Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15Cbi/2/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7010210164
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7010210164.11

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Zdenkou Kohútovou v právnej veci žalobcov: 1. N. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom R. C., P. XX, XXX XX Q., 2. L. B., nar. XX.X.XXXX, bytom R. C., P. XX, XXX XX
Q., 3. J. U., nar. X.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX B., zastúpení: Advokát Pirč, s.r.o. Štrbská 4, 040
01 Košice, proti žalovanému: Ing. T. L., Správcovská kancelária, F. XX, XXX XX B., správca konkurznej
podstaty úpadcu J. Q. so sídlom v W., W., IČO: XX XXX XXX, o vylúčenie nehnuteľnosti z konkurznej

podstaty, takto

r o z h o d o l :

Súd v y l u č u j e zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu J. Q., IČO: XX XXX XXX so sídlom v W., okres
Q. v konkurze vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 4K/180/1999 pozemok - parcelu č.
XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 304 m2, zapísanú na LV č. XXXXX katastrálne územie Q..

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcom trovy konania vo výške 628,51 eur na účet
ich právneho zástupcu z konkurznej podstaty úpadcu J. Q. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia navrhli, aby súd vylúčil z konkurznej podstaty úpadcu nehnuteľnosť - parcela č. XXX vo
výmere 537 m2 vedenú na LV č. XXXXX, kat. úz. Q.. Uviedli, že o tom, že žalovaný správca konkurznej
podstaty zaradil do súpisu konkurznej podstaty úpadcu J. Q. aj túto nehnuteľnosť, sa dozvedeli z
výzvy Krajského súdu v Košiciach na podanie vylučovacej žaloby, ktorú prevzala právna predchodkyňa
žalobcov v 1. a 2. rade - L. B., rod. U. dňa 10.3.2010. Z LV č. XXXXX vyplýva, že ako vlastníci predmetnej

nehnuteľnosti sú zapísaní T. U. a manželka L. U. rod. T. v podiele každý z nich v 1/2 a to titulom
kúpnopredajnej zmluvy z 29.10.1947 uzatvorenou medzi V. D., rod. N. ako predávajúcou a T. U. a
manželkou L. U., rod. T. ako kupujúcimi. T. U. zomrel 7.5.1952 a jeho manželka L. U. dňa 29.7.2001. Ich
dedičmi sú ich deti, neb. Ing. N. U. - syn a pôvodná žalobkyňa v 1. rade ako dcéra-L. B., rod. U. a neb. T.
U. ml. - syn. Syn uvedených vlastníkov, Ing. N. U. zomrel 11.12.2001 a dedičmi po ňom sú žalobkyňa v 2.
rade a ich deti MUDr. N. U. a P. P., rod. U.. Žalobcovia uviedli, že žalovaný správca konkurznej podstaty

neoprávnene zapísal do konkurznej podstaty predmetné nehnuteľnosti, pretože podľa listu vlastníctva
svedčí vlastnícke právo právnym predchodcom žalobcov. Navrhli preto, aby súd vyhovel žalobe.

Pôvodná žalobkyňa v 1. rade L. B., rod. U. zomrela v priebehu tohto konania dňa 2.12.2013 (úmrtný
list čl. 132) a jej dedičmi sú manžel N. B. a dcéra L. B.. Súd preto uznesením č. k. 15Cbi/2/2010-151 z
28.11.2014 pripustil na návrh týchto dedičov ich vstup do tohto konania namiesto žalobkyne L. B..

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť zapísal do súpisu konkurznej
podstaty úpadcu J. Q. z toho dôvodu, lebo úpadca je právnym nástupcom pôvodného vlastníka - J.

podnik Q. a Štátneho majetku, národný podnik Q.. Uviedol, že dňa 11.1.1957 na Štátnom notárstve v Q.
bola uzatvorená kúpnopredajná zmluva medzi pôvodným vlastníkom L. U., rod. T. ako odpredávateľoma právnym predchodcom úpadcu - Štátny majetok, národný podnik Q.. Na základe tejto zmluvy L. U.
odpredala celú parcelu č. XX o výmere 537 m2 pre Štátny majetok, národný podnik Q., za cenu 2 839,00
Kčs a na nej nachádzajúce sa murivo za cenu 13 823,50 Kčs, ktorá bola aj riadne zaplatená a prevzatá.

