Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 9, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/905/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212225072
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212225072.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov

senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova ul. č. 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 11.
septembra 2014, č.k. 9C 34/2012-92, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 11. septembra 2014, č.k. 9C 34/2012-92 zamietol súd prvého stupňa návrh;
ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy
vo výške 275 eur podľa zák. č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci; ako i návrh navrhovateľa na prerušenie konania; a odporcovi náhradu trov konania
nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II
pod sp. zn. 56Er/524/2009 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý; na základe exekučného titulu - rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu, č. k. SR 11944/08 vydaného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. dňa
16.01.2009 v prospech navrhovateľa ako oprávneného proti povinnej X.Q. X.; dňa 02.06.2009 požiadal
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej žiadosti súd rozhodol tak, že dňa 17.06.2009
súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej
stránke podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., § 9 ods. 1,2, § 17 ods. 1,2,3, § 19 ods. 1,2,3, § 27
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov a § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a dospel k

záveru, že navrhovateľ nepreukázal splnenie zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, keď nepreukázal vznik škody ani príčinnú súvislosť medzi
vznikom škody a tvrdeným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava II. Poukázal
na to, že z obsahu exekučného spisu nevyplýva žiadny úkon, ktorým by mohli navrhovateľovi vzniknúť
náklady predstavujúce uplatnenú škodu, pričom predložený znalecký posudok Ekonomickej univerzity
v Bratislave č. 1/2014, ktorý škodu vyčísľuje paušálne a bez vzťahu k prejednávanej veci, vznik škody
taktiež nepreukazuje, a preto dospel k záveru, že navrhovateľ vo vzťahu k otázke vzniku škody v

konaní neuniesol dôkazné bremeno. K uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy uviedol, že
nedodržanie zákonnom stanovenej lehoty samo o sebe nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nezakladá
a je povinnosťou navrhovateľa preukázať skutočnosti zakladajúce nárok na jej priznanie, pričom ani
v tomto smere navrhovateľ dôkazné bremeno neuniesol, keď nepredložil žiadne dôkazy preukazujúcedopad tvrdeného nesprávneho úradného postupu v rôznych oblastiach jeho pôsobenia. Poukázal na
to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal ani naplnenie tretieho z predpokladov vzniku zodpovednosti -
príčinnú súvislosť medzi namietaným nesprávnym postupom exekučného súdu a vznikom majetkovej

škody a nemajetkovej ujmy, keď nepreukázal, že tvrdené náklady a nemajetková ujma by mu nevznikla
aj tak, keď exekučné konanie doposiaľ nie je skončené. Ako nedôvodnú posúdil odporcom vznesenú
námietku premlčania, keď v danom prípade mohla premlčacia doba v prípade vzniknutej škody,
resp. nemajetkovej ujmy navrhovateľa začať plynúť najskôr okamihom márneho uplynutia lehoty na
rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, t.j. dňom 17.06.2009 a návrh na

začatiekonaniabolsúdudoručenýdňa27.09.2012.Zamietnutienávrhunaprerušeniekonaniaodôvodnil
nesplnením zákonných predpokladov na takýto postup v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a § 109
ods. 2 písm. c) O.s.p., keď o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom bolo rozhodnuté uznesením
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.10.2012, č.k. 14NcC 66/2012-20 a prebiehajúce konanie o jeho
ústavnej sťažnosti nie je dôvodom na prerušenie konania. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.
1 O.s.p. a úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal; do výroku vo veci samej; v zákonom stanovenej lehote odvolanie
navrhovateľ domáhajúc sa jeho zrušenia v napadnutej časti a vrátenia veci súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie dôvodiac tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.

