Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/126/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411203463
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1411203463.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľa: B. Z.,

bytom V. B. X, Bratislava, proti odporcovi: B. Z., bytom O. XX, Bratislava, o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi zročné výživné za obdobie od 16.3.2011 do 31.5.2013 v
sume 1.790 eur. Súd povoľuje odporcovi zročné výživné odporcovi zaplatiť v splátkach po 100 eur
mesačne, počnúc 10.5.2015, pod stratou výhody splátok.

Vo zvyšku sa návrh zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 16.3.2011 doplneným podaním zo
dňa 5.1.2012 domáhal zaviazať odporcu, ktorý je jeho otcom, prispievať na jeho výživu sumou 150 eur

mesačne.

Návrh odôvodnil tým, že vyživovacia povinnosť odporcu voči nemu bola naposledy upravená rozsudkom
tunajšieho súdu č.k. 13 Nc 162/99-30 zo dňa 27.3.2001, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, na
základe ktorej bol zverený do výchovy matke. Otec sa zaviazal platiť na jeho výživu sumu 1.000,-Sk
mesačne. Navrhovateľ v návrhu ďalej uviedol, že odvtedy uplynulo viac ako 10 rokov. Jeho matka nikdy
o zvýšenie výživného nežiadala. Starostlivosť oňho po celú dobu zabezpečovala len sama. Odporca na
jeho výživu prispieval len sumou 30 eur mesačne do mája 2013. V čase schválenia rodičovskej dohody
súdom bol žiakom základnej školy. V súčasnosti študuje na strednej škole. Jeho životné náklady odvtedy

výrazne vzrástli.

Odporca titulom vyjadrenia uviedol, že návrh navrhuje zamietnuť. Vyživovaciu povinnosť voči
navrhovateľovisipodľasúdnehorozhodnutia vždy riadneplnil.Pocelýčasmalzáujemsnavrhovateľom
sa stretávať, jeho matka s tým však nikdy nesúhlasila. Dokonca žiadala o jeho zákaz styku s
navrhovateľom. Uviedol, že jeho príjem mu neumožňuje zabezpečovať výživu navrhovateľa sumou 150
eur mesačne. Jeho mesačné výdavky predstavuje platenie nájomného v sume 527 eur mesačne, spláca
úveru, platí jeho poistenie profesnej zodpovednosti, prispieva Domovu Archa, kde je ubytovaná jeho

matka, platí poplatok za psa, poplatok za vyhradené parkovisko a úhrady za telefón. V súčasnosti nemá
žiadny trvalý mesačný príjem. Uviedol, že navrhovateľ trpí astigmatizmom rovnako ako on, má možnosť
vybaviť mu výhodné zľavy na nové dioptrie. Za predpokladu, že by ho bol navrhovateľ oslovil, mohol
mu vybaviť autoškolu za ešte výhodnejšiu cenu ako mal možnosť využiť v škole. Hoci navrhovateľ trpí
alergiou, na fotografiách, uverejnených na sociálnej sieti videl, že fajčí. Preto jeho tvrdenia, že potrebuje
liečebné pobyty pri mori v tejto súvislosti neobstoja. Na výživu navrhovateľa je schopný prispievať
maximálne sumou 50 eur mesačne.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, potvrdeniami navrhovateľa o návšteve
školy, potvrdeniami o príjme matky navrhovateľa, rodným listom navrhovateľa, rozsudkom tunajšieho
súdu č.k. 13Nc 162/99-30 zo dňa 27.3.2001, mesačným predpisom preddavkov za byt platný od

