Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/47/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112210945
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7112210945.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu
JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: C. M. s.r.o., R. XX, K.-
sever, IČO: XX XXX XXX, zast. Q.. M. D., advokátom, R. XX, K. proti žalovanému v 1. rade: J. stavby
a.s., W. 7, K., IČO: XX XXX XXX, zast. spoločnosťou W. W. s.r.o., S. námestie 3, A., v 2. rade: Z. D. X SK,
s.r.o., W. XXX, K., IČO: XX XXX XXX, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. XXCb/XX/XXXX-XXX zo 17.9.2013 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť trovy konania žalovanému v 2. rade a
v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa v jeho ostatnej napadnutej časti.

Žalobcovi a žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol; vzájomný návrh žalovaného v 2. rade
vylúčil na samostatné konanie; žalovanému v 1. rade priznal náhradu trov konania za právne zastúpenie
vo výške 1.876,52 eur, ktorú sumu je žalobca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného v 1.
rade do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanému v 2. rade priznal náhradu trov konania za právne
zastúpenie vo výške 562,70 eur, ktorú sumu je žalobca povinný zaplatiť právnej zástupkyni žalovaného
v 2. rade do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobca žiadal, aby súd určil, že dohoda zo 16. augusta
2011 uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, v časti týkajúcej sa prevodu určitých
záručných práv zo zmluvy o dielo ZoD č. XX/XXXX/XX-P uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a
žalobcom z 21. novembra 2008 v znení dodatku č. 1 z 21. septembra 2009, je neplatný právny úkon.
Žalobca bol zhotoviteľom diela S XXXX „Obchodné centrum X. - II. etapa, K.“, na základe zmluvy o dielo
ZoD č. XX/XXXX/XX-P z 21.11.2008 (uzavretej medzi ním a žalovaným v l. rade). Po splnení diela (listom
zo 14.7.2011 adresovaným žalovanému v 1. rade) odstúpil od časti zmluvy o dielo, týkajúcej sa garancie
žalobcu za vady v záručnej dobe v rozsahu jeho záväzkov dohodnutých v zmluve v článku VI. Záručná
doba, zodpovednosť za vady. Žalovaný v 2. rade listom z 24.1.2012 vyzval žalobcu na odstránenie
havarijnej vady č. 1/DU z dôvodu, že na neho prešli všetky záručné práva žalovaného v 1. rade zo
zmluvy o dielo ZoD č. XX/XXXX/XX-P v znení dodatku č. 1 k nej, a to na základe Dohody uzatvorenej
medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade 16.8.2011. Žalobca 17.2.2012 oznámil žalovanému v
2. rade, že dohodu uzatvorenú medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade zo 16.8.2011 považuje
právne za irelevantnú. Nakoľko z obsahu dohody vyplýva, že „malo“ dôjsť medzi žalovaným v 1. rade a

žalovaným v 2. rade k prevodu záručných práv zo zmluvy o dielo v znení dodatku č. 1 k nej uzatvorenej
21.11.2008 medzi žalovaným v 1. rade (ako objednávateľom diela) a žalobcom (ako zhotoviteľom diela)
s odkazom na ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, žalobca zastával názor, že podľa uvedeného
zákonného ustanovenia môže dôjsť iba k postúpeniu pohľadávky, pričom toto ustanovenie nie je možné
aplikovať na prechod záručných práv zo zmluvy o dielo. Keďže dohoda zo 16.8.2011 bola uzatvorená
bez súhlasu a vedomia žalobcu, touto dohodou nemohlo dôjsť k právoplatnému prevodu záručných práv,
a preto žalobca považuje túto dohodu za neplatný právny úkon.

Žalovaný v 2. rade uviedol, že žalobcom napadnutý právny úkon (dohoda zo 16.8.2011) považuje za
platný, nakoľko na postúpenie záručných práv nebol potrebný súhlas žalobcu, ale bolo možné aplikovať
naň ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Navyše mal za to, že je potrebné, aby sa súd zaoberal
(ako prejudiciálnou otázkou) posúdením platnosti odstúpenia od ostávajúcej časti zmluvy o dielo ZoD č.
XX/XXXX/XX-P, ku ktorému malo dôjsť listom žalobcu zo 14.7.2011. Totiž z listinných dôkazov vyplýva,
že zmluvné strany si v zmluve o dielo výslovne dohodli, že k odstúpeniu od zmluvy o dielo bolo možné
pristúpiť len z dôvodov podstatného porušenia zmluvy, za ktoré sa v zmysle danej zmluvy považuje
neprevzatie staveniska v stanovenej lehote, nedodržanie písomne určeného náhradného termínu na
splnenie záväzku voči druhej zmluvnej strane, opakované neplnenie podmienok zmluvy a vyhlásenie
konkurzu alebo likvidácia objednávateľa a zhotoviteľa, avšak z uvedeného listu nevyplýva, že by bol
naplnený niektorý z týchto dôvodov. Podľa žalovaného v 2. rade nie je možné platne odstúpiť od zmluvy
v časti týkajúcej sa zodpovednosti za vady dodaného diela, ktoré sa objavia v záručnej dobe, nakoľko
táto zodpovednosť vyplýva priamo zo zákona a nemožno sa jej zbaviť jednostranným právnym úkonom
zhotoviteľa, a preto navrhol žalobu zamietnuť.

Prvostupňový súd poukázal na podanie žalobcu z 19.11.2012, ktorý uviedol, že k prevodu práv a
záväzkov zo zmluvy o dielo mohlo dôjsť iba dohodou medzi žalobcom ako zhotoviteľom podľa zmluvy
o dielo, žalovaným v 1. rade, ako objednávateľom podľa zmluvy o dielo a žalovaným v 2. rade. Bez
súhlasu žalobcu, ako zhotoviteľa, nie je možné previesť práva a záväzky na nového objednávateľa, a
preto považuje dohodu zo 16.8.2011 za neplatný právny úkon. Zároveň zastával názor, že vzhľadom na
jeho podanie v znení listu zo 14.7.2011, ktorý bol adresovaný žalovanému v 2. rade ešte predtým, než
došlo k dohode medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, odstúpil od časti Zmluvy o dielo ZoD
č. XX/XXXX/XX-P týkajúcej sa garancie žalobcu za vady v záručnej dobe. Z uvedeného dôvodu nemal
čo žalovaný v 1. rade previesť na žalovaného v 2. rade, nakoľko práva a záväzky v tejto časti zanikli. Z
uvedeného vyvodil, že predmetom postúpenia podľa § 524 Občianskeho zákonníka môže byť výlučne
iba pohľadávka, ktorá spĺňa predpoklady vymedzené v zákone.

Žalovaný v 1. rade mal za to, že nárok žalobcu je nedôvodný, nakoľko žalobca nemá naliehavý právny
záujem na vydaní rozsudku; list o odstúpení nemohol spôsobiť také právne účinky a zmluva o dielo
nebola ukončená (ako to tvrdí žalobca); práva zo záruky podľa zmluvy o dielo boli platne prevedené
žalovaným v 1. rade na žalovaného v 2. rade. Mal za to, že žaloba svojím obsahom ako aj petitom
predstavuje žalobu na určenie, či tu určitý právny vzťah alebo právo je, alebo nie je v zmysle ust.
§ 80 písm. c/ O.s.p.. Avšak, tento druh žaloby je možné použiť len v prípade, že na takomto určení
je naliehavý právny záujem. V zmysle judikatúry NS SR musí naliehavý právny záujem existovať
na strane žalobcu. Rovnako dôkazné bremeno pri preukazovaní tohto naliehavého právneho záujmu
ťaží žalobcu. Ak naliehavý právny záujem neexistuje, návrh musí byť zamietnutý bez toho, aby súd
preskúmaval meritum žaloby. Predovšetkým, ustálená judikatúra NS zdôrazňuje, že určovacia žaloba
nie je odôvodnená v prípade, ak má jej petit prejudiciálny charakter a nemôže efektívne vyriešiť
podstatu sporu medzi stranami. Žalobca v žalobe nepredostrel žiadne argumenty na zdôvodnenie
existencie svojho naliehavého právneho záujmu. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že na strane žalobcu nemôže
existovať žiadny naliehavý právny záujem na určení neplatnosti časti Dohody o urovnaní, nakoľko
žalobca môže podať žalobu na plnenie. Žalobca sa môže jednoducho domáhať toho, aby zádržné, ktoré
uchováva žalovaný v 1. rade na základe zmluvy o dielo bolo vrátené žalobcovi na základe toho, že
zmluva o dielo bola údajne ukončená po tom, ako od nej žalobca údajne odstúpil t.j. použitím úplne
rovnakých argumentov, aké používa žalobca vo svojej žalobe. Žalovaný v 1. rade navyše poznamenal,
že aj napriek tomu, že žalobca pôvodne podal takú žalobu (sp.zn. XXCb/XXX/XXXX), žalobca stiahol
predmetnú žalobu a konanie bolo zastavené. Žaloba evidentne nemá preventívny charakter . V žalobe
sa žalobca na súde domáha, aby vyhlásil neplatnosť Dohody o urovnaní v časti, kde určité záručné

