Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/251/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114218053
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114218053.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r.

o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpená Fridrichom Paľkom,
s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou pôvodne doručenou Okresnému súdu Humenné dňa 27.09.2012 žiadal, aby súd

žalovanú zaviazal zaplatiť mu majetkovú škodu vo výške 125 eur, ako aj náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 550 eur. Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o vydaní poverenia a to po uplynutí
zákonom stanovenej doby, keď k omeškaniu došlo po viac ako 10 mesiacoch. V exekučnom konaní,
ktoré je vedené podľa procesných predpisov je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní odo dňa doručenia
žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Žalobca je toho

názoru, že v predmetnom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by bránila exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu poverenia došlo až po veľmi dlhej dobe.

Žalovaná sa k žalobe žalobcu písomne vyjadrila v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 03.10.2014,
kde žiadala žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázala na zmätočnosť
podania a na skutočnosť, že v podaní žalobcu absentujú základné náležitosti návrhu na začatie konania.
Rovnako uviedla, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže

domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Žalovaná mala za to, že
v tomto prípade ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Rovnako poukázala na to, že v prípade
uplatnenia nároku na náhradu škody voči štátu podľa Zákona č. 514/2003 Z.z., musia byť splnené
nevyhnutné predpoklady a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody
a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. Súdna prax
ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy
objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský

rozsudok. V exekučnom poriadku je uvedená lehota na vydanie poverenia o vykonaní exekúcie, ale nie
na rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti. Zároveň poukázala na to, že nie vždy samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty znamená vždy automaticky prieťahy v konaní. Žalobca v tomto konaní
nepreukázal vznik škody, ako ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Z dôvodu, že neboli splnenézákladné predpoklady zodpovednosti štátu za škodu podľa Zákona č. 514/2003 Z.z., žalobu žalobcu
žiadala v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to pripojeným spisom Okresného súdu
Humenné 21 C 258/2012, pripojeným exekučným spisom sp. zn. 17 ER 424/2010, vyjadrením žalovanej
zo dňa 03.10.2014, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 7C 158/2012-105 zo dňa 10.04.2014 súd žalobu žalobcu

zamietol a vec vedenú pôvodne na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 21C 258/2012 postupom
podľa § 112 O.s.p. vylúčil na samostatné konanie a to z dôvodu, že v čase rozhodovania súdu o nároku
žalobcu, nemal súd k dispozícii pripojený exekučný spis.

V novom konaní bola vylúčenému nároku žalobcu pridelená sp. zn. 7 C 251/2014.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 17Er 424/2010 u povinného C. K.
zistil súd nasledujúce skutočností:

Dňa 4. Októbra 2010 bola exekučnému súdu, Okresnému súdu Humenné doručená žiadosť žalobcu
ako oprávneného o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K žiadosti oprávnený predložil Zápisnicu

spísanú pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 26.7.2010, Zmluvu o úvere zo dňa
23.2.2009 a Rozsudok Stále rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00689/10 zo dňa 9. Marca 2010.
Okresný súd Humenné výzvou zo dňa 29. Decembra 2010 vyzval žalobcu, aby v lehote 20 dní
od doručenia výzvy súdu, predložili blankozmenku uzatvorenú medzi oprávneným spoločnosťou
Pohotovosť s.r.o. a povinným dňa 23.2.2009, ktorou oprávnený zabezpečil záväzkový vzťah zo zmluvy

o úvere č. XXXXXXX zo dňa 23.2.2009. Žalobca ako oprávnený uvedené listiny súdu predložil v
písomnom podaní zo dňa 5.1.2011. Okresný súd Humenné uznesením č. k. 17Er 424/2010 - 12 zo
dňa 21.2.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti
0,25 % zmenkového úroku denne zo sumy 400 eur od 21.8.2009 do zaplatenia a to z dôvodu, že mal
za preukázané, že zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne predstavuje ročný úrok vo výške 91,25

eur z dlžnej sumy. Takto dohodnutý úrok z dôvodu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach
v neprospech dlžníka je v rozpore s dobrými mravmi, aj keď je súčasťou zmenkového vzťahu medzi
účastníkmi. Z tohto dôvodu súd žiadosť súdneho exekútora v časti úrokov z omeškania vo výške
0,25 % denne zo sumy 400 eur od 21.8.2009 do zaplatenia zamietol, pričom uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 26. Mája 2011. Dňa 30. Mája 2011 vydal Okresný súd Humenné poverenie č. 5702

