Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, July 10, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/103/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115206514
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7115206514.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: V. Z., s.r.o., M. W. XXXX/XX, XXX XX R. V., IČO: XX
XXX XXX, zast. Q.. Q. H., advokátom, H. XX, XXX XX K., proti odporcom: 1. M. energetika, a.s., V. XX,
XXX XX K., J.: XX XXX XXX, 2. M. distribučná, a.s., V. XX, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Košice
I zo dňa 23.3.2015, č.k. XXCb/XX/XXXX-XX takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením uložil odporcovi v 1/ rade povinnosť v kalendárnom roku 2015
zabezpečovať pre navrhovateľa podporu podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b), § 4 ods. 1 písm. b)
zákona č. 309/2009 Z.z. a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. XXXX/XXXX/E-
OZ zo dňa 30.06.2014, a podľa Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a

doplatku číslo: Y._XXX_XXXX_XX_VSE, vo forme odberu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov
energie, ktoré navrhovateľ vyrobí v zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny: „A. stanica B.“ a dodá
za každý kalendárny mesiac roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva
navrhovateľanapodporuznemožniťaleboobmedziťatoaždoprávoplatnéhoskončeniakonaniavoveci
samej; Odporcovi v 2/ rade uložil povinnosť v kalendárnom roku 2015 zabezpečovať pre navrhovateľa
podporu vo forme doplatku podľa ustanovení § 3 ods. 1 písm. c), § 4 ods. 1 písm. c) zákona č.

309/2009 Z.z. podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. XXXX/XXXX/E-OZ zo dňa
30.06.2014, a to tak, že je povinný poskytnúť navrhovateľovi doplatok na základe účtovného dokladu
vystaveného navrhovateľom na skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení navrhovateľa na
výrobu elektriny: „Bioplynová stanica B.“ za každý kalendárny mesiac roku 2015 a zdržať sa všetkých
úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť a to všetko
až do právoplatného skončenia konania vo veci samej; navrhovateľovi uložil, aby v lehote do 30 dní od

právoplatnosti uznesenia podal na súde návrh na začatie konania vo veci samej a priznal mu náhradu
trov konania.

V odôvodnení uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 18.3.2015 navrhovateľ žiadal, aby súd
nariadil predbežné opatrenie vo vyššie uvedenom znení. Dôvodil, že je výrobcom elektriny vyrobenej
technológiou výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie spaľovaním bioplynu vyrobeného
anaeróbnou fermentačnou technológiou označovaného aj ako typ zdroja a typ výroby: Y. - bioplyn. L.

zariadením je A. stanica B., umiestnená v kat.území B. parcela č. XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/
X, XXXX, XXXX s celkovým inštalovaným elektrickým výkonom 0,999 MW. Ďalej dôvodil, že podľa
právnej úpravy zák. č. 309/2009 Z.z. (Zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej
kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov - „Zákon o podpore“), je považovaný za
výrobcu elektriny s právom na podporu. Podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví číslo
XXXX/XXXX/E-OZzodňa30.6.2014 (ďalejlen„ÚRSO“)bolaprenavrhovateľanarok2014,2015a2016

schválená pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 134,08 eur/MWh bez DPH. V danomprávnom vzťahu je odporca v 1/ rade odberateľom elektrickej energie. Odporca v 2/ rade distribútorom
elektrickej energie a v zmysle príslušných ustanovení právnej úpravy je považovaný za prevádzkovateľa
regionálnej distribučnej sústavy.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne opísal skutkové okolnosti uvedené
navrhovateľom, vedúce k podaniu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré boli následovné:

