Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 19, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/101/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113226288
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113226288.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci žalobcu: Raiffeisenbank a.s.,

so sídlom Hvězdova 1716/2b, 140 78 Praha 4, Česká republika, IČO: 49240901, zastúpeného: Havel,
Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584,
proti žalovanému: X. Š., O.. XX.XX.XXXX, toho času na neznámom mieste, zastúpeného v konaní
opatrovníkom B. O., súdnou tajomníčkou Okresného súdu X. O. Z., o zaplatenie 43.545,10 Kč, takto

r o z h o d o l :

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 43.545,10 Kč a úrok z omeškania vo výške 7,5 %
ročne zo sumy 43.545,10 Kč za obdobie od 27.09.2012 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku,

z a m i e t a žalobu v prevyšujúcej časti ohľadom zmluvného úroku,

žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 101,50 Eur na zaplatenom súdnom
poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 213,94 Eur na účet jeho právneho zástupcu, v lehote
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 11.09.2013 sa domáhal žalobca zaplatenia sumy 43.545,10 Kč, zmluvného úroku vo
výške 25,08 % ročne zo sumy 43.545,10 Kč, za obdobie od 27.09.2012 do zaplatenia ako aj úroku

z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 43.545,10 Kč za obdobie od 27.09.2012 do zaplatenia.
Predmetný nárok uplatnil zo zmluvy o vydaní kreditnej karty, z ktorej bola žalovaným vyčerpaná suma
41.488,03 Kč, pričom na jednotlivých platbách bolo zaplatených 2.937,66 Kč. Keďže úver nebol riadne
splácaný, došlo k jeho zosplatneniu ku dňu 26.07.2013. Uplatnená suma tak predstavuje kapitalizovaný
úrok z omeškania od uvedeného dátumu, kapitalizovaný úrok, nesplatenú istinu ako aj poplatky za
výbery v hotovosti v bankomatoch a upomienky odpočítaných došlých platieb.

Nakoľko sa súdu žiadnymi dostupnými prostriedkami nepodarilo zistiť pobyt žalovaného, bol mu
ustanovený opatrovník podľa § 29 ods. 2 O.s.p. Opatrovník žalovaného sa vo veci nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, všeobecných obchodných podmienok, žiadosti o
vydanie kreditnej karty, zmluvy o vydaní kreditnej karty, súhrnného výpisu z účtu kreditnej karty, prehľadu
úrokových sadzieb, okamžitej splatnosti kreditnej karty ako aj ostatného spisového materiálu, pričom
bol zistený tento skutkový stav:

Na základe žiadosti o vydanie kreditnej karty bola žalovanému vydaná kreditná karta dňa 08.03.2012
na základe žiadosti poskytnutej telekomunikačnými prostriedkami s certifikačným kódom. Požadovaný
úverový limit činil 42.000,- Kč s dohodnutou úrokovou sadzbou pre bezhotovostné transakcie 18 % ročnea pre transakcie pre výber z bankomatov 22,68 % ročne. Splátky úveru mali byť splácané inkasom z účtu
vo výške 100 % aktuálneho úverového limitu karty. Ako vyplýva z výpisu z účtu kreditnej karty, z tejto
bolo od 16.03.2012 do 07.04.2014 vyplatené 41.488,03 Kč, pričom došlo k splateniu sumy 2.937,66 Kč.

Následnepodanímzodňa19.09.2012bolavyhlásenáokamžitásplatnosťkreditnejkartyprenesplácanie
dlžnej sumy. Do vyhlásenia okamžitej splatnosti kreditnej karty boli vyčíslené nesplatené úroky vo výške
1.083,17 Kč a úroky z omeškania vo výške 1.891,56 Kč, poplatky za výber v bankomatoch činili 2.020,-
Kč a platby zo strany žalovaného 2.937,66 Eur.

V súlade s naradením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné
záväzky (Rím I.) čl. 4 „Rozhodné právo pri absencii voľby“, bod 1. b/ pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného
práva pre zmluvu a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8 zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje
právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb.

Podľa § 497 Obchodného zákonníku smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka

poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté
peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.

Podľa § 498 Obchodného zákonníku strany mohou určit peněžní prostředky, jež jsou předmětem
smlouvy, i v jiné než české měně, pokud to není v rozporu s devizovými předpisy. Pokud se strany

nedohodnou jinak, je dlužník povinen vrátit peněžní prostředky v měně, v níž mu byly poskytnuty,
a v téže měně platit úroky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníku dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve
sjednané lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.

Zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania je zároveň potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu
opäť podľa českej právnej úpravy konkrétne Občanského zákonníku v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy. Konkrétne podľa § 52 ods. 1 OZ spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o
dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé

straně dodavatel.