práva žalovaného v 1. rade zo zmluvy o dielo boli prevedené na žalovaného v 2. rade. Rozhodnutie
súdu o tejto konkrétnej otázke (t.j. uvedený prevod záručných práv) by však nevyriešil právne postavenie
žalobcu, keďže takéto uznesenie by dokonca aj v najhoršom prípade len znamenalo, že záručné práva
zo zmluvy o dielo neboli prevedené na žalovaného v 2. rade (žalovaný v 1. rade je pevne presvedčený
o tom, že neexistujú žiadne dôvody takého rozhodnutia). Takéto uznesenie súdu by však nezabránilo,
aby si žalovaný v 1. rade uplatnil nároky zo záruk voči žalobcovi (alebo v mene žalovaného v 1. rade
by tak napr. spravil žalovaný v 2. rade). Aj z toho dôvodu žaloba nemôže eliminovať prípadnú neistotu v
právnom postavení žalobcu vo vzťahu k jeho záväzkom vyplývajúcim z poskytnutých záruk na základe
zmluvy o dielo a teda neexistuje žiadny naliehavý právny záujem na strane žalobcu na určení, ktorého
sa domáha podaním žaloby. Berúc do úvahy vyššie uvedené žalovaný v 1. rade mal za to, že žaloba
podaná žalobcom je len sekundárna vo vzťahu k meritu sporu medzi stranami, ktorý spočíva v tom, či
je alebo nie je žalobca povinný odstrániť vady (t.j. uskutočniť záručné opravy) podľa zmluvy o dielo.
Výsledok tohto sporu nemôže účinne a s konečnou platnosťou založiť vzťah medzi stranami týkajúci sa
povinnosti žalobcu odstrániť vady v súvislosti s nárokmi zo záruk vyplývajúcimi zo zmluvy o dielo. Preto
na strane žalobcu neexistuje naliehavý právny záujem domáhať sa určenia uvedeného v žalobe a súd
by mal zamietnuť žalobu bez jej ďalšieho vecného skúmania. Žalobca tvrdí, že prostredníctvom listu o
odstúpení, odstúpil od zmluvy o dielo v časti týkajúcej sa poskytnutých záruk z dôvodu, že žalovaný v 1.
rade porušil povinnosť vo vzťahu k zárukám poskytnutým podľa zmluvy o dielo. Podľa názoru žalovaného
v 1. rade údajné odstúpenie od zmluvy o dielo nie je účinné a list o odstúpení nemohol vyvolať také
právne následky, ako tvrdí žalobca. V tejto súvislosti poukázal na čl. X zmluvy o dielo. Žalovaný v 1. rade
zdôraznil, že v súlade s § 344 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov je možné odstúpiť od
zmluvy, ak to ustanovuje osobitný predpis alebo samotná zmluva. Žiadny z dôvodov ukončenia zmluvy,
na ktorých sa dohodli žalovaný v 1. rade a žalobca v zmluve o dielo však neumožňuje žalobcovi, aby
odstúpil od zmluvy o dielo na základe dôvodov opísaných v liste o odstúpení. Z toho dôvodu nemôže byť
údajné odstúpenie od zmluvy platné a žalobca je aj naďalej viazaný zmluvou o dielo. Žalovaný v 1. rade
je pevne presvedčený, že žalobca má povinnosť uskutočniť záručné opravy v súlade so zmluvou o dielo.
Žalobca nepredložil žiadne právne argumenty v prospech svojich tvrdení, že ust. § 524 Občianskeho
zákonníka sa nevzťahuje na prevod práv zo záruk podľa zmluvy o dielo a žalobcove argumenty považuje
žalovaný v 1. rade len za domnienky a vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol žalobu zamietnuť.

Podaním zo 16.4.2013 žalobca upresnil svoj návrh a žiadal, aby súd určil, že dohoda o urovnaní zo
16.8.2011 uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a to J. a.s., na strane jednej a žalovaným v 2. rade Z.,
s.r.o. na strane druhej, v časti 2. Vysporiadanie bod 2.9 Prevod určitých záručných práv písm. b / dohody,
ktorou žalovaný v 1. rade v súlade s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, prevádza na žalovaného
v 2. rade všetky záručné práva týkajúce sa Zmluvy o dielo ZoD č. XX/XXXX/XX-P, uzatvorenej medzi
J. stavbami a.s., ako žalovaným v 1. rade a W. C. C. - M., ako žalobcom zo dňa 21.11.2008 v znení
dodatku č. 1 zo dňa 21.9.2009 pričom úplné znenie tejto zmluvy vrátane dodatkov tvorí prílohu č. 3,
ktorá je neoddeliteľnou súčasťou dohody o urovnaní zo 16.8.2011 je neplatný právny úkon. S odkazom
na ust. § 80 písm. c/ O.s.p. žalobca sa domáha určenia, nakoľko na tomto určení má naliehavý
právny záujem, ktorý spočíva v tom, že bez tohto určenia, by sa dohoda o urovnaní v napadnutej
časti považovala za platný právny úkon. Bez tohto určenia je ohrozené právo žalobcu a jeho právne
postavenie sa stalo neistým. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade odvolávajúc sa na
napadnutú časť právneho úkonu, ktorú považuje žalobca za neplatnú, trvá na tom, že sa na žalobcu,
ako zhotoviteľa vzťahuje povinnosť znášať náklady, ktoré v súvislosti s odstraňovaním reklamovaných
vád treťou osobou, vznikli žalovanému v 2. rade. Žalovaný v 2. rade tieto náklady vyúčtoval žalobcovi
pričom ich celková výška dosahuje sumu 20.953,20 eur vrátane DPH. Svoje právo vyvodzuje z č.
l. VI. bod 6.5 Zmluvy o dielo. Určovacia žaloba žalobcu má preventívny charakter, ktorej cieľom je
eliminovať stav ohrozenia práva, alebo neistoty žalobcu v právnom vzťahu pričom k zodpovedajúcej
náprave nemožno dospieť iným spôsobom ako rozhodnutím súdu. Dôvody neplatnosti napadnutej časti
právneho úkonu spočívajú v tom, že ešte pred zhotovením dohody o urovnaní, predmetom ktorej bol
prevod práv a záväzkov zo zmluvy o dielo, týkajúci sa záručných práv, žalobca podaním zo 14.7.2011
(adresovaným žalovanému v 1. rade) odstúpil od časti Zmluvy o dielo ZoD č. XX/XXXX/XX- P, týkajúcej
sa garancie žalobcu za vady v záručnej dobe, v rozsahu jeho záväzkov, dohodnutých v zmluve o dielo,
v čl. VI. záručná doba. Z uvedeného vyplýva, že v rozsahu odstúpenia od zmluvy v časti týkajúcej
sa garančných práv, Zmluva o dielo ZOD č. XX/XXXX/XX - P zanikla a žalovaný v 1. rade tieto práva
a povinnosti nemohol postúpiť dohodou o urovnaní, na žalovaného v 2. rade, podľa zásady, že nikto
nemôže preniesť na iného, viac práv, ako je sám nositeľom. Ďalším podstatným dôvodom neplatnosti

právneho úkonu, ktorého sa žalobca domáha, je skutočnosť, že prevod práv a záväzkov zo zmluvy o
dielo, v zmysle bodu 2.9 písm. b/ dohody o urovnaní, nie je možné uskutočniť bez súhlasu obidvoch
účastníkov zmluvy o dielo t.j. bez žalobcu, ktorý bol zhotoviteľom diela, ani takýto prevod nie je možné
uskutočniť spôsobom dohodnutým v dohode o urovnaní t.j. v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zák.,
nakoľko predmetom postúpenia podľa § 524 Občianskeho zákonníka môže byť výlučne iba pohľadávka
a to nie hocijaká, ale taká, ktorá spĺňa predpoklady vymedzené v zákone. Z obsahu napadnutej časti
právneho úkonu (t.j. dohody o urovnaní) nepochybne vyplýva, že jej predmetom nie je postúpenie žiadnej
pohľadávky, ale postúpenie záručných práv a s tým spojených povinností žalobcu a toto postúpenie
nie je možné realizovať podľa § 524 Občianskeho zákonníka, ani bez súhlasu žalobcu ako zhotoviteľa
diela. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že účastníci na strane žalovaného ani nemali v úmysle
dohodou o urovnaní v časti 2 bod 2.9 postúpiť pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka.
Žalobca pritom vychádza zo skutočností, že v zmysle čl. V. bod 5.2 Zmluvy o dielo ZoD č. XX/XXXX/XX
- P, žalovaný v 1. rade ako zhotoviteľ z každej jednotlivej faktúry uhrádzal žalobcovi sumy do výšky 90%
z fakturovanej ceny bez DPH a zadržal 10% z každej faktúry dohodnuté zádržné. Prvých 5% zádržného
uvoľnil žalovaný v 1. rade žalobcovi po odstránení vád a nedorobkov uvedených v zápise o odovzdaní
a prevzatí diela. Zostávajúcich 5% zádržného čo predstavuje sumu 64.663,29 eur sa zaviazal žalovaný
v 1. rade ako objednávateľ diela, uhradiť žalobcovi po uplynutí záručnej doby dohodnutej v bode 6.3
zmluvy o dielo. Žalobca ako zhotoviteľ poskytol záruku takto: a/ 60 mesiacov na nepohyblivé časti
(24% z hodnoty diela), b/ 36 mesiacov na strojové elektrotechnické, elektronické diely, ktorých funkčnosť
a bezpečnosť sú ovplyvnené údržbou ako i na diely podliehajúce opotrebeniu (76% diela). Záručné
doby začali plynúť dňom odovzdania a prevzatia diela zo strany žalovaného v 1. rade konečnému
odberateľovi. Dielo ako celok malo byť odovzdané investorovi 31.10.2009, pričom 36 mesačná záručná
lehota uplynula 31.10.2012. Cena diela, na ktoré sa vzťahovala 36 mesačná záručná doba z celkového
zádržného 64.663,29 eur predstavovala sumu 49.144,00 eur. Uvedená suma bola predmetom súdneho
sporu vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. XXRob/XXX/XXXX. V rámci mimosúdnych
rokovaní súvisiacich aj s konaním sp. zn. XXCb/XX/XXXX žalovaný v 1. rade dňa 22.1.2013 uhradil
žalobcovi titulom zádržného 50.000,00 eur. Žalobca následne svoju žalobu o zaplatenie 49.144,00 eur
s prísl. zobral späť a konajúci súd uznesením z 19.2.2013 sp.zn. XXCb/XX/XXXX konanie zastavil.
Žalobca mal za to, že z uvedeného postupu nepochybne vyplýva, že pohľadávka titulom zádržného,
viažuca sa na garančné lehoty, nebola predmetom postúpenia, keďže ju uhradil žalovaný v 1. rade.