Medzi navrhovateľom a odporcom v 1/ a 2/ rade bola uzatvorená Zmluva o dodávke elektriny,
prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku Číslo zmluvy pre odporcu v 1/ rade VSE:
Y._XXX_XXXX_XX_VSE, Číslo zmluvy pre odporcu v 2/ rade PDS: Y._XXX_XXXX_XX (ďalej len
„Zmluva“), ktorá bola navrhovateľom podpísaná dňa 2.11.2014, odporcom v 1/ rade dňa 09.12.2014

a odporcom v 2/ rade 13.11.2014. Predmetom Zmluvy bol záväzok odporcu v 1/ rade odoberať vo
vlastnom mene a na vlastný účet od navrhovateľa elektrinu podliehajúcu § 3 ods. 1 písm. b) Zákona o
podpore za cenu za dodávku elektriny podľa Zmluvy (čl. I bod 1 písm. b)). Odporca v 1/ rade bol povinný
zaplatiť navrhovateľovi za odobranú elektrinu určenú cenu. Podľa Zmluvy bolo záväzkom odporcu v 2/
rade v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a spôsobom v Zmluve uvedeným zaplatiť

navrhovateľovi doplatok podľa cenového rozhodnutia ÚRSO vydaného navrhovateľovi. Navrhovateľ
bol povinný vystaviť faktúru za dodávku na straty voči odporcovi v 1/ rade a faktúru za doplatok voči
odporcovi v 2/ rade, a to do 15 dňa v mesiaci za predchádzajúci mesiac. Zmluva nadobudla platnosť
dňom jej podpisu zmluvnými stranami a účinnosť dňa 1.1.2015. Podľa čl. VII bod 19. Zmluvy, dňom
31.12.2014 zanikla doterajšia zmluva, na základe ktorej bola výrobcovi poskytovaná podpora podľa

zákona o podpore uzatvorená medzi výrobcom a PDS (odporcom v 2/ rade). Zmluva bola uzavretá na
dobu určitú do zániku práva výrobcu na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) Zákona o podpore.

Navrhovateľ dôvodí, že odporca v 2/ rade mu svojim listom zo dňa 15.12.2014 s názvom: „Oznámenie o
nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015“, oznámil že sa v zmysle zákona č. 309/2009
Z.z. nemôže domáhať podpory pre daný zdroj energie, pretože nenaplnil podmienky upravené v § 4

Zákona o podpore. Z textu oznámenia vyplynulo, že odporca v 2/ rade každoročne pripravuje podklady
pre ÚRSO a to za účelom stanovenia predikcie ohľadom množstva elektriny spadajúcej do systému
podporynanajbližšíkalendárnyrok(vdanomprípadenarok2015)vzmysleZákonaopodpore.Odporca
v 2/ rade ďalej uviedol, že pri príprave takýchto podkladov pre rok 2015 bolo zistené, že vo vzťahu k
navrhovateľom prevádzkovanému zdroju údajne nedošlo v roku 2014 k splneniu všetkých zákonných

náležitostí, ktoré sú nevyhnutným predpokladom k tomu, aby navrhovateľom prevádzkovaný zdroj
požíval podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku 2015, konkrétne neboli naplnené
podmienky upravené v § 4 Zákona o podpore. V nadväznosti na uvedené však odporca v 1. rade
v oznámení konštatuje, že v dôsledku uvedeného sa elektrina vyrobená v zdroji prevádzkovanom
navrhovateľom v roku 2015 bude považovať za elektrinu, na ktorú nie je možné uplatniť si právo na

podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b), písm. c) Zákona o podpore. Navrhovateľ na predmetné Oznámenie
reagoval listom: Odvolanie sa proti Oznámeniu o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny
rok 2015, zo dňa 22.12.2014. V tomto odvolaní navrhovateľ uvádza, že si splnil svoje povinnosti voči
odporcovi v 2. rade a doporučeným listom si uplatnil podporu na rok 2015. Odporca v 2. rade na zaslané
Odvolanie navrhovateľa reagoval listom zo dňa 13.02.2015, v ktorom mu oznámil, že naďalej zotrváva

na svojom stanovisku, že na základe právnych skutočností predpokladaných zákonom nie je ex lege
možné uplatniť si vo vzťahu na zariadenie výrobcu elektriny - navrhovateľa, v roku 2015 podporu podľa
§ 3 ods. 1 písm. b) a c), nakoľko nebola splnená povinnosť uvedená v § 4 ods. 2 písm. c). Za obdobie
01.01.2015 až 31.01.2015 navrhovateľ v zmysle uzatvorenej Zmluvy vystavil odporcovi v 2/ rade faktúru
XXXXX na podporu vo forme doplatku vo výške 32 764,75 eur a odporcovi v 1/ rade faktúru XXXXX

