Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 6, 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/319/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205363
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814205363.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: G.

G., Z..G.., v skratke G., Z..G.., U. XX, XXX XX H., zast. Havel, Holásek & Partners, s.r.o., advokátska
kancelária, Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava proti žalovaným: 1/ N. I., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan
Slovenskej republiky 2/ T. I., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky obaja trvale bytom G.
B. XX/XX, XXX XX D. T. U., t.č.: U. XXX, D. T. U. - Č., 3/ C. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX,
XXX XX D. T. U., štátny občan Slovenskej republiky o zaplatenie 6.926,65 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súdkonanieozaplatenienadsumu5.976,65eursúrokomvovýške11,35%ročnezosumy6.107,47eur
od02.06.2014do17.07.2014,zosumy5.907,47eurod18.07.2014do18.08.2014,zosumy5.807,47eur

od19.08.2014do16.09.2014,zosumy5.607,47eurod17.09.2014do11.02.2015,zosumy5.457,47eur
od 12.02.2015 do 15.03.2015, zo sumy 5.307,47 eur od 16.03.2015 do 14.04.2015, zo sumy 5.157,47
eur od 15.04.2015 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.468,19 eur od
02.06.2014 do 17.07.2014, zo sumy 6.268,19 eur od 18.07.2014 do 18.08.2014, zo sumy 6.168,19 eur
od19.08.2014do16.09.2014,zosumy5.968,19eurod17.09.2014do11.02.2015,zosumy5.818,19eur
od 12.02.2015 do 15.03.2015, zo sumy 5.668,19 eur od 16.03.2015 do 14.04.2015, zo sumy 5.518,19
eur od 15.04.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e.

Žalovaní v 1. 2 a 3.rade sú povinní zaplatiť žalobcovi úrok z úveru vo výške 4.216,27 Eur, úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.916,27 Eur od 11.12.2013 do 13.01.2014, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 5.766,27 Eur od 14.01.2014 do 13.02.2014, úrok z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 5.616,27 Eur od 14.02.2014 do 18.03.2014, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 5.466,27 Eur od 19.03.2014 do 13.04.2014, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
5.316,27 Eur od 14.04.2014 do 18.05.2014, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.166,27
Eur od 19.05.2014 do 17.07.2014, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.966,27 Eur od

18.7.2014 do 18.8.2014, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.866,27 Eur od 19.8.2014 do
16.9.2014, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.666,27 Eur od 17.9.2014 do 11.02.2015,
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.516,27 Eur od 12.02.2015 do 15.03.2015, úrok z
omeškaniavovýške5%ročnezosumy4.366,27Eurod16.03.2015do14.04.2015,úrokzomeškaniavo
výške 5 % ročne zo sumy 4.216,27 Eur od 15.04.2015 do zaplatenia s tým, že žalovaní 1,2 sú zaviazaní
spoločne a nerozdielne a plnením žalovaného 3 zaniká v rozsahu tohto plnenia záväzok žalovaných
1,2 a plnením žalovaných 1,2 zaniká v rozsahu ich plnenia záväzok žalovaného 3 a to všetko sa im

povoľuje splácať v mesačných splátkach po 150 Eur splatných vždy každého 25.dňa, toho ktorého
mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku pod následkom straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu
6.926,65 eur, úrok vo výške 11,35 % ročne zo sumy 6.107,47 eur od 02.06.2014 do zaplatenia s úrokom

z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.468,19 eur od 02.06.2014 do zaplatenia s tým, že žalovaní
1,2 a sú zaviazaní spoločne a nerozdielne a plnením žalovaného 3 zaniká v rozsahu tohto plnenia
záväzok žalovaných 1,2 a plnením žalovaných 1,2 zaniká v rozsahu ich plnenia záväzok žalovaného
3 a náhrady trov konania. Žalobu odôvodil tým, že žalobca a žalovaní 1,2 ako dlžníci uzatvorili dňa
15.02.2008 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0561730740 (ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou boli
Všeobecné obchodné podmienky G. G. (ďalej len „Všeobecné obchodné podmienky“) a Sadzobník

poplatkov G. G. (ďalej len „Sadzobník poplatkov“). Na základe zmluvy poskytol žalobca žalovaným úver
vo výške 6.638,79 eur (ďalej len „úver“). Žalovaní 1,2 sa zaviazali splácať úver pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 95,50 eur, pričom dátum splatnosti prvej splátky bol určený dňom 20.03.2008 a
konečná splatnosť úveru bola určená dňom 20.01.2018. Splatnosť splátok bola dohodnutá mesačne
vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalovaní 1,2 sa zaviazali splácať úver podľa článku I. zmluvy, kde je uvedená

výška úveru, úroková sadzba, poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za správu úveru, výška splátok,
periodicitasplátok,splatnosťprvejsplátky,konečnásplatnosťúveru,splatnosťúrokov,úrokzomeškania,
spôsob splácania, číslo účtu a iné základné podmienky splácania (ďalej len „Základné podmienky“).
Žalovaný 3 uzatvoril dňa 15.02.2008 so žalobcom dohodu o ručení na základe ktorej sa zaviazal uhradiť
všetky pohľadávky definované v dohode, ktoré vzniknú v prípade ak si žalovaní 1,2 nebudú včas a riadne

