Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 27, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/252/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214217435
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1214217435.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a. s., so sídlom
Olejkárska 1, Bratislava, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, AK ECKER-KÁN & partners,
so sídlom Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava, proti odporcovi: N. N., D.. XX. XX. XXXX, D. N. Na
G. XX, N., toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou H. O., pracovníčkou Okresného
súdu Bratislava II, o zaplatenie istiny 50,70 €, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu

Bratislava II, č. k. 21C/242/2014-25 zo dňa 27. februára 2015, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 50,70
€ a náhradu trov konania 16,50 €, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, všetko do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odporca, ako cestujúci, dňa 18. 02. 2014
cestoval vo verejnom hromadnom dopravnom prostriedku navrhovateľa, v Bratislave, na linke MHD č.
4 a nepreukázal sa platným cestovným lístkom. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa
preukázané, že nárok navrhovateľa je dôvodný - nenastal prípad, že by cestujúci v stanovenej lehote
predložil navrhovateľovi platný cestovný lístok. Po právnej stránke posúdil vec v zmysle ust. § 115a ods.
2 O. s. p., § 760 Obč. zák., § 8 ods. 5, 6 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach a dospel k záveru,

že odporca, ako cestujúci, bol povinný zaplatiť cestovné a na vyzvanie sa preukázať platným cestovným
lístkom. Platným cestovným lístkom sa však nepreukázal, na základe čoho mu vznikla povinnosť zaplatiť
cestovné 0,70 € a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom 50,00 €, t. j. spolu sumu vo
výške 50,70 €.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa v zmysle ust. 142 ods. 1, § 149 ods. 1, v spojení s
ust. § 150 ods. 2 O. s. p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči neúspešnému
odporcovi náhradu trov konania v celkovej výške 16,50 € (súdny poplatok za návrh vo výške 16,50

€). Navrhovateľ si okrem náhrady trov konania, spočívajúcej v zaplatenom súdnom poplatku za návrh,
uplatnil aj trovy konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 87,88 €, čo predstavuje
spolu trovy konania vo výške 105,20 €. Podľa názoru súdu prvého stupňa, boli takto uplatnené trovy
konania neprimerané voči pohľadávke 50,70 € (viac ako dvojnásobok dlžnej sumy), a teda bolo podľa
súdu prvého stupňa dôvodné náhradu trov konania v uvedenom rozsahu znížiť. Argumentoval tým,
že predmetná právna vec je drobným sporom a náhradu trov konania primerane znížil podľa §

150 ods. 2 O. s. p. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že navrhovateľ obdobné nároky uplatňuje vzorovou
žalobou,vktorejsúmenenélenidentifikačnéúdajeodporcu,dátumjazdybezplatnéhocestovnéholístku
a variabilný symbol. Podľa prvostupňového súdu je príprava týchto žalôb rutinná činnosť, nevyžadujúcažiadne odborné znalosti. Pokiaľ aj napriek tomu navrhovateľ splnomocnil na prípravu žaloby advokáta,
takýto postup je nanajvýš neúčelný, a teda neúčelne sú vynaložené aj tým vzniknuté trovy.

Rozsudok súdu prvého stupňa, v časti výroku o trovách konania, napadol v zákonnej lehote odvolaním

navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že
uloží odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 € a trovy právneho
zastúpenia vo výške 87,88 € (3 úkony á 16,60 € + DPH + 3 krát režijný paušál á 8,04 € + DPH), a
to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Navrhovateľ vytýkal prvostupňovému súdu nesprávnu
aplikáciu ust. § 150 ods. 2 O. s. p., keď mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách

konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Domnieval sa, že prvostupňový súd
nesprávne rozhodol o primeranom znížení trov konania a neodôvodnene priznal trovy konania vo výške
odlišnej od trov konania, uplatňovaných navrhovateľom v návrhu na začatie konania vo veci samej. Vo
svojom odvolaní zdôraznil, že neprimeranosť trov konania voči pohľadávke je potrebné v jednotlivých
prípadoch posudzovať individuálne. Poukázal na ustálenú súdnu prax, a to najmä na rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave, ktorý uznesením sp. zn. 7Co/32/2009 a sp. zn. 7Co/64/2009, zmenil v

obdobných prípadoch s totožným skutkovým stavom rozhodnutie prvostupňového súdu s odôvodnením,
že aj v konaní, predmetom ktorého je drobný spor, musí súd vždy postupovať dôsledne a nemôže
nepriznať, resp. znížiť trovy konania len preto, že ide o drobný spor a len s poukazom na ustanovenie
§ 150 ods. 2 O. s. p. Takýmto svojím postupom, ktorým súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie,
resp. absentujú také argumenty, ktoré by mali pre rozhodnutie rozhodujúci význam, nepochybne odníma

účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Poukázal aj na to, že v zmysle ustálenej judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR (napr. II ÚS 6/2003, III ÚS 119/2003, III
ÚS 74/2008) nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením
práva na spravodlivé súdne konanie.

Súduprvéhostupňaďalejvytkol,žeust.§150ods.2O.s.p.použilnesprávneajztohodôvodu,žezákon

pojem „neprimerané“ nedefinuje a ani súdna a aplikačná prax nevygenerovala rozsah neprimeranosti.
Tento nedostatok, nemožno ospravedlniť tým, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlí akými
úvahami sa pri použití daného ustanovenia O. s. p. riadil. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku
nedostatočne odôvodnil zníženie trov konania, pričom sa nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky
trov konania, trov právneho zastúpenia a istiny.

Navrhovateľ sa domnieval, že niekoľkonásobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle logického výkladu
dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 15. 10. 2008 zmenený
a doplnený Občiansky súdny poriadok k ustanoveniu § 150 ods. 2 O. s. p. chápať minimálne
dvojnásobne vyššiu sumu ako samotná istina. Pri rozhodovacej činnosti súdu v zmysle ustálenej
súdnej praxe je k aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O. s. p. primeraná len situácia, keď suma trov

konania viacnásobne prekročí sumu istiny, ktorá je predmetom konania, čo však nie je prípad súdenej
veci. Nakoľko uplatňované trovy konania neprekročujú niekoľkonásobne sumu istiny, a okrem súdneho
poplatku predstavujú odmenu za právnu službu za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená
minimálna sadzba, prvostupňový súd nesprávne v rozhodnutí aplikoval ustanovenie § 150 ods. 2 O. s. p.

Na základe vyššie uvedených skutočností mal za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu je

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Súd prvého stupňa svojím postupom odňal účastníkom
konania možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti argumentoval tým, že Krajský súd v Žiline, ako
odvolací súd, v uznesení sp. zn. 6Co/271/2009 dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý bol v predmetnom
drobnom spore zastúpený advokátom, má, ako úspešný účastník, právo na náhradu (okrem vlastne
účelne vynaložených trov) trov, spojených s poskytnutím právnych služieb, ktoré mu v označenom

spore poskytol splnomocnený advokát.

Vzávereodvolanianavrhovateľzdôraznil,žerozsahzníženiatrovkonaniavdanomprípadejeodporujúci
dobrým mravom. Považoval za nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby odporca neznášal
trovy procesne plne úspešného navrhovateľa, ktoré mu vznikli, vrátane trov právneho zastúpenia v
zmysle § 142 ods. 1 O. s. p.Opatrovníčka odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (t. j. v časti výroku o trovách konania) podľa § 212
ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že

odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo
znížiť (§ 150 ods. 2 O. s. p.).

Za drobný spor v zmysle ust. § 150 ods. 2 O. s. p. je nutné považovať konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu (§ 200ea ods. 1 O. s. p.), akým je nepochybne aj predmetné konanie o zaplatenie
cestovného a sankčná úhrada vo výške 50,00 € pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom. Z
návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ v prípade úspechu v konaní pred súdom prvého
stupňa uplatňoval náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za tri úkony
právnej služby á 16,60 € (prevzatie a príprava zastúpenia, zaslanie predžalobnej výzvy = Pokusu o

zmier, písomné podanie návrhu na súd) + 3 x režijný paušál vo výške 8,04 € + DPH, t. j. trovy právneho
zastúpenia spolu vo výške 87,88 € a v súdnom poplatku za návrh vo výške 16,50 €, úhrnom 104,38
€. Navrhovateľ teda v prípade úspechu v konaní uplatňoval náhradu trov konania vo výške, ktorá
zjavne prekračovala výšku uplatňovaného peňažného plnenia (50,70 €). Ako vyplýva z odôvodnenia
napadnutého rozsudku, súd prvého stupňa znížil výšku priznaných trov konania tak, že považoval za

dôvodne uplatnené trovy konania len vo výške 16,50 €, a teda len tie, ktoré vznikli zaplatením súdneho
poplatku za návrh vo výške 16,50 €.