na dodávku elektriny do distribučnej siete na straty vo výške 19 214,66 eur. Zo strany odporcu v 2/
rade bola vystavená faktúra XXXX navrhovateľovi vrátená a to listom zo dňa 26.02.2015. Odporca v 2/
rade uviedol, že vracia fa. č. XXXX, pričom došlo k vráteniu fa. č. XXXXX. Podľa oznámenia odporcu
v 2/ rade pre navrhovateľom prevádzkovaný zdroj nie je možné v roku 2015 uplatniť podporu v zmysle
zákona 309/2009 Z.z.. Žiadne upresnenie dôvodov pre ktoré nie možné uplatniť si podporu, okrem

všeobecného odvolania sa na zákon 309/2009 Z.z., odporca v 2/ rade neuviedol. Odporca v 1.rade
faktúru nevrátil a ani v lehote splatnosti nezaplatil. Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z.
o podpore vyplýva navrhovateľovi, ako výrobcovi elektriny s právom na podporu, povinnosť v lehote
do 15. augusta na nasledujúci kalendárny rok oznámiť uplatnenie podpory, vrátane predpokladanéhomnožstva dodanej elektriny a to prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy - odporcovi v 2/
rade a ÚRSO. Navrhovateľ si svoju oznamovaciu povinnosť na rok 2015 v zákonnej lehote do 15.
augusta roku 2014 splnil. Uplatnil si podporu voči odporcovi v 2/ rade listom Uplatnenie podpory zo

dňa 10.05.2014 daným na poštovú prepravu 12.5.2014. Túto skutočnosť odporcovi v 2/ rade aj písomne
oznámil v liste „Odvolanie“ zo dňa 22.12.2014, čo však odporca v 2. rade ignoroval. Voči ÚRSO si
navrhovateľ splnil oznamovaciu povinnosť podaním:„ Návrh ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných
zdrojov energie pre roky 2014 až 2028“ zo dňa 7.5.2014 doručeným ÚRSO dňa 11.6.2014. V danom
prípade mal navrhovateľ iba oznamovaciu povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009

Z.z. o podpore z dôvodu, že celkový elektrický inštalovaný výkon zariadenia navrhovateľa je menší ako
1 MW, presnejšie 0,999 MW.

Navrhovateľ v liste „Odvolanie“ zo dňa 22.12.2014 poukázal aj na ďalšiu právnu skutočnosť a to, že
z jeho strany došlo k uvedeniu zariadenia na výrobu elektriny do prevádzky pred 1.januárom 2014
(dňa 30.12.2013). Táto skutočnosť je osvedčená aj v rozhodnutí ÚRSO zo dňa 30.06.2014. Podľa
ustanovenia § 18e Zákona o podpore t.j. prechodných ustanovení k úpravám účinným od 01.01.2014

je uvedené: „Podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby
elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené
do prevádzky pre 1. januárom 2014 zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.“ Poukázal aj
na to, že osobitná oznamovacia povinnosť uvedená v § 4 ods. 2 písmeno c) Zákona o podpore, na
ktorú sa odvoláva odporca v 2. rade, bola zavedená zákonom č. 382/2013 Z.z. zo dňa 22.10.2013

s účinnosťou od 1.1.2014. Podľa prechodných ustanovení zákona 309/2009 Z.z. o podpore by sa na
navrhovateľa nemala vzťahovať jednak osobitná oznamovacia povinnosť a s tým spojená sankcia za
údajné nesplnenie oznamovacej povinnosti.

Navrhovateľ dôvodil, že v súvislosti s uvedením bioplynovej stanice do prevádzky bol nútený vziať si
komerčný úver v banke, ktorý kvartálne spláca vo výške 50.000,- eur, čo nie je zanedbateľná suma.