050780 pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na vymoženie povinnosti zaplatiť sumu 400
eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy od 28. Decembra
2009 do zaplatenia, ako aj trov predchádzajúceho konania vo výške 142,88 eur. Uznesením Okresného
súdu Humenné sp. zn. 17Er 424/2010 - 21 zo dňa 19. Októbra 2011, súd exekúciu zastavil a
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.4.2013. Z odôvodnenia súdu prvého stupňa vyplýva, že

vadou zmluvy o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi konania bola rozhodcovská doložka, ktorá bola
súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa
v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu tak dojednanie
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve bolo neprijateľnou podmienkou, ktorá je nekalou,
nakoľko v porovnaní s dodávateľom sa spotrebiteľ nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o

vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti. Súd vyhodnotil rovnako aj to, že rozhodcovský rozsudok
obsahuje vady ako exekučný titul a rovnako dojednanú rozhodcovskú doložku považoval za neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Za vadu rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu považoval priznanú
časť príslušenstva a to zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 400 eur od 21.8.2009 do
zaplatenia, čo predstavuje úrok z omeškania vo výške 91,25 % ročne. Voči uvedenému uzneseniu podal

žaloba ako oprávnený v zákonnom stanovenej lehote dňa 15.8.2012 odvolanie. Uznesením Krajského
súdu v Prešove č. k. 2CoE 164/2012 - 66 zo dňa 31. Januára 2013 bolo uznesenie súdu prvého stupňa
v celom rozsahu potvrdené a zároveň bol zamietnutý návrh oprávneného na prerušenie konania. Voči
uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca ako oprávnený dňa 10.4.2013 dovolanie pre
porušenie práva EÚ. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8ECdo 29/2014 zo dňa

14. Mája 2014 Najvyšší súd konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 31. Januára
2013 sp. zn. 2CoE 164/2012 zastavil, návrhy na prerušenie dovolacieho konania zamietol a dovolanie
proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 31. Januára 2013 pod sp. zn. 2CoE 164/2012 odmietol.Pokiaľ ide o majetkovú škodu, žalobca túto v žalobe odôvodňoval ako škodu, ktorá predstavuje
náhradu účelne vynaložených nákladov, spojených s jeho činnosťou, uskutočňovanou vo veci správy a
vymáhania pohľadávky v období, keď zbytočne uplynulo v období medzi doručením žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Poškodený v tomto prípade vynaložil náklady
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca, pomocou informačného
systému v sume 70,00 Eur, poplatky na udržanie a správu informačného systému v sume 40,00 Eur,
ako aj na administratívne spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému súdu sumu 15,00
Eur. Celkovo tak vznikla žalobcovi majetková škoda v sume 125,00 Eur.

Zároveň si touto žalobou uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú vypočítal paušálnou sumou, keď
ústavný súd za prieťahy v konaní priznáva podľa ustálených nálezov ústavného súdu za každý rok
poznačený prieťahmi satisfakciu v sume 660,00 Eur. Poškodený uskutočnil výpočet nároku alikvótnym
pomerom 55,00 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu na základe vypočítanej
doktríny Ústavného súdu SR.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 13.11.2014 v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu,
ako aj v neprítomnosti žalovanej.

Žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 12.11.2014,

kde žiadal odročiť pojednávanie, zároveň týmto podaním ospravedlnil svoju neprítomnosť na tomto
pojednávaní z dôvodu kolízie vedenej na Okresnom súde Pezinok v senáte 6C.

Žalovaná svoju neprítomnosť ospravedlnila v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 08.11.2014, kde
žiadala vec prejednať v ich neprítomnosti a rozhodnúť na základe listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou

súdneho spisu. Poukázala na zásadu hospodárnosti.

Súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania, ako aj
právneho zástupcu žalobcu.

Súd dôvod na odročenie pojednávania a to kolíziu pojednávaní právneho zástupcu žalobcu na
Okresnom súde Pezinok nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania.

Súd poukazuje na rozsiahlu judikatúru súdov v tejto oblasti podľa ktorej samotná kolízia pojednávaní
právneho zástupcu účastníka nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania v

zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. (porovnaj tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5 Cdo 77/2002).