V ďalšom súd prvého stupňa poukázal na podanie žalovaného v 2. rade z 20.5.2013, v ktorom uviedol, že
žalobca svoj naliehavý právny záujem zdôvodnil len tým, že bez určenia neplatnosti časti napadnutého
právneho úkonu je ohrozené jeho právo a jeho právne postavenie by sa stalo neistým. Nijako však
nešpecifikoval, aké jeho konkrétne právo by malo byť v danom prípade ohrozené, ani čím sa jeho právne
postavenie stalo neistým. Ani jeho odkaz na list žalovaného v 2. rade z 28.3.2013 nie je dostatočným
dôvodom na preukázanie naliehavého právneho záujmu. Podľa názoru žalovaného v 2. rade na strane
žalobcu neexistoval (a ani v súčasnosti neexistuje) naliehavý právny záujem na určení neplatnosti časti
Dohody o urovnaní uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, dňa 16.8.2011,
nakoľko právne postavenie žalobcu (ako zhotoviteľa diela) sa uzatvorením Dohody o urovnaní 16.8.2011
žiadnym spôsobom nezmenilo a zároveň týmto právnym úkonom neboli ohrozené ani žiadne práva
žalobcu. Svedčí o tom aj skutočnosť, ktorú žalobca sám potvrdil vo svojom podaní zo 16.4.2013, v
zmysle ktorého žalovaný v 1. rade po uplynutí záručnej doby vzťahujúcej sa na strojné, elektrotechnické,
elektronické diely, ktorých funkčnosť a bezpečnosť sú ovplyvnené údržbou ako i na diely podliehajúce
opotrebeniu, uhradil žalobcovi 22.1.2013 sumu 50.000,00 eur titulom zádržného vzťahujúceho sa k danej
časti diela.

Ďalej žalovaný v 2. rade s ohľadom na skutočnosť, že žalobca v konaní preukázal, že listom zo 14.7.2011,
odstúpil od časti Zmluvy o dielo ZoD č. XX/XXXX/XX-P z 21.11.2009 v znení dodatku č. 1 z 21.9.2009,
vzniesol vzájomný návrh a žiadal, aby súd vyslovil neplatnosť jednostranného právneho úkonu žalobcu
zo 14.7.2011 (označeného ako Zmluva o dielo ZoD č. XX/XXXX/XX - P na stavbe S XXXX Obchodné
centrum X. - II. etapa, K. - odstúpenie od odstávajúcej časti zmluvy). V tejto súvislosti poukázal na
dôvody porušenia zmluvy, na základe ktorých bolo možné pristúpiť k odstúpeniu od zmluvy uvedené
v samotnej zmluve o dielo a Dodatku č. 1 ako aj na ust. § 344 Obchodného zákonníka, pričom mal
za to, že z napadnutého jednostranného právneho úkonu žalobcu zo 14.7.2011 nevyplýva, že by bol
naplnený niektorý z týchto dôvodov. Práve naopak, vyplýva z neho, že k nemu žalobca pristúpil v
rozpore s dojednanými zmluvnými podmienkami a bez zákonného dôvodu. Podľa žalovaného v 2. rade

v zmysle platnej právnej úpravy ani nie je možné platne odstúpiť od zmluvy o dielo v časti týkajúcej sa
zodpovednosti za vady dodaného diela, ktoré sa objavia v záručnej dobe, nakoľko zodpovednosť za
vady diela, ktoré sa objavia v záručnej dobe vyplýva priamo zo zákona, a teda nemožno sa jej zbaviť
jednostranným právnym úkonom zhotoviteľa. Podľa § Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon,
ktorý svojím obsahom a účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
S poukazom na obsah napadnutého jednostranného právneho úkonu žalobcu zo 14.7.2011 a citované
zákonné ustanovenia, má žalovaný v 2. rade za to, že napadnutý právny úkon žalobcu je neplatný. V
kontexte ust. § 80 písm. c) O.s.p. žalovaný v 2. rade osvedčuje svoj naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti jednostranného právneho úkonu žalobcu zo dňa 14.7.2011, tým, že žalovaný v 2. rade je
investorom a aj užívateľom diela, vo vzťahu ku ktorému žalobca odstúpil od časti zmluvy o dielo a
to práve v časti týkajúcej sa zodpovednosti za vady diela. Reklamácie, ktoré doposiaľ boli žalobcovi
adresované, žalobca odmietal a to práve s poukazom na svoj jednostranný právny úkon zo 14.7.2011,
ktorým je odstúpenie od ostávajúcej časti zmluvy o dielo. Dielo, ktoré bolo dodané žalobcom je však
v každodennej prevádzke Obchodného centra X. B. K.. Zo strany žalovaného v 2. rade tak musí byť
zabezpečený bezpečný a bezproblémový prevádzkovaný chod jednotlivých komponentov dodaného
diela, pričom je nutné zdôrazniť, že záručná doba za zhotovené dielo ako celok, doposiaľ neuplynula.
S ohľadom na označený jednostranný právny úkon žalobcu zo 14.7.2011 sa však právne postavenie
žalovaného v 2. rade stalo neistým, nakoľko nie je zrejmé, či možno u žalobcu reklamovať vady diela,
ktoré sa ešte môžu do uplynutia záručnej doby (60 mesiacov) na diele objaviť. Žalovaný v 2. rade má
za to, že výrok súdu vo veci určenia neplatnosti jednostranného právneho úkonu žalobcu zo 14.7.2011,
ktorý žalobca označil ako Zmluva o dielo ZoD č. XX/XXXX/XX-P na stavbe S XXXX Obchodné centrum
X. etapa, K. - odstúpenie od ostávajúcej časti zmluvy, odstráni stav právnej neistoty, v ktorom sa žalovaný
v 2. rade nachádza a ktorý vystavuje žalovaného v 2. rade značnému riziku vzniku škôd súvisiacich s
odstraňovaním vád diela, ktoré sa ešte môžu počas plynutia záručnej doby objaviť. Žalovaný v 1. rade
v podaní zo dňa 27.5.2013 uviedol, že dôvody žalobcu, ktorými tento preukazuje svoj naliehavý právny
záujem považuje za príliš všeobecné strohé a nedostatočné. Mal za to, že v právnom vzťahu medzi
žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade nemožno údajné neisté postavenie žalobcu odstrániť touto žalobou.
Žaloba totiž nie je spôsobilá komplexne vyriešiť právny vzťah, na ktorý v predmetnej žalobe poukazuje
žalobca. V prvom rade nie je vôbec zrejmé z čoho žalobca odvodzuje existenciu neistoty v právnom
vzťahu. Žalobca si totiž musí byť vedomý, že uzavrel zmluvu o dielo, podľa ktorej bol povinný dodať dielo
podľa dohodnutej špecifikácie ako aj toho, že na dodané dielo poskytol záruku za akosť v trvaní záručnej
doby 36 mesiacov resp. 60 mesiacov (podľa jednotlivých častí diela) a teda si musel byť vedomý, že
je možné, že voči nemu môžu byť vznesené nároky z vád dodaného diela. Aj kvôli tomu, že celková
záručná doba poskytnutá žalobcom v zmysle zmluvy o dielo neuplynula, žalobca nemôže mať istotu,
že nebude zodpovedný za odstránenie vád diela a že v súvislosti s nimi nebudú voči nemu vznesené
ďalšie nároky. Pritom žaloba nemôže túto údajnú neistotu žalobcu odstrániť, keďže jediným praktickým
dopadom žaloby je určenie toho, či žalovaný v 2. rade bol alebo nebol oprávnený oznámiť žalobcovi
existenciu vád na žalobcom dodanom diele a uplatniť si nároky z nich plynúce. Žalobca v žalobe potvrdil,
že účelom podania žaloby je obrana proti možnému súdne uplatnenému nároku žalovaného v 2. rade,
keď poukázal na list žalovaného v 2. rade z 28.2.2013, ktorým žalovaný v 2. rade oznámil žalobcovi,
že trvá na tom, že žalobca je ako zhotoviteľ povinný odstrániť vady diela, ktoré dodal v zmysle zmluvy
o dielo. Žalovaný v 2. rade je presvedčený, že rovnaké argumenty, aké sa žalobca snaží predložiť v
žalobe, by mohol použiť v prípade, ak by takáto žaloba bola žalovaným v 2. rade voči žalobcovi skutočne
podaná. Žalovaný v 1. rade sa domnieva, že ak v určitom právnom vzťahu je možné podať žalobu na
plnenie (ktorýmkoľvek účastníkom tohto právneho vzťahu), neexistuje opodstatnenie ( a ani procesno-
hospodárne odôvodnenie) podávať určovaciu žalobu z dôvodu obavy jedného z účastníkov daného
právneho vzťahu z toho, že žaloba na plnenie môže byť voči nemu podaná. V opačnom prípade by sa
súdy museli zaoberať určovacími žalobami založenými na hypotetických úvahách o možnom budúcom
vývoji právneho vzťahu, pričom konanie o určovacej žalobe by nijako nezabránilo tomu, aby simultánne
bola podaná aj žaloba na plnenie. Práve naopak s cieľom predísť prípadnému uplynutiu premlčacích
lehôt bude žalovaný v 2. rade (napriek prebiehajúcemu konaniu o žalobe) musieť podať žalobu na
plnenie veci žalobcovi. Keďže nemožno predpokladať, že v čase podania tejto žaloby bude konanie o
žalobe právoplatne skončené, súd konajúci o žalobe žalovaného v 2. rade sa bude musieť zaoberať
rovnakými otázkami, aké sa riešia v tomto konaní. Ďalej uviedol, že žalobca vo svojich vyjadreniach sám
načrtáva, že svoje postavenie v právnom vzťahu týkajúcom sa zodpovednosti za vady diela dodaného
žalobcom môže riešiť aj inými spôsobmi a to buď a) určovacou žalobou na určenie, že žalobca nie je
zodpovedný za vady diela dodaného podľa zmluvy o dielo, nakoľko žalobca údajne platne a účinne
odstúpil od časti zmluvy o dielo v dôsledku čoho jeho povinnosti z poskytnutých záruk zanikli (bližšie k