Tvrdil, že ak dôjde k skutočnosti, že mu nebude poskytnutá podpora v zmysle Zákona o podpore,
dôjde k závažným hospodárskym škodám a k jeho existenčnému ohrozeniu s tým, že následne by už
nemalo žiaden hospodársky význam pokračovať vo výrobe elektrickej energie z obnoviteľného zdroja.
Zdôraznil, že konanie odporcov je spôsobilé zastaviť jeho prevádzku, s čím je následne spojené aj
zrušenie pracovných miest, ktoré sú na prevádzku viazané.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky, aby sa návrhu na predbežné
opatreniebolovyhovené(§74anasl.O.s.p.)akeďžesastotožnilsjehoskutkovýmiaprávnymidôvodmi,
skonštatoval to v odôvodnení a ďalšie dôvody neuviedol (§ 76 ods. 4 O.s.p.).

Proti uzneseniu podal včas odvolanie odporca v 2/ rade.

Dôvodí, že navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku vo veci samej. S poukazom na ustanovenie § 4

ods. 2 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z. z. konštatoval, že zákon neustanovuje explicitne vo vzťahu k
splneniu si oznamovacej povinnosti konkrétnu predpísanú formu, preto je potrebné v tejto súvislosti
na jednotlivé úkony výrobcu prihliadať aj vo väzbe na požiadavky stanovené všeobecne záväznými
právnymi predpismi. Podľa odporcu v 2/ rade takýto právny úkon smerujúci k splneniu si uvedenej
oznamovacej povinnosti musí byť urobený predovšetkým zrozumiteľne, dostatočne určito a musí z neho

vyplývať prejav vôle, ktorý ním výrobca sleduje. Absencia, čo i len jedného z týchto atribútov je spojená
s neplatnosťou takéhoto právneho úkonu.

Tvrdí, že pokiaľ ide o podanie, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva, označené ako „Uplatnenie podpory“ zo
dňa 16.5.2014 a ktoré mu oznámil svojim podaním až v priebehu mesiaca december 2014, tak nijakým
spôsobom neosvedčil, že uvedené podanie bolo skutočne aj doručené. Doručenie tohto dokumentu síce

preukázal, ale až dňa 19.12.2014, čo nie je možné považovať za splnenie povinnosti v zmysle ust. § 4
ods. 2 písm. c) Zákona o podpore. Po preverení doručenej zásielky dňa 14.5.2014 odporca v 2/ radeuvádza, že obsahom zásielky nebolo oznámenie o splnení si povinnosti navrhovateľa v zmysle Zákona
o podpore, ale výzva navrhovateľa na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy.

Podľa názoru odporcu v 2/ rade nie je nárok navrhovateľa dostatočne osvedčený ani v súvislosti

s poukazom na uzatvorenie Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a
doplatku medzi navrhovateľom ako výrobcom, odporcom v 2/ rade ako regionálnym prevádzkovateľom
distribučnej sústavy na danom území a odporcom v 1/ rade ako odberateľom dodanej elektriny do
distribučnej sústavy odporcu v 2/ rade.

V ďalšom namieta neexistenciu nároku navrhovateľa aj na základe oznámenia na webovej stránke
ÚRSO ako príslušného štátneho orgánu s názvom „Zoznam výrobcov elektriny, ktorí nesplnili povinnosť

podľa § 4 zák.č. 309/2009 Z.z.,“ pričom v uvedenom zozname sa nachádza aj navrhovateľ.

Odporca v 2/ rade zdôraznil, že podľa ustálenej judikatúry predbežné opatrenie má za cieľ dočasnou
úpravou eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli nastať pred začatím konania alebo v jeho
priebehu, preto v predmetnom prípade by prípadne nariadené predbežné opatrenie malo znieť na
elimináciu negatívnych následkov nevyplatenia podpory len v nevyhnutnej miere, teda na pokrytie

jednotlivých splátok úveru voči úverovým bankám, inak dochádza podľa odporcu v 2/ rade k hrubému
nepomeru a zásahu do práv odporcov, lebo neexistuje žiadna istota, že v prípade neúspechu
navrhovateľa v konaní vo veci samej bude nárok odporcov na vrátanie poskytnutej podpory aj
vymáhateľný.