v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), v konaní rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2
písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.), súd prvého stupňa vec nesprávne právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
(§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.), súd prvého stupňa vo vzťahu k
napadnutej časti neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia
veci. Namietal, že v dôsledku procesného postupu prvostupňového súdu v prejednávanej veci došlo
k degradácii zásady kontradiktórnosti a porušeniu jeho práva na súdnu ochranu a súd prvého stupňa

mu odňal možnosť konať pred súdom, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) pojednávania
napriek tomu, že trval na svojej osobnej účasti (resp. právneho zástupcu) na pojednávaní vedenom
nestranným sudcom na nestrannom súde, v dôsledku čoho nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam
odporcu, z ktorých prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a ani k dôkazom, ktoré vykonal
a na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z

odôvodnenia napadnutého rozsudku poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom
spise. Zároveň namietal i porušenie jeho práva na zákonného sudcu, keď súd prvého stupňa vo veci
konal a rozhodol napriek tomu, že už v návrhu na začatie konania ho upovedomil o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu; ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie; je potrebné
z konania vylúčiť, pričom na uvedenom nič nemení ani to, že krajský súd v uvedených skutočnostiach

dôvody na vylúčenie sudcu nevzhliadol. Poukázal na to, že súd prvého stupňa v súvislosti s majetkovou
ujmou analyzoval okolnosti, ktoré s vecou vôbec nesúvisia a konštatoval, že napadnutý rozsudok,
z ktorého nie je zrejmé, na základe akej úvahy dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu,
že mu majetková škoda a nemajetková ujma nevznikla, je potrebné ako nepreskúmateľný zrušiť, a
to aj s poukazom na jeho vnútornú rozpornosť, keď prvostupňový súd síce porušenie práva zistil,

avšak ho nekonštatoval a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy.
Nesúhlasil so záverom prvostupňového súdu, že v konaní nepreukázal vznik škody, keďže výšku škody,
ktorú presne špecifikoval na základe účtovnej agendy, ktorú vzhľadom na ochranu osobných údajov,
obchodného tajomstva a dôverných informácií, nebolo možné korešpondenčne predložiť, mienil na
pojednávaní preukázať aj predložením znaleckého posudku, ktorého vypracovanie by zabezpečil, avšak

prvostupňový súd dokazovanie neprípustne skrátil iba na dôkazy vykonávané ex offo, nepoučil ho podľa
ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že vo veci mieni rozhodnúť. Zdôraznil, že všetky problémy, ktoré
boli v jeho právnej sfére vyvolané nerešpektovaním zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu a ktoré
jasne a zrozumiteľne opísal v podanom návrhu, svedčia o potrebe nastoliť spravodlivosť poskytnutím
finančnej satisfakcie za porušenie práva.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti v medziach dôvodov
podaného odvolania, ktorými je viazaný, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel

k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

V posudzovanej veci vykonal súd prvého stupňa; vo vzťahu k napadnutej časti; všetko dokazovanie
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu
navrhovateľa; ktorým sa domáhal zaplatenia náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona

č. 514/2003 Z.z.; ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal odporca na svoju
obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132
O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny
záver, že v danej veci neboli naplnené zákonné podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom orgánu štátu, pričom na vec aplikoval
zodpovedajúce ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1,2, § 17 ods. 1,2,3, § 19 ods. 1,2,3, §

27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov a § 44 ods. 8,9 Exekučného poriadku, svoje dôvody, pre ktoré návrhu
navrhovateľa nevyhovel a neprihliadol tak na jeho námietky proti postupu Okresného súdu Bratislava
II v exekučnej veci sp. zn. 56Er/524/2009 aj dostatočne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil,
pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie

veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť
všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania, a preto
možno odôvodnenie jeho rozhodnutia považovať za presvedčivé. Obsah odvolania navrhovateľa nie je
spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti z hľadiska
ním uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové

rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by
spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.
V odvolacom konaní tiež nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť jeho rozhodnutia (§ 212
ods. 3 O.s.p.).

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď v danej veci zisťoval základné predpoklady vzniku
objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú súdom v občianskom súdom konaní v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého musia byť súčasne splnené tri podmienky, a to: 1/ existencia škody ako
majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup

súdu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou (nemajetkovou ujmou) a nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom.