1.5.2011, doklad o platbách SIPO, potvrdením o zákazke Optiky zo dňa 14.12.2011, príjmovým
pokladničnýmdokladomzodňa12.12.2005,výpiszúčtuodporcu,listomAllianzSlovenskejpoisťovnezo
dňa 7.9.2011, výpis z účtu Clubcard kreditnej karty Tesco, listom Domova seniorov zo dňa 10.11.2011,
karta splátok spoločnosti Provident, parkovacou kartou, oznámením o skončení pracovného pomeru zo
dňa 6.2.2012, potvrdeniami o príjme odporcu, výplatnými lístkami odporcu, návrhom zmluvy o podnájme

bytu zo dňa 1.1.2012, ako aj ostatným obsahom spisu, výsluchom účastníkov konania, svedkyne X. G.,
a po poučení podľa § 120 ods.4 O.s.p. zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ je synom odporcu. Na základe rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 27.3.2001
č.k. 13 Nc 162/99-30 súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej v tom čase maloletý B. Z., nar.
9.12.1992bolzverenýdovýchovymatkeX.G.,otecB.Z.sazaviazalplatiťnavýživumaloletéhoB.sumu
1.000,-Sk mesačne, počínajúc dňom 1.11.1999, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.

Navrhovateľ bol v čase podania návrhu na súd žiakom 3. ročníka Strednej priemyselnej školy dopravnej
na N. ul. XX v Bratislave.

Navrhovateľ vypovedal, že od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 10 rokov. Jeho matka nikdy
nežiadala o zvýšenie výživného. Ta tú dlhú dobu sa náklady na jeho život niekoľkonásobne zvýšili.
Odporca na jeho výživu celú dobu prispieval sumou 33 eur (1.000,-Sk), čo je veľmi nízka suma,

inak na jeho výživu nezabezpečoval ničím. Všetku starostlivosť oňho zabezpečovala len jeho mama.
Okrem bežných výdavkov, každý rok sa v škole platí poplatok školskému združeniu v sume 50 eur,
platí za električenku, mobilný telefón vo výške cca 15 eur mesačne. Trpí astigmatizmom, potrebuje
pravidelne vymieňať okuliare, mal ortopedické, cievne problémy, v ktorej súvislosti bolo potrebné zaplatiť
nie zanedbateľnú čiastku za lieky. Matka mu uhradila 450 eur za vodičský preukaz. Počas troch rokov

mu matka platila hodiny angličtiny 106,88 eur mesačne. V škole si musel kúpiť nevyhnutné knihy, ktoré
mu tiež financovala len jeho mama. Na stužkovú slávnosť sa platilo 240 eur, plus mu mama kúpila
oblek, košeľu, topánky v hodnote 150 eur. Keďže má zdravotné problémy, mama mu musí uhrádzať
antihistaminiká, ktoré tiež nie sú lacné. Aby s mamou vôbec vyžili, s prestávkami celý rok brigáduje.
Potreboval notebook, kúpila mu ho mama, ktorá zaň zaplatila 300 eur. Je pravdou, že musel opakovať

4. ročník, pretože neuspel z anglického jazyka. Tiež je faktom, že nezmaturoval. Od mája 2013 je
zamestnaný v spoločnosti Volkswagen, spočiatku pracoval ako robotník pri linke s mesačným príjmom
cca 600 eur, v súčasnosti je už skladník. Chce si však maturitu dorobiť externe na súkromnom gymnáziu
na Kremnickej ulici v Bratislave. Je pravdou, že posledné 2 roky v škole flákal, bolo to však pre to, že
sa venoval robote, pretože s mamou potrebovali peniaze na živobytie.

Odporca vypovedal, že svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi si podľa rozsudku Okresného
súdu Bratislava IV č.k. 13 Nc 162/2001 vždy plnil riadne a včas. Celú dobu mal záujem s navrhovateľom
sa stretávať, matka navrhovateľa s tým však nikdy nesúhlasila. Dokonca podala návrh na zákaz jeho
styku s ním. Uviedol, že jeho mesačný príjem predstavuje sumu 450-500 eur. Z toho je schopný platiť
výživné aké platí, tzn. 33 eur mesačne, nie viac. Je už minulosť, keď kamionisti dobre zarábali.