Zároveň má za to, že súd nariadeným predbežným opatrením prekročil rozsah ochrany navrhovateľa

pred bezprostredne hroziacou ujmou, a zaručil mu tvorbu zisku v doterajšom rozsahu, čo považoval za
neprimerané, lebo k sporu došlo v dôsledku neplnenia zákonných povinností navrhovateľom. Každý
výrobca elektriny s právom na podporu si totiž musí byť vedomý nielen svojich práv, ale aj povinností,
splnenie ktorých je základným predpokladom pre uplatnenie podpory v zmysle Zákona o podpore a mal
by preto vynaložiť potrebné úsilie a námahu na plnenie si svojich povinností, zvlášť v prípade, ak strata

podporymôžemaťvážnydopadnajehopodnikanie.Odporcav2/radezastávanázor,žeprevádzkovateľ
regionálnej distribučnej sústavy nie je povinný tieto skutočnosti výrobcom oznamovať, prípadne ich na
ne upozorňovať. Navrhovateľ mohol a mal vedieť, že neoznámenie skutočností v zmysle ust. § 4 ods. 2
písm. c/ Zákona o podpore bude pre neho znamenať stratu práva na podporu na budúci kalendárny rok,
a teda mal dosť času prijať potrebné opatrenia na odvrátenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej

ujmy.

Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd uznesenie zmenil a návrh zamietol.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie aj odporca v 1/ rade.

Poukázal na nedôvodnosť uznesenia, pretože navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku vo veci samej.
Zdôraznil, že je podnikateľom v energetike s povolením na dodávku elektriny a nie je subjektom, ktorému

majú byť adresované nároky na podporu podľa Zákona o podpore, pretože výrobcovia elektriny z
obnoviteľných zdrojov majú podľa vyššie uvedeného zákona stanovené povinnosti voči ÚRSO a voči
prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, do ktorej je výrobné zariadenie pripojené.

V tejto súvislosti zdôraznil, že mu bola poskytnutá informácia od odporcu v 2/ rade, že navrhovateľ si
nesplnil povinnosti vyplývajúce zo zákona, ktoré ho oprávňovali uplatniť si právo na podporu podľa §4 ods. 1 písm. b/ zákona. Navyše aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví 25.2.2015 zverejnil zoznam
výrobcov elektriny, ktorí si povinnosti nesplnili, na ktorom sa nachádza aj navrhovateľ.

Pre vydanie predbežného opatrenia nebola splnená ani ďalšia podmienka, a to osvedčenie dôvodnosti

návrhu.

Zdôraznil, že URSO je orgánom štátnej správy s právomocou rozhodovať o splnení, či nesplnení
povinnosti podľa Zákona o podpore a teda rozhoduje o priznaní, či nepriznaní nároku na podporu, preto
má za to, že predbežným opatrením súd rozhodol o niečom, na čo nie je oprávnený. Zo zoznamu
výrobcov elektriny, ktorý si nesplnili povinnosti podľa § 4 zák. č. 309/2007 Z.z. uverejnenom na webovej
stránke URSO je jednoznačné, že uvedený úrad u navrhovateľa konštatoval porušenie povinnosti podľa

§ 4 Zákona o podpore s dôsledkami vyplývajúcimi z § 4 ods. 3.

Podľa odporcu v 1/ rade nie je splnená ani podmienka osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy navrhovateľovi, ktorá by mu mala vzniknúť nevydaním predbežného opatrenia vo vzťahu
k nemu. V zmysle Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku, ktorá bola
uzavretá medzi navrhovateľom a odporcami, sa odporca v 1/ rade zaviazal, že za elektrinu podliehajúcu

podpore vyplatí navrhovateľovi cenu na straty vo výške určenej ÚRSO. Spôsob výpočtu vyplýva z
§ 6 ods. 1 písm.b/ zák.č. 309/2009 Z.z. Navrhovateľ mal v roku 2015 nárok na výkup elektriny za
cenu vo výške 44,015 eur/MWh. Zdôraznil, že navrhovateľovi bola ponúknutá možnosť odberu elektriny
nepodliehajúcej nároku na uplatnenie podpory za zmluvne stanovenú cenu (dodatkom).

