Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Agnesa Hricová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/30/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814205141
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7814205141.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného G. s.r.o. so sídlom v J. L. G. A.. Č.. XX, IČO:
35 807 598, právne zastúpeného Advocate s.r.o., Advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave
na Pribinovej ul.č. 25 proti povinnej N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.Ň., R. A.. Č.. XXXX/XX, o
vymoženie 237, 00 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k.
9Er 495/2014-22 zo dňa 28.11.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 20.02.2014

domáhal voči povinnej vymoženia svojej pohľadávky s príslušenstvom na základe exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 04130/12 zo dňa 27.09.2012.

Uznesením č.k. 9Er 495/2014-13 zo dňa 30.09.2014 s právoplatnosťou dňa 09.10.2014 súd rozhodol,
že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý je vylúčený z vykonávania exekúcie. Oprávnený podaním zo

dňa 21.10.2014 v súlade s ust. 30 ods. 11 Exekučného poriadku navrhol poveriť vykonaním exekúcie
súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora.

Súd mal preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 29.11.2010 zmluvu o úvere, na základe ktorej
bol povinnej poskytnutý úver vo výške 200 Eur, ktorý sa povinná zaviazala vrátiť oprávnenému spolu s
príslušným poplatkom vo výške 170 Eur v 10 mesačných splátkach po 37 Eur.

Následne súd citoval ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej
len Exekučný poriadok), ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní), ust. § 52 ods. 1, 2,3,4, § 53 ods. 1, 5,
§ 54 ods. 1 zákona č. 40/964 Zb. Občianskeho zákonníka a uviedol, že zmluva o úvere, ktorú uzavreli

účastníci konania je spotrebiteľskou zmluvou, pretože oprávnený nijakým spôsobom nepreukázal, že
úver bol povinnej poskytnutý na výkon zamestnania.

Súd poukázal na rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o úvere t.j. dňa
29.11.2010, v rámci ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení

zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, akžalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde b) pred príslušným súdom Slovenskej
republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Súd považoval dojednanie rozhodcovskej zmluvy za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože
spotrebiteľ nemal žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu. Rozhodcovská zmluva
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
preto je absolútne neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a nemôže založiť

právomoc rozhodcovského súdu na konanie. Takto vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť
spôsobilým exekučným titulom, preto súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu oprávnený odvolanie z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Namietal, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti,
ktorá mu bola zverená Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní. Poukázal na ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní a zastával
názor, že súd na správne zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis. Zdôraznil, že

formálne preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu podľa ust. § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. V rámci preskúmavania materiálnej
stránky súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, avšak nemôže
skúmať rozhodcovské konanie, pretože ustanovenie, na ktoré poukazuje súd v napadnutom uznesení
stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské

konanie zaväzuje k niečomu neodvolenému. Konajúci súd nemá možnosť inak ako z exekučného
titulu oboznámiť sa s priebehom rozhodcovského konania, čo znamená, že v rámci exekučného
konania nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí
sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov.
Nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného

súdu Slovenskej republiky č. 18/2000. V prípade, ak súd aplikoval na skutkový stav ust. § 45
ods. 2 spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany
exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny
poriadok a právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom súdu v tejto veci a jeho
výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách

o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo odporuje obsahu a účelu zákona o
rozhodcovskom konaní. Namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože s
povinným uzavrel rozhodcovskú zmluvu obsiahnutú na samostatnej listine, avšak súd tieto skutočnosti
nezisťoval. Exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom podľa zákona o rozhodcovskom konaní.
Uviedol, že cieľom úpravy ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je umožniť spotrebiteľom

rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V tomto prípade teda exekučný súd konal nad rámec svojich
zákonných ustanovení. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona

č.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov,ďalejlenO.s.p.),vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
04130/12 zo dňa 27.09.2012 s právoplatnosťou dňa 15.10.2012 a vykonateľnosťou dňa 18.10.2012,
ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 307 Eur, spolu so zmenkovým
úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 307 Eur od 16.12.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo

výške 6 % ročne zo sumy 307 Eur od 29.02.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského
konania vo výške 148,99 Eur v mesačných splátkach vo výške 70 Eur splatných vždy k poslednému
dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcompo právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody
splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.

Z predloženej zmluvy o úvere č. Z. zo dňa 29.11.2010 (v spise na č.l. 54 uzavretej medzi účastníkmi
konania vyplýva, že povinnej bol poskytnutý úver vo výške 200 Eur, ktorý sa povinná zaviazala vrátiť
oprávnenému zvýšený o príslušný poplatok vo výške 170 Eur t.j. celkovo 370 Eur v 10 mesačných
splátkach po 37 Eur počnúc dňom 20.12.2010. Povinná súčasne prehlásila, že finančné prostriedky jej
boli poskytnuté na výkon zamestnania.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012
zo dňa 21.03.2012 „skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j.

vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou
skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so
zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.“ V

tomto smere preto nebola odvolacia námietka oprávneného opodstatnená.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého je zmluva o úvere č. Z.
uzavretá medzi oprávneným a povinnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzhľadom na to, je na
daný právny vzťah možné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený poskytol povinnej
úver v rámci svojho podnikania; a povinná je zmluvnou stranou, ktorej bol ako spotrebiteľovi (fyzickej
osobe) poskytnutý spotrebiteľský úver, pričom v priebehu odvolacieho konania nebolo oprávneným
preukázané, že povinná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd zastáva názor, že dôkazné bremeno na
preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania povinného
ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, čiže oprávneného. Oprávnený v danom prípade žiadnym spôsobom
nešpecifikoval zamestnanie povinnej. Súd prvého stupňa preto v danom prípade správne aplikoval
ustanoveniaObčianskehozákonníkatýkajúcesaochranyspotrebiteľaataktiežzákonospotrebiteľských

úveroch.

Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi zmluvnými stranami z
rozhodcovskej zmluvy, ktorá priamo nebola súčasťou zmluvy o úvere a ktorú účastníci konania uzavreli

v rovnaký deň ako zmluvu o úvere t.j. dňa 29.11.2010. Podľa čl. II Rozhodcovskej zmluvy, všetky spory,
ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory,
ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv
z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so
sídlom Trnavská cesta 70, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,

b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad

alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého predstavuje predmetná
rozhodcovská zmluva neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku možno považovať tú, ktorá spotrebiteľa núti, aby všetky
spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní pred konkrétne

určeným rozhodcovským orgánom. O takúto zmluvnú podmienku ide aj v prípade, ak síce spotrebiteľ
má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Obsah
zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť,

pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnej
vopred naformulovanej listine, ktorú povinná vlastnoručne podpísala. Povinná ako spotrebiteľ sa reálne
vopred vzdala práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsahzmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho
zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.

Súd prvého stupňa správne uviedol, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v
zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom
Ústavný súd konštatoval, že „ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa

ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória
a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a
rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by
takouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v

takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“

V danom prípade súd prvého stupňa správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný
rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej

zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, a
preto súd správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne

podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd nerozhodoval podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ust. § 251 ods. 4 O.s.p., pretože návrh na ich priznanie predložený nebol (ust. § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.