Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 13, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/275/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412216929
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1412216929.11

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: T. L., bytom Š. XX, Praha, Česká republika, štátne
občianstvo ČR, právnezastúpený Advokátskou kanceláriou A.K.-Bečková a partneri, s.r.o. so sídlom
Dunajská 14/7495, Bratislava, IČO: 36 867 144 proti žalovaným: X/Karolína Š., X/Ján Š., X/K. Š., všetci
bytom G. XX, Bratislava, o určenie neplatnosti právnych úkonov a o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje.

Žalovaní v 1. až 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 298,- eur za
zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania a v sume 508,71 eura ako náhradu trov právneho
zastúpenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu
vedený v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, č. ú. v tvare
IK.: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, A.: F..

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 05.11.2012 v spojení so zmenou návrhu zo dňa 21.10.2014 sa žalobca domáhal,
aby súd určil, že darovacia zmluva uzatvorená dňa 19.08.2009 medzi darcami B. Š., rod. Š.o, G..
XX.XX.XXXX, bytom G. XX, Bratislava a K. Š.P., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, Bratislava
ako bezpodielovými spoluvlastníkmi a obdarovanou C. Š., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX,
Bratislava, týkajúca sa prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam: bytu č. 1, nachádzajúceho sa
na 1. poschodí v bytovom dome postavenom na ul. G. Č.. XX, súpisné číslo XXXX Z. K., parcela

č. XXXX, XXXX a XXXX, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom
Bratislava,katastrálnymodborom,preokres:BratislavaIV,obecBA-m.č.Dúbravka,katastrálneúzemie:
Dúbravka, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a na pozemku, s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX, a vklad ktorej bol povolený dňa
17.02.2010 pod č. vkladu Z.-XXXXX/XXXX, je neplatná.

Ďalej sa domáhal určenia, že právny úkon - zriadenie vecného bremena - práva doživotného bývania
v nehnuteľnosti v prospech B. Š. a K. Š., ktorého vklad bol povolený dňa 17.02.2010 pod č. vkladu Z.-

XXXXX/XXXX, je neplatný.

Napokon žalobca žiadal, aby súd určil, že bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti: bytu č. 1,
nachádzajúceho sa na 1. poschodí v bytovom dome postavenom na ul. G. Č.. XX, súpisné číslo XXXX
v Bratislave, parcela č. XXXX, XXXX a XXXX, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom
Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre okres: Bratislava IV, obec BA - m.č. Dúbravka,
katastrálne územie: Dúbravka, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu a na pozemku, s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX, sú B. Š.,rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, Bratislava a K. Š., rod. ZQ., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX,
Bratislava v pomere 1/1.

Na pojednávaní konanom dňa 13.03.2015, po začatí konania vo veci samej, vzal žalobca návrh v celom

rozsahu späť. Späťvzatie žalobného návrhu odôvodnili skutočnosťou, že po podaní žalobného návrhu
žalovaný v 2. rade uspokojil pohľadávku žalobcu, ktorej uspokojenie malo byť zabezpečené práve
exekúciou nehnuteľnosti, určenia vlastníctva ktorej sa žalobca domáhal. Týmto konaním žalovaného v
2. rade tak de facto odpadol predmet prebiehajúceho konania.

Podľa § 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku /O.s.p/ môže žalobca zobrať späť žalobu, a to
sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Nesúhlas žalovaného so

späťvzatím nie je účinný ak dôjde k späťvzatiu skôr, než sa začalo pojednávanie.

Vzhľadom na to, že návrh bol vzatý späť pred začatím pojednávania vo veci samej, súd v zmysle § 96
ods. 1, 3 O.s.p. konanie zastavil.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ako bolo konanie zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy.

Z uvedeného vyplýva, že § 146 ods. 2 O.s.p. je vo vzťahu k § 146 ods. 1 O.s.p. lex specialis voči lex
generalis. Ustanovenie § 146 ods. 1 O.s.p. je namieste aplikovať vtedy, pokiaľ nie sú dané podmienky
pre aplikáciu ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. V prípade zastavenia konania z dôvodu procesného úkonu

účastníka, ktorým je späťvzatie žalobného návrhu je vždy namieste primárne postup podľa § 146 ods. 2
vety prvej, resp. druhej O.s.p., lebo v takomto prípade z procesného hľadiska niektorý z účastníkov vždy
zaviní zastavenie konania, pričom takéhoto účastníka stíha povinnosť náhrady trov konania druhému
účastníkovi konania (prípadne, ak bol návrh podaný dôvodne vzatý späť pre správanie sa odporcu, je
odporca v takomto prípade povinný nahradiť trovy konania navrhovateľovi). Ak subjektu, ktorý má právo

na náhradu trov konania tieto skutočne aj vzniknú, sú mu súdom priznané podľa § 146 ods. 2 vety
prvej, resp. druhej O.s.p. (ak nie je súčasne aplikované ustanovenie § 150 O.s.p.). Iba v prípade, že
oprávnenému účastníkovi trovy konania nevznikli, resp. sa tento ich náhrady výslovne vzdal, je namieste
rozhodnúť o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.

je tak podmienené záverom o nesplnení podmienok podľa § 146 ods. 2 O.s.p.