Jeho mesačné výdavky predstavuje platba nájomného v sume 282 eur mesačne, plus energie, ktoré
uhrádza spoločne so svojou manželkou a jej dcérou z prvého manželstva. Platí si poistenie profesnej
zodpovednosti vo výške 67,58 eur mesačne, spláca pôžičky poskytnuté mu spoločnosťou Provident,
sumou 60 eur prispieval Domovu seniorov Archa, kde bola ubytovaná jeho matka, platí poplatok
za parkovanie osobného motorového vozidla 168,81 eur ročne, poplatok za psa 33,20 eur ročne,

telefónny účet cca 36,78 eur mesačne. Má 14 ročné osobné motorové vozidlo Honda. V súčasnosti
je nezamestnaný, hoci sa aktívne uchádza o voľné pracovné miesta, v dnešnej dobe a v jeho veku
je veľmi komplikované nájsť si stabilné zamestnanie. Pokiaľ ide o astigmatizmus a neustálu potrebu
nových dioptrií, má výhodné zľavy, ktoré mohol vybaviť i navrhovateľovi. Keďže však s ním navrhovateľ
nekomunikuje a to ani telefonicky, nemá možnosť mu akýmkoľvek spôsobom pomáhať. Taktiež, pokiaľ

sa jedná o vodičské oprávnenie, mohol mu vybaviť ešte výhodnejšiu cenu ako navrhovateľ zaplatil. K
liečbe navrhovateľa antihistaminikami uviedol, že na sociálnej sieti videl, že navrhovateľ fajčí cigarety,
preto argumentácia finančne náročnou liečbou je účelová a nepravdivá.

Svedkyňa X. G., matka navrhovateľa vypovedala, že suma 33 eur, ktorú odporca platí na výživu
navrhovateľa, ich syna je až smiešna. Odporca od doby, keď mal navrhovateľ 6 rokov, oňho neprejavilžiadny záujem, jediné, čo pre ich syna robí je, že mesačne pošle 33 eur. Uviedla, že mesačne zarobí cca
300 eur, pýta sa, z čoho by navrhovateľ žil, keby aj ona na jeho výživu prispela mesačne sumou 33 eur.
Z príjmu musí mesačne zaplatiť okrem nevyhnutných výdavkov, nájomné cca 160 eur, plyn, elektrinu,

telefón. Navrhovateľ má zdravotné problémy, v ktorej súvislosti sa snaží zabezpečiť mu raz do roka
pobyt u mora, ktorý mu veľmi prospieva. Uviedla, že keby navrhovateľ brigádnicky nepracoval, a keby
im výrazne nepomáhali jej rodičia a dve dcéry, s navrhovateľom by to finančne nezvládla. Navrhovateľ
sa v rámci školských aktivít zúčastnil aj viacerych exkurzií v cudzine, bol napr. na autosalóne v Ženeve,
bol v Paríži, no a za účasť na takejto exkurzii musela zaplatiť cca 180-200 eur.

Zpotvrdeniazodňa3.2.2011súdzistil,ženavrhovateľbol žiakomStrednejpriemyselnejškolydopravnej
na N. ul. XX v Bratislave, ktorú ukončil 17.5.2013.

Z potvrdenia Univerzitnej knižnice v Bratislave súd zistil, že čistý priemerný mesačný príjem matky
navrhovateľa predstavoval v roku 2010 sumu 457,74 eur, v roku 2011 to bolo 445,32 eur, v roku 2012
to bolo 454,76 eur.

Z potvrdení zamestnávateľov odporcu súd zistil, že:

- Spoločnosť BLAGUSS SLOVAKIA, s.r.o. súdu oznámila, že odporca bol v jeho spoločnosti zamestnaný
v roku 2009, kedy jeho čistý priemerný mesačný príjem predstavoval sumu 659,89 eur, v roku 2010,
kedy jeho čistý priemerný mesačný príjem predstavoval sumu 737,47 eur a v mesiaci január a február
2011, kedy jeho čistý mesačný príjem predstavoval sumu 515,31 eur. Podľa výpovede odporcu bol s
ním skončený pracovný pomer pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny, ktoré videl jeho zamestnávateľ

v tom, že nedal cestujúcemu lístok od batožiny, pričom mal kontrolu.

