Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 4T/74/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714010281
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hric

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8714010281.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. januára 2015, samosudcom JUDr.

Vladimírom Hricom, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku súd

o s l o b o d z u j e

o b ž a l o v a n ý c h
Q. A. P. T. C. B. E. S. P. ,nar. XX. XX. XXXX v W. - B. B., trvalo bytom

W., N. Č.. XXXX/XX, ženatý, zamestnaný
v spoločnosti Krypton s. r. o. Poprad,

S. A. P. T. C. B. E. S. Y. M. Ú. ,nar. XX. X. XXXX v W. - B.B. B., trvalo bytom
W., N.S. Č.. XXXX/XX, vydatá, zamestnaná
v spoločnosti Krypton s. r. o. Poprad,

spod obžaloby Okresného prokurátora Poprad, č. 1 Pv 167/2014 zo dňa 16. 6. 2014,

pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona a pre skutok, že

ako rodičia mal. K.. A.., nar. X. XX. XXXX, žiaka 1. B triedy Strednej umeleckej školy, Slavkovská 19,
Kežmarok, v období školského roka 2013/2014 zanedbávali starostlivosť o jeho výchovu a povinnú
školskú dochádzku, v dôsledku čoho od 16. 9. 2013 do 11. 2. 2014 bezdôvodne vymeškala 386

vyučovacích hodín bez ospravedlnenia, hoci boli ako rodičia na jeho záškoláctvo školou opakovane
upozorňovaní a vykonané opatrenia boli neúspešné,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby zo dňa 16. 6. 2014 súd vydal trestný rozkaz dňa 20. 6. 2014 a na základe dôkazov
z prípravného konania vyhodnotil konanie oboch obvinených ako prečin ohrozovania mravnej výchovy
mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona a obom obvineným uložil trest

odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby. Zároveň im uložil podľa § 50 ods. 2 a § 51 ods. 4 písm.
g/ Trestného zákona povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, alebo
iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo iného výchovného programu.V zákonnej lehote podali obaja obvinení odpor, ktorý odôvodnili tým, že v záujme syna robili všetko a
ich konanie nenapĺňa znaky žalovaného prečinu, ani iného protiprávneho konania.

Súd zabezpečil listinné dôkazy vzťahujúce sa na obdobie, kedy mal byť skutok spáchaný a to tak od
školy, ktorú mal maloletý syn navštevovať ako aj od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad. Na
hlavnom pojednávaní súd vykonal výsluch oboch obžalovaných a z ich výpovedí vyplýva, že problémy
v správaní ich syna riešili od roku 2012, keď sa dostal počas letných prázdnin k drogám v čase jeho
kontaktu s rovesníkmi na ulici. U syna sa začala prejavovať agresivita a tak mu zabezpečili rôzne

vyšetrenia a umiestnenie v resocializačnom zariadení, ale aj hospitalizáciu na Klinike detskej psychiatrie
v Bratislave a taktiež v prospech syna prijímali rôzne opatrenia počas celého nasledujúceho obdobia.

V záujme syna zabezpečili jeho preloženie zo školy, ktorú navštevoval v Poprade - Veľkej, kde sa učil za
kuchára a od 13. 9. 2013 bol prijatý do 1. ročníka Strednej umeleckej školy v Kežmarku. Bezprostredne
po prijatí syn mal naďalej problémy v záujme o návštevu školy a tieto riešili v spolupráci so školou a

následne aj s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad. Z ich výpovedí vyplýva, že už v období
pred školským rokom 2013/2014 sa u syna prejavovali sklony agresivity v prípade nesplnenia jeho
požiadaviek, vyhrážky samovraždou, dopúšťal sa krádeží peňazí a veci z domácnosti, ktoré odovzdával
v záložni. Tieto prejavy syna riešili pohovormi, oneskorené príchody alebo príchody až v nasledujúci deň
hlásili na polícii a syna osobne hľadali.

V žalovanom období syn mal zdravotné problémy, ale aj psychické problémy a tak zabezpečovali jeho
liečenie návštevami u lekárov a podľa potreby aj jeho hospitalizáciou. Podľa ich tvrdení vykonali všetko,
čo bolo v ich silách, udržiavali kontakt so školou, ale aj s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, čo
malo viesť k zlepšeniu správania syna najmä vo vzťahu záujmu o návštevu školy.