žalobcovmu údajnému odstúpeniu od zmluvy o dielo sa žalovaný v 1. rade vyjadruje v bode III nižšie)
alebo b) žalobou na plnenie a to na vydanie zádržného (jeho zostávajúcej časti), ktoré u seba drží
žalovaný v 1. rade v zmysle zmluvy o dielo. Sám žalobca tak pripúšťa, že žaloba je spôsobilá riešiť iba
čiastkovú otázku právneho vzťahu týkajúceho sa zodpovednosti žalobcu za vady diela dodaného podľa
zmluvy o dielo. Podľa rozhodovacej praxe NS SR (napr. rozsudok v konaní so sp. zn. XCdo/XX/XXXX
alebo rozsudok uverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí pod číslom R XX/XXXX) by tak žaloba mala
byť zamietnutá, nakoľko nie je na žalobou domáhanom sa určení naliehavý právny záujem. Vzhľadom
na vyššie uvedené sa žalovaný v 1. rade domnieva, že v právnom vzťahu žalobcu ako zhotoviteľa diela a
žalovaného v 1. rade ako objednávateľa diela resp. žalovaného v 2. rade ako konečného príjemcu diela
a osobu, na ktorú boli postúpené práva zo záruk, nie je žaloba spôsobilá vyriešiť s konečnou platnosťou
otázky zodpovednosti žalobcu za vady diela, ktoré dodal v zmysle zmluvy o dielo. Žaloba je tak spôsobilá
riešiť iba čiastkovú otázku tohto právneho vzťahu a to osobu oprávnenú uplatniť nároky z vád diela
dodaného žalobcom. V zmysle rozhodovacej činnosti NS SR (napr. rozsudok sp. zn. X E./XXX/XXXX)
by tak žaloba mala byť zamietnutá z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu žalobcu a
súd by sa nemal ďalej zaoberať meritom veci. Navyše žalovaný v 2. rade považuje za neprípustné, aby
otázky zodpovednosti za vady boli riešené určovacou žalobu. Je výlučne na osobe oprávnenej z nárokov
z vád diela tieto nároky uplatniť (ak sa tak rozhodne) voči osobe zodpovednej za vady diela a to žalobou
na plnenie. Osoba zodpovedná za vady diela sa voči dôvodnosti uplatnených nárokov môže brániť v
takomto konaní. Žalovaný v 1. rade považuje žalobcom uvedené argumenty na preukázanie neplatnosti
právneho úkonu za nedôvodné, nakoľko a) údajne odstúpenie žalobcu od časti zmluvy o dielo, nebolo
spôsobilé vyvolať právne účinky, keďže bolo v rozpore s dojednaním žalobcu a žalovaného v 1. rade
v zmluve o dielo a slovenský právny poriadok neumožňuje odstúpiť od časti zmluvy; b) slovenský
právny poriadok nezakazuje prevod práv (pohľadávok) z nárokov z vád diela a na takýto prevod sa
nevyžaduje súhlas osoby zodpovednej za vady diela; c) dohoda o zádržnom predstavuje samostatný
zmluvný inštitút, ktorý nie je súčasťou zákonnej úpravy zodpovednosti za vady a teda práva a povinnosti
týkajúce sa zádržného môžu byť predmetom samostatných právnych úkonov bez toho, aby zároveň
bolo potrebné robiť právne úkony týkajúce sa zodpovednosti za vady. S poukazom na predchádzajúce
vyjadrenia žalovaný v 1. rade zdôraznil tú skutočnosť, že slovenské právo neumožňuje odstúpiť iba od
časti zmluvy. Mal za to, že nárok nemožno považovať za zmluvu, ale ide o jednostranné vyhlásenie
jednej zmluvnej strany adresované druhej zmluvnej strane. Ustanovenie § 351 ods. 1 Obchodného
zákonníka je potrebné interpretovať tak, že odstúpením od zmluvy (aj keď by sa dôvod odstúpenia
týkal iba čiastkového plnenia prípadne časti plnenia) zaniká vždy celá zmluva a nielen časť zmluvy
označená odstupujúcou stranou. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS Českej republiky sp. zn.
XX E. XXXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že podľa ust. § 351 ods. 1 vety prvej, Obchodného zákonníka
zanikajú všetky práva a povinnosti zo zmluvy s výnimkou tých, ktoré sú uvedené vo vete druhej a ust.
§ 351 ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka zakladajúce povinnosť strán vrátiť si plnenia poskytnuté
pred odstúpením od zmluvy by nemalo zmysel, keby sa odstúpenie týkalo len tých záväzkov, prípadne
ich častí, na ktorú nebolo pred odstúpením plnené. Zmluvná strana odstupujúca od zmluvy si nemôže
svojvoľne vyberať, ktorá časť zmluvy má odstúpením zaniknúť. Akceptovanie takéhoto postupu by v
rozpore so slovenským právom umožnilo meniť obsah zmluvy spôsobom, ktorý Obchodný zákonník a
Občiansky zákonník neumožňujú a ani nepredpokladajú. Tento záver platí o to viac v kontexte, v ktorom
sa o aplikáciu tohto postupu pokúša žalobca. Žalobca v zmluve o dielo poskytol záruku za akosť ním
dodaného diela v trvaní záručnej doby 36 mesiacov, resp. 60 mesiacov. Z poskytnutej záruky vyplýva
žalobcovi povinnosť odstrániť prípadné vady diela, ktoré sa na ňom vyskytnú počas záručnej doby.
Zároveň z poskytnutej záruky vyplýva žalovanému v 1. rade oprávnenie domáhať sa od žalobcu plnenia
(t.j. odstránenia vady) ak sa na diele dodanom žalobcom počas záručnej doby vyskytli vady. Ak by
bolo prípustné, aby žalobca (ako povinný zo zodpovednosti za vady) následne jednostranným právnym
úkonom oznámil žalovanému v 1. rade (ako v tom čase oprávnenému z nárokov z vád), že záruku za
dielo už ďalej nedodrží, celý inštitút zodpovednosti za vady/ záruky za akosť by bol zbytočný a fakticky
nevykonateľný, keďže existencia záruky by bola výslovne na svojvôli zmluvnej strany a to tej, ktorá
je inak zodpovedná za vady diela. Žalobca sa pokúšal zdôvodniť odstúpenie od časti zmluvy o dielo
údajným porušením povinností žalovaného v 1. rade, týkajúcich sa diela dodaného žalobcom najmä
údajným neoprávneným zasahovaním tretích strán do diela. Odhliadnuc od úmyselnej dezinterpretácie
skutkových okolností žalobcom je žalovaný v 1. rade presvedčený, že dôvody uvádzané žalobcom v
liste o odstúpení nemôžu byť dôvodom na odstúpenie od zmluvy o dielo. Dôvody uvádzané žalobcom
môžu byť všeobecne použité ako obrana dodávateľa diela proti uplatneným nárokom z vád diela, avšak
ani prípadný zásah tretej strany do dodaného diela nemôže byť považovaný za porušenie povinnosti
objednávateľa diela odôvodňujúci odstúpenie od zmluvy dodávateľom diela. Aj preto je žalovaný v 1.

