Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 27, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/398/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613214969
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1613214969.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s., IČO: 36 234 176, Teplická
ul. č. 7434/147, Piešťany, zast. Advokátskou kanceláriou ERASMUS LEGAL, s. r. o., Justičná ul. č. 9,
Bratislava, proti žalovanej: D. O., H.. XX. XX. XXXX, C. T. V.. Č.. XXX/XX, K., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej: Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova ul. č. 9, Bratislava, zast.
Advokátskou kanceláriou HKP Legal, spol. s r. o., Sasinkova ul. č. 6, Bratislava, o 24,10 eur s prísl., na

odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 28. mája 2015, č. k.
5C/280/2014-40, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 28. mája 2015, č. k.
5C/280/2014-40, v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, žiadnemu z účastníkov, ani vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovanej, nepriznal právo na náhradu trov konania a vyslovil, že žalobcovi bude
prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a. s., vrátený súdny poplatok 9,80 eur,
po právoplatnosti uznesenia.

Súd prvého stupňa konanie zastavil v zmysle § 96 ods. 1 O. s. p., keďže žalobca vzal žalobu späť. O
trovách účastníkov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., v zmysle ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené. O

trovách vedľajšieho účastníka rozhodol podľa § 150 ods. 1 O. s. p., pričom ich náhradu vedľajšiemu
účastníkovi nepriznal. V tejto súvislosti poukázal na to, že podstatou vstupu vedľajšieho účastníka do
predmetného konania bolo zabezpečiť žalovanej kvalifikovanú obranu proti žalobe, keďže v danom
prípade sa jednalo o spotrebiteľa, avšak bolo nepochybné, že vedľajší účastník vstúpil do konania tzv.
naslepo, bez akýchkoľvek vlastných informácií o predmetnom konaní. Vedľajší účastník musel potom
počítať s možnosťou, že jeho účasť v konaní (a teda aj jeho prípadné trovy) nebude nevyhnutná,

napríkladaksamažalovanábudeschopnásakvalifikovanebrániťalebosadásamazastúpiťadvokátom,
alebo pôjde o prípad, kedy nebude dôvod niečo namietať voči uplatnenému nároku. Uviedol, že bez
ohľadu na to, či účastník (resp. vedľajší účastník) namieta neplatnosť zmluvnej podmienky pre jej
neprijateľnosť, alebo namieta nekalú obchodnú praktiku, súd je povinný ex offo skúmať, či si žalobca
nárok uplatňuje z neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo z nekalej obchodnej
praktiky. Účastníkovi, ktorým je spotrebiteľ, a o ktorom sa predpokladá, že je slabšou zmluvnou stranou,

poskytuje ochranu v súdnom konaní proti vyššie uvedeným nekalým praktikám dodávateľa samotný súd.
Vzhľadom k tomu, trovy vedľajšieho účastníka súd prvého stupňa nepovažoval za účelne vynaložené,
nakoľko vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k žalobe namietal existenciu neprijateľných zmluvnýchpodmienok, na existenciu ktorých by súd aj bez toho prihliadal ex offo. O vrátení súdneho poplatku súd
prvého stupňa rozhodol podľa zák. č. 71/1992 Zb.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie vedľajší účastník na strane žalovanej a napadol ním výrok,

ktorým mu súd prvého stupňa nepriznal právo na náhradu trov konania. Navrhol, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania vedľajšieho účastníka zmenil a žalobcovi
uložil povinnosť nahradiť mu trovy konania vo výške 59,14 eur alebo aby ho v napadnutej časti zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.
s. p. sa vyžaduje, aby sa jednalo o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia však neobsahuje také dôvody, pre ktoré by mohla byť aplikácia
§ 150 ods. 1 O. s. p. dôvodná a správna. Vedľajší účastník v konaní vystupoval na podporu žalovanej,
protiktorejpodalžalobcapredmetnýnávrh,pričompodstatnýmpreprávneposúdenievecibolo,ženárok
uplatňovaný žalobcom nebol dôvodný a postrádal akýkoľvek zákonný alebo zmluvný podklad. Uviedol,
že žaloba bola zamietnutá najmä z dôvodu aktivity vedľajšieho účastníka, ktorý sa v konaní vyjadril na
podporuspotrebiteľatým,žepreukázal,žeposkytnutýúverbolbezpoplatkovýabezúročný.Výklad,ktorý

by z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť odporuje zákonom
Slovenskej republiky a predpisom Európskej únie. Za odporujúce zásade rovnosti podmienok v súdnom
procese, zásade spravodlivosti súdneho procesu, ale aj dobrým mravom považuje to, aby žalobcovi
so silným ekonomickým zázemím, ktorý žaluje spotrebiteľov obvykle žijúcich na hranici existenčného
minima, o zaplatenie záväzkov z neplatných spotrebiteľských zmlúv bezpoplatkových a bezúročných