Táto kúpnopredajná zmluva bola spísaná štátnym notárom JUDr. Savčinským. Na nehnuteľnosti, ktorá
bola predmetom kúpy a je predmetom tejto žaloby, bola postavená stavba č.s. XX, ktorá je zapísaná na
LV č. XXXX, kat. úz. Q.. Táto stavba bola postavená na základe územného rozhodnutia zo dňa 4.9.1957
č. 1728/1957 a stavebného povolenia vydaného dňa 11.2.1959 č. 1277/59 a ako stavebník je uvedený
Štátny majetok, národný podnik so sídlom v Q.. Štátny majetok, národný podnik so sídlom v Q. bol

zrušený rozhodnutím Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR zo dňa 6.12.1976 a administratívna
budova postavená na predmetnej parcele so č.s. 45 na D. námestí v Q. bola daná do vlastníctva J.
podniku Q.. J. podnik Q. bol vymazaný z obchodného registra dňa 12.5.1994 bez likvidácie s prechodom
všetkých práv a povinností na nástupnícky subjekt - úpadcu J. Q.. Od 6.1.1957 Štátny majetok, národný
podnik Q. a od 6.12.1976 jeho nástupca J. podnik Q. užívali predmetnú nehnuteľnosť nepretržite,
pokojne a nerušene po dobu viac ako 33 rokov. Bývalí vlastníci sa nedomáhali užívania odpredanej

nehnuteľnosti, nakoľko si boli vedomí toho, že túto nehnuteľnosť - pozemok spoločne so zbytkami domu
riadne odpredali a dostali zaplatenú kúpnu cenu. Nedostatkom tejto kúpnej zmluvy z 11.1.1957 bolo len
to, že štátny notár JUDr. Savčinský zrejme omylom v kúpnej zmluve uviedol č. parcely XX namiesto č.
parcely XX, avšak všetky ostatné údaje v zmluve svedčia o tom, že kupujúci kúpil parcelu č. XX, táto
formálna chyba bola prekážkou v zápise vlastníckeho práva kupujúceho v evidencii nehnuteľnosti, a

preto zostali ako vlastníci vedení naďalej T. U. a manželka L. U., rod. T.. Potom ako títo pôvodní vlastníci
zomreli, táto predmetná parcela nebola ani predmetom dedičského konania po nich. Žalovaný navrhol,
aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Súd zistil z Obchodného vestníka, že Krajský súd v Košiciach vyhlásil dňa 6.9.1999 pod č.k. 4K 180/99
konkurz na majetok dlžníka J. Q. so sídlom v W. a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. T. T..

Uznesenímzodňa28.7.2009zbavilJUDr.T.T.funkciesprávcukonkurznejpodstatyazanovéhosprávcu
ustanovil žalovaného Ing. T. L., F. XX, B.. Zo zhodného tvrdenia účastníkov konania vyplýva, že žalovaný
správca konkurznej podstaty zapísal do súpisu konkurznej podstaty úpadcu predmetnú nehnuteľnosť -
parcelu č. XXX zapísanú na LV č. XXXXX, kat. úz. Q.. Z LV č. XXXXX, kat. úz. Q. vyplýva, že ako vlastníci
predmetnej parcely č. XXX vo výmere 304 m2 - zastavané plochy a nádvoria sú vedení U. T. v 1/2 a L.

U. rod. T. v 1/2. Ako titul nadobudnutia ich vlastníckeho práva je uvedená kúpna zmluva z 29.10.1947. Z
osvedčenia o dedičstve vydaného notárom JUDr. Jánom Hamaranom so sídlom v Bardejove, Dlhý rad
č. 16, č. 3D 41/2010 vyplýva, že T. U. zomrel 7.5.1952 a jeho dedičom je žalobkyňa v 3. rade a právna
predchodkyňa žalobcov v 1. a 2. rade - L. B., rod. U. a z osvedčenia o dedičstve vydanom JUDr. Jánom
Hamaranom, notárom pod č. 4D 42/2010 dňa 31.5.2010 vyplýva, že dedičmi po L. U. rod. T., zomrelej

dňa 29.7.2001 sú okrem iných dedičom aj žalobkyňa v 3. rade a právna predchodkyňa žalobcov v 1.
a 2. rade - L. B., rod. U..

