Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 14, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 12Cb/29/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710203317
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kovalčíková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6710203317.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Kovalčíkovou, v právnej veci navrhovateľa

Poľnohospodárske družstvo Veličná, so sídlom Veličná 027 54, Slovenská republika, IČO: 00 191
205, zast. JUDr. Antonom Slamkom, advokátom, so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, proti
odporcovi KOLIBA, a.s., so sídlom Krivec I, Hriňová, IČO: 36 036 838, zast. JUDr. Radkom Petruňom,
Advokátska kancelária Abelovský - Petruňo, so sídlom Tehelná 189, Zvolen, o zaplatenie 24.464,75 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 24.464,75 Eur, s 9%-ným úrokom z omeškania ročne
zo sumy 11.915,49 Eur od 10.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 10.702 Eur od 12.11.2009 do zaplatenia a

zo sumy 1.847,26 Eur od 21.12.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 16.179,35 Eur
na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Antona Slamku, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 08.03.2010 si uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie 24.464,75 Eur
s 9%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 11.915,49 Eur od 01.10.2009 do zaplatenia, s 9%-ným
úrokom z omeškania ročne zo sumy 10.702 Eur od 01.11.2009 do zaplatenia, s 9%-ným úrokom z
omeškania ročne zo sumy 1.747,26 Eur od 01.12.2009 do zaplatenia titulom neuhradených faktúr číslo:
XXXXXX splatná 30.09.2009, číslo: XXXXXX splatná 31.10.2009 a číslo: XXXXXX splatná 30.11.2009

titulom kúpnej zmluvy k dodávke kravského mlieka.

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 21.06.2013 žiadal o pripustenie, zmenu petitu návrhu v príslušenstve,
nakoľko z kúpnej zmluvy vyplývala iná splatnosť faktúr, žiadal aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie
24.464,75 Eur s 9%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 11.915,49 Eur od 10.10.2009 do
zaplatenia, zo sumy 10.702 Eur od 12.11.2009 do zaplatenia a zo sumy 1.847,26 Eur od 21.12.2009
do zaplatenia. Súd pripustil zmenu petitu návrhu v príslušenstve pohľadávky na pojednávaní dňa
21.06.2013 za účasti obidvoch právnych zástupcov. Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní
dňa 21.06.2013 poukázala na to, že atribúty vzniku zodpovednosti za škodu neboli naplnené.

Navrhovateľ neporušil žiadnu povinnosť tým, že 06.10.2009 nedodal mlieko odporcovi, tým nebol
naplnený hlavný atribút, protiprávny úkon. Poukázala na to, že odporca nikdy neupozornil navrhovateľa
na to, že mu vzniká škoda, resp. ušlý zisk. Neuskutočnil žiadne opatrenia, aby bol ušlý zisk odvrátený
alebo zmiernený. Odporca musel predvídať, že navrhovateľ môže odstúpiť od zmluvy v prípade, že
kupujúci bude 30 dní po lehote splatnosti z jednotlivých faktúr. Navrhovateľ žiadal o zaplatenie skutočne
dodaného mlieka na základe dodacích listov, ktoré boli odsúhlasené odporcom. Odporca žiadal o
započítanie pohľadávky na základe skutočnosti, že mu vznikla majetková škoda v podobe ušlého zisku.Okresný súd Zvolen rozsudkom, číslo konania 12Cb 29/2010-352 zo dňa 13.04.2012 rozhodol tak, že
návrh zamieta v istine a v príslušenstve, zohľadnil tvrdenie odporcu, že mu vznikla škoda, ktorú žiada
započítať v podobe ušlého zisku. Navrhovateľ sa podaním zo dňa 05.06.2012 odvolal voči rozhodnutiu

Okresného súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením, číslo konania XXCob XXX/XXXX-XXX zo dňa 31.01.2013
rozsudok Okresného súdu Zvolen, číslo konania 12Cb 29/2010-352 zo dňa 13.04.2012 zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. XXCob XXX/XXXX-XXX zo dňa 15.04.2014 rozsudok
Okresného súdu Zvolen č.k. 12Cb 29/2010-449 zo dňa 21.07.2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Podľa názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici je rozsudok nepreskúmateľný, nejasný,
neurčitý, nezrozumiteľný v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p..

Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Súd na základe predložených listinných dokladov zistil nasledujúci skutkový stav:

Navrhovateľ návrhom zo dňa 08.03.2010 si uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie 24.464,75 Eur
s 9%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 11.915,49 Eur od 01.10.2009 do zaplatenia, s 9%-ným
úrokom z omeškania ročne zo sumy 10.702 Eur od 01.11.2009 do zaplatenia, s 9%-ným úrokom z
omeškania ročne zo sumy 1.747,26 Eur od 01.12.2009 do zaplatenia titulom neuhradených faktúr číslo:
XXXXXX splatná 30.09.2009, číslo: XXXXXX splatná 31.10.2009 a číslo: XXXXXX splatná 30.11.2009

titulom kúpnej zmluvy k dodávke kravského mlieka. Navrhovateľ si návrhom zo dňa 08.03.2010 uplatnil
voči odporcovi právo na zaplatenie 24.464,75 Eur s príslušenstvom. V návrhu požadoval 9%-ný
úrok z omeškania ročne zo sumy 11.915,49 Eur od 01.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 10.702 Eur
od 01.11.2009 do zaplatenia a zo sumy 1.847,26 Eur od 01.12.2009 do zaplatenia titulom úhrady
kúpnej zmluvy kravského mlieka, ktorej cenu navrhovateľ odporcovi vyúčtoval faktúrou číslo: XXXXXX

splatnú 30.09.2009, číslo: XXXXXX splatnú 31.10.2009 a číslo: XXXXXX so splatnosťou 30.11.2009.
Navrhovateľ tvrdil, že mlieko odporcovi dodával na základe ústne uzatvorenej Kúpnej zmluvy. Po dodaní
mlieka vyhotovil odporca dodací list ako podklad pre fakturáciu, ktorým potvrdil prevzatie mlieka a
navrhovateľ na základe uvedeného vystavil faktúru. Odporca žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že
pohľadávkou navrhovateľa na zaplatenie ceny mlieka si započítal svoju pohľadávku titulom škody a

ušlého zisku, ktorá mu vznikla vo výške 35.955,53 Eur zavinením navrhovateľa. Odporca tvrdil, že medzi
účastníkmi bola dňa 10.06.2009 uzatvorená písomná Kúpna zmluva na dodávku surového kravského
mlieka za kvótované roky 2009 - 2012, a preto tvrdenie navrhovateľa, že dodával mlieko odporcovi na
základe uzatvorenej zmluvy nezodpovedá skutočnosti. Navrhovateľ si neplnil povinnosť dodať odporcovi
zmluvne dohodnutý objem mlieka, ktorý mu dodal len mlieko v objeme 197.566 litrov a od 06.10.2009

mlieko dodávať odmietol. Odporca výzvou zo dňa 07.12.2009 vyzval navrhovateľa na plnenie zmluvy,
avšak bezvýsledne. Odporca tvrdil, že dôvodom uzatvorenia Kúpnej zmluvy s navrhovateľom bola
skutočnosť, že odporca mal pre kúpu tohto mlieka dohodnutého ďalšieho odberateľa, ktorému plánoval
mlieko so ziskom odpredať. Navrhovateľ tým, že odmietol splniť povinnosť dodať odporcovi dohodnutý
objem mlieka porušil svoju povinnosť zo zmluvy a znemožnil tak spoločnosti odporcu odpredať toto