- Z pracovnej zmluvy zo dňa 6.9.2011 súd zistil, že odporca bol prijatý do pracovného pomeru u
zamestnávateľa Ján Galovič a Anna Galovičová - Galovič Trans dňom 6.9.2011 s výškou dohodnutej
mzdy400eurmesačnebrutto. Čistýmesačnýpríjemodporcuvmesiaci9/2011bol288,40eur, vmesiaci
10/2011 to bolo 336,94 eur a v mesiaci 11/2011 to bolo 336,94 eur.

- Spoločnosť MX Logistika SL, spol. s r.o. s odporcom zrušila pracovný pomer založený ku dňu 6.12.2011
zmluvou zo dňa 5.12.2011 ku dňu 6.2.2012. Čistá mzda odporcu predstavovala sumu 416 eur.

- SATUR TRANSPORT, a.s. súdu oznámil, že odporca bol v jeho spoločnosti zamestnaný od 1.3.2012.
Jeho pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 30.9.2012. Za obdobie od 1.3.2012 do 31.7.2012
jeho čistý mesačný príjem predstavoval sumu 673,90 eur.

- Podľa výpovede odporcu od októbra 2012 pracoval len brigádnicky

- Z výpovede odporcu súd zistil, že od 25.6.2013 po dobu troch mesiacov pracoval ako vodič kamiónu v
Taliansku s príjmom cca 500 eur netto mesačne, plus diéty. Od septembra do decembra 2013 pracoval
len brigádnicky zarobil cca 400-500 eur mesačne.

Zo mzdového listu firmy F. H. súd zistil, že čistá mzda manželky odporcu L. Z. v roku 2011 predstavovala

sumu 277,56 eur, v roku 2012 sumu 284,36 eur a v mesiaci január 2013 sumu 284,05 eur.

Z listu Domova seniorov Archa zo dňa 10.11.2011 súd zistil, že domov žiadal odporcu o zníženie
mínusového zostatku na účte jeho matky pani Z..

Z oznámenia Strednej priemyselnej školy dopravnej, N. ul. XX v Bratislave zo dňa 8.8.2014 súd zistil, že
navrhovateľ študoval na škole od 20.9.2008 do 17.5.2013. V 1. až 3. ročníku každý I. polrok neprospel,

každý II. polrok prvé tri roky prospel, vo 4. ročníku neprospel ani I. polrok, ani II. polrok. 4. ročník
opakoval. V tom však neprospel ani v I. ani II. polrok.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia spolu žijú, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný ich preukázať súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Uvedené ustanovenia zákona o rodine upravujú vznik a dobu plnenia vyživovacej povinnosti rodičov voči
deťom, ako aj základ pre určenie výšky, resp. rozsahu, ako jednej zo zložiek rodičovskej zodpovednosti
upravenej v ust. § 28 ods. 1 písm. a) zákona o rodine.

V zmysle vyššie uvedených zákonných kritérií, základom pre hodnotenie schopností a možností
rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom, je jednak zistenie ich skutočných príjmov,
ale aj podkladov, odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a
duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam
ich uplatnenia, resp. zistenie ich celkových majetkových pomerov.

Rovnako z nich vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, je obmedzené na
obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Pre posúdenie tejto schopnosti sú v každom
konkrétnom prípade rozhodujúce rôzne faktory na strane dieťaťa, ako jeho vek, zdravotný stav, štúdium,
schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy, potreby, majetkové pomery
a v neposlednom rade aj existencia reálnej možnosti dieťaťa zamestnať sa vo vyštudovanom, resp.

zvolenomodbore.Všeobecnemožnokonštatovať,žedieťajeschopnésamosaživiťvtedy,akjeschopné
samostatne uspokojovať svoje potreby.