svoje splatné záväzky plniť. Žalovaný 3 a žalobca sa dohodli na vylúčení ust. § 306 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Žalobca si svoju povinnosť riadne splnil, pričom žalovaní splnili svoj záväzok len čiastočne,
pričom jednotlivé splátky a spôsob ich započítania sú uvedené v dokumente prehľad o transakciách
na úverovom účte. Žalobca eviduje ku dňu 01.06.2014 (ďalej len „rozhodný deň“) pohľadávku voči
žalovaným vo výške 6.926,65 eur (z toho istina 6.107,47 eur, riadne úroky 360,72 eur, úroky z omeškania

vo výške 458,46 eur). Istina 6.107,47 eur je vypočítaná ako čerpaná výška peňažných prostriedkov +
splatnéúrokypripísanékčerpanejvýškepeňažnýchprostriedkov+splatnépoplatkypripísanékčerpanej
výške peňažných prostriedkov mínus úhrady započítané na istiny. Podľa článku 5.5.7.1 Obchodných
podmienok bolo dohodnuté tzv. zložené úročenie úveru v zmysle ktorého zmluvne dohodnuté úroky a
poplatky, ktoré neboli úhradami realizovanými žalovaným v čase boli pripočítané v deň ich splatnosti k

istine, čím sa stali jej súčasťou a v ďalšom období boli úroky následne počítané z novej istiny. Takýmto
spôsobom sa nesplatené úroky a ďalšie poplatky pripočítavali k istine iba do 30.09.2011. Od tohto
momentu istina už nenarastala o ďalšie neuhradené splatné úroky, tie sa začali vyčíslovať samostatne.
Zároveň bol v zmluve o úvere dohodnutý úrok z úveru vo výške 11,35 % ročne do konečnej splatnosti
úveru. Ďalej si zmluvné strany dohodli poplatok za správu úveru vo výške 1,99 eur mesačne, ktorá sa od

01.10.2010 zmenila na sumu 2,99 eur. Okrem týchto položiek si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania v
zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a Obchodných podmienok, pričom uviedol, že žalobca dňa
15.01.2009 určil výšku z úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne a následne dňa 01.03.2013 znížil
výšku na 5 % ročne. Zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn.: 4Obo/143/98.

Žalovaní so žalobou súhlasili, žiadali o povolenie splácať dlžnú sumu v splátkach.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, písomným vyjadrením právneho
zástupcužalobcu,výsluchomúčastníkovkonania,prehľadomoúhradáchžalovaných azistilnasledovný
skutkový stav:

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu uviedol, že žalovaní 1,2 uzavreli zmluvu o úvere na sumu
6.638,79 eur, ktorí sa zaviazali splatiť splátkami do 20.01.2018 pri úrokovej sadzbe 11,35 % ročne. Z
dôvodu nesplnenia tohto úveru mesačnými splátkami riadne a načas pristúpil žalobca k zosplatneniu
úveru v roku 2013, ktoré zaslal aj žalovanému v 3.rade ako ručiteľovi. Z dôvodu omeškania s úhradou

istinysižiadalpriznaťajúrokyzomeškania.Kvýpočtukapitalizovanéhoúrokuplnepoukázalnapísomné
vyjadrenie. Od úhrad žalovaných bol odpočítaný poplatok za poskytnutie úvere a poplatok za správu
úveru vo výške 1,99 Eur, ktorý od 01.10.2010 bol zvýšený na sumu 2,99 Eur.

Žalovaný1napojednávanívovýpovediuviedol,žesožalobcomuzatvorilzmluvuoúvere,akojupredložil

žalobca, pretože potreboval úver na rekonštrukciu bytu. Pri podpise zmluvy mu boli vysvetlené jednotlivéustanovenia zmluvy. Z dôvodu, že začala sa mu hýbať výška platu, prestal platiť jednotlivé splátky načas.
Zároveň potvrdil, že po podaní žaloby uhradil žalobcovi nejakú sumu a okrem tejto sumy uhradil splátky
tak, ako ich uviedol žalobca vo výpise, ktorý bol priložený k žalobe. Vzhľadom na výšku svojho príjmu

a to 410 eur mesačne a výdavky na podnájom 400 eur mesačne a ďalšie dve pôžičky v G. G. Z..G..
a vo D. H. a náklady na pohreb pre svojho syna žiadal, aby mu súd povolil splácať dlh v splátkach po
150 eur mesačne.

Žalovaná 2 potvrdila v celom rozsahu výpoveď svojho manžela, teda žalovaného v 1.rade. Uviedla, že

jej príjem je 320 eur mesačne.