Otázkakolíziepojednávaníúčastníkakonania,resp.jehoprávnehozástupcuako„dôležitéhodôvodu“na
odročeniepojednávaniavzmysle§101ods.2O.s.p.bolaužopakovaneriešenávjudikatúredovolacieho

súdu, ako aj v rozhodovacej praxi Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 68/98 z 13. januára 1999 [uverejneného
pod poradovým (publikačným) číslom: 11/1999 v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu
Slovenskej republiky] obsahom základného práva zaručujúceho právo každého, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku
všetkým vykonávaným dôkazom, nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie
pojednávania. Kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych
súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie „dôležitého dôvodu“ na odročenie
riadne a včas vytýčeného pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ (§ 101 ods. 2

Občianskeho súdneho poriadku) v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho
súdu.

Súd je toho názoru, že kolízia pojednávaní nie je relevantná z dôvodu kolízie dvoch pojednávaní toho
istého účastníka na rôznych súdoch, o ktorej právny zástupca žalobcu vedel v dostatočnom časovom

predstihu. Súd zdôrazňuje, že žalobca podal veľké množstvo žalôb, v ktorých splnomocnil toho istého
právneho zástupcu, bolo na ňom, aby zabezpečil personálne zastúpenie svojho klienta na jednotlivých
pojednávaniach. Navyše súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žiadosť právneho zástupcu žalobcu oodročenie pojednávania nespĺňa ani zákonné náležitosti žiadosti o odročenie pojednávania v zmysle
ustanovenia § 119 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Z tohto dôvodu súd žiadosť o odročenie pojednávania žalobcu nepovažoval za dôvodnú, preto
postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 Zákona č. 514/2003 Z.z o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa
§ 3 ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného

súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie

v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej
radySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky
a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.

b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenejlehote,vnečinnostiprivýkoneverejnejmocialebo

v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy,
žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z
právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa
dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého
sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha.
V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú
výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočnýmzadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného
rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo
zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania
žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 2 písm. i) Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov,

ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd

nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Žalobca v tomto prípade podal žalobu o náhradu škody za nesprávny úradný postup, v ktorých si

uplatňoval náhradu majetkovej škody, ako aj náhradu nemajetkovej ujmy, majúc za preukázané, že
konaním exekučného súdu došlo k relevantným prieťahom v konaní, keď súd rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej lehote 15 dní. Podľa jeho názoru
tak došlo k prieťahom v konaní, na základe toho si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj náhradu
nemajetkovej ujmy.

Je potrebné zdôrazniť, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánov
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o

prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodnutím.

Nesprávnym úradným postupom je tak činnosť, spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci,
ak pri nej, alebo v dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel, predpísaných právnou normou, pre konanie
orgánu verejnej moci, alebo k porušeniu poriadku, určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené

ustanovenie zakladá objektívnu zodpovednosť štátu ( bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá
splnenie súčasne troch podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci,
vznik škody poškodenému a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie
rozhodnutia v predpísanom konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide

o taký postup v konaní, smerujúci síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu
rozhodnutia neodrazí.

Úradný postup nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie
kroky, ktoré je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť

hodnotená i hľadiskom účelu, ku ktorému dosiahnutiu postup orgánu verejnej moci smeruje.Žalobca odvodzoval svoj nárok na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z nesprávneho
úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Humenné, keď nerozhodol o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.

Súd uvádza, že v rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov,
akoajexoffopreskúmaťmateriálnusprávnosťrozhodcovskéhorozsudku,nekalúpovahurozhodcovskej
doložky, či priebeh samotného rozhodcovského konania.

Exekučný poriadok určuje lehotu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie na vydanie iného
rozhodnutia o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade, ak má súd za to, že
nie je zákonný dôvod na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietne, pričom súd zdôrazňuje, že takéto rozhodnutie nemožno považovať za
jednoduché, pre ktoré by bola určená 15 dňová lehota. Pre rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, zákonná lehota neexistuje, teda nemožno konštatovať, že v

prejednávanej veci nebola dodržaná lehota na vydanie rozhodnutia, keďže zákon v čase podania návrhu
na súd lehotu neurčoval, zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si
vyžaduje osobitnú právnu úpravu, najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.

Žalobca súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, aby počas trvania exekučného konania bol v neistote
a hrozila mu akákoľvek škoda. Rovnako súdu nepreukázal, že doba od doručenia žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o jeho zamietnutí viedla k strate jeho legitímnych
očakávaní, že nastane zákonom predpokladaný stav a vyvolala riziko ohrozujúce konečné vymoženie

pohľadávky.