mlieko tretej osobe, dohodnutému odberateľovi, čo malo za následok vznik škody na strane odporcu,
a to v podobe ušlého zisku. Odporca predložil súdu výpočet náhrady škody titulom ušlého zisku
pri ktorom vychádzal z individuálnej kvóty mlieka pridelenej štátom navrhovateľovi predpokladaného
objemu mlieka, ktoré mohol a mal navrhovateľ dodať odporcovi z priemernej nákupnej ceny mlieka, za
ktorú nakupoval odporca mlieko od navrhovateľa ako aj z priemernej jednotkovej predajnej ceny mlieka,

za ktorú predával odporca mlieko od navrhovateľa svojmu odberateľovi T-ZONE. Odporca ďalej tvrdil,
že dňa 06.10.2009, od ktorého navrhovateľ odmietal dodávať odporcovi mlieko bola spoločnosť odporcu
v omeškaní iba z úhradou faktúry číslo: XXXXXX, nakoľko faktúra XXXXXX splatná 26.08.2009 bola
uhradená, faktúra XXXXXX sa stala splatná až 09.10.2012.Navrhovateľ na pojednávaní dňa 21.06.20132 upravil petit návrhu v príslušenstve pohľadávky, nakoľko
upravil správne splatnosť pohľadávky.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní dňa 14.11.2014 trvala na návrhu v zmysle úpravy zo

dňa 21.06.2013.

Právny zástupca odporcu žiadal návrh zamietnuť.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ podanou žalobou domáhal zaplatenia ceny za mlieko dodané
odporcovi v mesiacoch august, september a október 2009 vyúčtované faktúrou č. XXXXXX zo dňa
04.09.2009 (za 52.617 l surového kravského mlieka dodaného v mesiaci august vo výške 11.915,49
Eur (jednotková cena 0,1903) so splatnosťou faktúry dňa 30.09.2009); faktúrou č. XXXXXX zo dňa

09.10.2009 (za 56.208 l surového kravského mlieka dodaného v mesiaci september vo výške 10.702,-
Eur (jednotková cena 0,16) so splatnosťou dňa 01.10.2009); a faktúrou č. XXXXXX zo dňa 16.11.2009
(za 9.702 l surového kravského mlieka dodaného v mesiaci október vo výške 1.847,26 Eur (jednotková
cena 0,16) s dátumom splatnosti dňa 30.11.2009). Ceny boli účtované vrátane 19% DPH, k faktúram
navrhovateľ priložil dodacie listy.

Podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo
v dôsledku praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné
podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého
úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto
prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím

lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.

Jednouzprvýchotázok,ktoréjevdanejvecipotrebnézodpovedaťje,čizmluvnývzťahmedziúčastníkmi
bol založený na základe ústnej kúpnej zmluvy o dodávkach kravského mlieka, ktorou argumentoval
navrhovateľalebonazákladepísomnejkúpnejzmluvyzodňa10.06.2009,ktorouargumentovalodporca.
V priebehu konania navrhovateľ tvrdil, že zmluvný vzťah medzi ním a odporcom sa riadil ústnou

kúpnou zmluvou a písomná kúpna zmluva datovaná dňom 10.06.2009 mala byť údajne podpísaná
navrhovateľom až 29.11.2009. Táto skutočnosť tvrdená navrhovateľom však v konaní jednoznačne
preukázaná nebola, vykonaným dokazovaním (najmä z výsluchu svedkov L.. M., M. O.) súd zistil, že
písomné vyhotovenie kúpnej zmluvy datované dňom 10.06.2009 odporca pravdepodobne v tento deň
odovzdal navrhovateľovi, konkrétne predsedníčke navrhovateľa L.. M., ktorá však túto zmluvu v sídle

odporcu nepodpísala, ale zobrala ju s tým, že zmluvu nie je oprávnená podpísať sama. K vráteniu
zmluvy odporcovi malo následne dôjsť až po 2-3 mesiacoch, čo potvrdzuje aj výpoveď svedka pána
D., zamestnanca odporcu. Nakoľko však navrhovateľ nepreukázal jej uzavretie v iný konkrétny dátum,
súd sa ustálil na tom, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania sa riadil písomnou kúpnou zmluvou
uzatvorenou dňa 10.06.2009 v tej podobe, ako ju predložil súdu odporca (č.l. 27) a ktorá je datovaná

dňom10.06.2009,apodpísanáobomaúčastníkmizmluvnéhovzťahu.Ajkebykúpnuzmluvunavrhovateľ
podpísal v iný deň, mal uvedenú skutočnosť pri podpise zmluvy uviesť a mal teda postupovať v súlade
so svojimi záujmami a nie podmienkami odporcu, resp. pri samotnom uzatváraní zmluvné vzťahu mal
postupovať s väčšou odbornou starostlivosťou. A naopak odporca v danom prípade nemal dôvod mať
pochybnosti o uzatvorení písomnej kúpnej zmluvy už dňa 10.06.2009, keď v uvedený deň bola zo strany

odporcu navrhovateľovi odovzdaná písomná kúpna zmluva na dodávky surového kravského mlieka,
pričom navrhovateľ následne už v ten istý mesiac (júni 2009) začal s dodávkami surového kravského
mlieka odporcovi. Uvedené bolo preukázané aj výsluchmi svedkov (U. O.G., V. H.). Svojím konaním
navrhovateľ v podstate pristúpil k zmluve v dôsledku, čoho možno aplikujúc § 275 ods. 4 Obchodného
zákonníka vyvodiť záver, že navrhovateľ tým, že začal podľa zmluvy plniť a dodávať odporcovi mlieko,

vyjadril svoj súhlas s obsahom Kúpnej zmluvy zo dňa 10.06.2009. Z hľadiska záväznosti zmluvy je však
potrebné poukázať na to, že nie je podstatné, kedy účastníci zmluvu podpísali.

Z uvedeného potom vyplýva, že medzi účastníkmi konania existoval zmluvný vzťah, ktorý bol založený
a riadil sa písomnou Kúpnou zmluvou zo dňa 10.06.2009, na základe ktorej navrhovateľ bol povinnýdodávať odporcovi surové kravské mlieko a odporca bol povinný za dodané surové kravské mlieko
zaplatiť kúpnu cenu.

Nakoľko v priebehu konania odporca nenamietal, že by mlieko v množstvách uvedených vo faktúrach č.

XXXXXX, Č.. XXXXXX V. Č.. XXXXXX od navrhovateľa ako predávajúceho neprevzal a nemal námietky
ani proti fakturovanej cene, je možné posúdiť návrh navrhovateľa v časti zaplatenia sumy vo výške
24.464,75 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 11.915,49 Eur od 10.10.2009
do zaplatenia, zo sumy 10.702,-Eur od 12.11.2009 do zaplatenia a zo sumy 1.847,26 Eur od 21.12.2009
do zaplatenia z titulu neuhradených faktúr za preukázateľne dodaný a odobratý tovar, ako dôvodný.