Žalovaný 3 súdu uviedol, že na žiadosť žalovaného v 1.rade uzatvoril so žalobcom zmluvu o ručení.
Vedel, že ide o istinu 6.638,79 eur, avšak nevedel o tom, že žalovaní 1,2 majú aj iné úvery. Taktiež
žiadal, aby mu súd povolil splácať dlh v splátkach z dôvodu, že má príjem mesačne vo výške 450 eur,
na nájomnom hradí sumu 200 eur a má ďalšie nevyhnutné výdavky.

Zástupca žalobcu súhlasil, aby súd povolil žalovaným splácať dlh v splátkach po 150 eur mesačne.

V písomnom vyjadrení na výzvu súdu žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol,
že dňa 15.02.2008 žalobca uzatvoril so žalovanými Zmluvu o splátkovom úvere (ďalej len Zmluva),

na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 6.638,79 eur. Dňa 15.02.2008 žalovaný
v 3.rade uzatvoril so žalobcom dohodu o ručení. V zmysle zmluvy sa žalovaní zaviazali splatiť celý
úver s úrokovou sadzbou 11,35 % p.a.. V zmysle článku 5.5.7.1 úroky sa stávali súčasťou istiny len
do dňa 30.09.2011 a od tohto dňa boli úroky počítané zvlášť. V zmysle zmluvy sa žalovaní zaviazali
zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 189,17 eur a poplatok za správu úveru vo výške

1,99 eur mesačne, ktorý od 01.10.2010 sa zmenil na sumu 2,99 eur mesačne. V zmysle zmluvy sa
žalovaní zaviazali splácať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných
splátok vo výške 95,50 eur vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc dňom 20.03.2008 a s konečnou
splatnosťou dňa 20.01.2018. Žalovaní celkovo uhradili sumu 5.648,85 eur a ku dňu 13.11.2013 žalobca
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Z uhradenej sumy žalovanými bola suma 189,17 eur započítaná

spracovateľský poplatok, suma 429,46 eur na úroky z omeškania, suma 64,80 eur na poplatky, suma
1.289,47 eur na riadne úroky a 3.675,95 eur na istinu. Ďalej uviedol, že istina vo výške 6.107,47 eur je
vypočítaná nasledovne: 6.638,79 (čerpanie) + 2.831,11 (kapitalizované úroky) + 313,52 (kapitalizované
poplatky) - 3.675,95 (úhrady započítané na istinu) pričom úroky vo výške 360,72 eur sa stavali súčasťou
istiny len do dňa 30.09.2011 a od tohto dátumu boli úroky počítané zvlášť do dňa mimoriadnej splatnosti.

Úrok bol počítaný sadzbou 11,35 % ročne, ako 1.650,19 (riadne úroky bez kapitalizácie mínus 1.289,47)
úhrady započítané na splatné riadne úroky. Úroky z omeškania vo výške 458,46 eur boli vypočítané
ako suma vyčíslených nesplatených úrokov z omeškania odo dňa 13.11.2013 do rozhodného dňa
(01.06.2014). Zároveň z dôvodu, že žalovaní uhradili dňa 18.07.2014 a 17.09.2014 sumu 2 x po 200 eur
a 19.08.2014 sumu 100 eur žalobca zobral žalobu v časti 500 eur späť, ktorú započítal na istinu a v tejto

časti žiadal konanie zastaviť a žiadal, aby žalovaní boli zaviazaní na túto sumu: 6.426,65 eur s úrokom
vo výške 11,35 % ročne zo sumy 6.107,47 eur od 02.06.2014 do 17.07.2014, zo sumy 5.907,47 eur
od 18.07.2014 do 18.08.2014, zo sumy 5.807,47 eur od 19.08.2014 do 16.09.2014, zo sumy 5.607,47
eur od 17.09.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.468,19 eur od
02.06.2014do17.07.2014,zosumy6.268,19eurod18.07.2014do18.08.2014,zosumy6.168,19eurod

19.08.2014 do 16.09.2014, zo sumy 5.968,19 eur od 17.09.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Následne podaním zo dňa 30.04.2015 zobral žalobu čiastočne do sumy 450 Eur z dôvodu, že žalovaní
hradili dlžnú sumu po 150 Eur dňa 30.10.2014, 16.03.2015 a 15.04.2015 a žiadal priznať sumu 5.976,64
Eur s úrokom vo výške 11,35 % ročne zo sumy 6.107,47 eur od 02.06.2014 do 17.07.2014, zo sumy
5.907,47 eur od 18.07.2014 do 18.08.2014, zo sumy 5.807,47 eur od 19.08.2014 do 16.09.2014, zo

sumy 5.607,47 eur od 17.09.2014 do 11.02.2015, zo sumy 5.457,47 eur od 12.02.2015 do 15.03.2015,
zo sumy 5.307,47 eur od 16.03.2015 do 14.04.2015, zo sumy 5.157,47 eur od 15.04.2015 do zaplatenia
a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.468,19 eur od 02.06.2014 do 17.07.2014, zo sumy
6.268,19 eur od 18.07.2014 do 18.08.2014, zo sumy 6.168,19 eur od 19.08.2014 do 16.09.2014, zo
sumy 5.968,19 eur od 17.09.2014 do 11.02.2015, zo sumy 5.818,19 eur od 12.02.2015 do 15.03.2015,