Z identifikácie parciel (č.l. 78) súd zistil, že predmetná parcela č. XXX bola zapísaná v pozemnoknižnej
vložke č. XXXX, kat. úz. Q. ako parc. č. XX vo výmere 537 m2 spolu s domom a dvorom. Z identifikácie
parciel vyplýva, že užívateľom tejto parcely bol J. podnik Q.. Z pozemnoknižnej vložky č. XXXX, kat.

úz. Q. (č.l. 34) súd zistil, že ako vlastníci predmetnej parcely č. XX sú zapísaní T. U. v 1/2 a L. U.
rod. T. v 1/2. Z notárskeho protokolu napísaného na Štátnom notárstve v Bardejove dňa 11.1.1957 (č.l.
29) vyplýva, že L. U., rod. T. v mene svojom aj v mene svojich maloletých detí N., L. a T. odpredala v
pozemnoknižnej vložke č. XXXX vedenú parcelu č. XX na jej mene v 1/2 a v druhej polovici ešte na mene
jej nebohého manžela T. U. v celom rozsahu pre Štátny majetok, národný podnik v Q.. Súd zistil, že

skutočne v tomto notárskom protokole došlo k chybnému uvedeniu č. parcely XX namiesto správneho č.
parcely XX v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, kat. úz. Q.. Preto na základe tohto notárskeho protokolu
nebol povolený vklad vlastníckeho práva nového vlastníka, kupujúceho - Štátny majetok, národný podnik
v Q.. Z ďalšieho listinného dôkazu - rozhodnutia Odboru pre výstavbu a vodné hospodárstvo Rady
ONV v Q. č. 1277/1959 zo dňa 11.2.1959 vyplýva, že stavebníkovi - Štátny majetok, národný podnik

v Q. bolo povolené vystavať administratívnu budovu na parc. č. XX (č.l. 37). Z ďalšieho listinného
dôkazu - potvrdenia Mestského úradu Bardejov zo dňa 27.8.1996 (č.l. 40) vyplýva, že Mestský úrad
Bardejov potvrdzuje, že stavba postavená na parc. č. XXX, kat. úz. Q. na D. námestí č. XX, má
pridelené súpisné č. XX. Toto potvrdenie bolo vydané pre J. Q., D. námestie XX, Q.. Z ďalšieho listinného
dôkazu - záznamu, napísaného dňa 11.1.1957 (č.l. 36) vyplýva, že na Miestnom národnom výbore v

Bardejove za prítomnosti L. U. a Štátneho majetku, národný podnik Q., MNV Q., L. U., ktorá dobrovoľnoudohodou odpredala nehnuteľnosti pre Štátny majetok, národný podnik v Q. na P. námestí č. XX vrátane
s pozemkom, požiadala MNV v Bardejove, aby pri prideľovaní stavebných pozemkov ju uprednostnili pri
pridelení stavebného pozemku pre stavbu rodinného domu.

Žalobcovia na pojednávaní dňa 16.11.2010 k tvrdeniam žalovaného o tom, že žalovaný a jeho právni
predchodcovia užívali predmetnú nehnuteľnosť nepretržite po dobu 33 rokov až do vyhlásenia konkurzu,
resp.aždopredajanehnuteľnostipostavenejnatejtoparcelevkonkurznomkonaníuviedli,ženesúhlasia
s tým, že došlo k vydržaniu predmetnej nehnuteľnosti zo strany úpadcu a jeho právnych predchodcov.
Nesúhlasia, pretože jeho užívanie nebolo pokojné a nerušené z toho dôvodu, že podľa Občianskeho

zákonníka účinného od roku 1950 bolo možné vydržať nehnuteľnosť po dobu 10 rokov. Ďalší Občiansky
zákonník účinný od 1.1.1964 vydržanie ako inštitút nepoznal a potom až novela Občianskeho zákonníka
účinná od 1.1.1992 zaviedla vydržanie s možnosťou započítania doby držby právneho predchodcu, ak
táto bola nepretržite aj pred účinnosťou Občianskeho zákonníka z roku 1992. Tým, že žalobkyne podali v
roku 1992 na Okresný súd Bardejov žalobu o vydanie veci, prerušilo sa tým pokojné užívanie predmetnej
nehnuteľnostizostranyúpadcu,resp.jehoprávnehopredchodcu,apretoneboladržbaúpadcunerušená

a nepretržitá, a preto nedošlo k vydržaniu predmetnej nehnuteľnosti zo strany úpadcu.

