Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Co/13/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221755
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Vanko
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4412221755.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: XX XXX XXX, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 8C/745/2012-66 zo dňa

18. novembra 2014, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa po prejednaní veci na pojednávaní zamietol návrh
navrhovateľa podaný dňa 27.09.2012, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 125 eur ako

náhrady škody a sumy 385 eur ako nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 14Er/1178/2008.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 1, § 2, § 3 ods. 1 písm. d/, § 4 ods. 1 písm.
a/ bod 1, § 6, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, 4, § 17 ods. 1, 2, 3, § 25 zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov účinného od 01.06.2010 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Z pripojeného exekučného
spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 14Er/1178/2008 mal za preukázané, že dňa 05.11.2008
súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: XX XXX XXX proti povinnému: R. P. o vymoženie 5004 Sk s prísl. Dňa 18.12.2008 exekučný

súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia, proti ktorému uzneseniu podal odvolanie
oprávnený a zároveň dňa 18.12.2008 vydal poverenie pre súdneho exekútora. Toto poverenie bolo
expedované súdom dňa 07.01.2008 a doručené súdnemu exekútorovi 12.01.2009. V žiadnom prípade
nemal preukázané tvrdenie navrhovateľa, že o žiadosti o udelenie poverenia bolo rozhodnuté po viac
ako 7 mesiacoch. Súd prvého stupňa mal za to, že tvrdenie navrhovateľa, že exekučný súd nerozhodol
v zákonnej lehote o žiadosti o udelenie poverenia je právne irelevantná, pretože Exekučný poriadok

stanovuje len lehotu na vydanie poverenia, nie však na rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia. Mylný je teda názor navrhovateľa o tom, že 15 dňová lehota sa vzťahuje
aj na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Na rozdiel od navrhovateľa mal za to,
že nevydanie poverenia v 15 dňovej lehote nebol zapríčinený nesústredenosťou exekučného súdu, ale
práve tým, že exekučný súd si plnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona, a to z ustanovenia § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či predložený exekučný titul nie je v rozpore so

zákonom a v danom prípade aj s ustanovením § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Takýto
postup považoval za správny a súladný s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky(napr. uznesenie z 10. októbra 2012, sp. zn.: 6 Cdo 105/2011, 6 Cdo 1/2012 6 Cdo 3/2013) a preto v
žiadnom prípade ho nepovažoval za nesprávny úradný postup. Na základe vyššie uvedeného dospel
k záveru, že navrhovateľom tvrdený nesprávny postup sa nestal v predmetnej exekučnej

veci Okresného súdu Nové Zámky a preto absentuje jeden z predpokladov
vzniku zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Absencia čo len jedného zo zákonných
predpokladov vzniku tejto zodpovednosti musí mať za následok zamietnutie návrhu v tejto veci. Taktiež
nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľa o nečinnosti súdu viac ako 7 mesiacov. Súd podľa
navrhovateľa by mal posúdiť v tomto konaní, či exekučný súd rozhodol správne, keď žiadosť o udelenie

poverenia zamietol. Zistiť správnosť takéhoto rozhodnutia konajúcemu súdu neprináleží. Súd prvého
stupňa nepovažoval návrh za predčasne podaný. Ďalej konštatoval, že navrhovateľ sa domáhal náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu z dôvodu, že k
rozhodnutiu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie nedošlo v zákonnej 15 dňovej lehote. V zmysle
§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., skutočnosť, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR nie je

kompetentný preskúmať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ale len Ústavný súd
Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na
prieťahy, prípadne disciplinárny senát alebo Európsky súd pre ľudské práva. Navrhovateľ však do
vyhlásenia predmetného rozsudku nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, žiadosť o prešetrenie

vybavenia sťažnosti, resp. že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní,
právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva či právoplatné rozhodnutie Ústavného
súdu, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Absenciou predmetného rozhodnutia oprávneného orgánu o existencii prieťahov nebola
splnená základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku nesprávneho úradného

postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, a preto sa v konaní existenciou
ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu (t.j. protiprávne konanie, vznik škoda, príčinná súvislosť
medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a následne aj samotnou výškou škody) ďalej nezaoberal,
preto ani nevykonal ďalšie dokazovanie navrhnuté navrhovateľom - vyčkaním na doloženie znaleckého
posudku zo strany navrhovateľa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa dospel k záveru,

ženavrhovateľneuniesoldôkaznébremenopreukázanianímtvrdenéhonesprávnehoúradnéhopostupu
exekučného súdu, nečinnosti súdu viac ako 7 mesiacov - poverenie pre súdneho exekútora bolo vydané
18.12.2008 (žiadosť bola podaná 5.11.2008) a preto návrh ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, pričom odporcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca si žiadne trovy v konaní neuplatnil a ani mu žiadne

nevznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie.
Odôvodnil ho tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej namietal, že súd rozhodol v merite
veci na základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd
interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného

právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd
založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý
má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol
viazaný ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zákona č.