zo sumy 5.668,19 eur od 16.03.2015 do 14.04.2015, zo sumy 5.518,19 eur od 15.04.2015 do zaplatenia
a náhradu trov konania.G. G., Z..G.. ako banka a žalovaní 1,2 ako dlžníci uzatvorili dňa 15.02.2008 zmluvu o splátkovom úvere
č. 0561730740. Podľa článku. I. zmluvy predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou
dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve o úvere. Na základe úverovej

zmluvy bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 6.638,79 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali ako dlžníci
splácať v mesačných splátkach od 20.03.2008 po 95,50 eur a to v 119 mesačných splátkach k 20. dňu v
kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru bola určená na deň 20.01.2018, pričom úroková sadzba
predstavovala ku dňu podpisu zmluvy 11,35 % ročne a ročná percentuálna miera nákladov 13,54 %.

Dohodou o ručení uzavretou medzi žalobcom a žalovaným v 3.rade zo dňa 15.02.2008 podľa § 303
Obchodného zákonníka sa žalovaný v 3.rade ako ručiteľ k zmluve o splátkovom úvere č. 0561730740
zaviazal uspokojiť pohľadávky banky, ktorá vznikla z vyššie uvedenej úverovej zmluvy.
Podľa bodu 4. článku III. dohody právne vzťahy vyplývajúce z tejto dohody sa vo veciach v
nich neupravených budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, Obchodným
zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

Podľa čl. II. bod 2 zmluvy dlžník vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami Úverovej zmluvy, ktorými sú
Všeobecné obchodné podmienky ( ďalej len VOP), úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené
zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje, súhlasili s nimi a zaviazali sa ich dodržiavať.

Podľa bodu 4. uvedeného článku zmluvy všetky právne vzťahy výslovne neupravené v zmluve a ak je
k úverovej zmluve dohodnuté poistenie k úveru a súčasťou dokumentu je časť II, tiež bod 4 a 5 v časti
II tohto dokumentu, sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, Obchodným
zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

V bode 5. článku II zmluvy si zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa §
262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

V zmysle bodu 1.2 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ) tieto VOP upravujú všetky
vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými

produktmi, ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie zmluvy.

VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným
bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný produkt vo VOP upravený ( bod 1.3 VOP ).

V rozsahu, v akom sa ustanovenia písomnej zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti
s určitým bankovým produktom líšia od ustanovení VOP alebo osobitných obchodných podmienok,
sú rozhodujúce ustanovenia takejto písomnej zmluvy. Ak ustanovenia VOP týkajúce sa jednotlivých
bankových produktov obsahujú odlišnú úpravu ako všeobecná alebo záverečná časť VOP, sú
rozhodujúce ustanovenia osobitnej časti VOP (čl. 1 bod 1.4., bod 1.5. VOP).

Podľa bodu 7. VOP tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovoprávne vzťahy medzi bankou a klientom
- fyzickou osobou nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako veriteľ
zaväzuje, že na požiadanie klienta ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy a klient- fyzická osoba nepodnikateľ ako dlžník sa zaväzuje peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť

úroky, ak nie je dohodnuté inak.

Banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky vo výške určenej v zmluve o úvere a po
splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v
prospechúčtuuvedenéhovzákladnýchpodmienkachzmluvyoúvere.Vrátenieposkytnutýchpeňažných

prostriedkov sa uskutoční formou splátok klientom ( bod 7.2.4 VOP ).

Podľa čl. 7 bod 7.3.2. VOP pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a
príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach
zmluvy. Banka je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania úveru pred poskytnutím úveru a kedykoľvek

počas trvania úverového vzťahu. Ak ku dňu splatnosti úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a iných
nákladov spojených so splátkovým úverom nebude na účte dostatok prostriedkov na ich úhradu dohodli
sa klient a banka na tom, že banka je oprávnená uspokojiť splatné úroky vo forme zaťaženia účtu, i keďneexistuje klientova pohľadávka z jeho účtu. Na základe tejto skutočnosti vznikne na účte nepovolené
prečrpanie a klient je povinný okamžite vyrovnať toto nepovolené prečerpanie.
Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti

splátky a banka má možnosť s poukázanou sumou nakladať (čl. 7 bod 7.3.3. VOP).

V zmysle bodu 7.4.4. čl. 4 VOP pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru alebo jednotlivých splátok
úveru, banka je oprávnená požadovať od klienta okrem úrokov, tiež úroky z omeškania z dlžnej čiastky,
pričom dlžná čiastka sa úročí úrokom z omeškania denne od prvého dňa omeškania (vrátane) a do dňa

bezprostredne predchádzajúceho dňu splatenia dlžnej čiastky (vrátane).

Podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta alebo:
a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako
10 dní, banka je oprávnená:

a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy a
klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej
splatnosti,
b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva
okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy nezanikajú ani

zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi bankou a klientom, resp. treťou osobou,
c) započítať pohľadávku z úveru banky voči akejkoľvek pohľadávke klienta voči banke,
d) zastaviť poskytnutie alebo čerpanie úveru, a to až do doby, keď pominú skutočnosti, ktoré
mali za následok pozastavenie poskytnutia alebo čerpania úveru.

Podľa bodu 19.16 VOP klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek
svoje pohľadávky voči klientovi a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, splatné, nesplatné,
premlčané alebo nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek záväzky voči klientovi.

Listom zo dňa 14.11.2013 označeným ako oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca oznámil

žalovaným vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 13.11.2013. Dlžnú sumu vo výške 7.071,40
eurvyzvaluhradiťdo15dníodprevzatiatohtooznámenia.Podľapoštovejdoručenkyposlednéprevzatie
tohto oznámenia bolo dňa 22.11.2013.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy a dohody o

ručení spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu
nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že

pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník
Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti

tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení v rozhodnom
období( ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo

forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah

obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie

je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie

Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej

únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného

zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s
ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle

Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o
spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon
o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

Na základe úverovej zmluvy bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 6.638 Eur, ktorý sa žalovaní
zaviazali ako dlžník splácať v mesačných splátkach od 20.03.2008 po 95,50 eur a to v 119 mesačných
splátkach k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru bola určená na deň 20.01.2019,pričom úroková sadzba predstavovala ku dňu podpisu zmluvy 11,35% ročne a ročná percentuálna miera
nákladov 13,54%. Žalovaný v 3.rade pristúpil k tomuto úveru ako ručiteľ. Z dôvodu, že žalovaní nesplatili
poskytnutý úver riadne a včas, čo vyplýva aj z priloženého výpisu z úverového účtu, žalobca pristúpil k

zosplatneniu úveru ku dňu 13.11.2013, kedy zosplatnil celú pohľadávku a žalovaní ju mali uhradiť do 15
dní od prevzatia oznámenia o zosplatnení úveru. Od tohto dňa im vznikla povinnosť uhradiť jednorázovo
aj zosplatnené splátky.

Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie

§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý
cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov
(absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov
zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky
spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné

právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na
druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods.

1 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 96 ods. 1,2, 3 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na
jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Súd konanie
nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po

právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti
zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa
začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je.

Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky,
ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Keďže žalobca zobral svoj návrh čiastočne späť a žalovaní s tým súhlasili, súd čiastočne konanie podľa
citovaného ustanovenia zastavil tak ako je uvedené v 1.odseku výroku tohto rozsudku.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi.

Prvým nárokom bola istina úveru vo výške 5.976,64 Eur. Žalovaní žalobcovi uhradili sumu 5.648,85 Eur
do podania žaloby, a 950 Eur po podaní žaloby.

Z predloženého výpisu ako aj zo zmluvy vyplýva, že žalovaným mal byť poskytnutý úver vo výške
200.000 Sk dňa 15.02.2008, no hneď v ten deň bol žalovaným stiahnutý spracovateľský poplatok 5.699
Sk, čo znamená, že žalovaným bol v skutočnosti poskytnutý úver vo výške 194.301 Sk/6.449,61 Eur.
Keďže žalovaní na úver uhradili spolu 6.598,85 Eur, na istine ne dlhujú žalobcovi žiadnu sumu. Súd

všetky úhrady žalovaných započítal na istinu podľa § 566, ods. 2 Občianskeho zákonníka ako sa s nimi
bude zaoberať v ďalšom a v preto žalobu v časti istiny zamietol.Z dôvodu poskytnutia úveru sa žalovaní zaviazali zaplatiť žalobcovi aj úrok z úveru. Ako už súd vyššie
uviedol, všetky úhrady žalovaných započítal na istinu a teda žalovaní na úrokoch z úveru uhradili
žalobcovi sumu 149,24 Eur.

Účastníci konania si v zmluve dohodli úrokovú sadzbu vo výške 11,35 %. Dohoda o výške úrokov musí
byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon
absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú
peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa

31.7.2009).
Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru (február 2008, spotrebiteľský úver
nad 5 rokov) činila úrok 8,51 % ročne. Vzhľadom na vyššie súd považoval dohodu o výške úrokov za
platnú v celom rozsahu, keďže jej výška nie je neprimerane vysoká a zaviazal žalovaných na zaplatenie
úrokuzúveruvovýške11,35%zosumy6.449,61eurzaobdobie119mesiacov.Žalobcasižiadalpriznať
úroku z úveru do zaplatenia, čo však nie je dôvodné, pretože ak v zmluve bolo dohodnuté obdobie,

na ktoré sa úver poskytuje, a že za toto obdobie majú žalovaní uhradiť úrok z úveru, nie je možné od
žalovaných požadovať úrok z úveru do zaplatenia. Preto súd zaviazal žalovaných na zaplatenie úroku z
úveru vo výške 11,35 % zo sumy 6.449,61 eur za obdobie 119 mesiacov ako bolo dohodnuté v zmluve
a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Za toto obdobie patrí žalobcovi nárok na úroky z úveru vo
výške 4.365,51 Eur, žalobcovi už na úrokoch z úveru uhradili sumu 149,24 Eur a teda na úrokoch z