Už z rozhodnutia o prijatí v rámci prestupu na SUŠ v Kežmarku je preukázané, že žiak pred prijatím
úspešne vykonal talentovú skúšku a pri jeho prijatí bol zohľadnený aj jeho zdravotný stav.

Súčasťou listinných dôkazov sú aj zápisy o kontaktoch rodičov so školou, najmä s triednou učiteľkou,

ale aj s riaditeľkou školy. Z týchto zápisov je možné konštatovať, že zo strany rodičov nešlo o ľahostajný
postoj a hľadali vhodné riešenia na zabezpečenie riadnej dochádzky syna do školy. Zo správania
syna bolo možné podľa obžalovaných v žalovanom období vyvodiť záver, že vzťah syna k drogám
je v uvedenom čase v útlme, no syn bol pod ich stálym dozorom, nezistili sklony k užívaniu drog
alebo alkoholu, no v uvedenom čase syn vyjadroval strach z návštevy kolektívu s obavou, že kolektív

ho neprijme z dôvodu, že v minulosti sa podrobil liečeniu drogovej závislosti. Podľa obžalovaných
navrhované prostriedky pomoci spočívajúcej v odvoze autom do školy z Popradu do Kežmarku,
využívanie voľného času na záujmovú činnosť, pomoc v domácnosti, dohováranie a pohovory s
pracovníkmi úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj pedagógmi neviedli k zmene správania a
najmä postoja syna k jeho záujmu o pravidelnú návštevu školy. Toto potvrdili i na hlavnom pojednávaní

riaditeľka školy Ing. V. W., triedna učiteľka Ing. A. R., ale aj pracovník úradu práce sociálnych vecí a
rodiny Mgr. W. A.. Pokiaľ rodičia odmietli záujem úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o poskytnutie
pomoci pri umiestnení syna v zariadení pre mládež s výchovnými problémami, tak to bolo odôvodnené
tým, že rodičia sa cítili schopnými zabezpečiť umiestnenie syna na báze dobrovoľnosti tak z ich strany,
ale aj zo strany syna. Dôkazom toho je aj jeho umiestnenie na Klinike detskej psychiatrie v Bratislave,

ale aj v Komunite Ľudovítov n. o. Palárikovo, prevádzka Poloma v predchádzajúcom školskom roku.
Tieto opatrenia boli prospešné ich synovi, ale iba do toho momentu, kým sa syn nedostal do kontaktu
s vlastným bratom počas pobytu rodičov a brata v uvedenom zariadení, ktoré bolo zorganizované v
rámci resocializačného programu uvedeným zariadením, odkiaľ syn takmer po 6 mesačnom pobyte ušiel
spolu s bratom a tým proces resocializácie ich syna bol ukončený, pretože od dňa úteku a to od 26. 7.

2013 už o maloletom uvedené zariadenie nemalo žiadne informácie. Tieto skutočnosti sú preukázané
písomnou správou uvedeného zariadenia. V období uvedenom v skutku nešlo zo strany rodičov o
dlhodobo trvajúci proces nezáujmu o správanie sa ich syna, čo do návštevy školy.

Z dôkazov nachádzajúcich sa v spise vyplýva, že už od 16. 9. 2013 do 27. 9. 2013 mal syn neprítomnosť

v škole ospravedlnenú MUDr. H. z dôvodu zápalu priedušnice a priedušiek. Pre psychické problémy
bol syn hospitalizovaný od 16. 11. do 25. 11. 2013 na Psychiatrickom oddelení Nemocnice v Levoči,
od 2. 12. do 11. 12. 2013 bol v domácom liečení, čo je preukázané potvrdením MUDr. H., dňa 12. 12.
2013 sa podrobil z iniciatívy rodičov odbornému vyšetreniu u detského psychiatra v Košiciach u MUDr.T. a na základe odporúčania zabezpečiť individuálny študijný program so skráteným rozvrhom, rodičia
mali záujem v spolupráci so školou o realizovanie navrhovaného programu. Na základe odporúčania
detského psychiatra rodičia zabezpečili opakované vyšetrenia u detského psychológa MUDr. M. v

priebehu mesiacov január, február 2014, čo je preukázané lekárskymi správami. Z diagnostického
záveru psychológa vyplýva záver, že žiak má nadmernú trému pri odpovediach pred skupinou detí
pred tabuľou a tak bolo odporúčané preferovanie písomného preverovania vedomosti žiaka. Okrem
týchto vyšetrení sa zúčastnil syn obžalovaných ďalších odborných vyšetrení a to nielen u MUDr. W. -
všeobecnej lekárky pre detí a dorast, ale aj u MUDr. H. - detského neurológa.