Odporca si však v konaní voči pohľadávke navrhovateľa uplatnil na započítanie svoju pohľadávku

najskôr vo výške 35.955,53, neskôr túto sumu opravil na sumu 44.398,51 Eur (viď. č.l. 89 spisu), a to z
titulu náhrady škody vo forme ušlého zisku, pričom predložil list odporcu zo dňa 19.04.2010 adresovaný
navrhovateľovi vo veci započítania vzájomných splatných pohľadávok jednostranným úkonom, v zmysle
ktorého voči navrhovateľovi eviduje záväzok titulom náhrady škody vo výške 11.490,78 Eur. Odporca
svoj nárok oprel o skutočnosť, že navrhovateľ ako predávajúci porušil svoj záväzok vyplývajúci z

písomnejKúpnejzmluvyzodňa10.06.2009,ktorousanakvótovanéroky2009až2012zaviazaldodávať
odporcoviakokupujúcemusurovékravskémliekovobjeme3.030.600litrov.Navrhovateľvšakodporcovi
dodal mlieko len v objeme 197.566 litrov a od 06.10.2009 odmietol mlieko odporcovi dodávať napriek
tomu, že ho odporca na plnenie zmluvných povinností vyzýval, naposledy listom zo dňa 07.12.2009.
Odporca si preto uplatnil voči navrhovateľovi náhradu škody vo forme ušlého zisku vo výške 44.398,51

Eur za obdobie od 01.04.2009 do 31.03.2010; spôsob vyčíslenia náhrady škody uviedol vo vyjadrení
zo dňa 16.11.2010 (č.l. 89 spisu).

Vzhľadom na to, že obaja účastníci uplatňujú nárok z obchodnoprávneho vzťahu založeného kúpnou
zmluvou podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, je potrebné nárok na náhradu škody posúdiť
najskôr z hľadiska ustanovení upravujúcich nárok na náhradu škody spôsobenej porušením povinností

z obchodno-záväzkového vzťahu (akým je aj vzťah navrhovateľa a odporcu), ktoré sú obsiahnuté v
Obchodnom zákonníka v § 373 a nasl..

Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 374 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje
prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno
rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala,
a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. Zodpovednosť nevylučuje prekážka,
ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla

z jej hospodárskych pomerov. Účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na dobu, dokiaľ trvá
prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené.

Náhrada škody je viazaná na existenciu záväzku. Je jedným z dôsledkov jeho porušenia. Túto viazanosť
treba vidieť v štádiu vzniku povinnosti nahradiť škodu. Povinnosť náhrady škody postihuje stranu,
ktorá poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu (najmä zo zmluvy). V zmysle vyššie citovaných

ustanovení Obchodného zákonníka predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:

a) protiprávne konanie spočívajúce v porušení povinnosti zo záväzkového vzťahu;

b) vznik škody;

c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym konaním a vznikom škody.Všetkyuvedenépredpokladymajúobjektívnupovahu,zavineniesatedanevyžaduje,nakoľkovšak§373
Obchodného zákonníka má dispozitívnu povahu, strany si môžu v zmluve dohodnúť povinnosť nahradiť
škodu aj na princípe zavinenia. Takéto prípady sa v praxi však vyskytujú ojedinele.

Zodpovedná strana sa môže od zodpovednosti oslobodiť (liberovať), ak preukáže, že k nesplneniu
povinnostidošlovdôsledkuokolnostívylučujúcichzodpovednosť(§374ods.1Obchodnéhozákonníka).

Prvým a základným predpokladom vzniku nároku na náhradu škody je existencia právnej povinnosti,
vyplývajúcej zo záväzkovo-právneho vzťahu, ktorá bola porušená. Tak ako už bolo vyššie konštatované
obchodno-záväzkový vzťah medzi účastníkmi bol založený a riadil sa Kúpnou zmluvou zo dňa
10.06.2009 (v konaní predloženou odporcom, č.l. 27), ktorá sa podpisom každou zo zmluvných strán

stala pre jej účastníkov záväznou. V tejto súvislosti je potrebné opäť dodať, že z hľadiska záväznosti
zmluvy nie je podstatné, kedy účastníci zmluvu podpísali. Tak ako už poukázal krajský súd, Kúpna
zmluva zo dňa 10.06.2009 obsahuje viacero nepresností, a to aj pokiaľ ide o základné náležitosti kúpnej
zmluvy v zmysle § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Ako predmet kúpnej zmluvy (v čl. I bod 1) bol dohodnutý záväzok navrhovateľa ako predávajúceho

dodávať odporcovi ako kupujúcemu v kvótovaných rokoch 2009-212 (zrejme tu boli myslené roky
2009-2012) surové kravské mlieko a kupujúci sa zaviazal dodané mlieko odobrať a zaplatiť zaň kúpnu
cenu. Podľa bodu 2, čl. I, množstvo dodávky v jednotlivých rokoch malo predstavovať 3.030.600 litrov;
množstvo dodávaného mlieka je vo vyhotovení, ktoré predložil odporca, dopísané rukou do predtlače,
tentoúdajvšakabsentujevKúpnejzmluvezodňa10.06.2009,ktorúsúduvoriginálipredložilnavrhovateľ

na pojednávaní dňa 22.10.2010 a ktorej prvá strana sa vo fotokópii nachádza na č.l. 46 spisu. Z
dojednania o množstve dodávaného mlieka taktiež nie je bez pochybností zrejmé, či malo ísť o dodávku
za všetky roky alebo v jednotlivých rokoch 2009-2012. Z čl. III bod. 8 vyplýva, že záväzným podkladom
pre účely úhrady množstva prebratého mlieka je skutočne prebratý objem na zbernom mieste potvrdený
zodpovednými zamestnancami predávajúceho a kupujúceho. Ako zmätočné ustanovenie sa javí aj

dojednanie obsiahnuté v čl. VI bod 1, v zmysle ktorého sa zmluvné strany vzájomne dohodli, „že kupujúci
môže odstúpiť od zmluvy v prípade dlhšieho meškania ako 30 dní od lehoty splatnosti.“ Je zrejmé, že
tu malo byť upravené právo predávajúceho odstúpiť od zmluvy v prípade, že kupujúci mešká s úhradou
faktúry dlhšie ako 30 dní od lehoty splatnosti.

Je nepochybné, že Kúpna zmluva zo dňa 10.06.2009 bola vyplnená na predtlači odporcu, pričom

nepochybne bola podpísaná aj navrhovateľom. Vyššie uvedené sporné ustanovenia týkajúce sa
predmetu zmluvy, čo do množstva tovaru, však vyvolávajú minimálne pochybnosti o dohodnutom
predmete plnenia, a to najmä pokiaľ ide o neurčité a nepresné vyjadrenie množstva mlieka, ktoré sa
zaviazal navrhovateľ ako predávajúci odpredať odporcovi. V zmysle toho, že určité a zrozumiteľné
dojednanie predmetu plnenia je jednou z podstatných náležitostí kúpnej zmluvy, nie však takou ktorá

by spôsobovala neplatnosť kúpnej zmluvy ako celok, je možné dospieť k záveru, že zmluva uzatvorená
medzi účastníkmi bola uzatvorená ako rámcová kúpna zmluva, ktorou boli dohodnuté podmienky
zmluvného vzťahu a jednotlivé kúpne zmluvy boli medzi účastníkmi uzatvárané odsúhlasením množstva
dodaného mlieka kupujúcim a vystavením príslušného dodacieho listu. Tento záver podporuje aj
skutočnosť, že odporca za trvania obchodno-záväzkového vzťahu s navrhovateľom nijakým spôsobom

nenamietal množstvo dodaného mlieka (teda jeho nedostatok) a nevyzýval navrhovateľa, aby mu v
príslušnom mesiaci dodal mlieko opätovne, nakoľko si nesplnil príslušnú mesačnú kvótu.