úveru dlhujú sumu 4.216,27 Eur.
Podľa bodu čl. 1 bodu 4 zmluvy, žalovaní sa zaviazali do posledného dňa kalendárneho mesiaca
predchádzajúceho dňu splatnosti prvej splátky istiny splácať pohľadávku postupcu mesačne splátkami
vo výške úrokov a poplatkov, a to v súlade s podmienkami dohodnutými v Úverových podmienkach
(Obchodných podmienkach postupcu pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym

klientom a MIKRO podnikateľom).

V Úverových podmienkach je v bode 5.2 uvedené, že pri splácaní Pohľadávky Banky sa z došlých
súm uhrádzajú jednotlivé záväzky Dlžníka v tomto poradí: splatné Poplatky a náklady Banky súvisiace s
Úverom v poradí od najskôr splatného záväzku, Úroky z omeškania podľa poradia od najskôr splatného

Úroku z omeškania, Úroky z prečerpania podľa poradia od najskôr splatného Úroku z prečerpania,
úroky podľa poradia od najskôr splatného úroku a istina Úveru. Ak má Banka splatné Pohľadávky voči
Dlžníkovi, príp. Garantovi aj na základe iných Zmlúv, poradie splatenie Pohľadávok je oprávnená určiť
Banka.

Z uvedených ustanovení zmluvy a Úverových podmienok vôbec nevyplýva zástupcom žalobcu
prezentovaný spôsob kapitalizácie istiny o úroky a poplatky a ich následné úročenie. Dokonca z položiek
výpisu z úverového účtu vyplýva, že postupca zrejme "kapitalizoval do istiny" aj vyčísľované úroky z
omeškania,čosúdusudzujeztoho,ževyčíslenésumyriadnehoúrokunarastalipotomakoboliprevažne
k poslednému dňu kalendárneho mesiaca vyčísľované úroky z omeškania oproti obdobiu, kedy ešte

žalovaní relatívne pravidelne úver splácali. Z citovaného ustanovenia bodu 5.2. Úverových podmienok
možno vyvodiť nie kapitalizáciu ale len poradie, v akom sa majú uhrádzať jednotlivé nároky postupcu z
jednotlivých splátok úveru. Aj toto ustanovenie § 5.2. Úverových podmienok, ktoré nebolo individuálne
dojednané (čo jednoznačne preukazuje to, že je obsiahnuté práve v Úverových podmienkach, ktoré
vypracoval postupca) však súd považuje za neplatné s ohľadom na právnu úpravu obsiahnutú s

účinnosťou od 01.01.2008 v § 566 ods. 2 OZ.

Okremtohosúddopĺňa,žerozsudkomOkresnéhosúduDolnýKubínsp.zn.5/143/2013zodňa2.6.2014,
ktorý bol potvrdený Krajským súdom v Žiline sp.zn. 5Co/611/2014 zo dňa 16.12.2014 bola určená
zmluvná podmienka 5.2. úverových podmienok za neprijateľnú a preto žalobca je povinný zdržať sa

používania tejto podmienky.
Ďalším nárokom bol poplatok za správu úveru.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a
poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou

1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na

úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,

5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.

V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov

( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje
požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu
alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného
zákonníka,osobitnéhozákonaaleboosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverovéhovzťahuaktorej

podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo
inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je
vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni

2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013
od 10.6.2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu
nákladov alebo inú odplatu za vedenie úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia

bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za vedenie úverových
účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité
iba pre finančné inštitúcie. Preto ak žalobca uplatňuje nárok na predmetný poplatok v rámci splátok,
ktoré sa mali stať splatnými po 10.6.2013, je to v rozpore s citovaným ustanovením zákona a súd nárok
na poplatok za správu úveru obsiahnutý v splátkach po 10.6.2013 žalobcovi nepriznal.

V danej právnej veci sa jedná o poplatok, ktorý mal byť dojednaný a jednotlivé zložky sa stali
splatnými ako súčasť splátky úveru aj pred uvedenou novelou zákona o bankách. splátky splatné do
10.6.2013. Súd však predmetné dojednania o poplatku za vedenie úveru podrobil súdnej kontrole v
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú

podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.Jenesporné,žežalovanýakoklientadlžníkzúverovéhovzťahubolpovinnýplatiťžalobcovi
ako veriteľovi poplatok za vedenie úveru. Teda laicky povedané a rovnako asi aj chápané priemerným
spotrebiteľom, žalovaný bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú
potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania

alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi
úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby
náklady s takouto činnosťou znášal žalovaný ako spotrebiteľ ktorý predsa za poskytnutie úveru, resp.
konkrétnej finančnej čiastky zaplatil žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru a preto
na žalovaného ako spotrebiteľa a dlžníka nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov. Na základe

uvedeného súd nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za vedenie úveru uplatneného žalobou aj v tejto
časti zamietol.