Súd vo veci rozhodol skorším rozsudkom č. k. 15Cbi/2/2010-91 zo dňa 18.10.2011 tak, že žalobu
zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Súd toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný
preukázal, že právny predchodca úpadcu - Štátny majetok, národný podnik Q. na predmetnom pozemku
postavil administratívnu budovu, ktorú nepretržite užíval spolu s pozemkom po dobu 35 rokov, preto

nadobudol vlastnícke právo k predmetnému pozemku vydržaním podľa § 132a, § 135a a § 861 ods. 3
Občianskeho zákonníka, preto žalovaný dôvodne zaradil predmetný nehnuteľný majetok do konkurznej
podstaty úpadcu J. Q..

Proti tomuto skoršiemu rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, o ktorom rozhodol
Najvyšší súd SR ako odvolací súd uznesením č. k. 3Obo/1/2012-118 zo dňa 30.9.2013 tak, že zrušil

tento rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto rozhodnutia
Najvyšší súd SR uviedol, že účelom žaloby o vylúčenie majetku z konkurznej podstaty podľa § 19 ods.
2 Zákona o konkurze a vyrovnaní nie je skúmať, či úpadca nehnuteľnosť, ktorú zaradil správca do jeho
konkurznej podstaty vlastní, alebo nevlastní, ale je potrebné skúmať, či žalobca hodnoverne preukázal
svoje vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti.

Súd následne vo veci vykonal dokazovanie, na pojednávaní dňa 21.4.2015 právny zástupca žalobkýň
uviedol, že podľa § 68 Zákona o konkurze a vyrovnaní môže správca konkurznej podstaty zapísať do
súpisu konkurznej podstaty majetok, ktorý má byť vydaný na zmiernenie majetkových krívd, teda v
rámci reštitučných konaní len vtedy, ak oprávnená osoba tieto nároky neuplatní ako reštitučný nárok
v zákonnej lehote. Uviedli, že žalobkyne tento svoj reštitučný nárok ohľadom predmetného pozemku

uplatnili v zákonnej lehote na Okresnom súde Bardejov a konanie je vedené pod č. k. 4C/61/1992.
Správca konkurznej podstaty predtým, než bolo toto konanie právoplatne ukončené, nedôvodne zaradil
predmetné nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty. V tomto konaní o vylúčenie nehnuteľností z
konkurznej podstaty nie je možné ako predbežnú otázku vyriešiť uplatnený reštitučný nárok žalobcov,
musí to vyriešiť Okresný súd Bardejov v začatom konaní č. k. 4C 61/1992. Navrhol, aby súd si vyžiadal

tento spis z Okresného súdu Bardejov.

Súd následne vyžiadal z Okresného súdu Bardejov spis vedený pod č. k. 4C 61/1992. Súd zistil zo spisu
Okresného súdu Bardejov, ktorý bol pôvodne vedený pod č. 4C 61/1992, neskôr pod č. 15Cb/640/2002
a v súčasnosti pod č. 4C 295/2005, že navrhovatelia L. U., rod. T., N. U., L. B., rod. U. a T. U. podali
proti odporcovi J. podnik, Q. dňa 14.1.1992 žalobu na Okresný súd Bardejov o začatie konania o

vydanie veci. Z obsahu žaloby vyplýva, že navrhovatelia navrhli, aby súd uložil odporcovi povinnosť
vydať navrhovateľom nehnuteľnosť - parc. č. XX zapísaná vo vložke č. XXXX kat. úz. Q., toho času
EN XXX - dom, dvor do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Z obsahu návrhu vyplýva, že navrhovateľka
v 1. rade L. U., rod. T. spolu so svojím manželom T. U. zakúpila predmetnú nehnuteľnosť na základe
pripojenej kúpnopredajnej zmluvy. Ich vlastníctvo vyplýva aj z pozemnoknižnej vložky č. XXXX, kat. úz.Q.. Napriek tomu predmetné nehnuteľnosti užíva odporca - J. podnik Q., odmieta navrhovateľom túto
nehnuteľnosť vydať, preto podali navrhovatelia predmetnú žalobu.