V preskúmavanej veci je správny záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik
škody, keď nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce vznik skutočnej škody a samotný paušálny výpočet

údajných nákladov spojených s uplatnením práv vyplývajúcich mu z exekučného titulu v predmetnom
exekučnom konaní; obsiahnutý i v predloženom znaleckom posudku Ekonomickej univerzity v Bratislave
č. 1/2014; vznik škody nepreukazuje. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani argumentácia
navrhovateľa, že nemohol pred rozhodnutím súdu z dôvodu ochrany obchodného tajomstva predložiť
listinné dôkazy, ktoré by preukazovali vznik nákladov (a teda aj tvrdenej škody), ktoré mienil predložiť

až na pojednávaní; ktorého sa nezúčastnil, keď navrhovateľ mal od podania návrhu dostatok času a
príležitostí predložiť, prípadne aspoň označiť dôkazy na preukázanie vzniku škody.

Vznik objektívnej zodpovednosti štátu za škodu či nemajetkovú ujmu okrem nezákonného rozhodnutia
alebo nesprávneho úradného postupu a vzniku samotnej škody predpokladá i existenciu príčinnej

súvislosti medzi týmto rozhodnutím alebo postupom a vznikom škody.

Prvostupňový súd dospel k správnemu záveru i v tom, že navrhovateľ v preskúmavanej veci nepreukázal
ani existenciu príčinnej súvislosti medzi údajným vznikom škody a nesprávnym úradným postupom,
nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by navrhovateľovi ním tvrdené náklady (vznik

ktorých ani nepreukázal) nevznikli, ak by exekučný súd v konaní sp. zn. 56Er/524/2009 o žiadosti
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol skôr.Odvolací súd sa rovnako stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že navrhovateľ v konaní
nepreukázal splnenie predpokladov pre priznanie požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy, keď
nepreukázal žiadne konkrétne okolnosti, resp. následky údajného nesprávneho úradného postupu

exekučného súdu, ktoré by jej priznanie umožňovali, resp. odôvodňovali.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že mu súd prvého stupňa odňal možnosť konať pred súdom tým,
že vec prejednal a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 30.09.2014 v jeho neprítomnosti, odvolací súd
považuje túto za nedôvodnú a účelovú, keďže navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca, boli na toto

pojednávanie riadne predvolaní už mesiaci júl 2014, pojednávania sa nezúčastnili a ani nepožiadali
z dôležitého dôvodu o jeho odročenie; pričom o nezaujatosti vec prejednávajúcej zákonnej sudkyne
rozhodol Krajský súd v Bratislave; a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady (§ 101 ods. 2 O.s.p.)
na prejednanie a rozhodnutie veci na pojednávaní dňa 30.09.2014 v jeho neprítomnosti. Nedôvodná
je tiež odvolacia námietka navrhovateľa, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, keď o jeho námietke
zaujatosti v preskúmavanej veci už bolo rozhodnuté nadriadeným súdom.

Súduprvéhostupňatedanemožnovytknúťžiadneprocesnépochybenieanipochybeniepriskutkovoma
právnom posúdení nároku navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava
II pod sp. zn. 56Er/524/2009, pričom ani v odvolaní navrhovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti,

ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto otázky odvolacím súdom. Súd prvého stupňa sa v
rámcipredmetnéhokonaniavyporiadalsovšetkýmirelevantnýmiskutočnosťamiuvádzanýmivpodanom
návrhu a svoje rozhodnutie vydal v súlade s platnou právnou úpravou, pričom svoje rozhodnutie riadne
a presvedčivo odôvodnil, a preto ani v tomto smere nemožno námietky navrhovateľa považovať za
opodstatnené.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142
ods.1 O.s.p., a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodal v

odvolacom konaní návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa §
151 ods. 1 vety prvej O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.