Podľa § 266 ods. 1, 2, 3 a 4 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej
osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. V
prípadoch,keďprejavvôlenemožnovyložiťpodľaodseku1,vykladásaprejavvôlepodľavýznamu,ktorý

by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v
obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Pri výklade
vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane
rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania
strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba

pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.V prípade takto neurčito vymedzeného predmetu plnenia je možné v danej veci aplikovať výkladové
pravidlá obsiahnuté § 266 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých treba prejav vôle vykladať najskôr
podľa úmyslu konajúcej osoby (v danom prípade odporcu); následne podľa významu, ktorý by mu

spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený; ak nie je možný výklad
podľa prvých dvoch pravidiel, potom podľa významu, ktorý sa prejavu vôle spravidla v obchodnom
styku prikladá; a ak ide o prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba ho pri
pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. V tejto súvislosti
je potrebné poukázať aj na to, že iné zmluvy, ktoré v konaní predložil odporca na demonštráciu toho,

že nevyplnené miesto v návrhoch zmlúv na doplnenie informácie o objeme mlieka, je jeho obchodnou
zvyklosťou vo vzťahu ku všetkým jeho obchodným partnerom, obsahujú vyjadrenie predmetu plnenia
(resp. jeho časové vymedzenie) určitejšie ako v prípade zmluvy s navrhovateľom, keď napríklad v kúpnej
zmluve uzatvorenej medzi odporcom ako kupujúcim a spol. AGROJAS, s.r.o., ako predávajúcim, zo
dňa 30.12.2005 (č.l. 60) je uvedené, že „zmluvné strany sa dohodli, že množstvo dodávky v roku 2006
prestavuje 420 tis. litrov“; množstvo na ďalšie roky bude dohodnuté v dodatkoch k zmluve (obdobne aj

v zmluve s predávajúcim Turiec - Agro, s.r.o.). Aplikujúc teda výkladové pravidlá § 266 Obchodného
zákonníka je potrebné vyvodiť záver, že pokiaľ zmluva obsahuje určité nezrovnalosti tieto je potrebné
vykladať na ťarchu odporcu z dôvodu, že tento vypracoval návrh zmluvy, ku ktorému následne
navrhovateľ pristúpil. Vzhľadom na to, že sa jedná o spornosť vyjadrenia množstva dodávaného mlieka a
časového vymedzenia je možné aplikovať len pravidlo vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní

výraz použila teda odporcu, nakoľko v danej oblasti podnikania (spracovanie mlieka) je zaužívaná rôzna
prax tak, ako to možno vidieť aj v iných zmluvách predložených odporcom.

Je zarážajúce, že odporca, ktorý na trhu s mliekom pôsobí už niekoľko rokov, ľahkovážne pristupuje
k vypracúvaniu kúpnych zmlúv, ktoré obsahujú nepresnosti, a za ktorých obsah následne nesie
zodpovednosť. V danej veci neobstojí ani argument odporcu, že spôsobom, akým uzatváral zmluvu s

navrhovateľom (zmluva vyhotovená s nevyplneným miestom na doplnenie informácie o objeme mlieka),
uzatvára zmluvy s akýmkoľvek iným účastníkom (odberateľom), preto vo vzťahu k navrhovateľovi nemal
dôvod postupovať inak. Odporca, ktorého zmluva obsahovala údaj o množstve dodávaného mlieka, v
konaní nevyvrátil pochybnosti, o tom kedy a či vôbec došlo k dojednaniu v tejto časti zmluvy medzi
zmluvnými stranami, alebo bol tento údaj do písomného vyhotovenia zmluvy dopísaný neskôr.

Pokiaľ odporca tvrdí vo svojom vyjadrení zo dňa 05.08.2013 (odvolanie na č.l. 454), že úmyslom
zmluvných strán nebolo uzatvoriť rámcovú zmluvu, nie je možné sa stotožniť s tým jeho názorom, a to
práve v dôsledku vyššie uvedených nezrovnalostí, najmä neurčito vyjadreného predmetu plnenia. Je
pretopotrebnévyvodiťzáver,žeKúpnuzmluvuzodňa10.06.2009jenutnéposúdiťakorámcovúzmluvu,
pričom jednotlivé kúpne zmluvy boli medzi účastníkmi zmluvy uzatvárané odsúhlasením množstva

dodaného mlieka kupujúcim a vystavením príslušného dodacieho listu. Taktiež je potrebné v danom
prípade prihliadnuť aj na skutočnosť, že Kúpna zmluva zo dňa 10.06.2009, ktorú v origináli predložil
navrhovateľ v porovnaní s Kúpnou zmluvou zo dňa 10.06.2009 predloženou odporcom, neobsahovala
údaj o množstve mlieka, ktoré mal dodať odporcovi. Nesúlad obsahu zmlúv v tejto časti vyvoláva
opodstatnené pochybnosti o tom, kto a kedy dopísal do vyhotovenia zmluvy predloženej odporcom tento

údaj, a či to bolo po vzájomnej dohode zmluvných strán. Zodpovednosť za

tento nedostatok zmluvy možno pripísať obom zmluvným stranám, avšak z pohľadu odporcom
uplatnenej náhrady škody (ktorú odvíja práve od množstva mlieka, ktoré malo byť dodané na základe
zmluvy) bolo na ňom, aby v konaní preukázal, že množstvo mlieka uvedené v jeho vyhotovení Kúpnej
zmluvy zo dňa 10.06.2009 bolo výsledkom konsenzu oboch zmluvných strán.

Z uvedeného potom vyplýva, že zodpovednosť za škodu, ktorá mala vzniknúť odporcovi, nemožno
odvíjať od skutočnosti, že navrhovateľ nedodal odporcovi určité dohodnuté množstvo mlieka, keď
množstvo mlieka sa spravovalo odsúhlasením množstva dodaného mlieka odporcom ako kupujúcim a
vystavením príslušného dodacieho listu vo vzťahu ku každému dodaniu mlieka.

Nárok na náhradu škody by však v danom prípade bolo možné vyvodiť z porušenia povinnosti zo strany

navrhovateľa spočívajúcej v celkovom zastavení dodávok mlieka od 06.10.2009 v prospech odporcu,pričom aj v dôsledku tohto nedodania mlieka podľa vyjadrenia odporcu mu bola spôsobená škoda vo
forme ušlého zisku, ktorý mohol mať z predaja mlieka dodaného navrhovateľom ďalšiemu zmluvne
dohodnutému odberateľovi, ktorým bola spol. T-ZONE, s.r.o..

Tak už ako vyššie bolo konštatované zmluvný vzťah medzi účastníkmi bol založený a riadil sa
Kúpnou zmluvou zo dňa 10.06.2009, z ktorej navrhovateľovi vyplývala povinnosť dodávať odporcovi
surové kravské mlieko; odporca vyzýval navrhovateľa na plnenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy
naposledy listom zo dňa 07.12.2009. Nakoľko bolo ustálené, že v zmluve nebolo dohodnuté množstvo
dodávaného mlieka, je potrebné na dodávky mlieka aplikovať obvyklú prax v danej oblasti, a teda možno

predpokladať, že mlieko by navrhovateľ dodal odporcovi minimálne raz do mesiaca. Navrhovateľ odo
dňa 06.10.2009, čo medzi účastníkmi nebolo sporné, odporcovi prestal dodávať mlieko, čím zjavne
porušil povinnosť jemu vyplývajúcu zo zmluvy, pričom v dôsledku uvedeného odporcovi mala vzniknúť
škoda, ktorú si uplatnil a vyčíslil za obdobie od 01.04.2009 do 31.03.2010 (čo predstavuje jeden
kvótovaný rok) vo výške 44.398,51 Eur vo forme ušlého zisku vychádzajúc z § 373 v spojení s § 379
prvá veta Obchodného zákonníka.