Ďalej súd zistil z tohto spisu Okresného súdu Bardejov, že Okresný súd Bardejov vo veci konal a

následnetotokonanieuznesenímč.k.4C/295/2005-130zodňa4.5.2007prerušilpodľa§14ods.1písm.
d) Zákona o konkurze a vyrovnaní, pretože vyhlásením konkurzu na majetok odporcu sa toto konanie
prerušilo. Na základe odvolania navrhovateľov o tomto odvolaní rozhodol Krajský súd v Prešove ako
odvolací súd uznesením č. k. 2Co 120/07-140 zo dňa 31.1.2008 tak, že potvrdil uznesenie Okresného
súdu v Bardejove o prerušení konania ako vecne správne. Z uvedeného vyplýva, že Okresný súd

Bardejov nepokračuje v začatom konaní na základe návrhu navrhovateľov podaného dňa 14.1.1992 a
toto konanie je prerušené.

Súd zhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a dospel k tomuto právnemu záveru:

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ak sú pochybnosti, či vec patrí do
podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s
poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu.

Podľa § 19 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do
súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz.
V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene.

Podľa § 68 ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní veci, ktoré majú byť vydané oprávneným osobám
podľazákonovupravujúcichzmiernenieniektorýchmajetkovýchkrívd,sazahŕňajúdopodstatylenvtedy,

ak nároky neboli v zákonom ustanovených lehotách uplatnené alebo boli zamietnuté.

Podľa citovaného ustanovenia § 68 ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní medzi zákony, ktorý upravuje
zmiernenieniektorýchmajetkovýchkrívd,patrízákonč.403/1990Zb.ozmiernenínásledkochniektorých
majetkovýchkrívd,zákonč.87/1991Zb.omimosúdnychrehabilitáciách,zákonč.229/1991Zb.oúprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.

Ztohtozákonnéhoustanoveniavyplýva,žesprávcakonkurznejpodstaty,nemôžezahrnúťdokonkurznej
podstaty tie veci - hnuteľné a nehnuteľné, o ktorých sa vedie konanie podľa citovaných zákonov, ktoré
upravujú zmiernenie niektorých majetkových krívd - reštitučné zákony.

Súd zistil zo spisu Okresného súdu Bardejov č. k. 4C 295/2005 (pôvodne vedený pod č. 4C 61/1992),
že právni predchodcovia navrhovateľov L. U., N. U., L. B. a T. U. podali dňa 14.1.1992 na Okresný súd

Bardejov žalobu o vydanie nehnuteľnosti - predmetnej parcely č. XXX kat. úz. Q., pôvodne zapísanej
v pozemnoknižnej vložke č. XXXX v súčasnosti zapísanej na LV č. XXXXX kat. úz. Q. a o tomto ich
reštitučnom nároku doposiaľ nebolo rozhodnuté. Z obsahu tohto spisu vyplýva, že Okresný súd Bardejov
konal v tejto veci 4C 295/2005 na strane žalovanej, s odporcom v tomto konaní JUDr. T. T., správcom
konkurznej podstaty úpadcu J. Q., ktorého vo funkcii správcu konkurznej podstaty vystriedal súčasný

správca konkurznej podstaty Ing. T. L.. Znamená to, že žalovaný mal vedomosť o tom, že prebieha od
roku 1992 konanie o vydanie predmetnej nehnuteľnosti na základe reštitučných zákonov, napriek tomu,
túto nehnuteľnosť bez toho, aby o tomto reštitučnom nároku bolo právoplatne rozhodnuté, zaradil do
súpisu konkurznej podstaty.

Súd v tomto konaní ešte skúmal, či predmetný reštitučný nárok bol uplatnený na súde v zákonnej lehote

podľa § 5 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Podľa tohto zákonného ustanovenia
nároky o vydanie majetku bolo potrebné podať do 1 roka od účinnosti tohto zákona. Zákon č. 87/1991
Zb. nadobudol účinnosť 1.4.1991, teda do 1.4.1992 boli oprávnené osoby povinné podať žalobu na súd v
zákonnej lehote. Predmetná žaloba vedená na Okresnom súde Bardejov pod č. 4C 295/2005 (pôvodnepod č. 4C 61/1992) o vydanie veci bola podaná 14.1.1992, teda v zákonnej lehote jedného roka od
účinnosti zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách.

