Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 20, 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/59/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814203508
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5814203508.2

Rozhodnutie

Okresný súd Námestovo samosudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu : Y. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I.Á. R. Č.. XXX, zast.: JUDr. Michal Brož, advokát so sídlom A. Bernoláka
6, 034 01 Ružomberok, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so
sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 464 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 464 EUR s úrokom z omeškania 5,25 % ročne od

21.05.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II/ V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III/ Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania267,81 EUR, ktoré pozostávajú zo
súdneho poplatku 27,50 EUR a trov právneho zastúpenia 240,31 EUR na účet jeho splnomocneného

zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou súdu dňa 23. 05. 2014 žalobca žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu
464 EUR s úrokom z omeškania 5,75 % ročne od 11. 03. 2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým,
že dňa 17. 12. 2014 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu čelného skla motorového
vozidla evidenčné číslo: W. XXX F., ktorého vlastníkom je žalobca. Škoda bola spôsobená motorovým

vozidlom evidenčné číslo: M. XXX E., ktorého vlastníkom je GEOMAL, s.r.o., Trstená, J. Hertela 284/2,
IČO: 36 416 991, na ktoré sa v čase vzniku škodovej udalosti vzťahovala poistná zmluva na povinné
zmluvné poistenie. Účastníci dopravnej nehody riadne spísali správu o nehode. Škoda na motorovom
vozidle spočíva v poškodení čelného skla. K poškodeniu došlo následkom odrazenia kameňa od kolies
vozidla, ktoré išlo pred vozidlom žalobcu, do čelného sklad jeho osobného motorového vozidla. Žalobca
si u žalovaného uplatnil nárok na náhradu škody dňa 26. 02. 2014. Obhliadka poškodeného motorového

vozidla bola vykonaná dňa 24. 02. 2014, v ktorej bolo potvrdené poškodenie čelného skla. Žalobca si
zabezpečilvýmenučelnéhoskla,pričomvzniknuténákladyboliservisomfakturovanévovýške464EUR.
Táto suma predstavuje skutočnú výšku škody, ktorú si žalobca uplatňuje. Žalobca vyzval žalovaného na
zaplatenie 464 EUR, no žalovaný mu túto škodu odmietol zaplatiť.

K žalobe sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností

preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla ev. číslo: M. XXX E.. Poškodený
je povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho
motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Žalovaný má za to, že pre
jednoznačné preukázanie zodpovednosti poistenca žalovaného nestačí vyhlásenie poisteného a
poškodeného o vzniku škodovej udalosti, pretože takéto vyhlásenie nemá charakter hodnoverného
dôkazu o tom, že čelné sklo bolo poškodené v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla poistenca

žalovaného. Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. vodič je povinný venovať sa plne vedeniu
vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Vodič venujúci sa plne vedeniu vozidla a sledujúcisituáciu v cestnej premávke nie je spôsobilý byť si vedomý skutočnosti, že spod jeho motorového vozidla
( spod kolesa ) odskočil kamienok a súčasne tento kamienok poškodil čelné sklo za ním idúceho vozidla.
Uvedených skutočností si vodič nemôže byť vedomý aj vzhľadom na rýchlosť vozidla a predpokladanú

veľkosť údajne odskočeného kamienka ( milimetre ). V prípade objektívnej zodpovednosti podľa § 427
Občianskeho zákonníka musí byť príčinou osobitná povaha prevádzky prevádzkovateľa a následkom
vznik škody. V rámci znášania dôkazného bremena je žalobca povinný preukázať vecnú a časovú
súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody
ako následkom. Nepostačujú pritom len tvrdenia žalobcu ba dokonca ani súhlasné tvrdenia žalobcu a

