Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 16, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoE/29/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413207459
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8413207459.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
36 613 843, proti povinnému Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. pod B. XX, o vymoženie 1.762,49 Eur s
príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.
k. 8Er/628/13-21 zo dňa 03.10.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.,
Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, ul. Záhradnícka č. 60 o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie (EX 12002/13) zo dňa 11.07.2013 zamietol.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní;
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku; § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka; 93b zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách.

Konštatoval, že oprávnený spísal dňa 04.07.2013 na exekútorskom úrade vyššie uvedeného súdneho
exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej

výške priznanej právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovského súdu
zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. sp. zn.: VP 30007/12 zo dňa 17.05.2012.

Uviedol, že spotrebiteľská zmluva uzavretá dňa 12.07.2007 medzi účastníkmi konania obsahuje
rozhodcovskú doložku na ktorej základe bola založená príslušnosť vyššie uvedeného rozhodcovského
súdu. Zákonom č. 150/2004 Z.z. od 01.01.2004, došlo k implementácii Smernice Rady č. 93/13/

EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách do Občianskeho zákonníka, pričom táto
umožňovala posudzovať rozhodcovskú doložku v prípade spotrebiteľských zmlúv ako neprijateľnú
podmienku, ak nebola osobitne dojednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému
konaniu.Neprijateľnápodmienkavspotrebiteľskejzmluvesapovažujezaneplatnú,atedarozhodcovský
súd nemal právomoc takýto spor rozhodovať.

Vzhľadomnavyššieuvedenéexekučnýsúdmalzato,žebolisplnenépodmienkynazamietnutiežiadosti
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci. Namietal, že súd v prejednávacej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosťexekučného titulu. Skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zo žiadneho
ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej
doložky. Ani z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ ASTURCOM nevyplýva, že exekučný súd je povinný

vykonať cielenú procesnú aktivitu smerujúcu k zisťovaniu a preskúmavaniu okolností prípadu.
Oprávnenýzastávalnázor,ženamietanýmpostupomarozhodovanímsúdudochádzakneoprávnenému
zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím je
oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha
na základe právom uznaného exekučného titulu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy,
preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod
uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho

poriadku.

Krajský súd ako súd odvolací na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je

dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v
štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj

s dôvodmi tam uvedenými.

K otázke preskúmania rozhodcovského rozsudku po formálnej, ako aj materiálnej stránke je potrebné
uviesť,žerozhodcovskýrozsudoksícenadobúdaúčinkyrozsudkusúdu,alezákonodarcaupravilpostup,
ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak okrem iného odporuje zákonu alebo

dobrým mravom.

Podľa § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa § 37 Zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké
účinky, ako právoplatný rozsudok. Teória rozoznáva dvojaké účinky právoplatnosti, tzv. formálne a tzv.

materiálne. Formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné
riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne opravné prostriedky už nemajú suspenzívny
účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto
právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku (rei
iudicatae), v ktorom nemožno znovu konať, a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým

orgánom. Kým formálna právoplatnosť je bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je, alebo nie je
napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje omnoho
väčšou flexibilitou.

Materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov existujú z nej výnimky.

Určenie týchto dôvodov a rozsahu, v akom sa na účinky materiálnej právoplatnosti nemá prihliadať
patrí zákonu, teda zákonodarcovi a súdom nepatrí skúmať vhodnosť či nevhodnosť zákonodarcom
zvoleného riešenia, pokiaľ nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi alebo
medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené v súlade so zákonom (čl. 125 ods. 1
písm. a/ a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

Vzhľadom na ustanovenie § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní sa uvedené vzťahuje aj na
rozhodcovský rozsudok, ktorý nadobudol účinky právoplatného rozsudku súdu. Z účinkov materiálnej
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku tak existujú výnimky rovnako, ako z účinkov materiálnej
právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je ustanovenie § 40 Zákona o

rozhodcovskom konaní, o žalobe o zrušení rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie
§ 35 Zákona o rozhodcovskom konaní vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto žalobe
nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol v zmysle § 35 Zákona o
rozhodcovskom konaní v spojení s § 159 O.s.p. viazaný. Takýto výklad by bol zjavne proti zreteľnevyjadrenej vôli zákonodarcu, ktorý v § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní zakotvil oprávnenie súdu
takýto rozhodcovský rozsudok preskúmať v rozsahu tam uvedenom.

Z uvedeného dôvodu je preto potrebné i ustanovenie § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní v spojení
s § 159 O.s.p. redukovať tak, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského
rozsudku nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava na základe žaloby podľa
§ 40 Zákona o rozhodcovskom konaní. V tomto zmysle je potom potrebné vykladať aj ustanovenie §
45 citovaného zákona. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú

právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia.

Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 Zákona rozhodcovskom
konaníjepotrebnénaúčely§45Zákonaorozhodcovskomkonanívylúčiťvovzťahukexekučnémusúdu.
Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 citovaného zákona oprávnený hľadieť na rozhodcovský
rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, teda nie je ním viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a

môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, aj čo do jeho
materiálnej právoplatnosti.

Pokiaľ sa týka právneho posúdenia rozhodcovskej doložky dojednanej v zmluve uzavretej medzi
povinným a právnym predchodcom oprávneného, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého

stupňa, že exekučný titul, a to rozhodcovský rozsudok, nie je v súlade so zákonom, lebo bol vydaný na
základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky zakotvenej v čl. XI Obchodných podmienok pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou a.s. v spolupráci so
spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., ktorá vyžaduje riešenie všetkých sporov vzniknutých medzi
zmluvnými stranami v rozhodcovskom konaní.

Súdexekúciuzastavívcelomrozsahu,prípadenevydápoverenienavykonanieexekúcie,akexekučným
titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc
odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy. Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 Smernice, t.j.
postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality bežných ľudí nezaväzovali.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.