V duchu línie prezentovanej v rozhodnutí Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 3. mája 2011
(17 U 192/10) týkajúceho sa poplatkov za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru, súd

považoval za nedôvodný zápočet oproti výške poskytnutého úveru aj poplatku uvedeného v zmluve
ako spracovateľského poplatku vo výške 5.699,-Sk (189,72 eura), o ktorý bola fakticky ponížená výška
reálne postupcom poskytnutého úveru žalovaným. Vo výpise z úverového účtu je táto položka uvedená
hneď ako prvá, vyúčtovaná a splatená 15.02.2008 a až pod tým je uvedené z toho istého dňa čerpanieúveru bezhotovostné vo výške 200.000,-Sk, t.j. poníženého práve o výšku tohto spracovateľského
poplatku. Podľa záverov uvedeného rozhodnutia predstavuje taká zmluvná podmienka neprijateľné
zaťaženie spotrebiteľa, pretože je mu účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala

skutočné protiplnenie. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a
služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú
poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Ohľadne právneho posúdenia posledne
uvádzaného dôvodu nedôvodnosti účtovania poplatkov za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského
úveru pre ich neprijateľnosť, ďalej nedôvodnosti ako účtovaných poplatkov za upomienky tak aj

zvýšených poplatkov za správu úveru (vyšších než v zmluve dohodnutej výške) súd poukazuje napr.
na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/121/2013, Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 5Co/611/2014.

Posledným nárokom žalobcu bol nárok na úrok z omeškania úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy6.468,19eurod02.06.2014do17.07.2014,zosumy6.268,19eurod18.07.2014do18.08.2014,zo

sumy6.168,19eurod19.08.2014do16.09.2014,zosumy5.968,19eurod17.09.2014do11.02.2015,zo
sumy 5.818,19 eur od 12.02.2015 do 15.03.2015, zo sumy 5.668,19 eur od 16.03.2015 do 14.04.2015,
zo sumy 5.518,19 eur od 15.04.2015 do zaplatenia. Výška žalobcom uplatňovaného úroku z omeškania
je v súlade s Občianskym zákonníkom a nariadením vlády. Výška žalobcom uplatňovaného úroku z
omeškania 5 % ročne je v súlade s Občianskym zákonníkom a nariadením vlády. Žalovaní mali uhradiť

dlžnú sumu a to sumu úveru a úroku z úveru do 15 dní od zosplatnenia, tj. do 09.12.2013, keďže
oznámenie o zosplatnení si účastníci prevzali dňa 22.11.2013 a od 10.12.2013 sú v omeškaní. Tak ako to
súd vyššie odôvodnil, žalovaní dlhujú žalobcovi spolu sumu úroku z úveru vo výške 4.216,27 Eur / ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia/, pretože v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol avšak ku dňu zosplatnenia
úveru dlhovali aj časť istiny a vyššiu sumu úroku z úveru, ktorú postupne splácali s jednotlivými splátkami

a to konkrétne dňa 11.12.2013 sumou 20 Eur, dňa 14.01.2014 sumou 150 Eur, dňa14.02.2014 sumou
150 Eur, dňa 19.03.2014 sumou 150 Eur, dňa 14.04.2014 sumou 150 Eur, dňa 19.05.2014 sumou 150
Eur, dňa 18.07.2014 sumou 200 Eur, dňa 19.08.2014 sumou 100 Eur a dňa 17.09.2014 sumou 200 Eur,
dňa 12.02.2015 sumou 150 Eur, dňa 16.03.2015 sumou 150 Eur a dňa 15.04.2015 sumou 150 Eur a
pretožalobcamánároknaúrokzomeškaniavovýške5%ročnezosumy5.916,27Eurod11.12.2013do

13.01.2014, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.766,27 Eur od 14.01.2014 do 13.02.2014,
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.616,27 Eur od 14.02.2014 do 18.03.2014, úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.466,27 Eur od 19.03.2014 do 13.04.2014, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 5.316,27 Eur od 14.04.2014 do 18.05.2014, úrok z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 5.166,27 Eur od 19.05.2014 do 17.07.2014, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne

zo sumy 4.966,27 Eur od 18.7.2014 do 18.8.2014, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
4.866,27 Eur od 19.8.2014 do 16.9.2014, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.666,27 Eur od
17.9.2014 do 11.02.2015, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.516,27 Eur od 12.02.2015 do
15.03.2015, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.366,27 Eur od 16.03.2015 do 14.04.2015,
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.216,27 Eur od 15.04.2015 do zaplatenia. Aj keď

žalovaní boli v omeškaní od 10.12.2013, dňa 11.12.2013 uhradili sumu 20 Eur, ktorú súd zohľadnil pri
určení úroku z omeškania. Preto súd v prevyšujúcej časti nárok na úrok z omeškania zamietol.