Súd dospel k záveru, že v tomto konaní nie je oprávnený posudzovať reštitučný nárok, tento nárok môže

posúdiť iba súd, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, o vydanie ktorej sa vedie reštitučné konanie, teda
Okresný súd Bardejov, pretože predmetná nehnuteľnosť je v katastrálnom území Q.

Napriek tomu, že Okresný súd Bardejov prerušil toto konanie 4C 295/2005 svojím uznesením č. k.
4C/295/2005-130 zo dňa 4.5.2007 a Krajský súd v Prešove potvrdil toto uznesenie svojím uznesením
č.k. 2Co 120/07-140 zo dňa 31.1.2008, toto prerušenie konania o reštitučnom nároku žalobcov nebolo
v súlade so Zákonom o konkurze a vyrovnaní, pretože vyhlásením konkurzu sa neprerušujú všetky

konania a toto konanie o reštitučnom nároku nie je podľa § 14 ods. 1 písm. d) Zákona o konkurze a
vyrovnaním takým konaním, ktoré sa preruší podľa Zákona o konkurze a vyrovnaní, pretože prerušenie
takéhoto konania by bolo v priamom rozpore s citovaným ustanovením § 68 ods. 1 Zákona o konkurze
a vyrovnaní, podľa ktorého takéto veci - hnuteľné a nehnuteľné, ktoré majú byť vydané oprávneným
osobám podľa reštitučných zákonov, sa zahrnú do podstaty len vtedy, ak nároky oprávnených osôb

neboli v zákonnom ustanovených lehotách uplatnené, alebo boli súdom zamietnuté. Znamená to, že
priamo z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že súdy, ktoré konajú o reštitučných nárokoch musia
právoplatne rozhodnúť skôr, než správca konkurznej podstaty zaradí alebo nezaradí predmetnú vec do
súpisu konkurznej podstaty. Súd zistil, že predmetný nárok právni predchodcovia žalobcov uplatnili v
zákonnej lehote podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách do 1 roku od účinnosti tohto

zákona a to žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa 14.1.1992, preto Okresný súd Bardejov
mal o tejto žalobe konať a rozhodnúť, pretože konečné rozhodnutie v tomto konaní o reštitučnom nároku
je základom pre posúdenie, či predmetnú nehnuteľnosť má žalovaný správca konkurznej podstaty
zaradiť do súpisu konkurznej podstaty alebo nie. Ak správca zaradil predmetnú nehnuteľnosť do súpisu
konkurznej podstaty skôr, konal v rozpore s § 68 ods. 1 ZKV, a preto nezaradil túto nehnuteľnosť do

súpisu konkurznej podstaty dôvodne.

Súd preto vyhovel návrhu navrhovateľov a vylúčil zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu J. Q. so
sídlom v W. predmetnú nehnuteľnosť - parcelu č. XXX-zastavané plochy a nádvoria o výmere 304 m2
tak, ako je zapísaná na LV č. XXXXX kat. úz. Q., pretože žalovaný správca konkurznej podstaty ani
predchádzajúci správca konkurznej podstaty úpadcu J. Q. nebol oprávnený túto nehnuteľnosť zaradiť do

súpisu konkurznej podstaty predtým, než bolo právoplatne rozhodnuté o včas uplatnenom reštitučnom
nároku právnych predchodcov žalobcov žalobou zo dňa 14.1.1992 podanou na Okresný súd Bardejov
dňa 14.1.1992, o ktorej sa vedie konanie pod č. 4C 295/2005 (predtým pod č. 4C 61/1992). Až potom,
ako bude o tejto žalobe o reštitučnom nároku právnych predchodcov žalobcu právoplatne rozhodnuté,
môže žalovaný správca konkurznej podstaty túto nehnuteľnosť zaradiť do súpisu konkurznej podstaty,

ak žalobcovia nebudú v tomto reštitučnom nároku úspešní, alebo ju nezaradí do súpisu konkurznej
podstaty, ak žalobcovia budú v tomto reštitučnom konaní úspešní a súd rozhodne, že úpadca je povinný
žalobcom vydať predmetnú nehnuteľnosť.