Zákon o rodine uprednostňuje v danom prípade záujem oprávneného tak, že aj v prípade, ak sa dieťa
rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť
rodičov vyživovať dieťa nezaniká.

Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti v konkrétnom prípade, má potom súd
vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, to znamená zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa -
rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie,
nadanie, záujmy a podobne, a jednak musí vychádzať zároveň aj z objektívnych schopností, možností
a majetkových pomerov rodičov dieťaťa plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť.

Medzi týmito dvomi kritériami, to znamená, medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a schopnosťami
a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou,
že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia, čo znamená, že čím je vyššia životná
úroveň rodičov, tým je odôvodnené rozsiahlejšie uspokojenie potrieb u dieťaťa, resp. že odôvodnenými
potrebami dieťaťa sú v takom prípade i také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale na druhej strane

sú zároveň pre vývoj dieťaťa prospešné.

Rovnako je však potrebné prihliadať aj na majetkové pomery plnoletého dieťaťa, ktoré je nevyhnutné
zohľadňovať pri stanovení miery vyživovacej povinnosti rodičov k nemu, a to vzhľadom na aplikáciu ust.
§ 75 ods. 2 (výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi), § 43 ods.2 zákona
o rodine (dieťa je povinné prispievať na úhrady potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov).Ako bolo uvedené, na strane oprávneného dieťaťa platí zásada zakotvená v ust. § 62 ods. 2, veta druhá
zákona o rodine, v zmysle ktorej deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že
ich životná úroveň má byť približne rovnaká. Na druhej strane pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka

a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa, prispôsobiť ich takejto životnej
úrovni. Rovnako prípadná rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej
povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti.

Predmetom konania je zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľovi ako plnoletému
synovi.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa odseku 3 pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Výživné súd určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia Pri rozhodovaní o zmene výživného
je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako aj nového
rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Inak sa pri rozhodovaní o

výživnom v dôsledku zmeny pomerov používajú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného
druhu výživného, kde podľa § 95 ods. 1 Zákona o rodine súd prihliada na odôvodnené potreby
oprávneného , ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby
dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a
schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú

základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a
schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale
so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. pre určenie
výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov.
Odôvodnené potreby na strane dieťaťa môžu byť rôzne. Sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu

dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a
jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výživné pre dieťa slúži teda nielen na uspokojovanie všetkých
jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých
pre vývoj a výchovu dieťaťa (vzdelávanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby).

Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k nasledovným záverom:

Predmetom posúdenia bol nárok navrhovateľa zaviazať odporcu prispievať na jeho výživu sumou 150
eur mesačne odo dňa 14.10.2010.

V prvom rade súd uvádza, že plnoletému dieťaťu možno priznať výživné len odo dňa podania návrhu
na začatie konania, teda od 16.3.2011 ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine).

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v predmetnej veci bola vyživovacia povinnosť

odporcu voči navrhovateľovi naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu, č.k. 13 Nc 162/99-30 zo
dňa 27.3.2001, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol zverený do výchovy
matke. Otec sa zaviazal platiť na jeho výživu sumu 1.000,-Sk mesačne, teda pred 14-imi rokmi. V tej
dobe matka navrhovateľa dosahovala príjem 6.800,-Sk netto, mala i ďalšiu vyživovaciu povinnosť k E.
G., nar. 15.6.1981, otec navrhovateľa mal vyživovaciu povinnosť k W. Z., nar. 15.4.1987.

