 19 OSP spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti;
inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (účinný do 31.01.2002) exekúciu súd zastaví, ak
exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 196 Exekučného poriadku (účinný do 31.08.2005) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto
zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.Podľa § 203 Exekučného poriadku (účinný do 31.01.2002) ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd
uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na
účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za to, že súd prvého stupňa poveril súdneho exekútora
RNDr. Mgr. Jozefa Podmanického so sídlom v Topoľčanoch, poverením č. 5301 002034 zo dňa
14.11.2001 vykonaním exekúcie. Jeho náhradníkom bol ustanovený JUDr. Pavol Holík so sídlom v
Bratislave. Súdny exekútor podal dňa 05.02.2015 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti
a výmazu povinného, a zároveň si vyčíslil trovy exekúcie v celkovej výške 192,75 eur.

Vzhľadom na to, že povinný bol dňa 26.07.2014 vymazaný z obchodného registra bez právneho

nástupcu, stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, bolo potrebné predmetnú exekúciu zastaviť. V
predmetnej veci však exekučné konanie začalo dňa 14.08.2001, a preto ho bolo v súlade s § 235 ods.
2 Exekučného poriadku potrebné dokončiť podľa doterajších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že súd
prvého stupňa mal exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,

nakoľko podľa Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, nebolo možné exekúciu
zastaviť pre nemajetnosť povinného.

Pochybenie súdu prvého stupňa v rozhodnutí o dôvode zastavenia však malo vplyv aj na správnosť
napadnutého rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému.

Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určuje zásadu, že odmenu patriacu súdnemu

exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času
uhrádza povinný. V danej veci však súd nemohol na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného, keďže
tento bol z obchodného registra vymazaný, a teda ako subjekt práv a povinností zanikol. Výnimočne, ak
dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Vychádzajúc
zo znenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s § 235 ods. 2

Exekučného poriadku súd môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži,
ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti
predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Použitie uvedeného ustanovenia teda prichádza do úvahy iba
pri splnení zákonných predpokladov, teda ak exekúcia bola zastavená a oprávnený mohol pri náležitej
opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že oprávnený v priebehu konania nemohol ani
pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného v dôsledku
jeho výmazu z obchodného registra. Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému podal oprávnený u
súdneho exekútora dňa 14.08.2001 a povinný bol ako obchodná spoločnosť vymazaný z obchodného
registra dňa 26.07.2014, t. j. až po takmer 13 rokoch po začatí exekučného konania. Oprávnený teda

nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, ktorým bol výmaz
povinného z obchodného registra. Stratu spôsobilosti byť účastníkom konania (§ 19 OSP) nemožno
považovať za zavinenie oprávneného, v dôsledku čoho aplikácia § 203 Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31.01.2002 neprichádza do úvahy. Rovnako nie je možné zaviazať oprávneného k náhrade
trov exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný poriadok

takúto možnosť pripustil až novelizáciou ustanovenia § 203 uskutočneného s účinnosťou od 01.02.2002
zákonom č. 32/2002 Z. z.. Táto novela Exekučného poriadku ale nie je aplikovateľná na exekučné
konania začaté do 01.02.2002 (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku).

Keďže neexistuje subjekt, ktorý by mohol byť zaviazaný na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi,
odvolací súd postupom vyplývajúcim z § 220 OSP uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku II. zmenil

a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.Odvolací súd poukazuje i na to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom
do 31.01.2002 predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie
oprávnenému, a teda obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať súdnemu exekútorovi trovy zastavenej

exekúcie(II.ÚS12/2005).Uvedenévyplývaztoho,žecitovanéustanovenieobsahujemožnosťuváženia
opierajúcu sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, mieru jeho zavinenia a napokon aj to, že keby tu
aj bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita.

S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.