rade presvedčený, že v skutočnosti chcel žalobca listom o odstúpení oznámiť žalovanému v 1. rade,
že sa nebude cítiť zodpovedný za prípadné vady, ktoré sa vyskytnú na diele a na odstránenie ktorých
bude žalobca vyzvaný, pretože podľa žalobcu údajne došlo k neoprávnenému zásahu tretích osôb
do jeho diela. Takto list o odstúpení žalovaný v 1. rade aj chápal. Vzhľadom na vyššie uvedené je
žalovaný v 1. rade presvedčený, že list o odstúpení nebol spôsobilý vyvolať právne následky tvrdené
žalobcom. Žalobca sa snažil zdôvodniť údajné odstúpenie od zmluvy o dielo dôvodmi, ktoré zmluva o
dielo nerozpoznáva ako spôsobilé vyvolať skončenie zmluvy o dielo a ktoré v žiadnom prípade nie sú
založené na pravde, keďže žalovaný v 1. rade neporušil žiadnu svoju povinnosť. V rozpore s právnym
poriadkom sa žalobca listom o odstúpení pokúšal odstúpiť od ľubovoľne vybranej časti zmluvy o dielo
a keďže z listu o odstúpení nijakým spôsobom nevyplýva, že žalobca mal záujem odstúpiť od zmluvy o
dielo. List o odstúpení pôsobí zmätočne a neurčito, v dôsledku čoho akýkoľvek právny úkon, ktorý ním
žalobca uvažoval uskutočniť, nemôže byť platný s ohľadom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný v 1. rade je tak presvedčený, že povinnosti žalobcu týkajúce sa záruky ním poskytnutej podľa
zmluvy o dielo trvali a trvajú aj napriek doručeniu listu o odstúpení žalovanému v 1. rade. Žalobca
tvrdí, že postúpenie práv zo záruky poskytnutej podľa zmluvy o dielo nie je možné, respektíve, že je
na také postúpenie potrebný jeho súhlas. Ako jediný argument na podporu svojho tvrdenia žalobca
iba stroho konštatuje, že predmetom postúpenia podľa ust. § 524 Občianskeho zákonníka, môže byť
výlučne iba pohľadávka a to nie hocijaká, ale taká, ktorá spĺňa predpoklady vymedzené v zákone.
Žalobca však neuvádza, aké predpoklady nespĺňajú pohľadávky postúpené žalovaným v 1. rade v
zmysle dohody o urovnaní na žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 1. rade má za to, že tak Občiansky
zákonník ako aj Obchodný zákonník používa pojmy „pohľadávka“ a „právo“ ako vzájomne zameniteľné
resp. „pohľadávku“ možno vnímať ako podkategóriu širšieho pojmu „právo“. Toto vnímanie potvrdzuje aj
samotný Občiansky zákonník, ktorý v § 488 definuje pohľadávku ako „právo na plnenie dlžníka“. Nároky
oprávneného zo zodpovednosti za vady rovnako tak predstavujú právo na plnenie t.j. na odstránenie
vady jedným zo spôsobov upravených príslušným kódexom (v tomto prípade Obchodným zákonníkom).
Obchodný zákonník a ani Občiansky zákonník nezakazujú, aby takéto práva na plnenie boli postúpené
na tretiu stranu. Pritom za situácie, kedy nedochádza k univerzálnemu právnemu nástupníctvu je jediný
zákonom rozpoznaný spôsob postúpenia takýchto práv upravený v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka
upravujúcich prevod pohľadávok. V zmysle týchto ustanovení nie je na postúpenie pohľadávky (t.j.
prevod práva na plnenie) potrebný súhlas dlžníka. Žalobca neuviedol nijaké nedostatky, ktorými by bola
postihnutá pohľadávka prevedená v zmysle Dohody o urovnaní žalovaným v 1. rade na žalovaného v 2.
rade. V zmysle rozhodovacej činnosti NS ČR môže byť predmetom postúpenia akákoľvek pohľadávka
akéhokoľvek druhu (napr. sp.zn. XXOdo/XXX/XXXX). Práva žalovaného v 1. rade vyplývajúce zo záruky
poskytnutej žalobcom podľa zmluvy o dielo sú vymedzené jasne a určito a ich prevod nezakazujú
ani právne predpisy ani samotná zmluva o dielo a teda mohli byť prevedené na žalovaného v 2.
rade. K nepostúpeniu práv a povinností zo „ zádržného“ žalovaný v 1. rade uviedol, že zádržné nie
je súčasťou záruky, ktorú poskytol žalobca za vady diela ním dodaného podľa zmluvy o dielo. Tvrdil,
že zádržné predstavuje určitý osobitný spôsob zabezpečenia splnenia záväzkov. Podstatou zádržného
je dohoda o tom, že objednávateľ diela môže zadržať a nevyplatiť dodávateľovi diela časť odplaty za
dielo po dobu trvania záručnej doby ako zabezpečenie toho, že dodávateľ diela riadne splní svoje
povinnosti vyplývajúce zo zodpovednosti dodávateľa diela za vady diela respektíve z poskytnutej záruky
za akosť. Zádržné tak nepredstavuje imanentnú súčasť zodpovednostných vzťahov týkajúcich sa vád
diela, ale ide výlučne o samostatné zmluvné dojednanie zmluvných strán. Existencia zádržného nie
je podmienkou existencie zodpovednosti za vady diela a právo na odstránenie vád diela nie je nijako
ovplyvnené existenciou zádržného. Žalovaný v 1. rade tak mohol voľne nakladať so svojim právom na
odstránenie vád diela dodaného žalobcom bez toho, aby musel zároveň nakladať aj s právom týkajúcim
sa zádržného. Výsledkom toho postupu je jedine skutočnosť, že žalovaný v 2. rade sa nemôže spoliehať
na dodatočnú istotu, ktorú by inak zádržné poskytovalo žalovanému v 1. rade.

Súd prvého stupňa ďalej poukázal na podanie žalobcu z 11.9.2013, v ktorom žalobca zotrval na svojom
návrhu a k vzájomnému návrhu žalovaného v 2. rade uviedol, že nie sú splnené podmienky konania
o tomto návrhu a to z dôvodu, že zo strany jeho navrhovateľa nedošlo k zaplateniu súdneho poplatku,
pričom o tomto návrhu súd nemôže konať, ako o samostatnom návrhu, nakoľko táto otázka bola
nastolená samotným žalobcom, v jeho návrhu a s odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu, v znení jeho
podania zo 14.7.2011 sa súd musí vysporiadať ako s predbežnou otázkou. Táto skutočnosť, je preto
prekážkou, aby sa s ňou súd zaoberal, ako so samostatným návrhom tak, ako to vzniesol žalovaný v

2. rade, a preto navrhol, aby konanie o vzájomnom návrhu žalovaného v 2. rade zastavil, prípadne ho
zamietol z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu na strane žalovaného v 2. rade.