Z verejne dostupných zdrojov nie je zatiaľ známy hospodársky výsledok navrhovateľa za rok 2014. V

roku 2013 hospodáril so stratou 98.000,- eur. Nariadením predbežného opatrenia súd uložil odporcom
zaplatenie sumy cca 730.000,- eur, ktorá predstavuje celkovú sumu potenciálnych výnosov zníženú
o obvyklú cenu dodanej elektriny, nárok na ktorú odporca v 1/ rade nespochybňuje (a preto bola
navrhovateľovi formou dodatku k trojstrannej zmluve ponúknutá). Na strane odporcov teda vznikne
pohľadávka vo výške cca 730.000,- eur, ktorá predstavuje sumu, ktorá by sa v prípade potvrdenia

skutočnosti, že navrhovateľ nemá v roku 2015 nárok uplatňovať si právo na podporu podľa § 4 ods.
1 písm. b) a c) zákona, znamenala prakticky nevymožiteľnú pohľadávku. Vznik pohľadávky vo výške
730.000,-eurpovažujezaneprimeranúujmu,ktorénastraneodporcovuloženímpredbežnéhoopatrenia
vzniká. Súd sa teda nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré by mali byť pri vydávaní predbežného
opatrenia považované za rozhodujúce.

Na základe uvedeného sa domáha zmeny napadnutého uznesenia - zamietnutia návrhu.

Navrhovateľ navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie v medziach daných
§ 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch možno
o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh (na nariadenie predbežného opatrenia) má okrem náležitosti návrhu
podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie

predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravypomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti
fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad
preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé,

čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie
fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na
výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí
obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.

Účelom predbežného opatrenia je teda zabezpečiť predbežnú (dočasnú) úpravu pomerov účastníkov

konania, alebo odstrániť riziko ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Ako vyplýva z citovaného
ustanovenia§75ods.2O.s.p.,rozhodnutieonávrhunanariadeniepredbežnéhoopatrenianespočívavo
výsledkoch dokazovania, na závere o skutkovom stave a ani na právnom posúdení veci. Nepredstavuje
samo o sebe výsledok procesu, v ktorom by súd zvažoval, aké dôkazy vykonal, ako bude vykonané
dôkazy hodnotiť a k akým skutkovým zisteniam dospeje. Jediným podkladom súdu pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sú údaje a informácie, ktoré sú priložené v návrhu

a v listinách predložených navrhovateľom. Rozhodnutie o predbežnom opatrení nie je nachádzacím
konaním. Ide o konanie o dočasnom opatrení, ktorého zmyslom je vykonať rýchle a účinne dočasnú
úpravu pomerov účastníkov.

Predbežné opatrenie vydané za účelom dočasnej úpravy pomerov účastníkov po dobu, než bude
rozhodnuté vo veci samej, je na mieste tam, kde hrozí, či trvá zásah do práv. Predpokladom jeho

vydania je existencia práva, zásah do neho a nevyhnutnosť a primeranosť navrhovanej úpravy pomerov.
Spravidla nie je prípustné, aby navrhovateľ dosiahol predbežným opatrením to, čo možno dosiahnuť
až právoplatným rozsudkom vo veci samej. Naliehavosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
sa má hodnotiť vo vzťahu k potrebe predbežného rozhodnutia s cieľom zabezpečiť to, aby účastník
navrhujúci nariadenie predbežného opatrenia neutrpel vážnu a nenapraviteľnú ujmu. Navrhovateľ musí

dokázať, že nemôže počkať na výsledok konania vo veci samej bez toho, že by takúto ujmu utrpel.
Udávaná ujma musí byť určitá alebo aspoň predvídateľná s dostatočnou mierou pravdepodobnosti,
pričom navrhovateľ musí dokázať skutky, na ktorých sa zakladá táto ujma.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie predbežného opatrenia,
musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti

nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a existenciu nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie splnenia vyššieuvedených podmienok na nariadenie
predbežného opatrenia (výrok uvedený vyššie), pričom v konaní vo veci samej sa bude navrhovateľ
domáhať určenia, že nestratil právo na uplatnené podpory, resp. že toto právo mu nezaniklo (vyplýva

z návrhu).