Z hľadiska rozhodnutia o trovách konania (v intenciách § 146 ods. 2 O.s.p.) je tak rozhodujúcim
posúdenie, ktorý z účastníkov (posudzujúc z procesného hľadiska) zavinil, že sa konanie muselo
zastaviť.Záverozavineníniektoréhozúčastníkovvovzťahukzastaveniukonaniajedanývovšeobecnej
rovineposúdením,čizprocesnéhohľadiskabolažalobapodanádôvodne,alebonie,t.j.čisanavrhovateľ

domohol nároku, ktorý v žalobe uplatnil, či už splnením záväzku zo strany odporcu, prípadne iným
spôsobom, ktorý by odôvodňoval záver, že z hľadiska vzťahu výsledku správania sa odporcu k
uplatneným požiadavkám navrhovateľa sa jednalo o návrh podaný dôvodne. Inými slovami, dôvodnosť
podania návrhu sa posudzuje z hľadiska z hľadiska vzťahu výsledku správania sa odporcu k požiadavke
navrhovateľa vyjadrenej v návrhu.

Dôvodom späťvzatia žalobného návrhu zo strany žalobcu bola skutočnosť, že žalovaný v 2. rade
uspokojilpohľadávkužalobcu,ktorejuspokojeniemalobyťzabezpečenépráveexekúciounehnuteľnosti,
určenia vlastníctva ktorej sa žalobca domáhal. Týmto konaním žalovaného v 2. rade tak de facto odpadol
predmet prebiehajúceho konania.S poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia tak možno vyvodiť záver, že z hľadiska vzťahu
výsledku správania sa žalovaných (na strane ktorých je daná existencia nerozlučného spoločenstva) k
uplatneným požiadavkám žalobcu sa jednalo o návrh podaný dôvodne. Uspokojením pohľadávky, ktorú

žalobcaevidovalvočižalovanémuv2.radesatotižvytvorilprávnystavsledovanýžalobcompripodávaní
žalobného návrhu, t.j. zabezpečenie čo najvyššieho predpokladu uspokojenia jeho vymáhateľnej
pohľadávky voči žalovanému v 2. rade.

Z tohto dôvodu to boli teda žalovaní ktorí, vychádzajúc kritérií vymedzených v § 146 ods. 2 O.s.p. zavinili
zastavenie konania. S poukazom na tieto východiská preto súd o trovách konania rozhodol tak, že

žalobcovi za návrh priznal náhradu trov konania, pretože zastavenie konania procesne zavinili žalovaní.

Trovy konania žalobcu spočívajú v súdnom poplatku za návrh vo výške 298,50 eura a trov právneho
zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je
jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch,
alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Nakoľko predmetom konania bol návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu - zvýšenia nájmu bytu,
nie je možné vyjadriť jeho hodnotu v peniazoch. Z tohto dôvodu súd pri určení sadzby tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby vychádzal z cit. ust. § 11 ods. 1 vyhlášky. Hodnota tarifnej odmeny za úkon
právnej služby tak predstavuje sumu 58,69 eura za úkony v r. 2012, sumu 61,87 eura za úkony v r. 2014
a sumu 64,53 eura za úkon v r. 2015.

Odmena bola v plnej výške priznaná za 7 úkonov právnej služby /§ 13a ods. 1 vyhlášky/ (prevzatie a
príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh na začatie konania zo dňa 05.11.2012, účasť na
pojednávaniach v dňoch 27.02.2014, 19.09.2014, 13.10.2014 a 13.03.2015, písomné podanie na súd -
zmena návrhu zo dňa 21.10.2014), spolu 429,39 eura. Vo výške 1 , t.j. 15,47 eura bola odmena priznaná
za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní konanom dňa 21.11.2014 /§ 13a ods. 4 veta druhá

vyhlášky/. Naopak, za úkon právnej služby označený ako návrh na vydanie predbežného opatrenia zo
dňa 05.11.2012 súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tento návrh bol uznesením tunajšieho súdu
č.k. 8C/275/2012-69 zo dňa 25.01.2013 zamietnutý, navrhovateľ tak v konaní o tomto návrhu úspech
nenesie.

Za jednotlivé úkony právnej služby súd ďalej priznal režijný paušál: 2 x 7,63 eura za úkony v r. 2012, 5

x 8,04 eura za úkony v r. 2014 a 1 x 8,39 eura za úkon v r. 2015, celkovo 63,85 eura.

Náhrada trov právneho zastúpenia tak spolu predstavuje sumu 508,71 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, (výrok o zastavení

konania) možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. .

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho

výkon podľa Exekučného poriadku.