Súd nepriznal žalobcovi úroky z omeškania z úrokov z úveru a to z dôvodu, že príslušenstvo pohľadávky
úročeniu nepodlieha ( súd poukazuje na zásadné rozhodnutie NS ČR rozsudok sp. zn. 35 Odo 101/2002

z 24.03.2004), vychádzajúce z obsahovo právnej úpravy, akou je naša hmotnoprávna úprava, ktorý o.i.
uviedol, že podľa štandardného výkladu definícia príslušenstva pohľadávky obsiahnutého v ustanovení
§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ) platiaceho aj pre obchodné záväzkové vzťahy,
úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa podľa § 488
OZ rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu,

ku ktorého zmene (potiaľ, že sa môžu nárokovať aj sankcie za omeškanie s platením) dochádza priamo
zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je
podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Zánikom hlavného záväzku zaniká aj akcesorický;
zostáva len záväzok zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že dlžník včas nesplatí úroky z istiny, sa tento
dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny).

Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (úroky z omeškania z dojednaných úrokov)
potom veriteľ nemá preto, že ani OZ a ani Obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú, teda
nestanovujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Zmluvné
dojednanie o platení úrokov z omeškania z dohodnutých (zmluvných) úrokov je podľa § 39 OZ neplatnépre rozpor so zákonom. Uvedený súd síce uviedol, že tým nie je dotknuté právo účastníkov dohodnúť sa,
že dojednané úroky sa stanú súčasťou istiny (že k nej podľa dohody účastníkov budú pripočítané, akoby
civilné plody (peňazí) a následne potom možnosť veriteľom požadovať, aby dlžník pre prípad omeškania

s platením takto zvýšenej istiny platil dojednanú alebo zákonom stanovenú sadzbu úroku z omeškania.
K uvedenej poslednej vete súd uvádza, že dané rozhodnutie takú možnosť dohody kapitalizácie istiny
uvádza len vo všeobecnej rovine. To však automaticky neznamená, že v každom úverovom vzťahu by
takáto dohoda bola prípustná. Podľa názoru súdu práve v spotrebiteľskom vzťahu, teda aj v prípade
spotrebiteľského úveru, takáto "dohoda" ohľadne poradia splácania pohľadávky s jej príslušenstvom,

ak je stanovená veriteľom len jednostranne (nie je individuálne dojednaná), nie je prípustná, nakoľko
takáto podmienka má za následok značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ), teda je neprijateľná a preto je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ).

Ku "kapitalizácii" istiny (jej zmluvné dojednanie ) a jej prípustnosti v spotrebiteľských vzťahoch bol
súdom vyššieho stupňa zaujatý názor v uznesení Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/121/2013, ktorý

uviedol, že pri uplatňovaní nárokov zo spotrebiteľských zmlúv nie je možné vychádzať z kapitalizovanej
istiny. Podľa zmluvy sa môže žalobca domáhať dohodnutého úroku len z poskytnutého úveru a nie z
poplatkov, ani z úrokov z omeškania. Ak však žalobca vyčíslený úrok, úrok z omeškania a poplatky
pripočíta po ním určenom čase k sume poskytnutého úveru a celú sumu nazve istinou a následne žiada,
domáha sa, ďalších úrokov z úrokov, úrokov z úrokov z omeškania, úrokov z poplatkov a tiež úrokov

z omeškania z úrokov, úrokov z omeškania z úrokov z omeškania. Takýto postup vyčísľovania istiny v
prípade spotrebiteľských zmlúv podľa názoru súdu nie je prípustné, nie je v súlade s uzavretou zmluvou,
zákonom ani v súlade s ustálenou súdnou praxou.

Pre úplnosť súd dodáva, že bod 5.5.7.1. úverových podmienok, na ktoré sa žalobca odvoláva, v zmysle

predložených podmienkach nebolo obsahom týchto podmienok.

Pokiaľ žalobcu v sume poplatkov vo výške 64,80 Eur započítal aj nejaké iné poplatky ako poplatky za
správu úveru, súdu to nepreukázal a súd ich nemohol ani priznať.

Preto súd zaviazal žalovaných na úhradu istiny spolu s úrokom z úveru a úrokom z omeškania ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Zároveň upravil aj spôsob
zániku pohľadávky z dôvodu, že žalovaní 1,2 sú dlžníci a žalovaný 3 je ručiteľ.

Vzhľadom na osobné, sociálne a majetkové pomery žalovaných povolil im súd v súlade s ust. § 160 ods.

3 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len OSP ), podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie
sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, zaplatiť jej sumu, na zaplatenie ktorej
bola zaviazaná, v mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku s
výškou ktorých súhlasil ja žalobca.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151
Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu
účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o
trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa

nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.