Súd v tejto veci skúmal podmienky konania podľa § 103, § 104 Občianskeho súdneho poriadku, teda
či v prejednávanej veci nejde o prekážku právoplatne rozhodnutej veci tak, ako to namietal žalovaný v

priebehu konania. Súd zistil z pripojeného spisu Krajského súdu v Košiciach č. k. 13Cb/286/2002, že
v tomto konaní Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa rozsudkom č.k. 13Cb/286/2002-129 na
návrh žalobkyne L. B. proti žalovanému JUDr. T. T., správcovi konkurznej podstaty rozhodol o vylúčení
veci z konkurznej podstaty úpadcu a to domu súp. č. XX postaveného na parc. č. XXX na LV č. XXXX
kat. úz. Q. tak, že návrh na vylúčenie z konkurznej podstaty zamietol. Predmetom tohto konania nebol

pozemok parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 304 m2 na LV č. XXXXX kat. úz. Q., ktoré
sú predmetom tohto konania vedeného pod sp. zn. 15Cbi/2/2010 na Krajskom súde v Košiciach. Zo
spisu 13Cb/286/2002 Krajského súdu v Košiciach vyplýva, že predmetom rozhodnutia v tomto konaní
nebol aj pozemok pod rodinným domom a to, že na základe návrhu na doplnenie tohto rozsudku a
odvolania odporcu súd v tomto konaní rozhodol uznesením č. k. 13Cb/286/2002-142 zo dňa 18.5.2009

tak, že konanie ohľadom parc. č. XXX - zastavaná plocha o výmere 537 m2 zapísaná na LV č. XXXX
kat. úz. Q. zastavuje a potom, ako odvolací súd - Najvyšší súd SR na základe odvolania žalobkýň zrušiltoto uznesenie svojím uznesením 5Obo/66/2009 zo dňa 30.6.2009, Krajský súd v Košiciach rozhodol
uznesením č. k. 13Cb/286/2002-150 zo dňa 9.12.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 8.1.2010 tak, že
zamietol návrh na doplnenie rozsudku ohľadom parcely č. XXX - zastavaná plocha o výmere 537 m2,

kat. úz. Q..

O trovách tohto konania, súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešným
žalobcom priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 628,51
eur. Právny zástupca Advokát Pirč, s.r.o. zastupoval pôvodnú žalobkyňu L. B. a taktiež jej právnych
nástupcov N. B. a L. B. a tiež žalovanú v 3. rade J. U.. Právny zástupca si vyčíslil trovy konania podľa § 11

ods. 1 vyhl.č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov pri základnej sadzbe tarifnej odmeny za 1
úkon právnej služby 1/13-tina výpočtového základu. Tento bol v rokoch 2010 - 55,49 eur bez DPH, 2011
- 57,00 eur bez DPH, 2014 - 61,85 eur bez DPH, 2015 - 64,53 eur bez DPH). Súd priznal žalobcom trovy
právneho zastúpenia za tieto účelné vykonané úkony právnej služby: 1. Prevzatie právneho zastúpenia,
vrátane udelenia plnej moci a prvej porady s klientom 2010 55,49 eur + 20% DPH vo výške 11,10 eur =
66,59 eur s DPH, režijný paušál 2010 7,21 eur + 20% DPH vo výške 1,44 eur = 8,65 eur s DPH, 66,56

eur s DPH + 8,65 eur s DPH = 75,24 eur s DPH; 2. Žaloba 31.3.2010 55,49 eur + 20% DPH vo výške
11,10 eur = 66,59 eur s DPH, režijný paušál 2010 7,21 eur + 20% DPH vo výške 1,44 eur = 8,65 eur s
DPH, 66,59 eur s DPH + 8,65 eur s DPH = 75,24 eur s DPH, 3. Vyjadrenie žalobkyne 12.8.2010
55,49 eur + 20% DPH vo výške 11,10 eur = 66,59 eur s DPH, režijný paušál 2010 7,21 eur + 20% DPH
vo výške 1,44 eur = 8,65 eur s DPH, 66,59 eur s DPH + 8,65 eur s DPH = 75,24 eur s DPH, 4. Návrh