V ďalšom súd konštatoval, že na pojednávaní 17.9.2013 právny zástupca žalobcu uviedol, že podmienky
odstúpenia od zmluvy boli dohodnuté v čl. X zmluvy a že sa nevylučuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov
nepodstatného porušenia zmluvy. Odstúpeniu od zmluvy, pričom toto odstúpenie nie je výlučným,
teda jediným dôvodom prečo žalobca napadol neplatnosť právneho úkonu, predchádzala rozsiahla
korešpondencia medzi žalobcom, žalovanými v 1. a 2. rade. Po splnení diela zo strany žalobcu bola
uzatvorená servisná zmluva, na základe ktorej zhotoviteľ diela vykonával záručný servis po skončení
diela. Servisná zmluva platila asi 3 mesiace. Za servis doposiaľ žalovaný v 2. rade nezaplatil žalobcovi.
Od servisnej zmluvy jednostranným úkonom žalovaný v 2. rade odstúpil bez uvedenia dôvodu. Servis
začala vykonávať tretia osoba, pričom žalovaný v 2. rade niekoľkokrát reklamoval nedostatky na diele.
Žalobca vykonal prehliadky a zistil, že na vykonanom diele či už v rámci servisu resp. vykonaných opráv
došlo zrejme zo strany servisnej spoločnosti k hrubým zásahom do technológie a na druhej strane si
neplnila podmienky, ktoré vyplývajú pre dodávateľa servisu. Pri jednaní so žalovaným v 1. rade žalobca
poukázal na tento protiprávny stav a upozornil ho, že môže dôjsť k odstúpeniu od časti zmluvy. Keďže
k náprave nedošlo, žalobca bol nútený v uvedenej časti od zmluvy odstúpiť, nakoľko nemôže niesť
zodpovednosť za záruky ak žalovaní umožnili zásah do diela zo strany neodbornej organizácie. Žalobca
sa po spoločnom rokovaní so žalovaným v 2. rade podrobne vyjadril k jednotlivým reklamovaným
vadám diela, z ktorých žalovaný v 2. rade viní žalobcu, pričom žiadnu z reklamovaných vád žalobca
neuznal a poukázal na skutočnosť, že z jeho strany dochádzalo k zbytočným reklamáciám nakoľko
reklamoval aj nedostatky, ktoré servisná organizácia je povinná vykonávať ako súčasť svojej činnosti.
Išlo napr. o mazanie alebo výmenu žiaroviek a pod. To boli dôvody, ktoré viedli žalobcu k odstúpeniu od
zostávajúcej časti zmluvy o dielo. Mal za to, že postúpením došlo k zmene postavenia žalobcu, pričom
došlo nielen k postúpeniu práv ale aj k postúpeniu povinností. Odstúpenie od zostávajúcej časti zmluvy
o dielo žalobcom v rozsahu záruk je len jedným z dôvodov určenia neplatnosti právneho úkonu. Žalobca
považuje napadnutý právny úkon za neplatný aj z dôvodu všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka a Obchodného zákonníka. Má za to, že prejav vôle je neplatný a nezrozumiteľný. Predmetom
postúpenia práv mali byť všetky práva zo zmluvy o dielo a táto formulácia je nejasná a nezrozumiteľná.
Nestotožňuje sa s tým, že by bolo možné dôjsť k postúpeniu práv a záväzkov, ktoré sa týkajú vád
v zmysle ust. § 524 Občianskeho zákonníka, ktorý predpokladá len postúpenie pohľadávok. Práva,
ktoré mali byť postúpené nemožno považovať za pohľadávku. Žalovaný v 1. rade neoznámil žalobcovi
postúpenie práv, prvýkrát potvrdil postúpenie práv až žalovaný v 2. rade oznámením pri reklamácii jednej
z prvých vád. Žalovaní v 1. a 2. rade nepredložili súdu celú zmluvu o postúpení. Bola predložená iba
s vyčiernenými časťami - nekompletná.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní zo Zmluvy o dielo č. XX/XXXX/XX-P z 21.11.2008
uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom vyvodil, že
zhotoviteľ sa zaviazal, že pre objednávateľa zrealizuje dodávku a montáž výťahov a výťahových
presklenných šácht a eskalátorov vrátane vyhotovenia dokumentácie a vykonania predpísaných skúšok
v rozsahu podľa predloženej cenovej ponuky a realizačnej projektovej dokumentácie ako dodávku „na
kľúč“, na stavbe č. B „Obchodné centrum X. - II. etapa, K.“. V článku IV. zmluvy o dielo účastníci dohodli
cenu diela a v článku V. fakturáciu a platobné podmienky. Takzvané „zádržné“ bolo dohodnuté v článku
V. bode 5.2. zmluvy o dielo. V článku V. bode 5.7. zmluvy o dielo účastníci dohodli, že zhotoviteľ nie je
oprávnený bez predchádzajúceho písomného súhlasu objednávateľa postupovať, ani inak obchodovať s
peňažnými nárokmi vyplývajúcimi z tejto zmluvy. Záručná doba a zodpovednosť za vady boli dohodnuté
v článku VI. zmluvy o dielo. V článku X. zmluvy o dielo si účastníci vymedzili práva na ukončenie
platnosti tejto zmluvy. Teda zo zmluvy nevyplýva pre žalovaného v 1. rade (ako objednávateľa) zákaz
postúpenia, resp. iného obchodovania s peňažnými ako i nepeňažnými nárokmi z tejto zmluvy. K
zmluve o dielo ZoD č. XX/XXXX/XX-P účastníci uzavreli dodatok č. 1 dňa 21.9.2009, ktorým sa menil
predmet zmluvy, čas plnenia a cena diela. Listom žalobcu zo 14.7.2011 (adresovaným žalovanému v
1. rade) mal súd za preukázané, že žalobca odstúpil od časti zmluvy o dielo ZoD č. XX/XXXX/XX-P,
týkajúcej sa jeho garancie za vady v záručnej lehote, najmä v rozsahu jeho záväzkov dohodnutých v
zmluve z 21.11.2008 v článku VI. Záručná doba, zodpovednosť za vady. Z listu žalobcu zo 17.2.2012
(adresovaného žalovanému v 2. rade) súd zistil, že žalobca potvrdil príjem podaní žalovaného v 2.
rade z dní 14.2.2012 resp. 16.2.2012 označených vo veci ako výzva na odstránenie vád č. X/DU, č.

X/DU a č. X/DU, ako aj príjem dohody uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade.
Žalobca oznámil žalovanému v 2. rade, že § 524 Občianskeho zákonníka nie je možné aplikovať na
prechod záručných práv zo zmluvy o dielo, preto dohodu medzi žalovaným v 1 . rade a žalovaným v
2. rade zo 16.8.2011 vo vzťahu k prevodu záručných práv považuje za právne irelevantnú. Zároveň
oznámil žalovanému v 2. rade, že podaním zo 14.7.2011 (adresovaným žalovanému v 1. rade) odstúpil
od ostávajúcej časti zmluvy o dielo ZoD č. XX/XXXX/XX-P, čím došlo k jej zániku. Z tohto dôvodu J.,
a.s. po tomto termíne neboli oprávnené prevádzať na žalovaného v 2. rade žiadne práva a povinnosti z
tejto zmluvy, nakoľko jej platnosť predtým zanikla. Žalobca ďalej uviedol, že nemá voči žalovanému v 2.
rade žiadnu povinnosť odstraňovať ním uplatnené vady. Výpisom z účtu žalobcu mal súd preukázané,
že žalovaný v 1. rade 22.1.2013 uhradil „zádržné“ vo výške 50.000,00 eur. S poukazom na túto úhradu,
súd prvého stupňa uznesením z 19.2.2013 č.k. XXCb/XX/XXXX-XX konanie o zaplatenie zádržného
vo výške 49.144,00 eur s prísl. zastavil. Z listu právnej zástupkyne žalovaného v 2. rade z 28.3.2013
(adresovaného žalobcovi) mal súd preukázané, že žalovaný v 2. rade trval na tom, že žalobca zodpovedá
za všetky vady diela, ktoré u žalobcu reklamoval v zmysle Zmluvy o dielo. Keďže žalobca vady riadne
a včas neodstránil, žalovaný v 2. rade bol nútený v súlade so zmluvou zabezpečiť odstránenie vád
treťou osobou, o čom žalobcu informoval. Všetky náklady boli riadne zdokladované a vyúčtované. Ich
výška bola vyčíslená na 20.953,20 eur vrátane DPH, pričom bolo žalobcovi oznámené, že je povinný
znášať tieto náklady vzniknuté žalovanému v 2. rade treťou osobou. Z dohody o urovnaní uzavretej
medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade 16.8.2011 súd zistil, že túto zmluvu účastníci uzatvorili
za účelom vysporiadania všetkých vzájomných nárokov v súvislosti so Zmluvou o dielo č. X/XXXX/XX
uzavretou dňa 14.2.2008 týkajúcou sa výstavby nákupného centra X. - 2. etapa, v znení dodatku č.
1 zo dňa 27.4.2009. Podľa bodu 2.9 (Prevod určitých záručných práv) dohody, spoločnosť J. B. a.s.
prevádza na spoločnosť Z. D. X SK, s.r.o. všetky záručné práva týkajúce sa okrem iného aj zmluvy o
dielo ZoD č. XX/XXXX/XX-P medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom zo dňa 21. novembra 2008, v
znení Dodatku č. 1 zo dňa 21. septembra 2009, pričom úplné znenie tejto zmluvy vrátane dodatkov tvorí
Prílohu č. 3, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto dohody. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností
strany dohodli, že prevod záručných práv nezahŕňa prevod akýchkoľvek súm, ktoré žalovaný v 1. rade
je/bolo oprávnené zadržať a/alebo prijať a ponechať si a nevyplatiť danému subdodávateľovi ako
zabezpečenie za riadne splnenie daným subdodávateľom záručných nárokov žalovaného v 1. rade
uplatnených podľa príslušných subdodávateľských zmlúv („zádržné“), a/alebo akýchkoľvek práv alebo
povinností žalovaného v 1. rade podľa príslušných subdodávateľských zmlúv týkajúcich sa zádržného.

Z tvrdenia žalobcu, že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody zo dňa 16. augusta
2011 uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade v časti týkajúcej sa prevodu
určitých záručných práv zo zmluvy o dielo ZoD č. XX/XXXX/XX-P uzatvorenej medzi žalovaným v 1.
rade a žalobcom zo dňa 21. novembra 2008 v znení dodatku č. 1 zo dňa 21. septembra 2009, pretože
prevod práv zo záruk nie je možné uskutočniť podľa § 524 Občianskeho zákonníka a žalobca sa zbavil
zodpovednosti za vady v zmysle zmluvy o dielo č. XX/XXXX/XX-P odstúpením od zmluvy o dielo v
uvedenej časti, na základe čoho nemohlo ani dôjsť k prevodu záručných práv zo žalovaného v 1. rade
na žalovaného v 2. rade, je zrejmé, že žalobca má za to, že iba rozhodnutím súdu vo veci sa zmení jeho
neisté právne postavenie v súvislosti s predmetnou zmluvou o dielo.