žalovaného o samotnej existencii kauzálneho nexu. V prípade predmetnej dopravnej nehody príčinnú
súvislosť ako vecnú súvislosť medzi príčinou a následkom nie je možné objektívne vyvodiť výlučne
z tvrdení svedkov o jej existencii. V prípade odskočenia kameňa od kolies vozidla si vodič vzhľadom
na hmotnosť takto odmršteného predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletel
kameň, pretože túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotnosti vozidla a kameňa nemôže zaregistrovať.
Poškodený v poškodenom aute by mohol zaregistrovať až náraz kameňa na čelné sklo, avšak nemohol

vidieť, že kameň bol odmrštený právo od motorového vozidla poisteného. Vzhľadom na uvedené nie je
preukázané ( a objektívne preukázateľné ), že príčinou škody ako následku je prevádzka poisteného
motorového vozidla, a preto nemôže byť dostatočne preukázaný ani kauzálny nexus. V prípade, že
by súd dospel k záveru, že príčinná súvislosť je preukázaná, je návrh potrebné zamietnuť z dôvodu
existencie liberačných dôvodov na strane žalovaného. Pri zodpovednosti prevádzateľa upravuje §

428 Občianskeho zákonníka možnú liberáciu prevádzateľa tak, že svojej zodpovednosti sa nemôže
prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa
zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého
úsilia, ktoré možno požadovať. Prevádzkovateľ síce zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou
prevádzky motorového vozidla ( § 427 Občianskeho zákonníka ), avšak Občiansky zákonník v zmysle

§ 428 škody vyvolané osobitnou povahou tejto prevádzky rozdeľuje na škody bez možnosti liberácie
- vždy ak škoda bola spôsobená okolnosťami, majúcimi pôvod v prevádzke a škody s možnosťou
liberácie, ktoré nemajú svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla, ak prevádzateľ preukáže, že sa
škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Okolnosti
majúce pôvod v prevádzke vozidla sú okolnosti vnútorné. Zásadne sa jedná o technický stav vozidla

a jeho súčastí spojených s vozidlom, ako zlyhanie bŕzd, motora, vady materiálu a podobne. Ostatné
okolnosti, t.j. okolnosti existujúce mimo samotného vozidla sú okolnosťami vonkajšími a nesúvisiacimi
s prevádzkou motorového vozidla, napr. konanie tretích osôb, resp. zvierat, prírodná katastrofa a iné
vonkajšie okolnosti. Prevádzateľ podľa druhej vety § 428 Občianskeho zákonníka sa môže zbaviť
zodpovednosti za škodu, ktorá síce bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla

( § 427 Občianskeho zákonníka ), avšak bola vyvolaná vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod
v prevádzke. Kameň ležiaci na vozovke je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v
prevádzke a je možné za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení
všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa treba liberovať zo
zodpovednosti za takúto škodu. V danom prípade to znamená, že poistený vyvinul všetko objektívne

možné úsilie, ktoré možno požadovať, aby zabránil vymršteniu skalky. Vzhľadom na splynutie kameňa
s vozovkou, faktickú nemožnosť rozpoznať „ prekážku „ na vozovke a zabrániť tomuto druhu nehôd
má žalovaný za to, že od prevádzateľa nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody, a
preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Opačný výklad robí vodiča zodpovedným za náhodu, čo je
z hľadiska práva neprijateľné a aj vzhľadom na historický výklad zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla nesprávne. Bolo by absurdne formalistické požadovať od vodiča, aby
sústredil svoju pozornosť na každú, i najmenšiu skalku na ceste a snažil sa jej vyhnúť.

Kodporuprotiplatobnémurozkazusavyjadrilžalobca.Daldopozornostistanoviskoobčianskoprávneho

kolégia NS SR sp.zn. Cpj5/2014 z 3. júna 2014, podľa ktorého aj škoda spôsobená na čelnom skle
motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla
je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu
sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a svedka K.. R. N. a oboznámením listinných
dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k záveru, že žaloba je ( čiastočne ) dôvodná.

Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka:(1) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou
povahou tejto prevádzky.