účastníka konania 10.9.2010 na vstup ďalšieho účastníka konania 55,49 eur + 20% DPH vo výške 11,10
eur = 66,59 eur s DPH, režijný paušál 2010 7,21 eur + 20% DPH vo výške 1,44 eur = 8,65 eur s DPH,
66,59 eur s DPH + 8,65 eur s DPH = 75,24 eur s DPH, 5. Účasť na pojednávaní dňa 16.11.2010 55,49
eur + 20% DPH vo výške 11,10 eur = 66,59 eur s DPH, režijný paušál 2010 7,21 eur + 20% DPH vo
výške 1,44 eur = 8,65 eur s DPH, 66,59 eur s DPH + 8,65 eur s DPH = 75,24 eur s DPH, 6. Podanie

odvolania dňa 2.12.2011 proti rozsudku 57,00 eur + 20% DPH vo výške 11,40 eur = 68,40 eur s DPH,
režijný paušál 2011 7,41 eur + 20% DPH vo výške 1,48 eur = 8,89 eur s DPH, 68,40 eur s DPH + 8,89
eur s DPH = 77,29 eur s DPH, 7. Účasť na pojednávaní dňa 21.4.2015 64,53 eur + 20% DPH vo výške
12,91 eur = 77,44 eur s DPH, režijný paušál 2015 8,39 eur + 20% DPH vo výške 1,68 eur = 10,07 eur s
DPH, 77,44 eur s DPH + 10,07 eur s DPH = 87,51 eur s DPH, 8. Účasť na pojednávaní dňa 30.7.2015

64,53 eur + 20% DPH vo výške 12,91 eur = 77,44 eur s DPH, režijný paušál 2015 8,39 eur + 20% DPH
vo výške 1,68 eur = 10,07 eur s DPH, 77,44 eur s DPH + 10,07 s DPH = 87,51 eur s DPH. Celkovo súd
priznal žalobcom trovy právneho zastúpenia za 8 účelných úkonov právnej služby.

Súd nepriznal odmenu za tieto úkony právnej služby - vyjadrenie zo dňa 10.11.2010 (čl. 74 spisu),
pretože išlo o vyjadrenie, na ktoré súd právneho zástupcu žalobcov nevyzýval, bolo vykonané

bezprostredne pred pojednávaním dňa 16.11.2010 a súd ho nepovažoval za účelné. Taktiež nepriznal
odmenu za ďalší uplatnený úkon právnej služby - vyjadrenie z 19.11.2010, pretože toto vyjadrenie sa
týkalo iba uvedenia, či žalobcovia súhlasia s prerušením tohto konania a na toto vyjadrenie neboli
žalobcovia vyzvaní na pojednávaní dňa 16.11.2010. Ďalej nepriznal odmenu za písomné podanie
z 12.2.2014 (čl. 131 spisu), pretože nešlo o vyjadrenie vo veci, išlo iba o zaslanie úmrtného listu

žalobkyne L. B., rod. U. a taktiež nepriznal tarifnú odmenu za úkon právnej služby - vyjadrenie žalobkyne
z 10.3.2014. Toto vyjadrenie ako uvádza zástupca žalobcov, bolo na výzvu súdu, avšak išlo iba o
vyjadrenie na 5 riadkoch, ktorým právny zástupca oznamuje, že nezastupuje dedičov po nebohej L. B..

Na náhradu priznaných trov právneho zastúpenia 628,51 eur súd zaviazal neúspešného žalovaného a
tieto je povinný nahradiť na účet právneho zástupcu žalobcov z konkurznej podstaty úpadcu J. Q. do

3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd nepriznal žalobcom uplatnenú náhradu súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 eur a súdneho
poplatku za odvolanie vo výške 99,50 eur, pretože podľa § 4 ods. 2 písm. o) Zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch je v konaní o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty podľa Zákona
o konkurze a vyrovnaní navrhovateľ oslobodený. Navrhovatelia ani nezaplatili v tomto konaní súdnypoplatok za návrh, neboli na jeho zaplatenie vyzvaní a ak navrhovatelia bez výzvy súdu zaplatili spolu s
odvolaním proti skoršiemu rozsudku súdny poplatok za odvolanie vo výške 99,50 eur v kolkoch priamo
na odvolaní (čl. 96 spisu), túto poplatkovú povinnosť navrhovatelia nemali, pretože podľa položky 1

poznámka č. 3 Sadzobníka súdnych poplatkov podľa rovnakej sadzby sa platia aj poplatky v odvolacom
konaní vo veci samej, teda ak navrhovatelia nemali povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh, nemali
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo veci samej, pretože sú osobne oslobodení od platenia
súdnych poplatkov v tomto konaní. O vrátení nedôvodne zaplateného súdneho poplatku za odvolanie
99,50 eur rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V
odvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.