Ďalšími dôkazmi o spolupráci rodičov žiaka so školou, ale aj s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, sú
ajzápisyzpohovorovsrodičmi,zúčastinajmämatkynarodičovskýchzdruženiach,aleajpripohovoroch
rodičov za prítomnosti syna tak s pracovníkmi školy ako aj úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Z
týchto dôkazov vyplýva, že žiak prisľúbil účasť na vyučovaní, ale aj na ďalších aktivitách organizovaných
školou, no následne tieto prísľuby nedodržal.

V čase konania na súde bola už u syna oboch obžalovaných ukončená povinná školská dochádzka a
na základe dohody školy s rodičmi bolo ukončené štúdium ich syna K..

Súd vykonal výsluch K. A. a z jeho výpovede bolo možné konštatovať, že mal strach žiť v kolektíve

spolužiakov, obával sa prijatia do nového kolektívu, keďže stále pamätal na jeho umiestnenie v zariadení
pre drogovo závislých. Svedok potvrdil, že počas prázdnin zdržiaval sa iba doma, nikde nechodil a
počas prázdnin mu drogy nechýbali. Následne v školskom roku 2013/2014 tieto obavy o jeho činnosť v
kolektíve pokračovali, no on prejavil záujem ukončiť školu, získať maturitu, rozvíjať športové záujmy, v
čom mu rodičia chceli pomáhať. Potvrdil, že v domácnosti je nečinný, ničím rodičom nepomôže a pokiaľ

ho rodičia ráno budili s tým, že má ísť do školy, tak sa medzi sebou pohádali. Súd mal možnosť vidieť, že
v osobe syna oboch obžalovaných ide o fyzicky vyspelého chlapca a obavy z použitia fyzickej sily z jeho
strany proti rodičom mohli byť niekedy opodstatnené vzhľadom na jeho prejavy nesúhlasu s konaním
rodičov v jeho záujme.

Podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona trestného činu ohrozovania mravnej
výchovy mládeže sa dopustí ten, kto vydá čo aj z nedbanlivosti osobu mladšiu ako 18 rokov
nebezpečenstvu spustnutia tým, že umožní jej viesť záhaľčivý alebo nemravný život a čin spácha
závažnejším spôsobom konania.

Zo skutkovej podstaty vyplýva, že týmto ustanovením je chránená osoba mladšia ako 18 rokov a
objektom je mravná výchova takýchto osôb. V uvedenom ustanovení je niekoľko foriem vydania takejto
osobynebezpečenstvuspustnutia.Zvykonanýchdôkazovmalsúdpreukázané,žeusynaobžalovaných
išlo o dieťa, ktoré malo nielen zdravotné problémy bežne sa vyskytujúce u mládeže, ale aj psychické
problémy. Rodičia hľadali rôzne formy riešenia týchto problémov vrátane spolupráce s odborníkmi z

odboru psychiatrie a psychológie, pedagogiky a sociálnej oblasti. Z dôkazov nebolo preukázané, aby
rodičia vytvárali podmienky na vznik nežiaducich návykov a sklonov ich syna viesť záhaľčivý alebo
nemravnýspôsobživota. Vichzáujmeboloizolovaťsynaodosôbsosklonmikpáchaniutrestnejčinnosti
a uspokojovať jeho bežné potreby tak, aby nedochádzalo u neho k prejavom vzťahu k protispoločenskej
činnosti. Preukázaný nezáujem žiaka o štúdium a tým jeho pasivita k vyučovaciemu procesu nemôžu

byť dôkazmi o tom, že rodičia vydali svojho syna nebezpečenstvu spustnutia a že umožnili mu viesť
záhaľčivý život. Súd má za to, že u obžalovaných neboli naplnené pojmové znaky žalovaného prečinu.

Súd má za to, že obžalovaní vytvárali vhodné podmienky na zabezpečenie riadnej výchovy aj výživy
svojho syna, riadne pracovali, viedli usporiadaný život a súhrn zdravotných, duševných problémov, ale

aj vlastností dospievajúceho syna viedli k tomu, že žiadne prostriedky zo strany rodičov, školy a úradu
práce neviedli k zmene postoja ich syna k školskej dochádzke. Súd má za to, že konanie obžalovaných
nie je možné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považovať za trestný čin a preto ich podľa § 285
písm. b/ Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odjeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.