V tejto súvislosti je však nárok potrebné posúdiť z pohľadu ďalších ustanovení Obchodného zákonníka
upravujúcich okolnosti vylučujúce zodpovednosť za škodu, či modifikáciu rozsahu škody, a na ktoré
poukazoval v priebehu konania tak navrhovateľ, ako aj krajský súd, a to na ustanovenie § 376, § 379,
§ 382 a § 384 Obchodného zákonníka.

Podľa § 376 Obchodného zákonníka poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie

povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti,
na ktorú bola poškodená strana povinná.

V zmysle citovaného § 376 Obchodného zákonníka poškodený stráca nárok na náhradu škody, ak
nesplnenie povinnosti povinnej strany spôsobil, a to svojím konaním, resp. opomenutím konať v súlade
so zmluvou, alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bol povinný. V danom prípade odvíja odporca svoj

nárok na náhradu škody zo správania navrhovateľa, ktorý porušil povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy
a odporcovi prestal dodávať mlieko. Navrhovateľ však v konaní argumentoval tým, že k takémuto
porušeniu jeho záväzku pristúpil z dôvodu, že odporca si naopak neplnil svoj záväzok platiť faktúry na
čas, v lehote splatnosti.

Vovzťahukpovinnostiodporcuuhrádzaťfaktúryvychádzajúczpodaniaodporcuzodňa03.02.2012bolo

zistené, že faktúry zo strany odporcu boli uhrádzané nasledovne: 1. faktúra č. XXXXXX bola odporcovi
doručená 27.07.2009 (pôvodne mu bola táto faktúra doručená dňa 03.07.2009, no pretože bola chybná,
túto vrátil navrhovateľovi a navrhovateľ opravenú faktúru doručil 27.07.2009); faktúra sa stala splatnou
26.08.2009; odporca dňa 24.08.2009 zadal príkaz na úhradu predmetnej faktúry. 2. Faktúra č. XXXXXX
bola odporcovi doručená dňa 10.08.2009; stala sa splatnou dňa 09.09.2009; dňa 05.10.2009 odporca

dal príkaz na úhradu predmetnej faktúry. 3. Faktúra č. XXXXXX sa stala splatnou dňa 09.10.2009, 4.
faktúra č. XXXXXX sa stala splatnou dňa 11.10.2009 a 5. faktúra č. XXXXXX sa stala splatnou dňa
20.12.2009. Z uvedeného vyplýva, že dňa 06.10.2009, od ktorého navrhovateľ odmietol dodávať mlieko,
bol odporca v omeškaní s úhradou faktúry č. XXXXXX. Prvá z vystavených faktúr bola riadne a včas
uhradená. Druhú faktúru odporca uhradil po lehote splatnosti v omeškaní na 26. deň odo dňa splatnosti

(splatnosť faktúry bola dňa 09.09.2009, uhradená bola dňa 05.10.2009). Nasledujúce faktúry (3., 4. a 5.)
už navrhovateľovi neuhradil, čo odôvodnil tým, že navrhovateľ mu prestal dodávať mlieko. A aj napriek
neuhradeným faktúram z jeho strany listom zo 07.12.2009 vyzval navrhovateľa na dodanie mlieka.

Na základe zistených súvislostí je možné dospieť k záveru, že konanie odporcu možno podriadiť pod
ustanovenie § 376 Obchodného zákonníka, keď následkom jeho konania - resp. nekonania, t.j. tým,

že navrhovateľovi neuhrádzal faktúry včas, spôsobil, že navrhovateľ ďalej odmietol dodávať odporcovi
mlieko. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ odporcovi dodával mlieko v mesiacoch jún, júl,
august, september a október, pričom načas zaplatil len faktúru vystavenú za mesiac jún, teda faktúru
č. XXXXXX (tak ako je uvedené vyššie); faktúru za júl (č. XXXXXX) uhradil až v mesiaci október;ďalšie faktúry už neuhradil vôbec. Z takto konštatovaného skutkového stavu potom vyplýva, že odporca
svojím konaním, resp. opomenutím konať (uhrádzať faktúry) spôsobil, že navrhovateľ následne prestal
s dodávkami mlieka. O tom, že odporca mal vedomosť o dlhu voči navrhovateľovi z neuhradených

faktúr svedčí aj návrh dohody o mimosúdnom vysporiadaní zo dňa 23.11.2009 (č.l. 163 spisu), ktorý
odporca zaslal navrhovateľovi a z ktorého taktiež vyplýva, že odporca navrhol odložiť splatnosť faktúr
(prvú splatnú faktúru by zaplatil až dňa 20.12.2009) podľa navrhnutého splátkového kalendára. K
návrhu o mimosúdnom vysporiadaní zo dňa 23.11.2009 je potrebné uviesť, že aj keď existenciu takého
návrhu odporca spochybnil, návrh preukázateľne obsahuje pečiatku odporcu spolu s podpisom, ktoré

pri porovnaní s inými listinnými dôkazmi predloženými odporcom sa zhodujú, a preto nie je dôvod mať
pochybnosti o existencii uvedeného návrhu a o tom, že tento návrh bol predložený zo strany odporcu.
Odporca v konaní jednoznačne nepreukázal, že by tento návrh dohody nebol vypracovaný odporcom.
Je nelogické, aby tento návrh vypracoval navrhovateľ, keď v podstate obsahom dohody bol splátkový
kalendár neuhradených faktúr, ktoré by mal odporca začať splácať až v decembri 2009.

Pokiaľ odporca argumentoval v konaní tým, že faktúry za dodané mlieko neuhradil z dôvodu, že

navrhovateľ mu prestal dodávať mlieko, je potrebné posúdiť tento argument ako účelový. Navrhovateľ
prestal s dodávkami mlieka dňa 06.10.2009, v tento deň mu bola v omeškaní uhradená aj faktúra č.
XXXXXX splatná dňa 09.09.2009, ďalšia faktúra č. XXXXXX za už dodané mlieko sa mala stať splatnou
o tri dni, t.j. 09.10.2009, túto faktúru však už odporca neuhradil. Je možné predpokladať, že v prípade, ak
by odporca uvedenú faktúru uhradil, navrhovateľ by pokračoval v dodávkach mlieka. Je pochopiteľné,

že po predchádzajúcej skúsenosti navrhovateľ odložil dodávky mlieka pre odporcu, kým mu nebude
uhradená faktúra č. XXXXXX; v podstate toto konanie navrhovateľa možno posúdiť ako oprávnené s
poukazomna§326ods.1Obchodnéhozákonníka.Obdobne,akonatopoukázalnavrhovateľvodvolaní
doručenom súdu dňa 05.06.2012 (č.l. 360 spisu), keby odporca uhradil dlžnú faktúru č. XXXXXX splatnú
dňa 09.10.2009, mohol odporca oprávnene tvrdiť, že navrhovateľ nemal odo dňa 06.10.2009 dôvod

odoprieť dodávky mlieka a požadovať náhradu škody. Z návrhu dohody o mimosúdnom vysporiadaní zo
dňa 23.11.2009 (č.l. 163 spisu) však vyplýva, že odporca ani nemal v úmysle zaplatiť faktúry v lehote
splatnosti, keď navrhovateľovi navrhol odklad splatnosti prvej z faktúr, ktorá bola pôvodne splatná ku
dňu 09.09.2009, na deň 20.12.2009; druhej faktúry pôvodne splatnej dňa 12.10.2009 na deň 20.01.2010
a tretej faktúry pôvodne splatnej dňa 20.11.2009 na deň 20.02.2010.

Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.

K vyjadreniu odporcu, že platenie faktúr po lehote splatnosti je bežnou praxou v obchodno-záväzkových
vzťahoch (na čo poukázal právny zástupca odporcu v záverečnej reči na pojednávaní dňa 13.04.2012),
je potrebné uviesť, že nie je možné sa s takýmto argumentom stotožniť; v prípade, ak by tak bolo,

dojedania týkajúce sa lehoty na zaplatenie faktúr by boli nadbytočné. Týmto vyjadrením v podstate
odporca sám seba usvedčuje z toho, že porušil zmluvnú povinnosť, pričom takéto porušenie považuje
za bežnú prax, čo je nemysliteľné a zarážajúce, a dokonca je ho možné posúdiť ako v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku, a teda v zmysle § 265 Obchodného zákonníka nepožívajúce
právnu ochranu. V danej veci bola lehota splatnosti jednotlivých faktúr dohodnutá na 30 dní od jej

doručenia, čo je dostatočne dlhý čas na zabezpečenie finančných prostriedkov. Odporca v konaní tvrdil,
že mlieko, ktoré od navrhovateľa odoberal nebolo určené pre jeho potrebu, ale bolo určené na ďalší
predaj konkrétnemu odberateľovi, ktorým bola spol. T-ZONE s.r.o.. Z výpovede V. H., konateľa spol.
T-ZONE s.r.o., bolo zistené, že táto spoločnosť odporcovi za dodané mlieko uhrádzala faktúry ihneď.
Odporca sa vyjadril, že toto mlieko predával so ziskom (čo v podstate vyplýva aj z toho, že ako náhradu

škody si uplatňuje len ušlý zisk). Preto nie je zrejmé, prečo bol odporca v omeškaní so splácaním faktúr
navrhovateľovi, keď ako sa sám vyjadril mlieko od navrhovateľa bolo určené pre spol. T-ZONE s.r.o.,
ktorá faktúry uhrádzala ihneď a mlieko mal predávať so ziskom a nie pod nákupnú cenu.

Na základe uvedeného aplikujúc § 376 Obchodného zákonníka preto možno vyvodiť záver, že odporca
stratil svoj nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť, a to tým, že sám porušil záväzok vyplývajúci

z Kúpnej zmluvy zo dňa 10.06.2009, keď neuhradil navrhovateľovi faktúry, čo viedlo navrhovateľa k
tomu, aby sám porušil povinnosť dodávať mlieko.Podľa § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a
ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového
vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať

s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.

Ustanovenie § 379, druhá veta, Obchodného zákonníka z povinnosti nahradiť škodu vylučuje škodu
predvídateľnú, t.j. takú, ktorú v čase vzniku záväzku povinná strana poznala, ako možný dôsledok
porušenia svojej povinnosti alebo ktorá bola v tom čase ako takýto dôsledok predvídateľná. Tým je
limitovaný rozsah náhrady škody. Predvídateľnosť škody sa posudzuje objektívne na základe vedomostí

povinnej strany a musí byť daná v čase vzniku záväzkového vzťahu (t.j. v čase uzavretia zmluvy). Ak sa
predvídateľnosť škody nedá určiť na základe vedomostí povinnej strany, rozhodujúca je predvídateľnosť
škody na základe skutočností, ktoré v čase vzniku záväzkového vzťahu povinná strana poznala alebo
pri obvyklej starostlivosti mala poznať.

V prejednávanej veci vo vzťahu k odporcom uplatnenej náhrade škody je možné ďalej posúdiť odporcov

nárok podľa § 379 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je z povinnosti nahradiť škodu vylúčená
škoda predvídateľná. Na základe zisteného skutkového stavu, tak ako bol popísaný vyššie, možno
vyvodiť záver, že odporca mohol a mal predvídať aj vznik takej situácie, že mu navrhovateľ prestane
dodávať mlieko, a to či už z objektívnych dôvodov (napr. celkový nedostatok mlieka vzniknutý nezávisle
od vôle človeka) alebo subjektívnych dôvodov (napr. v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany

navrhovateľa). Uvedené možno predpokladať najmä z dôvodu, že v oblasti obchodovania s mliekom
odporca pôsobí už niekoľko rokov a má teda dlhodobú prax v oblasti. Odporca sa domáhal voči
navrhovateľovi náhrady ušlého zisku, pri preukázaní ktorého je vždy rozhodujúce zistenie príčinnej
súvislosti medzi porušením povinnosti a ušlým ziskom. Obdobne ako sa vyjadril krajský súd v danom
prípade, pokiaľ v kúpnej zmluve bola dohodnutá jednomesačná výpovedná lehota pre obidve strany,

je nepochybné, že odporca si pri svojich ďalších zmluvných vzťahoch, do ktorých vstupoval so svojimi
odberateľmi musel byť vedomý, že navrhovateľ mu môže v priebehu cca mesiaca prestať podávať
mlieko, a teda mohol predvídať, že mu môže vzniknúť škoda. V tejto súvislosti je potrebné poukázať
opäť na neurčitosť a zmätočnosť Kúpnej zmluvy zo dňa 10.06.2009 v časti odstúpenia predávajúceho
pre meškanie s úhradou ceny, čo spôsobuje v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatnosť

zmluvy v tejto časti. Navrhovateľ však naďalej mal zachované právo odstúpiť od zmluvy aj zo zákona
pre omeškanie odporcu s úhradou ceny za dodané mlieko (§ 345, resp. § 346 Obchodného zákonníka).

Podľa § 382 Obchodného zákonníka poškodená strana nemá nárok na náhradu tej časti škody,
ktorá bola spôsobená nesplnením jej povinnosti ustanovenej právnymi predpismi vydanými za účelom
predchádzania vzniku škody alebo obmedzenia jej rozsahu.

Podľa § 384 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím
na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná
osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil. Povinná
strana má povinnosť nahradiť náklady, ktoré vznikli druhej strane pri plnení povinnosti podľa odseku 1.

Ďalej sa navrhovateľ v konaní bránil tým, že nárok odporcu na započítanie jeho pohľadávky vzniknutej

z titulu náhrady škody je potrebné posúdiť aj v zmysle § 382 a § 384 Obchodného zákonníka.