412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. Súd svojim rozhodnutím aplikoval princíp priamej
retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vytvára konštrukciu, podľa ktorej je nárok navrhovateľa na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy anulovaný značnou nedôveryhodnosťou údajov. Súd nemôže
založiť odôvodnenie o zániku nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

na nedôveryhodnosti údajov. Navrhovateľ nemal k dispozícii súdny spis exekučného súdu, a tak mohol
niektoré skutočnosti len usudzovať a to podľa sekundárnych prejavov, ktoré mali v realite. Preto aj akodôkaz označil exekučný spis a žiadal, aby boli použité v ňom obsiahnuté listiny.
Samotná nedôveryhodnosť údajov nemôže nič zmeniť na fakte, že zo strany štátneho orgánu došlo
k nesprávnemu úradnému postupu a to preto, že rozhodnutie nebolo vydané v zákonom ustanovenej

lehote. Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna
neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca
vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však
ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul
trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny

proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s
čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla
byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. Súd zamietol znalecké
dokazovanie len s poukazom na skutočnosť, že on sám nepozná dôkazy, ktoré by ho uspokojovali
v tvrdení o výške škody. Súd teda znemožnil navrhovateľovi objektívnym spôsobom preukázať výšku
materiálnej škody a mechanizmus jej vzniku. Mal za to, že výsledok znaleckého dokazovania mal tvoriť

jeden zo základov pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Keďže súd zamietol vykonanie znaleckého
dokazovania svoje rozhodnutie založil na nedostatočne zistenom skutkovom stave. Súdu neprislúcha
polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a
akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť
meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu ochrany
základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanie
veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v
konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory.
Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok

takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci
v primeranej lehote. Záverom uviedol, že navrhovateľ nechápe, aký môže mať na výsledok konania
dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Ide o
prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súdy vyhodnocovali aj také skutočnosti, ktoré s predmetom
konania nesúviseli. Záverom namietal, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil vznesenú námietku

premlčania, teda podľa jeho názoru k premlčaniu nedošlo. S poukazom na uvedenú argumentáciu a
vytknuté procesné chyby navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods.
2 OSP.

Podľa § 221 ods.1 písm. f) OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom

súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom
rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje
viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí
dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne

predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí
tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. ústavy a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra

1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosťč. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I ÚS 226/03) treba
za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia

V danej právnej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie
v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP, týmto svojim postupom odňal účastníkom konania možnosť
konať pred súdom, keď jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre absenciu dôvodov.

V danej právnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody
v sume 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 385 eur, ktorá mu mala vzniknúť v
dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky v exekučnom konaní vedenom

pod sp. zn. 14Er/1178/2008, spočívajúceho v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote 15 dní.
K vydaniu rozhodnutia o poverení podľa názoru navrhovateľa došlo s omeškaním viac ako 7 mesiacov.

Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky vedeného pod sp. zn. 14Er/1178/2008
vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 23.09.2008, kedy bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie
pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

bola doručená Okresnému súdu Nové Zámky dňa 05.11.2008. Uznesením č. k. 14Er/1178/2008-7 zo
dňa 18.12.2008 exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v časti o zaplatenie trov právneho zastúpenia oprávneného v exekúcii vo výške 1.082,- Sk.
Súčasnedňa18.12.2008exekučnýsúdudelilsúdnemuexekútoroviajpoverenienavykonanieexekúcie.
Oprávnený podal voči vyššie uvedenému uzneseniu odvolanie, ktorému sudkyňa vyhovela a uznesením

č. k. 14Er/1178/2008 zo dňa 25.03.2009 toto zrušila.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že Exekučný poriadok stanovuje len lehotu
na vydanie poverenia, nie však lehotu na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.
Súd prvého stupňa teda dospel k záveru, že v dôsledku absencie lehoty na rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu. Z obsahu

exekučného spisu vyplýva, že exekučný súd uznesením č. k. 14Er/1178/2008-7 zo dňa 18.12.2008
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti o zaplatenie
trov právneho zastúpenia oprávneného v exekúcii vo výške 1.082,- Sk a súčasne dňa 18.12.2008
udelil súdnemu exekútorovi aj poverenie na vykonanie exekúcie. Navrhovateľ sa vo svojom návrhu na
začatie konania v súdenej veci domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť

v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu spočívajúceho v tom, že exekučný súd
poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie po zákonom stanovenej lehote. Teda súd prvého stupňa
sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal len nesprávnym úradným postupom v časti zamietnutia žiadosti
súdneho exekútora, pričom s poukazom na zistený skutkový stav vôbec nezhodnotil, či sa exekučný
súd s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného

konania dopustil nesprávneho úradného postupu aj v časti vydania poverenia súdnemu exekútorovi,
keďže podľa ním prijatých záverov lehota 15 dní platila len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne rozhodne v naznačenom smere a zároveň
svoje rozhodnutie aj relevantne odôvodní v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.