Ako bolo už vyššie uvedené, súhrnná suma trov konania (pred súdom prvého stupňa) by inak
prevyšovala výšku samotnej uplatňovanej pohľadávky (pričom ide o tzv. drobný spor, § 200ea O. s. p.),
a podľa názoru odvolacieho súdu, už len z toho dôvodu, že trovy konania by boli vyššie ako pohľadávka,

možno v súdenej právnej veci trovy v nezníženej výške označiť voči pohľadávke za neprimerané.

Námietka navrhovateľa, odvolávajúca sa na dôvodovú správu k novele O. s. p., v časti týkajúcej sa ust.
§ 150 ods. 2 O. s. p., spočívajúca v tom, že ust. § 150 ods. 2 O. s. p. dovoľuje súdu nepriznať alebo znížiť
trovy len v prípade, ak tieto prevyšujú pohľadávku niekoľkonásobne, neobstojí. Odvolací súd poukazuje
na znenie ust. § 150 ods. 2 O. s. p., z ktorého takýto výklad ustanovenia § 150 ods. 2 O. s. p.

nemožno vyvodiť. Znenie § 150 ods. 2 O. s. p. neobsahuje požiadavku niekoľkonásobného prevýšenia
pohľadávky trovami konania; z dikcie ust. § 150 ods. 2 O. s. p. plynie podmienka neprimeranosti trov
voči pohľadávke v drobnom spore a ako už bolo uvedené v texte vyššie, takáto situácia nastáva zjavne
vtedy, pokiaľ trovy konania v úhrne dosahujú vyššiu sumu než samotná uplatňovaná pohľadávka, ako
je tomu aj v prejednávanej právnej veci.

Pre postup prvostupňového súdu, ktorý s poukazom na ust. § 150 ods. 2 O. s. p. znížil náhradu
trov konania priznaných navrhovateľovi, boli preto splnené zákonné podmienky: konanie sa týka tzv.
drobného sporu a trovy konania - keďže prevyšujú samotnú pohľadávku - sú voči nej neprimerané.
Pokiaľ prvostupňový súd znížil navrhovateľovi prináležiacu náhradu trov konania na sumu 16,50 €, znížil
náhradu trov konania, vzhľadom na povahu sporu, primerane, správne aplikujúc ust. § 150 ods. 2 O. s.

p. Zníženie náhrady trov konania navrhovateľovi na základe ust. § 150 ods. 2 O. s. p. nemožno vnímať
ako odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom, keď aplikovaním cit. ust. zákona súd len využil
platnúprávnuúpravu.Odvolacísúdmázato,žeprvostupňovýsúdsvojerozhodnutievdanejčastiriadne
odôvodnil, na základe čoho správne znížil trovy konania na výšku len zaplateného súdneho poplatku
(§ 157 ods. 2 a 167 ods. 2 O. s. p.) a odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O. s. p. s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, resp. v jeho napadnutej časti, v plnom rozsahu stotožňuje.Okrajom odvolací súd poznamenáva, že mu je z rozhodovacej činnosti známe, že navrhovateľ obdobné
nároky uplatňuje vzorovou žalobou, v ktorej sú menené len identifikačné údaje odporcu, dátum jazdy bez
platného cestovného lístku a variabilný symbol. Príprava týchto žalôb je rutinná činnosť, nevyžadujúca

žiadne odborné znalosti.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (vo výroku
o trovách konania) ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).

Výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 50,70 € (v časti istiny) nebol napadnutý odvolaním, a preto nadobudol
právoplatnosť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 224 ods. 1, v spojení s § 142
ods. 1 O. s. p.; v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko odporcovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.