Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Co/32/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221831
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4412221831.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 8C/776/2012-69 zo dňa

11. decembra 2013, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa po prejednaní veci na pojednávaní zamietol návrh
navrhovateľa podaný dňa 27.09.2012, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy XXX eur ako

náhrady škody a sumy XXX eur ako nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 14Er/1284/2010.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 1, § 2, § 3 ods. 1 písm. d/, § 4 ods. 1 písm.
a/ bod 1, § 6, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, 4, § 17 ods. 1, 2, 3, § 25 zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
účinného od 01.06.2010 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Z pripojeného exekučného spisu Okresného
súdu Nové Zámky sp. zn. 14Er/1284/2010 mal za preukázané, že dňa 24.11.2010 súdny exekútor
JUDr. Rudolf Krutý doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598
proti povinnému: J. W., X.: XXXXXXXX o vymoženie XXX eur s prísl. Dňa 04.01.2011 exekučný vydal

poverenie pre súdneho exekútora. Toto poverenie bolo expedované súdom dňa 10.01.2011. V žiadnom
prípade nemal preukázané tvrdenie navrhovateľa, že o žiadosti o udelenie poverenia bolo rozhodnuté
po viac ako 6 mesiacoch. Súd prvého stupňa mal za to, že tvrdenie navrhovateľa, že exekučný súd
nerozhodol v zákonnej lehote o žiadosti o udelenie poverenia je právne irelevantná, pretože Exekučný
poriadok stanovuje len lehotu na vydanie poverenia, nie však na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia. Mylný je teda názor navrhovateľa o tom, že 15 dňová lehota sa vzťahuje aj

na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Na rozdiel od navrhovateľa mal za to, že
nevydanie poverenia v 15 dňovej lehote nebol zapríčinený nesústredenosťou exekučného súdu, ale
práve tým, že exekučný súd si plnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či predložený exekučný titul nie je v rozpore so zákonom
a v danom prípade aj s ustanovením § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Takýto postup
považoval za správny a súladný s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr.

uznesenie z 10. októbra 2012, sp. zn.: 6 Cdo 105/2011, 6 Cdo 1/2012 6 Cdo 3/2013) a preto v žiadnomprípade ho nepovažoval za nesprávny úradný postup. Na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že
navrhovateľom tvrdený nesprávny postup sa nestal v predmetnej exekučnej veci Okresného súdu Nové
Zámky a preto absentuje jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003

Z. z. Absencia čo len jedného zo zákonných predpokladov vzniku tejto zodpovednosti musí mať za
následok zamietnutie návrhu v tejto veci. Taktiež nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľa o
nečinnosti súdu viac ako 192 dní. Súd podľa navrhovateľa by mal posúdiť v tomto konaní, či exekučný
súd rozhodol správne, keď žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Zistiť správnosť takéhoto rozhodnutia
konajúcemu súdu neprináleží. Súd prvého stupňa nepovažoval návrh za predčasne podaný. Ďalej

konštatoval, že navrhovateľ sa domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku
nesprávneho úradného postupu z dôvodu, že k rozhodnutiu o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie nedošlo v zákonnej 15 dňovej lehote. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., skutočnosť,
či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR nie je kompetentný preskúmať súd v konaní o náhrade
škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a

o zmene niektorých zákonov, ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti,
resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy, prípadne disciplinárny senát alebo Európsky
súd pre ľudské práva. Navrhovateľ však do vyhlásenia predmetného rozsudku nepreukázal, že by podal
sťažnosť na prieťahy, žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, resp. že by existovalo právoplatné
rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské

práva či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Absenciou predmetného rozhodnutia oprávneného orgánu
o existencii prieťahov nebola splnená základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v
dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, a
preto sa v konaní existenciou ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu (t.j. protiprávne konanie,

vznik škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a následne aj samotnou
výškou škody) ďalej nezaoberal, preto ani nevykonal ďalšie dokazovanie navrhnuté navrhovateľom -
vyčkaním na doloženie znaleckého posudku zo strany navrhovateľa, nakoľko znalecký posudok rieši
právnu otázku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno preukázania ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného

súdu, nečinnosti súdu viac ako 213 dní a preto návrh ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania
rozhodolpodľa§142ods.1OSP,pričomodporcovi,ktorýbolvkonanívcelomrozsahuúspešnýnáhradu
trov konania nepriznal, nakoľko odporca si žiadne trovy v konaní neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie.
Odôvodnil ho tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej namietal, že súd rozhodol v merite
veci na základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č.

514/2003 Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd
interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd
založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu,

ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd
bol viazaný ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zákona
č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. Súd svojim rozhodnutím aplikoval
princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom

nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému
rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty
určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal
oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva
na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na

vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho
výkonuexekúcienemohlabyťodstránenározhodnutímrozhodcovskéhosúdu,alelensúduexekučného.Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať
platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom
nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a

stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu
ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na
prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za
prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne
faktory. Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny

poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie
veci v primeranej lehote. Záverom uviedol, že navrhovateľ nechápe, aký môže mať na výsledok konania
dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Ide o
prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súdy vyhodnocovali aj také skutočnosti, ktoré s predmetom
konania nesúviseli. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods.

2 OSP.

Podľa § 221 ods.1 písm. f) OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom
rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje

viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí
dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne
predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí
tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. ústavy a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť
č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I ÚS 226/03) treba
za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia

V danej právnej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie
v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP, týmto svojim postupom odňal účastníkom konania možnosť
konať pred súdom, keď jeho rozhodnutie je zmätočné a nepreskúmateľné pre absenciu
dôvodov.

V danej právnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody
v sume XXX eur a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume XXX eur, ktorá mu mala vzniknúť v
dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky v exekučnom konaní vedenom
podsp.zn.14Er/1284/2010,spočívajúcehovnevydanírozhodnutiavzákonomstanovenejlehote15dní.
K vydaniu rozhodnutia o poverení podľa názoru navrhovateľa došlo s omeškaním viac ako 6 mesiacov.Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky vedeného pod sp. zn. 14Er/1284/2010
vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 07.09.2010, kedy bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie
pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

bola doručená Okresnému súdu Nové Zámky dňa 24.11.2010. Dňa 04.01.2011 exekučný súd udelil
súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Exekúcia v súčasnosti naďalej prebieha.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že Exekučný poriadok stanovuje len lehotu
na vydanie poverenia, nie však lehotu na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.
Súd prvého stupňa teda dospel k záveru, že v dôsledku absencie lehoty na rozhodnutie o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu. Z obsahu
exekučného spisu vyplýva, že exekučný súd dňa 04.01.2011 udelil súdnemu exekútorovi poverenie
na vykonanie exekúcie. Navrhovateľ sa vo svojom návrhu na začatie konania v súdenej veci domáhal
náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu spočívajúceho v tom, že exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie po zákonom stanovenej lehote. Teda súd prvého stupňa sa v napadnutom rozhodnutí s

poukazom na zistený skutkový stav vôbec nezhodnotil, či sa exekučný súd s poukazom na ustanovenie
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania dopustil tvrdeného
nesprávneho úradného postupu, keď udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie,
keďže podľa ním prijatých záverov lehota 15 dní platila len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako

zmätočný a nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne rozhodne v naznačenom smere a zároveň
svoje rozhodnutie aj relevantne odôvodní v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.