úverov, súd priznával v týchto súdnych konaniach právo na náhradu trov právneho zastúpenia a
občianskemu združeniu, pôsobiacemu v nepodnikateľskej sfére a konajúcemu vylúčená prospech
spotrebiteľa, právo na náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal a tým mu de facto odňal základné
procesné právo na zastúpenie advokátom. Súd prvého stupňa tak svojím postupom a nepriznaním
náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi poprel rovnosť podmienok v súdnom konaní, zasiahol do

procesnýchprávvedľajšiehoúčastníkaaznemožnilmutakreálnyvýkonúlohspotrebiteľskéhozdruženia
vymedzených zákonom. V tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k.
IV. ÚS 84/2014-31 zo dňa 23. mája 2014, ako i na nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. I.
ÚS 3819/13 zo dňa 25. marca 2014. Poukázal na to, že vyjadrenie vedľajšieho účastníka obsahovalo
argumentáciu k dôvodom podanej žaloby, a preto nie je možné tvrdiť, že úkon vedľajšieho účastníka

nebol účelný. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka tak neobsahovalo žiadne mylné skutočnosti, na základe
ktorých žiadal žalobu zamietnuť, ale obsahovalo odôvodnené racionálne argumenty, pričom práve táto
aktivita viedla k zamietnutiu prevažnej časti návrhu vo veci samej.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhol uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdiť. Mal za to, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka neboli vynaložené účelne na

uplatňovanie alebo bránenie práva žalovanej. V tomto smere poukázal na judikatúru viacerých súdov
(napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 2. 2010, sp. zn. 4MCdo/21/2009,
rozhodnutie Krajského súdu Žiline zo dňa 22. 7. 2013, sp. zn. 5Co/280/2013, nález Ústavného súdu
Českej republiky zo dňa 25. 7. 2012, sp. zn. I. ÚS 988/12). Poukázal na to, že súdy sú
pri rozhodovaní o náhrade trov konania povinné prihliadať najmä na účel súdneho konania, ktorým

je poskytovanie ochrany subjektívnym právam. Uviedol, že jediné dva úkony vo veci, ktoré vedľajší
účastník urobil, bolo jeho oznámenie o vstupe do konania a jeho vyjadrenie zo dňa 2. 9. 2014, v
ktorom namietal absenciu náležitostí úverovej zmluvy. Oznámenie o vstupe do konania nepredstavuje
účelne vynaložené trovy konania, vzhľadom na jeho „paušálnosť“, keď vedľajší účastník v tomto
smere používa len jeden všeobecný typ podania „použiteľný„ na všetky obdobné prípady, pričom vo

všetkýchtýchtopodaniachmenílenúdaje,týkajúcesapríslušnéhosúdnehokonania.Napokonpoukázal
na to, že vedľajší účastník je združením založeným na ochranu spotrebiteľa, a preto možno dôvodne
predpokladať pomoc združenia na tento účel založeného, a nie od zástupcu združenia, pričom ak sa
združenie rozhodne využiť služby advokáta, malo by náklady na právne zastúpenie znášať samo.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal

uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 O. s. p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.

V zmysle citovaného ust. § 93 ods. 4 O. s. p. má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti
ako účastník. Za predpokladu, že účastníkovi konania, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje,
vznikne právo na náhradu trov konania, môže byť náhrada trov konania priznaná aj samotnému
vedľajšiemu účastníkovi. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že súd prvého stupňa zastavil
konanie, z dôvodu, že žalobca vzal pred začatím pojednávania vo veci samej podaním zo dňa 16. 1.
2015 žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca procesne

zavinil zastavenie konania, žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 prvá
veta O. s. p., a preto nebol správny postup súdu prvého stupňa, keď o trovách účastníkov rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (tento výrok však nebol odvolaním napadnutý). Analogicky podľa §
93 ods. 4 O. s. p. právo na náhradu trov konania vzniklo súčasne aj vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovanej, ktorý do konania vstúpil podaním zo dňa 23. 05. 2014 (č. l. 23).