(2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ
lietadla.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov ( ďalej len „ zákon „ ) náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

Podľa § 4 ods. 4 zákona poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné

plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže,

že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníkaak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca si voči žalovanému uplatňuje nárok na náhradu škody,

ku ktorej došlo dňa 17. 02. 2014 tak, že spod kolies motorového vozidla ev. číslo M. XXX E. odskočil
kamienok a poškodil čelné sklo motorového vozidla žalobcu ev. číslo: W.. V čase, kedy malo dôjsť
ku škode, bol držiteľom vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, GEOMAL, s.r.o. so sídlom Trstená,
J. Hertela 284/2, IČO: 36 416 991. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že v čase, kedy podľa tvrdenia
žalobcu malo dôjsť ku škode, bolo na motorové vozidlo ev. číslo: M. XXX E. uzatvorené povinné

zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného.
Žalobca si dal čelné sklo na vozidle vymeniť v servise JUMAZ, s.r.o., za čo mu servis vyfakturoval
sumu 464 EUR. Žalovaný odmietol túto škodu zaplatiť z dôvodu, že podľa neho žalobca nepreukázal,
že ku škode došlo spôsobom opísaným v žalobe, pretože podľa jeho názoru ani nie je objektívne
preukázateľné, že škoda vznikla odskočením kamienka spod kolesa konkrétneho motorového vozidla.

Žalovaný proti žalobe argumentoval tiež tým, že sú dané liberačné dôvody podľa § 428 prvá aj
druhá veta Občianskeho zákonníka. Tvrdil, že kameň ležiaci na vozovke je okolnosťou vonkajšou,
teda nemá pôvod v prevádzke a súčasne poistený vyvinul všetko možné úsilie, aby škode zabránil.
Podľa názoru žalovaného je fakticky nemožné rozpoznať „ prekážku „ na vozovke a zabrániť tomuto
druhu nehôd a opačný výklad by znamenal, že vodič by bol zodpovedný za náhodu. Z vykonaného

dokazovania súd konštatuje, že v danom prípade si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej
osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, pričom ide o zodpovednosť objektívnu. Na vznik tejto
objektívnej zodpovednosti sa nevyžaduje existencia protiprávneho úkonu ( aj keď jeho existenciu zvlášť
vo forme prípadného zavineného porušenia dopravných predpisov samozrejme nemožno vylúčiť ).
Predpokladom tejto objektívnej zodpovednosť je prevádzka dopravného prostriedku, resp. udalosť

vyvolaná jej osobitnou povahou a vznik škody, pričom musí existovať príčinná súvislosť medzi osobitnou
povahou prevádzky motorového vozidla a škodou. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca nepreukázal, že ku
škode došlo takým spôsobom, ako tvrdí v žalobe, súd je názoru, že výsluchom žalobcu a svedka R. N.
a aj z listinných dôkazov ( správa o dopravnej nehode a hlásenie poistnej udalosti ) bolo preukázané,že ku škode došlo spôsobom, aký opísal žalobca. Súd ani nevidí reálnu možnosť preukázať vznik
škody inak, než to urobil žalobca. Žalovaný v podstate argumentuje, že okolnosti, za akých došlo k
poškodeniu čelného skla na vozidle žalobcu, ani objektívne preukázateľné nie sú, pretože vodič vozidla,

ktorým mala byť spôsobená škoda, popri vedení vozidla nie je schopný zaregistrovať, že spod kolies
jeho vozidla odskočil kamienok. Pokiaľ by súd takúto argumentáciu akceptoval, tak dôsledkom by bolo,
že poškodený by nikdy nemohol preukázať vznik škody prevádzkou konkrétneho motorového vozidla
a tak by musel škodu vždy znášať sám. Takýto dôsledok je podľa názoru súdu neprípustný. Čo sa
týka liberačných dôvodov podľa § 428 Občianskeho zákonníka, ktorých existenciu tvrdil žalovaný, súd