Citujúc ust.§ 80, § 37, § 39, § 524, § 525, § 526, § 51, § 585, § 586 a § 587 Občianskeho zákonníka;
§ 317 a § 319 O.s.p.; § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka súd mal za to, že táto určovacia žaloba nie
je spôsobilá komplexne, bez toho, aby nevyvolala iné konania, vyriešiť sporné otázky medzi účastníkmi
konania. Keďže súd vo veci rozhodol na základe posúdenia existencie naliehavého právneho záujmu
žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu, nepovažoval za potrebné (aj vzhľadom na zachovanie
obchodného tajomstva) predloženie celej Dohody o urovnaní uzavretej medzi žalovaným v l. rade a
žalovaným v 2. rade.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

S poukazom na ust. § 97 a § 112 O.s.p. súd prvého stupňa vzájomný návrh žalovaného v 2. rade
doručený súdu 4.6.2013 (ktorým žiadal, aby súd určil, že právny úkon žalobcu zo dňa 14.7.2011,
označený ako Zmluva o dielo ZoD č. XX/XXXX/XX-P na stavbe S XXXX Obchodné centrum X. - II.

etapa, K., odstúpenie od ostávajúcej časti zmluvy je neplatný právny úkon), vzhľadom na to, že nároky
žalobcu a žalovaného v 2. rade skutkovo spolu nesúvisia, vylúčil na samostatné konanie, nakoľko neboli
tu splnené podmienky pre spojenie veci.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O.s.p.. a úspešnému žalovanému
v 1. rade súd priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva voči neúspešnému
žalobcovi v sume 1.876,52 eur t.j. za 4 úkony právnej pomoci po 58,69 eur plus DPH (prevzatie a
príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie z 28.11.2012, účasť na pojednávaní 7.12.2012 a predloženie
dokumentov na základe výzvy súdu dňa 20.12.2012 ), za 3 úkony právnej pomoci po 60,07 eur plus
DPH (písomné vyjadrenie z 27.5.2013 a účasť na pojednávaniach v dňoch 19.4.2013 a 17.9.2013),
režijný paušál 4 x 7,63 eur a 3 x 7,81 eur, plus DPH, náhrada za stratu času v súvislosti s cestami na
pojednávania v dňoch 7.2.2012, 19.4.2013 a 17.9.2013 z Bratislavy do Košíc a späť v sume 774,60 eur,
plus DPH (za 2 x 20 polhodín po 13,01 eur a 20 polhodín po 12,71 eur) a cestovné na pojednávania v
dňoch 7.2.2012, 19.4.2013 a 17.9.2013 z Bratislavy do Košíc a späť osobným motorovým vozidlom vo
výške 384,30 eur (pri vzdialenosti 2 x 350 km a hodnote amortizácie vozidla 0,183 eur na 1 km).

Úspešnému žalovanému v 2. rade súd priznal náhradu trov konania potrebných na účelné
uplatňovanie práva voči neúspešnému žalobcovi v sume 562,70 eur.

Súd prvého stupňa nepriznal žalovanému v 1. rade náhradu trov právneho zastúpenia za poradu
právneho zástupcu s klientom dňa 5.2.2013, nakoľko nebola preukázaná súdu a náhradu cestovného
na pojednávania v dňoch 7.2.2012, 19.4.2013 a 17.9.2013 za spotrebované pohonné hmoty, nakoľko
tento nepreukázal, akým motorovým vozidlom cestoval na pojednávania, nepreukázal spotrebu vozidla
a ani druh spotrebovaných pohonných hmôt.

Proti tomuto rozsudku - výroku, ktorým súd prvého stupňa žalobu zamietol a výroku, ktorým priznal
žalovanému v 1. a 2. rade náhradu trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol,
aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie.
Uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 205 ods. 2 písm.d/ O.s.p.) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p.).

Žalobca považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa (čo do výroku o trovách konania) za
nepreskúmateľné, nakoľko z neho nevyplýva, ako súd prvého stupňa dospel k výpočtu nákladov
za použitie osobného motorového vozidla, či použil náklady na PHM a v akej výške a či nárok na
amortizáciu vozidla je oprávnený, nakoľko neobsahuje údaj ani odkaz, aké vozidlo bolo použité a kto
je jeho vlastníkom.

Čo sa týka výroku, ktorým súd žalobu zamietol, k tomu žalobca uviedol, že súd prvého stupňa
konštatujúc, že mal za preukázané, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti právneho úkonu, a preto návrh v tejto časti zamietol bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.
Žalobca má za to, že súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal s otázkou, či a akým spôsobom
rozhodnutie o určení bude mať vplyv na právne postavenie žalobcu. Taktiež sa súd prvého stupňa
nijako nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že jeho právne postavenie je závislé od rozhodnutia o jeho
návrhu, poukázaním na skutočnosť, že nároky z vád v záručnej dobe zo ZoD č. XX/XXXX/XX-P, voči
žalobcovi uplatňoval výlučne žalovaný v 2. rade, opierajúc sa podľa žalobcu o nezákonnú dohodu zo
16.8.2011, uzatvorenú medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade v časti týkajúcej sa prevodu
určitých záručných práv zo Zmluvy o dielo č. XX/XXXX/XX-P. Ak by súd, vyhovel návrhu žalobcu a
určil, že dohoda zo 16.8.2011 uzatvorená medzi žalovaným v l. rade a žalovaným v 2. rade je neplatná,
žalovanému v l. rade by zanikli všetky nároky z reklamácii vád v záručnej dobe, nakoľko žalovaný v l. rade
žiadne reklamácie voči žalobcovi v záručnej dobe sám neuplatnil, ani k tomu nesplnomocnil žalovaného
v 2. rade a žalovanému v 2. rade by takéto nároky, ani nevznikli, nakoľko sa nemohol stať nositeľom
práv postúpených mu neplatnou dohodou.

Uvedenú skutočnosť považuje žalobca za kvalifikované preukázanie existencie naliehavého právneho
záujmu na jeho strane (na požadovanom určení v zmysle § 80 písm.c/ O.s.p.), nakoľko nemá dôvod

domáhať sa žalobou na plnenie voči žalovanému v l. rade, keďže ten si svoju povinnosť splnil a
zádržné po uplynutí zádržnej lehoty vo výške 50.000,00 eur žalobcovi uhradil, následkom čoho žalobca
v konaní sp.zn. XXCb/XXX/XXXX navrhol konanie zastaviť. Nemá ani dôvod takúto žalobu uplatniť
voči žalovanému v 2. rade, nakoľko na neho neprešla pohľadávka zo žalovaného v l. rade, titulom
zádržného, v ktorej by sa súd s neplatnosťou napadnutej dohody vysporiadal ako s prejudiciálnou
otázkou, a preto nemá k dispozícii, ani iný zákonný spôsob, ako napadnúť neplatnosť dohody zo
16.8.2011, ako určovacou žalobou podľa § 80 písm.c/ O.s.p.. Keďže prvostupňový súd nerozhodol o
požadovanom určení v zmysle § 80 písm.c/ O.s.p., nedošlo k úplnému vyriešeniu spornosti právneho
vzťahu vyplývajúceho z napadnutej dohody. Žalobca je presvedčený, že ak by bol súd prvého stupňa o
neplatnosti dohody zo 16.8.2011 rozhodol, bolo by došlo k odvráteniu budúcich sporov účastníkov.

Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade si titulom spornej dohody zo 16.8.2011, v
samostatnom konaní voči žalobcovi uplatnil svoje nároky z vád v záručnej dobe vo výške 20.953,20 eur
s príslušenstvom, ktoré konanie sa vedie na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. XXRob/XX/XXXX, v
ktorom už bol vydaný platobný rozkaz a žalobca, ako aj žalovaný boli nútení podať odpor proti vydanému
platobnému rozkazu. Okrem toho žalovaný vyvolal ešte v rámci tohto konania, formou vzájomného
návrhu, ďalší nový spor o neplatnosť odstúpenia žalobcu od časti zmluvy o dielo, týkajúcej sa záruk,
pričom súd prvého stupňa tento vzájomný návrh žalovaného v 2. rade vylúčil na samostatné konanie.

Žalobca zastáva názor, že ak by súd prvého stupňa bol vo veci samej rozhodol o určovacej žalobe
žalobcu, v tomto spore by sa bol, ako s prejudiciálnou otázkou, vysporiadal aj so vzájomným návrhom
žalovaného v 2. rade.

Aj uvedené skutočnosti potvrdzujú existenciu kvalifikovaného naliehavého právneho záujmu žalobcu
na určení, v zmysle § 80 písm.c/ O.s.p..

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 2. rade a uviedol, že odvolanie žalobcu považuje za
nedôvodné. Poukázal na to, že cestovné náhrady boli napadnutým rozsudkom priznané len vo vzťahu
k žalovanému v l. rade a nakoľko vo vzťahu k žalovanému v 2. rade žalobca výrok o priznanej náhrade
trov konania nijako neodôvodnil, má žalovaný v 2. rade za to, že odvolanie žalobcu sa netýka výroku o
priznaní náhrady trov konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade.

Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu - Dohody
o urovnaní zo 16.8.2011 uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, má žalovaný
v 2. rade za to, že súd prvého stupňa sa s touto otázkou správne a dostatočne vysporiadal. V tejto
súvislosti poukázal na to, že žalobca svoj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti napadnutého
právneho úkonu počas konania pred súdom prvého stupňa neosvedčil. V podanej žalobe svoj naliehavý
právny záujem nezdôvodnil vôbec. V podaní zo 16.4.2013 sa žalobca síce snažil o zdôvodnenie
svojho naliehavého právneho záujmu, avšak tento preukazuje len všeobecným konštatovaním, v zmysle
ktorého bez určenia neplatnosti časti napadnutého právneho úkonu, je ohrozené právo žalobcu a jeho
právne postavenie sa stalo neistým.

Žalovaný v 2. rade je presvedčený o tom, že na strane žalobcu neexistoval a ani v súčasnosti neexistuje
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti časti Dohody o urovnaní uzatvorenej medzi žalovaným
v l. rade a žalovaným v 2. rade dňa 16.8.2011, nakoľko právne postavenie žalobcu ako zhotoviteľa
diela v zmysle Zmluvy o dielo ZoD č. XX/XXXX/XX-P z 21.11.2009 v znení Dodatku č. 1 z 21.9.2009
sa uzatvorením Dohody o urovnaní zo 16.8.2011 žiadnym spôsobom nezmenilo, pričom zároveň neboli
týmto právnym úkonom ohrozené ani žiadne práva žalobcu ako zhotoviteľa v zmysle označenej zmluvy
o dielo.