Podľa § 52 ods. 2 OZ dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy jedná v rámci své
obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 OZ spotřebitelem je fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná
v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti.
Predmetom zmluvy bol spotrebiteľský úver. Ten je upravený zákonom č. 321/2001 Sb. o některých
podmínkáchzjednávaníspotřebitelskéhoúvěru.Opäťjepotrebnévychádzaťzozneniazákonaúčinného
v čase uzavretia zmluvy.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd
považoval za dôvodné upravenej žalobe vyhovieť okrem doby, do ktorej má žalovaný platiť zmluvné
úroky. Žalobca ho totiž žiadal priznať až do zaplatenia úveru. Podľa názoru súdu však platenie
zmluvného úroku možno požadovať len do dohodnutej splatnosti úveru t.j. v danom prípade ako to bolo

uvedené v úverovej zmluve. V tejto zmluve nebol daný pevný termín splatnosti, nakoľko k splácaniu malo
dôjsť zrážkou z účtu žalovaného vo výške 100 % úveru. Ak si teda účastníci úverovej zmluvy dohodnú
úverové obdobie, potom veriteľ má nárok na odplatu teda úroky len za dohodnuté úverové obdobie.
Po tomto období totiž veriteľovi vzniká nárok len na úroky z omeškania, ktoré majú sankčný charakter.
Výška úrokov z omeškania v občianskoprávnych sporoch je pritom limitovaná nariadením vlády ČR č.

142/1994 Sb. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania a to vrátane ich navýšenia o úroky z úveru je
tak v rozpore so zákonom a ak by v tomto smere existovalo aj zmluvné dojednanie účastníkov, súd by ho
musel vyhodnotiť ako neplatné pre rozpor so zákonom s poukazom na § 39 OZ. Uvedený právny názor
vyslovil Krajský súd v Prešove v rozsudku 6Co 182/2011 zo dňa 18.9.2012. na jeho podporu možno
poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR 4Obo 143/98, v odôvodnení ktorého Najvyšší súd

zdôraznil, že dohodnuté úroky z poskytnutých úverových prostriedkov patria len do splatnosti jeho dlhu.
Podobne možno poukázať aj na uznesenie Ústavného súde SR IV. US 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012,
ktorý odmietol sťažnosť veriteľa v tomto smere ako neopodstatnenú. Tá sa týkala rozsudku Okresného
súdu v Prešove č.k. 29C/131/2011-127 a rozsudku Krajského súdu v Prešove 1Co/30/2012-145 zodňa 30.5.2012. Súdy v nich vyslovili názor, že pri zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov
z omeškania a nie už úrokov z úveru. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k
dvojnásobnému zaťaženiu v podobe úrokov z úveru a úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú

nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Ústavný súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré
by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie Krajského súdu bolo zjavne neodôvodnené resp.
také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.

Z obsahu spisu bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o vydaní kreditnej

karty, z ktorej boli poskytnuté peňažné prostriedky v prospech žalovaného. Tento nesplácal riadne svoj
dlh, preto súd ho považoval za právne dôvodné zaviazať na zaplatenie sumy 43.545,10 Kč, ktorá po
zostáva z vyššie uvedených položiek. Súd tiež priznal žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania,
nakoľkosažalovanýdostaldoomeškaniasplnenímsvojichpeňažnýchzáväzkov,atodňom27.09.2012,
pričomvýškaúrokuzomeškaniavzmysle§517ods.2Občanskéhozákonníkavspojenís§1nariadenia
vlády Českej republiky č. 142/1994 Sb. v platnom znení, odôvodňuje priznanie úroku z omeškania vo

výške 7,5 % ročne zo sumy 43.545,10 Kč.

Pokiaľ sa týka zamietnutého návrhu, tento bol zamietnutý v časti o splatenie zmluvného úroku, vzhľadom
na vyššie uvedené dôvody.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 O.s.p., keď súd priznal žalobcovi právo na
plnú náhradu trov konania, nakoľko jeho neúspech bol len v pomerne nepatrnej časti. Trovy konania
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 101,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške
213,94 Eur. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a
príprava zastúpenia a podanie návrhu na súd po 81,33 Eur, k čomu je nutné pripočítať 2x režijný paušál

vo výške 7,81 Eur za tieto úkony v roku 2013 a po zvýšení o DPH vo výške 20 % tieto trovy činia 213,94
Eur. Súd nepriznal ďalšie trovy v súvislosti s doplňujúcimi vyjadreniami zo strany žalobcu ani účasťou
na pojednávaní, nakoľko tieto trovy neboli účelné. Bolo povinnosťou právneho zástupcu žalobcu, aby
predložil na súd žalobu spolu s prílohami, teda aj s vyjadreniami, ktoré by špecifikovali nárok, preto
ďalšie úkony, ktoré vo veci boli vykonané, neboli účelne vynaloženými úkonmi právnej služby, včítane

účasti na pojednávaní dňa 29.05.2015, vzhľadom na charakter prejednávanej veci. V danom prípade
súd rozhoduje na základe listinných dôkazov, ktoré majú byť predložené do spisu žalobcom, nakoľko
dôkazné bremeno je na jeho strane a nejedná sa o typ sporu, kedy by mohla byť považovaná osobná
účasť advokáta za účelnú, hlavne v prípade, ak zo spisu vyplýva skutočnosť, čo je známa aj žalobcovi,
že žalovaný je zastúpený v konaní opatrovníkom, nakoľko jeho pobyt nie je súdu známy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.