Ustanovenie § 382 Obchodného zákonníka upravuje všeobecnú prevenčnú povinnosť (tiež upravenú v
§ 415 Občianskeho zákonníka); ustanovenie § 384 Obchodného zákonníka priamo ukladá povinnosť
osobe, ktorej škoda hrozí, aby zakročila, a to nielen k odvráteniu škody, ale aj k jej zmierneniu (reflektuje
na § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka); obe tieto ustanovenia sú kogentnými ustanoveniami (viď §

263 ods.1 Obchodného zákonníka) a nemožno ich dohodou zmluvných strán vylúčiť.Vychádzajúc z už vyššie popísaného skutkového stavu a prijatých záverov je potrebné konštatovať,
že odporca mohol a mal predvídať škodu, ktorá mu mala byť spôsobená a ktorú si uplatňuje v tomto
konaní, a teda jej aj mohol predísť. Odporca mohol predvídať, že uhradenie faktúr po lehote splatnosti

(príp. ich neuhradenie) môže vyvodiť následky, medzi ktorými môže byť aj nedodanie mlieka zo strany
navrhovateľa (akú inú obranu mal navrhovateľ k dispozícii, keď ďalšie dodávky mlieka odporcovi bez
toho, aby mu odporca za dodané mlieko zaplatil, by mohli mať pre navrhovateľa likvidačné dôsledky),
ako aj odstúpenie navrhovateľa od zmluvy, odporca sa nemohol spoliehať na to, že navrhovateľ bude
ďalej dodávať mlieko za danej situácie, keď odporca neplnil riadne svoje povinnosti zo zmluvy. Už vyššie

bolo poukázané na to, že navrhovateľ by pravdepodobne pokračoval s dodávkami mlieka, keby odporca
zaplatil ďalšiu faktúru splatnú dňa 09.10.2009 a taktiež že by súhlasil aj s tým, aby zmluvný vzťah
po vyrovnaní dlhov z nezaplatených faktúr naďalej trval tak, ako to uviedla vo výpovedi predsedníčka
navrhovateľa L.. M. dňa 22.10.2010. Nakoľko však odporca svoje dlhy neuhradil, navrhovateľ vo februári
2010 uzatvoril novú zmluvu na dodávku mlieka s liptovskou mliekarňou a ďalej kontakt s navrhovateľom
prerušil.

Ďalej je potrebné poukázať na to, že odporca si uplatňuje len náhradu ušlého zisku, ktorý by dosiahol
ďalším predajom mlieka od navrhovateľa, a nie aj skutočnú škodu, napr. vo forme sankcií uhradených
zmluvnému partnerovi odporcu prípadne nákladov vynaložených v súvislosti s očakávaným plnením.
Na základe vykonaného dokazovania bolo v tejto súvislosti zistené, že spol. T-ZONE s.r.o., ktorej
bolo podľa vyjadrenia odporcu určené mlieko od navrhovateľa na predaj, nevyvodila voči odporcovi

žiadne dôsledky z nedodania mlieka, odporcu vyzvala na dodávku len ústne, pričom však nedodanému
množstvu 300-400.000 litrov nepripisovala veľkú rolu, keď mesačne zobchoduje 2.000.000 až 4.600.000
litrov mlieka. Pričom z podania odporcu zo dňa 16.11.2010 a z predložených faktúr (č.l. 102-120 spisu)
vyplýva, že spol. T-ZONE s.r.o. s odporcom naďalej spolupracovala, preukázateľne, až do februára
2010. Takisto odporca preukázal, že obchoduje aj s inými dodávateľmi mlieka prostredníctvom, ktorých

mohol rovnako, aj keď len čiastočne, zabezpečiť dodávku mlieka pre spol. T-ZONE s.r.o., a tým odvrátiť,
resp. zmierniť ním tvrdenú škodu v podobe ušlého zisku, ktorá mu mala vzniknúť. Aj v konaní bolo
svedkom U.P. O., zamestnancom odporcu, uvedené, že rok 2009 bola v mliečnom sektore kríza, čo sa
týka odpredaja mlieka, prebytky mlieka však boli veľké a mlieko nemal, kto nakupovať.

V nadväznosti na odporcom uplatnenú náhradu ušlého zisku je potrebné dodať aj to, že odporca

ako podnikateľ nesie pri vykonávaní svojej podnikateľskej činnosti podnikateľské riziko súvisiace s
podmienkami zmluvy, čo so sebou nesie aj zodpovednosť za neúspech a prípadnú stratu (a teda aj ušlý
zisk), ktoré musí znášať samotný podnikateľ. Z uvedeného potom vyplýva, že odporca nemal očakávať
taký zisk, aký si vypočítal.

Pri posúdení veci je nutné prihliadnuť aj na správanie odporcu, ktorý odo dňa 06.10.2009, kedy mu

navrhovateľ prestal dodávať mlieko, ho žiadnym tvrdeným ani preukázaným spôsobom nevyzval na
plnenie jeho povinností, až dňa 23.11.2009, teda vyše mesiaca potom ako prestali dodávky, predložil
navrhovateľovi návrh dohody o mimosúdnom vysporiadaní, (ktorá okrem iného obsahuje aj prehlásenie,
že zmluvné strany neevidujú žiadne iné pohľadávky a záväzky v doterajšom obchodnom vzťahu) a
následne až dňa 07.12.2009 vyzval navrhovateľa na plnenie zmluvných povinností. Započítanie jeho

pohľadávky titulom náhrady škody vo forme ušlého zisku (vzniknutého za obdobie od 01.04.2009 do
31.03.2010) na pohľadávku navrhovateľa titulom nezaplatených faktúr odporca uskutočnil až v podaní
datovanom dňa 19.04.2010, po začatí tohto konania, a to dokonca len deň predtým ako mu bol podľa
doručenky doručený návrh na začatie konania s príloha a platobný rozkaz č.k. 12Cb/29/2010-21 zo
dňa 14.04.2010, čo vyvoláva špekulácie ohľadom takého konania odporcu, pričom je možné vyvodiť až

záver, že odporca návrh dohody o mimosúdnom vysporiadaní vypracoval účelovo, priam špekulatívne,
s úmyslom vyhnúť sa povinnosť zaplatiť navrhovateľovi pohľadávku titulom nezaplatených faktúr.

Pochybné správanie odporcu tak, ako je popísané vyššie, podľa názoru v.s.ú. nemôže požívať
právnu ochranu, nakoľko je v rozpore zo zásadami poctivého obchodného styku (§ 265 Obchodného
zákonníka). Obrana odporcu v konaní bola v podstate zameraná na to, aby sa akýmkoľvek spôsobom

vyholzaplateniuneuhradenýchfaktúr,čímbyvpodstateznevýhodnilnavrhovateľaaspôsobilmuujmu,a
takýto výkon práva nemôže požívať právnu ochranu. Tento záver podporuje aj skutočnosť, že odporca sivkonaníuplatnilnáhraduškodyztituluušléhozisku(pravdepodobnéhozisku),nieskutočnejškody.Spol.
T-ZONE s.r.o. nevyvodila voči odporcovi z dôvodu nedodania mlieka žiadne následky a dokonca ďalej s
odporcom obchodovala, preto správanie odporcu voči navrhovateľovi možno zhodnotiť ako šikanózne.

Navrhovateľ v zmluvnom vzťahu vystupoval dobromyseľne, možno povedať, že aj znevýhodnenom
postavení (keď on bol spôsobilý plniť - dodávať mlieko, ale za dodané mlieko mu nebola uhradená kúpna
cena) a očakával, že zmluvný vzťah s odporcom možno bude pokračovať, len čo tento uhradí svoje
záväzky, nakoľko sa tak nestalo, bol nútený nájsť si iného odberateľa.