Navrhovateľ bol v čase od 20.9.2008 do 17.5.2013 študentom Strednej priemyselnej školy dopravnej,
N. ul. XX v Bratislave. Býva spolu so svojou matkou v byte na ulici V. B. X v Bratislave. Matka
navrhovateľa je riadne zamestnaná, s priemerným mesačným zárobkom 454,76 eur. Odporca býva so
svojou manželkou v prenajatom byte na O. ul. XX v Bratislave. Za užívanie bytu platí mesačne úhrady
v sume 282 eur. Je zamestnaný. V posudzovanom období od 16.3.2011 do 17.5.2013 bol zamestnaný

vo viacerych spoločnostiach s pohyblivou výškou príjmu v rozmedzí od 288,40 eur do 673,90 eur.

Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd považoval za dôvodné zvýšenie vyživovacej povinnosti
odporcu voči navrhovateľovi zo sumy 33 eur (1.000,-Sk) na sumu 100 eur mesačne, ktorú považoval
za primeranú schopnostiam a možnostiam povinného odporcu, prihliadnuc pritom na príjem matky
navrhovateľa, keď dospel k záveru, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti do 16.3.2011, odkedy

sanavrhovateľdomáhalzvýšenia vyživovacejpovinnostiuplynulaveľmidlhádoba,keďvčaseposlednejúpravy vyživovacej povinnosti v marci 2001 mal navrhovateľ 9 rokov, bol žiakom základnej školy. V čase
podania návrhu na zvýšenie výživného bol študentom 3. ročníka strednej školy. Už len túto skutočnosť
bolo nutné považovať za podstatné zvýšenie potrieb dieťaťa spojených s jeho rastom ako aj celkovým

rastom životných nákladov. Súd považoval všetky mesačné výdavky navrhovateľa za zodpovedajúce
jeho príprave na budúce povolanie, vrátane jeho účasti na školských exkurziách, prospešné rozvoju
jeho osobnosti, preňho obohacujúce a rozširujúce obzor jeho poznatkov. Hoci pri určovaní výživného
súd postupoval a hodnotil len zákonné kritéria, na tomto mieste nemožno neuviesť, že súd negatívne
hodnotí skutočnosť, že navrhovateľ napriek tomu, že opakoval štvrtý ročník, napokon ani nezmaturoval.

Tvrdenia navrhovateľa, že mal slabý študijný prospech preto, lebo nemal čas sa pripravovať do školy,
pretože brigádoval, aby zarobil nejaké peniaze a finančne pomohol matke zvládnuť všetky ich mesačné
výdavky je možné akceptovať len čiastočne. Pokiaľ sa týka námietok odporcu, že nie je schopný na
výživunavrhovateľaprispievaťsumouvyššouakoje50eurmesačnesúduvádza, žepovinnosťouoboch
rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí, a to bez ohľadu na to,
či s deťmi žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko neprestáva ani jeden z nich aj naďalej niesť

osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj svojich detí, ktoré ešte nie sú schopné samé sa živiť a ktoré
sú teda v plnej miere i výživou odkázané na svojich rodičov. Sumu 33 eur, ktorou odporca zabezpečoval
výživu navrhovateľa, súd minimálne od doby, kedy navrhovateľ nastúpil na strednú školu, považoval za
absolutne neprimeranú. Súd neprihliadol na rôzne úvery, čerpané odporcom, keď pri stanovovaní výšky
výživného mal na zreteli aj kritéria obsiahnuté v § 62 ods. 5 Zákona o rodine, v zmysle ktorých výživné

má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností a možností a majetkových pomerov
povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že podľa výpovede odporcu pracovný pomer v spoločnosti Blaguss
Slovakia, s.r.o. s ním bol skončený údajne pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny, ktoré videl jeho
zamestnávateľ v tom, že nedal cestujúcemu lístok od batožiny, pričom mal kontrolu. Odporca tak svojim