dospel k záveru, že v danom prípade ich existencia preukázaná nebola. Žalovaný totiž tvrdil, že ku
škode došlo v dôsledku okolností, ktoré nemajú pôvod v prevádzke motorového vozidla a zároveň
prevádzateľ nemohol ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno objektívne požadovať, škode
zabrániť. Doplnil, že vymrštenie predmetu z vozovky je okolnosťou vonkajšou, ktorá nemá svoj pôvod
v prevádzke vozidla a aj vzhľadom na faktické splývanie malých kamienkov s vozovkou vodič fakticky
nemá možnosť rozpoznať prekážku a vyhnúť sa jej, preto nemožno od neho požadovať väčšie úsilie na

zabránenie škode a je teda zbavený zodpovednosti za škodu. Čo sa týka tvrdenia, že odskočenie skalky
spod kolesa auta je okolnosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke, tak ako správne poukázal žalobca,
túto otázku rieši stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 3. Júna 2014 Cpj
5/2014. V tomto stanovisko občianskoprávne kolégium zaujalo názor, že aj škoda spôsobená na čelnom
skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového

vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto
škodu sa podľa § 428 prvá veta Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť. Súd nezistil ani existenciu
druhého liberačného dôvodu a to, že škoda bola síce spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v
prevádzke, ale napriek tomu prevádzateľ jej nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré
od neho možno vyžadovať. Pod pojmom „ vynaloženie všetkého úsilia „ treba rozumieť každú možnú

starostlivosť, ktorú bolo možné za daných podmienok konkrétneho prípadu vyvinúť, aby sa zabránilo
vzniku škody. Žalovaný existenciu tohto liberačného dôvodu nepreukázal, len tvrdil, že vo všeobecnosti
vzhľadom na okolnosti vzniku škody nemožno vodičovi poisteného vozidla pričítať zodpovednosť za
škodu, lebo ten nemôže zabrániť tomu, aby spod kolies jeho vozidla odskočila skalka, avšak bez toho,
aby žalovaný objasnil, aké konkrétne úsilie vynaložil vodič poisteného vozidla, aby škode zabránil.

Keďže žalobca preukázal, že ku škode došlo spôsobom, aký opísal v žalobe a žalovaný nepreukázal
existenciu žiadneho liberačného dôvodu, súd žalovaného zaviazal, aby žalobcovi zaplatil škodu 464
EUR ( žalovaný výšku škody nerozporoval ). Súčasne súd zaviazal žalovaného, aby žalobcovi zaplatil
úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne od 21. 05. 2014, čo je deň nasledujúci po termíne na dobrovoľné
zaplatenie dlhu, na ktoré vyzval žalobca žalovaného listom zo dňa 12. 05. 2014, doručeným žalovanému

14. 05. 2014. Keďže žalobca si uplatnil úrok z omeškania už od 11. 03. 2014 a vo vyššej výške - 5,75%
ročne, súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že ju
priznal žalovanému, ktorý mal v konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti. Náhrada trov konania

pozostáva zo súdneho poplatku za podanú žalobu 27,50 EUR a trov právneho zastúpenia advokátom,
vyčíslených podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov nasledovne:
- tarifná odmena za úkon prevzatie a príprava zastúpenia, dňa 06. 05. 2014...31,54 EUR
- režijný paušál...8,04 EUR

- tarifná odmena za úkon spísanie a podanie žaloby, dňa 23. 05. 2014... 31,54 EUR
- režijný paušál...8,04 EUR
- tarifná odmena za úkon spísanie a podanie vyjadrenia k odporu proti platobnému rozkazu, dňa 05.
06. 2015...31,54 EUR
- režijný paušál...8,39 EUR

- tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 20. 07. 2015...31,54 EUR
- režijný paušál...8,39 EUR
- spotreba PHM na ceste Ružomberok - Námestovo a späť, dňa 20. 07. 2015, autom ev. číslo: C. XXX
F., s priemernou spotrebou 6 l/100 km a cenou PHM 1,179 EUR za liter...7,07 EUR
- náhrada za použitie motorového vozidla, za prejdených 100 km...100 x 0,183 EUR...18,30 EUR

- náhrada za stratu času, za dve začaté polhodiny...13,98 EUR x 4...55,92 EUR
SPOLU: 240,31 EURPoučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Námestovo.

Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).