Podľa ust. § 25 ods. 1 O. s. p. si účastník, ako zástupcu, môže vždy zvoliť advokáta. Keďže vedľajší
účastník má v konaní rovnaké práva ako účastník, môže sa aj vedľajší účastník dať v konaní zastupovať
advokátom. Toto právo vedľajšieho účastníka nepopieral ani súd prvého stupňa v odôvodnení
napadnutéhouznesenia.Vprípade,žesiúčastníkzvolíakosvojhozástupcuadvokáta,všakmusípočítať
aj so vznikom trov, keďže advokát má právo na úhradu svojich primeraných a opodstatnených nákladov.

Je pravdou, že v prejednávanej veci vzniklo v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. žalovanej a
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, súd však
pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania musí vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania
uplatnených účastníkom, ako to v prejednávanej veci správne posudzoval aj súd prvého stupňa, čo
nepochybne vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia, hoci súd prvého stupňa nesprávne túto

účelnosť právne posudzoval s odkazom na ust. §150 ods. 1 O. s. p., ktoré však vychádza z existencie
dôvodov osobitného zreteľa a nie z účelnosti vynaložených trov. Toto pochybenie súdu prvého stupňa
však nemalo vplyv na správnosť záverov súdu prvého stupňa, ktorým náhradu trov právneho zastúpenia
vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. Účelnosťou je potrebné rozumieť vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie
cieľa. Opodstatnená je v prípade, že vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze.

Vzhľadom na zmysel ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o náhrade trov konania je súd povinný
posudzovať účelnosť pri každom úkone právnej služby samostatne.

Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že trovy konania pozostávajúce z
trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, nemožno považovať za trovy potrebné na účelne
uplatňovanie práva. Paušálny vstup Spotrebiteľského združenia OSA do všetkých konaní, v ktorých

vystupujú ako žalobcovia týmto združením označené subjekty, bez ohľadu na stav konania, vôľu
spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka, nepovažuje odvolací súd za dôkaz o vôli tohto
združenia naplniť cieľ, pre ktorý bolo toto združenie založené. V predmetnej veci Spotrebiteľské
združenie OSA súčasne s oznámením o vstupe do konania požiadalo súd prvého stupňa o doručenie
žaloby a jej príloh. Z toho je zrejmé, že v čase vstupu do konania toto združenie nepoznalo ani predmet

sporu a do konania vstúpilo iba na tom základe, že zrejme podľa toho, kto je vo veci žalobcom, usúdilo,
že ide o spotrebiteľskú vec. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že vedľajší účastník vstúpil
do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu (bez toho,
aby sa so žalovanou kontaktoval) a splnomocnil na svoje zastupovanie advokátsku kanceláriu, hoci
z podstaty svojej existencie musí byť schopný poskytnúť sám právnu pomoc v súdnych konaniach v

spotrebiteľských veciach. Za stavu, keď vedľajší účastník sám poskytuje ochranu spotrebiteľom (keď na
tento účel bol zriadený), nemožno považovať trovy právneho zastúpenia ktoré mu vznikli, za trovy účelne
vynaložené. Za účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia nie je možné považovať prípady, keď sám
vedľajší účastník má zriadené právne oddelenie s cieľom poskytovať právnu ochranu spotrebiteľovi. Aj
vedľajší účastník má nepochybne právo byť zastúpený právnym zástupcom v konaní, ale ak predmetom

jeho činnosti je poskytovanie právnej ochrany spotrebiteľom v súdnych konaniach (a teda ak svoju
činnosť vykonáva prostredníctvom ním zvoleného právneho zástupcu), je na ňom, aby trovy právnehozastúpenia znášal sám. V opačnom prípade by existencia a činnosť tohto združenia postrádala zmysel,
keďže žalovaný by si mohol sám zvoliť právneho zástupcu.