zavinením prišiel o prácu, kde mal stabilnú pracovnú pozíciu a príjem. Neobstojí ani obrana odporcu v
tom, že v spoločnosti MX Logistika SL, spol. s r.o., nasľubovali hory, doly, a skutek utek, pretože rodič,
ktorý má vyživovaciu povinnosť musí prijať a snažiť sa udržať aj prácu, ktorá nezodpovedá ich kritériam
a predstavám. Nezamestnaným si môže dovoliť byť len človek, ktorý sa stará len sám o seba. Nie je
spoločensky a ani ľudsky žiadúce, aby výdavky dospelého študujúceho dieťaťa hradil výlučne jeden z

rodičov, kým druhý rodič sa staral iba o uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Sám navrhovateľ vo
výpovedi pred súdom uviedol, že sú preč časy, keď kamiónisti dobre zarábali. Aj za predpokladu, že
tomu tak je, odporca ako vodič kamiónu v minulosti mal slušný príjem, kedy výživu svojho syna mal
možnosť a bol schopný zabezpečovať nepochybne výrazne vyšším výživným, pričom je zarážajúce, že
tak nerobil. Odporca mal potom aspoň predvídať, že za predpokladu, že navrhovateľ bude študovať

na strednej škole, do určitej doby bude stále odkázaný na jeho výživu. Nakoľko výživné na plnoleté
dieťa môže súd priznať len na návrh plnoletého dieťaťa a odo dňa podania takéhoto návrhu, a návrh
bol na súd podaný dňa 16.3.2011, súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľovi dňom
16.3.2011 do 31.5.2013 zo sumy 33 eur na sume 100 eur mesačne.

V priebehu súdneho konania sa navrhovateľ oznámil, že štúdium na strednej škole dňa 17.5.2013

ukončil a následne sa zamestnal. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Súd priznal navrhovateľovi počnúc dňom 16.3.2011 výživné v sume 100 eur mesačne, ktoré považoval
za primerané veku a potrebám navrhovateľa, prihliadnuc pritom na všetky okolnosti posudzovanej veci,
ako aj primerané možnostiam a schopnostiam odporcu.

Vo zvyšku súd návrh zamietol.

Keďže odporca na výživu navrhovateľa prispieval sumou 33 eur mesačne, zročné výživné za obdobie
od 16.3.2011 do 17.5.2013 predstavuje sumu 1 790 eur, keď nedoplatok za 15 dní mesiaca marec
2011 predstavuje sumu 15 eur, za obdobie od apríla 2011 do decembra 2011 predstavuje sumu 603
eur (67 x 9), nedoplatok za rok 2012 predstavuje sumu 804 eur (67 x 12), dlžné výživné za obdobie

od januára 2013 do 17.5.2013 predstavuje sumu 368 eur (67 x 4 + 100). Zročné výživné súd povolil
odporcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 100,- eur počnúc 10.5.2015 pod stratou výhody
splátok v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. S prihliadnutím k výške uvedeného nedoplatku a
zisteným osobným a majetkovým pomerom odporcu v tomto konaní v súlade s ustanovením § 160
ods. 1 O.s.p. povolil nedoplatok odporcovi uhradiť v mesačných splátkach po 100 eur, počnúc dňom

10.5.2015 s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh.Navrhovateľ sa domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na jeho výživu mesačne sumou
150 eur mesačne, preto súd návrh v tejto časti prevyšujúcej sumu 100 eur mesačne ako nedôvodný
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo. Navrhovateľ v predmetnom konaní uplatnil voči odporcovi výživné vo výške 150 eur
mesačne za obdobie od 16.3.2010. O tomto nároku bolo rozhodnuté tak, že odporcovi bola od podania
návrhu, tzn. od 16.3.2011 uložená povinnosť platiť navrhovateľovi výživné v sume 100 eur mesačne a

vo zvyšnej časti vo výške výživného bol návrh zamietnutý, preto o náhrade trov konania rozhodol tak,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, písomne, trojmo.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a

musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho
výkon podľa osobitných predpisov.