Nepochybne o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora bolo v
exekučnom konaní rozhodnuté.

Súd opätovne zdôrazňuje, že podľa jeho názoru citované ustanovenia exekučného poriadku stanovujú
lehotu pre exekučný súd, iba na rozhodnutie súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Na rozhodnutie súdu o zamietnutí takejto žiadosti podľa názoru súdu neexistuje
zákonom stanovená lehota 15 dní.

Vprípadeakmásúdzato,ženiejezákonnýdôvodnavydaniepoverenianavykonanieexekúcie,žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne, pričom súd zdôrazňuje, že takéto rozhodnutie
nemožno považovať za jednoduché, pre ktoré by bola určená 15 dňová lehota. Pre rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, zákonná lehote neexistuje.

Je tak dôležité podotknúť, že v tomto prípade nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že nebola dodržaná
zákonom stanovená lehota, nakoľko v exekučnom konaní, čo mal súd za preukázané z pripojeného
exekučného spisu, exekučný súd preskúmaval materiálnu správnosť predloženého rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu.

V exekučných konaniach rozhodoval súd o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
v časti úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžných súm. Súd je toho názoru, že ak sa
rozhodovalo o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
časti, exekučný súd nemal zo zákona stanovenú lehotu 15 dní. Ako súd už vyššie zdôraznil 15-dňová

lehota sa týka iba postupu exekučného súdu pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie. Súd je toho
názoru, že v prípade, ak súd rozhodoval o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie v časti, nemal stanovenú lehotu zákonom pre takéto rozhodnutie, následne po
právoplatnosti rozhodnutia, rozhodol o návrhu oprávneného o vydanie poverenia vo zvyšnej časti. Preto
nemožnokonanieexekučnéhosúduhodnotiťakokonanie,vktorombydochádzalokprieťahomvkonaní.

Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, žalobca napriek
poučeniu súdu podľa § 120 ods. 4 O.s.p., žiadnym spôsobom nepreukázal ich vznik. Účastníci konania
majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz, na preukázanie svojich tvrdení. Podľanázoru súdu sa žalobcovi nepodarilo vôbec preukázať, aby mu v súvislosti s postupom Okresného súdu
Humenné v exekučnej veci, vznikla akákoľvek škoda, či ujma. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu
nákladovspojenýchsosprávouavymáhanímpohľadávkybeztoho,abytietopoložkybližšiešpecifikoval.

Žalobca svoje tvrdenia o vzniku škody v žalobe všeobecne popísal, nijako nezdokladoval, určenie výšky
majetkovej škody v žalobe nie je dôkazom o jej vzniku.

V priebehu konania žalobca doručil súdu Znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým ústavom
Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ,

s.r.o. V bode 2. Úvodnej časti znaleckého posudku je uvedené, že tento bol vypracovaný za účelom
súdneho konania, avšak nie je v ňom bližšie špecifikované ku ktorému súdnemu konaniu. Nakoľko ide
o všeobecný znalecký posudok a nejedná sa o posudok, ktorý bol vypracovaný na konkrétnu právnu
vec, súd na neho neprihliadal. Znalecký posudok bol vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej
univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorá
bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a prípadne nezákonnými rozhodnutiami okresných

súdov SR v exekučných konaniach. Znalecký posudok sa nevzťahuje na konkrétne právne veci, ide o
všeobecný posudok, ktorý sa vzťahuje na hromadné podanie žalobcu v obdobných veciach. Znalci sa
navyše vyjadrujú k právnym otázkam, čo im vôbec neprináleží.

V časti uplatnenia náhrady nemajetkovej ujmy, dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci by stačilo

iba prípadné konštatovanie porušenia práva a nie sú dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch, s prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody.

Súd môže jednoznačne konštatovať, že žalobca súdu nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi vznikom

škody a nesprávnym úradným postupom, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Humenné v príslušnej
exekučnej veci.

Z týchto dôvodov súd má za to, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nedošlo k vzniku škody
a žalobca ani nepreukázal príčinnú súvislosť.

Z týchto dôvodov súd vyhodnotil žalobu žalobcu v celom rozsahu za nedôvodnú a preto ju v celom
rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V tomto konaní bol žalobca v celom rozsahu neúspešný, žalovanému trovy konania nevznikli, preto súd
ich náhradu účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.