Pokiaľ ide o námietku existencie neprijateľných zmluvných podmienok v úverovej zmluve uzavretej

medzi účastníkmi (resp. bezúročnosť a bezpoplatkovosť tohto úveru) na ktoré vedľajší účastník
poukazoval vo svojom vyjadrení zo dňa 02. 09. 2014 a ktorá argumentácia podľa neho viedla žalobcu
k späťvzatiu žaloby, odvolací súd uvádza, že na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok (a
tým aj ich neplatnosť) prihliada v spotrebiteľských sporoch súd ex offo (a rovnako tak na bezúročnosť
a bezpoplatkovosť takéhoto úveru) a teda samotný súd v takomto konaní poskytuje slabšej strane

(spotrebiteľovi)dostatočnúzárukutoho,žejehoprávaaoprávnenézáujmybudúvkonanínáležite(ajbez
pomoci spotrebiteľského združenia) chránené. Uvedenému postupu súdu korešpondujú jeho viaceré
povinnosti upravené napr. v ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 153 ods. 3, 4 O. s. p., § 3 ods.
3, a predovšetkým v ust. §5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Právne bezvýznamná je aj odvolacia námietka vedľajšieho účastníka, že odporuje zásade rovnosti
podmienok v súdnom procese, zásade spravodlivosti súdneho procesu, ale aj dobrým mravom, aby

žalobcovi so silným ekonomickým zázemím súd priznával právo na náhradu trov právneho zastúpenia
a občianskemu združeniu, pôsobiacemu v nepodnikateľskej sfére a konajúcemu výlučne na prospech
spotrebiteľa, právo na náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal. Odvolací súd poukazuje na
skutočnosť, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci nerozhodoval o náhrade trov konania žalobcu,
keďže jemu právo na náhradu trov konania nevzniklo, a preto sa ani nezaoberal účelnosťou ním

vynaložených trov konania. V prípade, ak by aj toto právo žalobcovi vzniklo, priznanie ním účelne
vynaložených trov konania nemôže byť porušením zásady rovnosti účastníkov konania ani iných zásad
občianskeho súdneho konania. Ako bolo uvedené vyššie, odvolací súd aj súd prvého stupňa majú za to,
že aj vedľajší účastník sa môže dať zastúpiť advokátom a pri splnení zákonných predpokladov môže aj
jemu vzniknúť právo na náhradu trov konania, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci. Samotná náhrada

trov konania mu však nebola priznaná, pretože trovy vynaložené vedľajším účastníkom súd prvého
stupňa ani odvolací súd nepovažovali za účelné.

Napokon na prejednávanú vec nie je možné použiť ani závery nálezu Ústavného súdu SR, č. k. IV. ÚS
84/2014-31 zo dňa 23. 5. 2014, keďže v tejto veci už samotný vedľajší účastník (nie hlavný účastník) bol
zriadený za účelom poskytovania ochrany spotrebiteľom, a preto jeho ďalšie zastupovanie advokátom

(za účelom výkonu tej istej činnosti ako samotné združenie) je z tohto pohľadu nadbytočné.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou súd prvého
stupňa nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako
vecne správne potvrdil.

Výroky napadnutého uznesenia, ktorými súd prvého stupňa zastavil konanie, žiadnemu z účastníkov

nepriznal náhradu trov konania a rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi, neboli napadnuté
odvolaním a nadobudli právoplatnosť.

Žalobca mal v odvolacom konaní úspech. Napriek tomu mu odvolací súd nemohol priznať náhradu
trov voči vedľajšiemu účastníkovi. Povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania by totiž bolo možné
uložiť vedľajšiemu účastníkovi iba spolu so žalovanou. Odvolací súd však nevidí žiadny dôvod uložiť

žalovanej povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania za situácie, keď vznik týchto trov zavinil vedľajší
účastník nedôvodným odvolaním, ktoré navyše podal bez vedomia a súhlasu žalovanej (§ 150 ods. 1, v
spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.). Súčasne odvolací súd poukazuje na to, že žalobca vedie viacero sporov
rovnakého druhu, pričom mu musí byť známe, že uplatňované nároky sa opierajú o neprijateľné zmluvné
podmienky. Napriek tomu naďalej podáva žaloby, v ktorých si uplatňuje takéto nároky. Odvolací súd pri

rozhodovaní o trovách odvolacieho konania prihliadol aj na túto skutočnosť.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.