Čo sa týka konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. XXRob/XX/XXXX, k tomu žalovaný
uvádza, že v tomto konaní si v postavení žalobcu uplatnil svoje nároky vyplývajúce zo zodpovednosti
za vady diela, nakoľko má za to, že nie je možné platne odstúpiť od zmluvy o dielo v časti týkajúcej sa
zodpovednosti za vady dodaného diela, ktoré sa objavia v záručnej dobe, keďže zodpovednosť za vady
diela, ktoré sa objavia v záručnej dobe, vyplýva priamo zo zákona a nemožno sa jej zbaviť jednostranným
právnym úkonom zhotoviteľa.

Preto žalovaný v 2. rade navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho
napadnutej časti a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania, ktoré žalovanému v 2. rade v konaní vznikli,
a to vrátane konania pred odvolacím súdom.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný v l. rade, ktorý predovšetkým poukázal na svoje písomné
podania, v ktorých už dostatočne vysvetlil prečo je presvedčený, že žalobca nepreukázal naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti časti Dohody o urovnaní.

Zdôraznil, že na strane žalobcu nemôže existovať žiadny naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
časti Dohody o urovnaní, keďže ak v určitom právnom vzťahu je možné podať žalobu na plnenie,
neexistuje dôvod podávať určovaciu žalobu len z dôvodu obavy jedného z účastníkov daného právneho
vzťahu z toho, že žaloba na plnenie proti nemu môže byť podaná. V opačnom prípade by sa súdy
museli zaoberať určovacími žalobami založenými na hypotetických úvahách o možnom budúcom vývoji
právneho vzťahu, pričom konanie o určovacej žalobe by nijako nebránilo podaniu súbežnej žaloby na
plnenie.

Žalovaný v l. rade navyše považuje za neprípustné, aby otázky zodpovednosti za vady boli riešené v
konaní začatom na základe určovacej žaloby. Je výlučne na osobe oprávnenej z nárokov z vád diela
tieto nároky uplatniť voči osobe zodpovednej za vady diela, a to len prostredníctvom žaloby na plnenie.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, žalovaný v l. rade má za to, že žaloba podaná žalobcom je len
sekundárna vo vzťahu k meritu sporu medzi stranami, ktorý spočíva v tom, či žalobca je alebo nie je
povinný odstrániť vady (t.j. vykonať záručné opravy) podľa Zmluvy o dielo.

Zhodné stanovisko zaujal aj súd prvého stupňa a závery súdu prvého stupňa navyše potvrdzuje aj
skutočnosť, že žalovaný v 2. rade už podal žalobu proti žalobcovi v samostatnom konaní pod sp.zn.
XXRob/XX/XXXX, v ktorom žalovaný v 2. rade požaduje zaplatenie 20.953,20 eur s príslušenstvom
z dôvodu žalobcovej zodpovednosti za vady diela vykonaného v zmysle Zmluvy o dielo, v dôsledku
čoho sa toto konanie stalo úplne zbytočným. Z uvedeného je jasné, že žaloba nemôže mať preventívny
charakter (ako tvrdí žalobca), nakoľko už bola podaná samostatná žaloba na plnenie; a že žaloba
rovnako nemôže definitívnym spôsobom vymedziť právny vzťah medzi stranami, nakoľko otázka
platnosti Dohody o urovnaní je iba jednou z viacerých čiastkových otázok, ktoré bude musieť súd vyriešiť
v konaní vedenom pod sp.zn. XXRob/XX/XXXX, ktoré inicioval žalovaný v 2. rade. Preto akýkoľvek
výsledok tohto konania nemôže účinne a rozhodujúco vymedziť vzťah medzi stranami, pokiaľ ide o
povinnosť žalobcu odstrániť vady v súvislosti s nárokmi v zmysle Zmluvy o dielo.

V ďalšom žalovaný v 1. rade poukázal na skutočnosť, že nakoľko žalobca neuvádza žiadne argumenty
vo vzťahu k výpočtu iných trov konania vyčíslených v zmysle vyhl.č. 655/2004 Z.z., je zrejmé, že namieta
iba výpočet trov v súvislosti s použitím motorového vozidla. Žalovaný v l. rade je však presvedčený, že
výpočet uvedený súdom prvého stupňa je jasne a dostatočne odôvodnený. Je zrejmé, že počas konania
sa konali 3 pojednávania a na každé pojednávanie právny zástupca žalovaného v l. rade uskutočnil
cestu z Bratislavy do Košíc a späť. Z § 19 písm.b/ opatrenia č. 632/2008 Z.z. vyplýva, že suma základnej
náhrady za každý km jazdy je 0,183 eur, pričom uvedená suma platí pre všetky osobné motorové vozidlá
(bez ohľadu na typ, resp. model), takže nie je potrebné špecifikovať presný model vozidla. Preto súd
prvého stupňa vypočítal trovy ako 3x 2x 350x 0,183 = 384,30 eur, čo zodpovedá sume náhrady trov
priznanej žalovanému v 1. rade v napadnutom rozsudku vo vzťahu k použitiu motorového vozidla. Súd
nepriznal žalovanému v l. rade žiadnu náhradu trov za spotrebované pohonné látky a ani nikde vo
svojom odôvodnení takéto náklady neuviedol. Z týchto dôvodov argumenty, ktoré uvádza žalobca sú
len účelové, nakoľko rozhodnutie o trovách je dostatočne odôvodnené a jasné a teda preskúmateľné.

Preto žalovaný v l. rade navrhol, aby odvolací súd rozsudok v plnom rozsahu potvrdil a priznal
žalovanému v 1. rade návrhu trov odvolacieho konania.

Dňa 16.1.2015 podal žalobca návrh, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu (W. C. C.-M., IČO:
XX XXX XXX) vstúpil kupujúci C. M. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, R. XX, K.-sever.

Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. XCob/XX/XXXX-XXX z 22.1.2015 vyhovel návrhu žalobcu.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28.1.2015.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti podľa zásad uvedených
v ust. § 212 O.s.p. aj s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vec po právnej stránke posúdil v súlade so zákonom,
a preto aj správne rozhodol.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.)
a na doplnenie dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolaniu žalobcu
uvádza nasledovné:

V nenapadnutej časti a to vo výroku o vylúčení vzájomného návrhu žalovaného v 2. rade na samostatné
konanie zostal rozsudok súdu prvého stupňa právoplatný, keďže odvolaním nebol dotknutý, preto nebol
odvolacím súdom preskúmavaný.

Odvolací súd na úvod zdôrazňuje, že zhotoviteľ zodpovedá za vady diela, ktoré má dielo v čase jeho
odovzdania a zo zákona zodpovedá aj za vady vzniknuté po tomto čase, avšak iba v prípade, že boli
spôsobené porušením jeho povinnosti (§ 560 Obchodného zákonníka).

Z uvedeného vyplýva, že ide o zodpovednosť zo zákona a nie zo zmluvy.

Podľa ustálenej súdnej praxe, existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, a preto
nutnosť v konkrétnej žalobe tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva jeho existencia, je
nevyhnutnou podmienkou pre kladné rozhodnutie.

Určovacia žaloba je prostriedkom umožňujúcim poskytnutie ochrany právneho postavenia žalobcu skôr,
než toto jeho postavenie bolo porušené, takže jeho cieľom je zásadné poskytnutie preventívnej ochrany.

Žalobca však v konaní nepreukázal, aby v tomto konkrétnom prípade existoval naliehavý právny záujem
na vyslovení neplatnosti dohody o postúpení práv zo záruky.

Totiž zodpovednosť zhotoviteľa za vady vyplýva priamo zo zákona, žalovaný v 2. rade podal vzájomný
návrh na určenie neplatnosti odstúpenia od časti zmluvy žalobcom a napokon podal proti nemu aj žalobu,
ktorou uplatnil svoje nároky.

Za takejto situácie, nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody a
postúpení záručných práv, pretože prípadné toto tvrdenie žalobcu sa bude riešiť v týchto konaniach,
ktoré už začali, a teda toto rozhodnutie už by nemohlo plniť svoju preventívnu funkciu.

Naviac treba súhlasiť s tvrdením žalovaného v 2. rade, že je výlučne na osobe oprávnenej z nárokov z
vád diela tieto nároky uplatniť voči osobe zodpovedajúcej za vady diela žalobou na plnenie.

Na záver odvolací súd poznamenáva, že žiadne zákonné ustanovenie nebráni tomu, aby boli postúpené
práva, vyplývajúce zo záručných práv.

Odvolací súd preskúmal aj výrok o náhrade trov vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v l. rade a
dospel k záveru, že tento výrok je vecne správny a jednotlivé položky sú aj zdôvodnené.

Súd prvého stupňa priznal náhradu za použitie osobného motorového vozidla v súlade s ust. § 19
Opatrenia č. 632/2008 Z.z..

Vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť trovy konania žalovanému v 2. rade, odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvého stupňa a v tejto časti mu vec vracia na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm.h)

O.s.p.), pretože sa v konaní bude pokračovať o vzájomnej žalobe a oprávnenosť na náhradu trov konania
bude možné posúdiť až v konečnom rozhodnutí.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v
jeho ostatnej časti ako vecne správny.

V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, žalovaný v 1. rade trovy nevyčíslil (§ 151 ods. 1 O.s.p.), a
preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania týmto účastníkom nepriznal (§ 142 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.