Na základe vyššie uvedeného vo vzťahu k odporcom uplatnenému nároku na náhradu ušlého zisku je

potom nutné vyvodiť záver, že stratil nárok na náhradu škody v podobe ušlého zisku, a to s poukazom
na § 376 Obchodného zákonníka, keď svojím správaním (porušením povinnosti uhrádzať faktúry načas)
dal navrhovateľovi podnet na to, aby sám porušil povinnosť zo zmluvy, a to dodávať odporcovi mlieko.
V tejto súvislosti je potom ďalej potrebné poukázať na to, že odporca mohol škodu predvídať (§
379 Obchodného zákonníka) a prijať aj určité opatrenia na zmiernenie, prípadne odvrátenie škody
(§ 382 a 384 Obchodného zákonníka), pričom vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že mal na

to možnosti a prostriedky (keď ako sám v konaní uviedol, že uzatvorených majú cca 10.000 zmlúv).
Taktiež je potrebné poukázať na správanie odporcu, ktorému nemožno poskytnúť právnu ochranu, aj je
v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku (§ 265 Obchodného zákonníka). Vzhľadom na to,
že v.s.ú. konštatoval, že nárok na náhradu škody z titulu ušlého zisku odporca stratil, pohľadávka z tohto
titulu, ktorú uplatnil ako započítaciu námietku, potom nie je spôsobilá na započítanie na pohľadávku

navrhovateľa.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Navrhovateľ bol úspešný, odporca neúspešný, preto navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov

konania. Trovy konania navrhovateľa pozostávajú z prevzatia a príprave zastúpenia, podanie žaloby,
účasť na pojednávaní dňa 22.10.2010, 3 x á 403,34 plus 3 x režijný paušál 7,21 Eur, náhrada za stratu
času na pojednávaní dňa 22.10.2010 - 6 pol hodín á 12,02 Eur, t.j. 72,12 Eur, náhrada za použité
motorové vozidlo na pojednávaní dňa 22.10.2010, po vyčíslení 44,60 Eur, účasť na pojednávaní dňa
19.11.2010 - 403,34 Eur plus režijný paušál 7,1 Eur, náhrada za stratu času za pojednávanie dňa

19.11.2010-6polhodín12,02Eur,spolu72,12Eur,náhradazapoužitémotorovévozidlonapojednávaní
dňa 19.11.2010 - 44,84 Eur, vyjadrenie zo dňa 01.02.2011 - 403,34 Eur plus režijný paušál 7,41 Eur,
účasť na pojednávaní dňa 25.02.2011 - 403,34 Eur plus režijný paušál 7,41 Eur, náhrada za stratu času
dňa 25.02.2011 - 6 pol hodín, 12,35 Eur, spolu 74,10 Eur, náhrada za použité motorové vozidlo dňa
25.02.2011 - 46,33 Eur, návrh na doplnenie dokazovania z 28.02.2011 - 403,34 Eur plus režijný paušál

7,41 Eur, účasť na pojednávaní dňa 30.03.2011 - 403,34 Eur plus režijný paušál 7,41 Eur, náhrada za
stratu času dňa 30.03.2011 - 6 pol hodín á 2.035 Eur, spolu 74,10 Eur, náhrada za použité motorové
vozidlo dňa 30.03.2011 - 46,99 Eur, predloženie dokladov zo 04.04.2011 - 403,34 Eur plus režijný
paušál 7,41 Eur, návrh na doplnenie dokazovania dňa 14.04.2011 - 403,34 Eur plus režijný paušál
7,41 Eur, návrh na doplnenie dokazovania dňa 20.09.2011 - 403,34 Eur plus režijný paušál 7,41 Eur,

účasť na pojednávaní dňa 12.10.2011 - 403,34 Eur plus režijný paušál 7,41 Eur, náhrada za stratu
času dňa 12.10.2011 - 6 pol hodín á 12,35 Eur, spolu 74,10 Eur, náhrada za použité motorové vozidlo
dňa 12.11.2011 - 44,96 Eur, vyjadrenie zo dňa 20.11.2011 - 403,34 Eur plus režijný paušál 7,41 Eur,
účasť na pojednávaní dňa 25.11.2011 - 403,34 Eur plus režijný paušál 7,41 Eur, náhrada za stratu času
dňa 25.11.2011 - 6 pol hodín á 12,35 Eur, spolu 74,10 Eur, náhrada za použité motorové vozidlo dňa

25.11.2011 - 47,43 Eur, účasť na pojednávaní dňa 18.01.2012 - 403,34 Eur plus režijný paušál 7,63
Eur, náhrada za stratu času dňa 18.01.2012 - 6 pol hodín á 12,71 Eur, spolu 76,26 Eur, náhrada za
použité motorové vozidlo zo dňa 18.01.2012 - 47,63 Eur, účasť na pojednávaní dňa 13.04.2012 - 403,34
Eur plus režijný paušál á 7,63 Eur, náhrada za stratu času dňa 13.04.2012 - 6 pol hodín á 12,71 Eur
spolu 76,26 Eur, náhrada za použité motorové vozidlo dňa 13.04.2012 - 48,37 Eur, porada s klientom,

odvolanie, návrh na oslobodenie od súdneho poplatku 3 x á 403,34 Eur plus 3 x režijný paušál á 7,63
Eur, účasť na pojednávaní dňa 21.06.2013 - 403,34 Eur plus režijný paušál 7,81 Eur, náhrada za stratu
času dňa 21.06.2013 - 6 pol hodín á 13,01 Eur, spolu 78,06 Eur, náhrada za použité motorové vozidlodňa 21.06.2013 spolu 47,04 Eur. Celkové trovy konania sú 9.675,61 Eur, navýšené o 20%-nú DPH -
1.935,12 Eur, spolu s DPH predstavujú 11.610,75 Eur. Trovy právneho zastúpenia sú priznané v súlade
s § 9 ods. 1, 14 písm. a), c), d), § 16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 13 ods. 3 Vyhlášky MSSR číslo 655/2004

Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Súčasťou trov konania
je súdny poplatok za podanie návrhu 1.467,50 Eur a súdny poplatok za podané odvolanie 1.467,50
Eur, celkové trovy konania predstavujú 14.545,73 Eur, ktoré je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi
na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Antona Slamku, advokáta, číslo účtu: XXXXXXXXXX/
XXXX vedený vo VÚB, a.s., Dolný Kubín do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Priznané cestovné za

účasť na pojednávaniach je z Dolného Kubína do Zvolena a späť 2 x 89 Km, celkovo 178 Km, osobným
motorovým vozidlom Fiat Croma, W. - XXX V., vypočítané je v súlade s cenami pohonných hmôt, ktoré
sú doložené v spise. Fotokópia technického preukazu sa nachádza na čísle listu 447 - 448. Právny
zástupca navrhovateľa doložil osvedčenie o tom, že má registrovanú DPH, preto mu súd priznal trovy
konania navýšené o 20 %-nú DPH + 1 úkon - porada s klientom á 403,34 Eur + režijný paušál 7,81 Eur,
vyjadrenie k odvolaniu á 403,34 Eur + režijný paušál á 7,81 Eur + účasť na pojednávaní á 403,34 Eur +

režijný paušál á 8,04 Eur + náhradu za stratu času za pojednávanie dňa 14.11.2014, 6 polhodín po 13,40
Eur, náhrada za použité motorové vozidlo za pojednávanie dňa 14.11.2014 - 47,63 Eur, navýšené o 20
%-nú DPH. Záznam z jazdy motorového vozidla 14.11.2014 z Dolného Kubína do Zvolena a späť - 2x
89 km, dopravný prostriedok Fiat Croma, ev. číslo: W. XXX V., pri priemernej spotrebe pohonných hmôt
6 l / 100 km, cene nafty 1,411 Eur a náhrady za opotrebenie 0,183 Eur / km. Trovy konania sú priznané

v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta

O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10) bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.

1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 O. s. p.).