Z uvedeného je zrejmé, že predmetom žaloby vo veci samej nebude nárok na plnenie (proti odporcom),
ale dokazovanie skutočnosti, že vyššie uvedený nárok trvá, resp. nezanikol, teda navrhovateľ bude v
konaní dokazovať len skutočnosť (v súlade s určovacím petitom), že právny vzťah medzi účastníkmi
založený zmluvou naďalej trvá, že nedošlo k žiadnemu zo zákonom predpokladaných dôvodov majúcich

za následok neplatnosť zmluvy. Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sa však domáha, aby
súd zaviazal odporcu v 1/ rade na zabezpečovanie podpory vo forme odberu elektrickej energie a
zdržania sa úkonov, ktorými by mohol výkon práva na podporu znemožniť alebo obmedziť a odporcu
v 2/ rade na zabezpečenie podpory vo forme doplatku. Navrhovateľ sa teda návrhom na vydanie
predbežného opatrenia domáha takých práv (plnenie podľa zmluvy), ktoré nebudú predmetom určovacej

žaloby, pretože súd môže určovacou žalobou rozhodnúť len o existencii, či neexistencii práva, nie
aj o povinnosti odporcov plniť. Povedané inak, vzťah, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana
(povinnosť odporcov plniť podľa zmluvy) nebude vyriešený v rozhodnutí vo veci samej (a to aj v prípade,
ak by súd žalobe vyhovel) a nemôže byť exekučným titulom na vymáhanie plnenia od odporcov.
Odporcovia by síce mohli plniť dobrovoľne, ale ak by sa tak nestalo, navrhovateľ by musel podať žalobu

na plnenie, kde by už bola ako predbežná otázka vyriešená otázka rozhodnutím o určovacej žalobe.Odvolací súd udáva, že chýbajúca vecná súvislosť medzi navrhnutým predbežným opatrením a
rozsudkom vo veci samej (o určovacej žalobe) je sama o sebe dôvodom, pre ktorý je potrebné návrh
na vydanie predbežného opatrenia zamietnuť, a to bez skúmania toho, či sú splnené ďalšie zákonné

podmienky pre jeho vydanie.

Preto len pre úplnosť odvolací súd udáva, že navrhované predbežné opatrenie je v rozpore s
účelom predbežného opatrenia, pretože nemá za cieľ upraviť len dočasne pomery medzi účastníkmi
v nevyhnutnom rozsahu na ochranu ohrozených práv navrhovateľa, ale priamo ukladá odporcom plniť
to, čo by mali plniť na základe príslušného právneho predpisu a zmluvy. Ako už bolo uvedené vyššie
(v zmysle vyššie uvedených právnych predpisov) uložiť predbežným opatrením odporcovi povinnosť

poskytnúť peňažné plnenie musí byť odôvodnené výnimočnými okolnosťami (§ 76 ods. 1 písm. a), c)).
Nariadenie predbežného opatrenia v súvislosti s nárokom na výživné, či poskytované pracovnej odmeny
si vyžaduje závažné okolnosti, pričom ani v týchto výnimočných prípadoch zákon nepočíta s úhradou
celého nároku, ale len s poskytnutím peňažného plnenia v nevyhnutnej miere. Podľa nariadeného
predbežného opatrenia by však odporcovia museli plniť úplne v zmysle zmluvy až do konca roku 2015,

aj keď samotná dôvodnosť požadovaného plnenia je sporná.

Na základe uvedeného preto odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil - návrh na vydanie predbežného
opatrenia zamietol, keďže nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby bolo vydané (§ 220, § 221
ods. 3 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. tak,

že právo na ich náhradu majú úspešní odporcovia, ktorí si ju ale neuplatnili, preto im nebola priznaná.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.